SlideShare uma empresa Scribd logo
1 de 22
PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA
NO EDUKASAUN
1. Ema no ninia objetivu moris
1.1. Objetivu moris ema nian esperiénsia prosesu
dezenvolvimentu
1.2. Objetivu moris Nasaun Timor-Leste
1.3. Objetivu moris ema nian tuir pontudevizta Katóliku
2. Objetivu edukasaun
2.1. Funsaun no objetivu edukasaun
2.2. Métodu determina objetivu edukasaun
2.3. Kritéria kualifikasaun objetivu edukasaun
2.4. Alvu objetivu no objetivu aas iha edukasaun
OBJETIVU MORIS NO
OBJETIVU EDUKASAUN
OBJETIVU MORIS NO
OBJETIVU EDUKASAUN
Mre. Crisogno Soares Freitas Pereira, B.Tchg, M.Ed
1. Ema no ninia objetivu moris
Ema mak:
1.Balada moris ne'ebé sai membru populasaun iha
mundu ida-ne’e.
2.Balada moris ne'ebé iha karaktér únika ne'ebé
balada moris sira seluk la iha.
3.Balada moris ne'ebé esforsu nafatin no luta atu
aproveita natureza ne'ebé hale’u nia liuhosi dalan
utiliza forsa no rikeza natureza ba ninia
nesesidade. (Ezm: rai, bee, ar, ahi, roman no
seluk hodi utiliza ba ninia nesesidade moris).
• Ema no balada sira seluk hanesan. Kuandu haree hosi
parte biolojia
• Lamatterie (1709-1751) filozofu Fransa hateten “la
iha buat ida-ne'ebé diferente entre ema ho balada
sira seluk”
• Lamatterie aumenta katak “buat ne'ebé halo ema no
balada moris seluk diferente mak karaktér espirituál,
iha-ne'ebé aprezenta katak ema iha poténsia hanoin
ne'ebé loos.”
• Ema mak balada ne'ebé iha poténsia hanoin hodi
halo ka kria, liu fali kapasidade balada sira seluk.
Tanba ema bele kompriende asuntu abstratu no halo
abstratu sira sai asuntu sira-ne'ebé konkretu.
• Ho hanoin, ema bele halo ligasaun entre kauza no
konsekuensia; pasadu no futuru, símbolu no língua.
• Ho hanoin, ema iha futuru no objetivu moris.
• Ho hanoin, ema hahoris kultura, muda objetu natureza sai
objetu kulturál.
• Ho hanoin, ema iha morál no kria norma sira ba moris
sosiedade.
• Ho hanoin, ema bele imajina ne'ebé hatudu forsa arte ne'ebé
ema iha.
• Ho hanoin, ema sai balada matenek ne'ebé iha objetivu
(homo sapiens).
• Ho hanoin, ema sai balada ne'ebé hatene servisu ho
instrumentu (homo feber).
• Ho hanoin, ema gosta halimar (homo ludens).
• Ho hanoin, ema sai homo politicus ne'ebé buka liberdade.
Ema mak homo religius ne'ebé fiar ba destinu. Ida-ne’e
hotu mosu tanba ema iha hanoin.
• Ho hanoin, ema hamoris sivilizasaun iha forma
kultura, respeitu iha moris hamutuk, norma moris
loos, no dalan moris hamutuk.
• Ho hanoin, ema bele simu no kria buat ne'ebé
furak.
• Ho hanoin, ema bele simu no kompriende ho loos
ezisténsia Maromak ne'ebé di’ak liu.
• Ho hanoin, ema nafatin hakesi an ba relasaun iha
moris no objetivu moris.
1.1. Objetivu moris ema nian esperiénsia
prosesu dezenvolvimentu
• Ema atu moris presiza luta maka’as atu defende nia moris.
• Edukasaun hanorin ema oinsá hasoru moris, luta atu
defende moris. (Ezm: Ema iha tempu antigu, oinsá ema
luta ba nia moris)
• Edukasaun eziste bainhira ema hahú eziste.
• Edward Burner Tylor (1832-1917) hateten katak “ema
dezenvolve liuhosi faze tolu: 1) krueldade, 2)
selvajen/atanizmu & 3) sivilizasaun.
• Iha nivel sivilizasaun ne’e mak ema koñese instrumentu
sira-nia funsaun no utilizasaun.
• Sivilizasaun lori ema ba objetivu moris ema nian, ne’e mak:
satisfasaun, prosperiedade, feliz iha fízika no espirituál.
Sivilizasaun iha mundu atuál:
Cybernetics
• Era siénsia no teknolojia
• Ema fasil no lais atu hetan satisfasaun iha nia
moris.
• Cybernetics moris hosi ema nia poténsia
pensamentu, iha-ne'ebé ema bele hanoin,
hala’o no kria. Hodi ida-ne’e mundu hetan
mudansa signifikante.
1.2. Objetivu moris Nasaun Timor-Leste
• Objetivu hakerek klaru ona iha Introdusaun Konstituisaun
RDTL 2002:
1) Atu halo funu hasoru forma oin-oin tirania nian, operasaun,
dominasaun no kaketak sosiál, kulturál, ka tuir relijiaun.
2) Atu defende independénsia nasionál, respeita no fó garantia
ba direitus umanus, no ema sidadania sira-nia direitu
fundamentál.
3) Atu kaer metin prinsípiu haketak poder iha Estadu nia
organizasaun no harii demokrasia.
4) Atu buka harii Nasaun ida-ne'ebé justu no buras.
5) Atu foti sosiedade ida-ne'ebé hakiak ema atu fó neon-laran ba
malu nu’udar maun-alin.
Oinsá bele atinji objetivu moris
Nasaun RDTL
• Presiza realiza sosiedade justu no
prosperiodade
• Liuhosi defende independénsia soberana
• Iha atmosfera demokrasia no maun-alin
• Ne'ebé kontra forma violénsia oin-oin hasoru
Nasaun
1.3. Objetivu moris ema nian tuir pontudevizta Katóliku
• Biblia Sagrada & Tradisaun Sagrada hanorin katak “O
mundo foi criado para a glória de Deus”(Consilio
Vaticano I, Denzinger-Schometzer, no. 3021).
• “Maromak kria buat hotu la'ós atu haboot Nia Glória,
maibé atu haklaken no hateten sai Ninia Glória” (São
Boaventura iha CIC, art. 293).
• Maromak la iha razaun seluk maibé iha de’it razaun
simples mak Nia domin no Nia di’ak. “Kriasaun sai
hosi Maromak nia liman ne'ebé loke ho xave domin
nian” (São Tomas Aquinas)
• Santo Ireneu “Tanba Maromak nia Glória mak ema ne'ebé
moris; maibé ema nia moris mak haree ba Maromak”.
• Objetivu ikus kriasaun mak “Maromak Kriadór sai buat hotu iha
buat hotu” (Kfr. 1Kor. 15:28).
• Ba ema, Maromak haraik HANOIN no LIBERDADE atu halo
kompletu obra kriasaun no atu halo perfeitu ninia armonizasaun
ba prosperidade indivíduu no sosiál.
• Ema sai Maromak nia kolaboradór no Nia reinu (Kfr. Kol. 1:24;
1Kor. 3:9; 1Tes. 3:2; Kol. 4:11).
• Grasa boot liu ba ema hosi Maromak mak grasa moris.
• Grasa ida-ne’e iha ninia knaar mak kuidadu no dezenvolve
moris.
• Ema moris atu haksolok iha vida eskatolojia.
• Ema moris atu dezenvolve an ho di’ak.
• Ema moris atu kuidadu Nai nia kriasaun hotu ho matenek no
respeitu.
2. Objetivu edukasaun
• Atividade edukasaun nu’udar parte hosi prosesu ida ne'ebé atu atinji
objetivu ida. No objetivu sira-ne’e determina hosi objetivu finál sira.
Ezemplu:
1. Objetivu edukasaun iha EUA: the objective of self-realization; the objective of
human relationship; the objective of economic efficiency; the objective of civic
responsibility.
2. Objetivu edukasaun iha Portugal: 1- A difusão e democratização do
conhecimento, dos valóres democráticos, e a formação de cidadãos integrais (a
cidadania é um aspeto fundamentál); 2- A obtenção de conhecimentos e saberes
pelos portugueses para que possam contribuir para o crescimento económico e o
desenvolvimento do país, e para o melhoramento das condições de vida quer
individuais quer coletivas.
3. Objetivu edukasaun iha Timor-Leste: Queremos ser bem-educados, democráticos
e dotados de valóres patrióticos, e altamente produtivos. Queremos uma educação
para todos, em particular para os pobres, os menos aptos, os idosos e as mulheres,
para que possamos tornar-nos alfabetizados e com qualificações, de forma a
contribuir para o desenvolvimento económico, social e cultural do nosso país
(Jornal Republica, Politica Nacional da Educacao 3/2007. 2, Art. 2.1)
2.1. Funsaun objetivu edukasaun
• Objetivu edukasaun mak esforsu ho
konxiensia. Esforsu tenke iha ninia hahú no
ninia finalidade. Esforsu ne’e sai finál bainhira
to’o ona objetivu.
• Funsaun objetivu edukasaun mak:
1) Finaliza objetivu
2) Diriji objetivu
3) Objetivu ida sai nu’udar pontu partida atu atinji
objetivu sira seluk.
4) valóriza esforsu sira.
Esforsu atu atinji objetivu edukasaun: John S.
Brubacher
1. Objetivu edukasaun fó diresaun ba prosesu ne'ebé
ho lisan edukativu.
2. Objetivu edukasaun la nafatin fó diresaun ba
edukasaun, maibé tenke motiva ho di’ak.
3. Objetivu edukasaun iha nia funsaun atu fó
orientasaun ka prepara kritéria sira iha avaliasaun
prosesu edukasaun.
Brubacher: “Molok ema konduta mudansa kurríkulu ka
buat ruma ne'ebé iha relasaun ho edukasaun, uluk
knanain ema ne’e tenke husu nia-an, saida mak
nu’udar alvu ka objetivu ne'ebé hakarak atu atinji”
2.2. Métodu determina objetivu
edukasaun
Métodu di’ak liu ba edukadór ida atu determina
objetivu edukasaun tuir John S. Brubacher.
1.A Historical Analysis of social institutions
approach.
2.A Sociological Analysis of current life
approach.
3.Normative Philosophy approach.
A Historical Analysis of social
institutions approach.
• Aproximasaun liuhosi analiza istória
instituisaun sosiál mak aproximasaun ne'ebé
orienta ba realidade ne'ebé iha ona no
dezenvolve ona durante istória moris nasaun
ida nian.
• (Filozofia moris, realidade moris, orden sosiál,
no kultura nu’udar sentru ne'ebé tenke
kontinua.
• Ho lisan Status Quo.
A Sociological Analysis of current
life approach
• Aproximasaun ne'ebé bazeia ba analiza kona-
ba moris atuál.
• Analiza deskritivu kona-ba realidade moris ka
atividade moris sosiedade to’o nia objetivu.
Normative Philosophy approach
• Bazeia ba valór filozofia normativa (filozofia
Nasaun & morál).
• Prosesu edukasaun bazikamente mak atu
prezerva kultura no kontinua hatutan valór
moris sira-ne'ebé sai perspetiva moris no
filozofia moris nu’udar ezisténsia nasaun ho
ninia kultura.
• Ho perspetiva moris no filozofia moris, nasaun
determina objetivu moris no ideolojia moris.
• Ikus mai nasaun ne’e iha “filozofia nasaun”
3. Kritéria kualifikasaun objetivu
edukasaun
John Dewey iha nia livru Democracy and
Education ne'ebé temi fraze ida katak “The
criteria of good aims” aprezenta kritéria tolu
(3):
1)Objetivu ne'ebé iha tiha ona tenke kria
dezenvolvimentu ne'ebé di’ak liu duké
kondisaun sira-ne'ebé liu ona.
2)Objetivu ne’e tenke fleksível no bele muda
tuir kondisaun.
3)Objetivu tenke hatudu liberdade atividade.
4. Alvu objetivu no objetivu aas iha
edukasaun
• Jeralmente, objetivu edukasaun mak lori
labarik ba nivel maturidade, prefeisaun, no
forma personalidade kristaun.
• Edukasaun iha valór ne'ebé forte liu atu muda
ema no kria ambiente ne'ebé moris.
Perfeisaun personalidade: Objetivu
Edukasaun ne'ebé aas liu
• Pragatizmu: perfeisaun nu’udar prosesu dezenvolvimentu
kontinua, nia la iha finalidade. “That education is all one with
life, that life is growth, and therefore that education is
growth” (Dewey).
• Relijiaun: Perfeisaun mak virtude ba Maromak no ba maluk
ema sira. Perfeisaun fundamentál mak moris iha no ho
Maromak ne’e mak objetivu edukasaun ikus.
• Naturalizmu: Perfeisaun mak auto-realizasaun. “Education
should aim to perfect the individual in all his powers… that the
object of education is not to make a magistrate, priest, but to
make a man” (Rousseau)
Tutoriál
1. Saida mak ema nia objetivu moris?
2. Tanbasá edukasaun nia objetivu importente
ba ema nia objetivu moris?

Mais conteúdo relacionado

Mais procurados

Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomandoPed 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
Simone Mendes Dos Santos
 
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
UFPB
 
Arroyo, miguel g. oficio de mestre
Arroyo, miguel g.  oficio de mestreArroyo, miguel g.  oficio de mestre
Arroyo, miguel g. oficio de mestre
marcaocampos
 
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
Ilvanete Rosa Costa
 
Psicologia da educação(2)
Psicologia da educação(2)Psicologia da educação(2)
Psicologia da educação(2)
FATIMA RIBEIRO
 

Mais procurados (20)

Função e Atuação do Gestor Escolar
Função e Atuação do Gestor EscolarFunção e Atuação do Gestor Escolar
Função e Atuação do Gestor Escolar
 
5.projeto político pedagógico da escola
5.projeto político pedagógico da escola5.projeto político pedagógico da escola
5.projeto político pedagógico da escola
 
Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomandoPed 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
Ped 8 1-coordenação pedagógica-aula 8-un 8-rev3_retomando
 
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
Campo de atuação_do_pedagogo- aula do dia 18
 
Formação história
Formação históriaFormação história
Formação história
 
PROJETO POLITICO-PEDAGÓGICO.ppt
PROJETO POLITICO-PEDAGÓGICO.pptPROJETO POLITICO-PEDAGÓGICO.ppt
PROJETO POLITICO-PEDAGÓGICO.ppt
 
DESAFIO COTIDIANO DA PRÁTICA PEDAGÓGICA
DESAFIO COTIDIANO DA PRÁTICA PEDAGÓGICADESAFIO COTIDIANO DA PRÁTICA PEDAGÓGICA
DESAFIO COTIDIANO DA PRÁTICA PEDAGÓGICA
 
Gênese do Pensamento e da Linguagem L. S. Vygotsky.
Gênese do Pensamento e da Linguagem L. S. Vygotsky.Gênese do Pensamento e da Linguagem L. S. Vygotsky.
Gênese do Pensamento e da Linguagem L. S. Vygotsky.
 
1.ensino as abordagens do processo
1.ensino as abordagens do processo1.ensino as abordagens do processo
1.ensino as abordagens do processo
 
Projeto de dissertação de mestrado em filosofia jocilaine.doc
Projeto de dissertação de mestrado em filosofia jocilaine.docProjeto de dissertação de mestrado em filosofia jocilaine.doc
Projeto de dissertação de mestrado em filosofia jocilaine.doc
 
Lev Vigotsky e sua Contribuição para educação
Lev Vigotsky e sua Contribuição para educaçãoLev Vigotsky e sua Contribuição para educação
Lev Vigotsky e sua Contribuição para educação
 
Cultura organizacional da escola
Cultura organizacional da escolaCultura organizacional da escola
Cultura organizacional da escola
 
Oficina de Planejamento
Oficina de PlanejamentoOficina de Planejamento
Oficina de Planejamento
 
Organização e gestão da escola
Organização e gestão da escolaOrganização e gestão da escola
Organização e gestão da escola
 
A linguagem e o Pensamento da Criança
A linguagem e o Pensamento da Criança   A linguagem e o Pensamento da Criança
A linguagem e o Pensamento da Criança
 
Cultura organizacional da escola .[6]
Cultura organizacional da escola .[6]Cultura organizacional da escola .[6]
Cultura organizacional da escola .[6]
 
Arroyo, miguel g. oficio de mestre
Arroyo, miguel g.  oficio de mestreArroyo, miguel g.  oficio de mestre
Arroyo, miguel g. oficio de mestre
 
Planejamento Educacional
Planejamento EducacionalPlanejamento Educacional
Planejamento Educacional
 
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
Tendnciaspedaggicas 130210234115-phpapp01 - c ópia (1)
 
Psicologia da educação(2)
Psicologia da educação(2)Psicologia da educação(2)
Psicologia da educação(2)
 

Semelhante a FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN

Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_cebPes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
Pelo Siro
 
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
RitoneltonSouzaSanto
 
002 liderança e clima de escola (1)
002 liderança e clima de escola (1)002 liderança e clima de escola (1)
002 liderança e clima de escola (1)
Espi Sul
 
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptxAula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
ssuser132405
 
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultosCidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
Silvânio Barcelos
 
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço EuropeuCultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
JoanaMartins7
 

Semelhante a FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN (20)

Instituições
InstituiçõesInstituições
Instituições
 
Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_cebPes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
Pes apresentacao educacao_para_a_sexualidade_no_1.o_ceb
 
Cultura - Psicologia
Cultura - PsicologiaCultura - Psicologia
Cultura - Psicologia
 
7º ano - Socialização e cultura
7º ano - Socialização e cultura7º ano - Socialização e cultura
7º ano - Socialização e cultura
 
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
1º Ano - Ética - Da Idade Média ao Renascimento.pptx
 
Educacao reflexao diasatuaismg
Educacao reflexao diasatuaismgEducacao reflexao diasatuaismg
Educacao reflexao diasatuaismg
 
Educacao reflexao diasatuaismg
Educacao reflexao diasatuaismgEducacao reflexao diasatuaismg
Educacao reflexao diasatuaismg
 
Módulo 1 1.2.
Módulo 1   1.2.Módulo 1   1.2.
Módulo 1 1.2.
 
Aula 3 - Ética, moral e Direito
Aula 3 - Ética, moral e DireitoAula 3 - Ética, moral e Direito
Aula 3 - Ética, moral e Direito
 
Sociologia generico
Sociologia genericoSociologia generico
Sociologia generico
 
002 liderança e clima de escola (1)
002 liderança e clima de escola (1)002 liderança e clima de escola (1)
002 liderança e clima de escola (1)
 
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptxAula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
Aula-5-processo-de-socializacao-e-instituicoes-sociais.pptx
 
1 slide modulo 3
1 slide  modulo 31 slide  modulo 3
1 slide modulo 3
 
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultosCidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
Cidadania, inclusão e ética na educação de jovens e adultos
 
Arte e educação corpo e movimento
Arte e educação corpo e movimentoArte e educação corpo e movimento
Arte e educação corpo e movimento
 
Adolescencia prevencao e risco campinas
Adolescencia prevencao e risco campinasAdolescencia prevencao e risco campinas
Adolescencia prevencao e risco campinas
 
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço EuropeuCultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
Cultura Oriental vs Cultura Ocidental / Integração no Espaço Europeu
 
Instituições sociais
Instituições sociaisInstituições sociais
Instituições sociais
 
Ativ2 sandra
Ativ2 sandraAtiv2 sandra
Ativ2 sandra
 
Ativ2 sandra
Ativ2 sandraAtiv2 sandra
Ativ2 sandra
 

Mais de Crisogno Pereira

Mais de Crisogno Pereira (17)

Filozofia Edukasaun: Pragmatizmu no Eskolastisizmu
Filozofia Edukasaun: Pragmatizmu no EskolastisizmuFilozofia Edukasaun: Pragmatizmu no Eskolastisizmu
Filozofia Edukasaun: Pragmatizmu no Eskolastisizmu
 
FILOZOFIA EDUKASAUN PAULO FREIRE
FILOZOFIA EDUKASAUN  PAULO FREIREFILOZOFIA EDUKASAUN  PAULO FREIRE
FILOZOFIA EDUKASAUN PAULO FREIRE
 
SASULIK FILOZOFIA EZISTENSIALIZMU
SASULIK FILOZOFIA EZISTENSIALIZMUSASULIK FILOZOFIA EZISTENSIALIZMU
SASULIK FILOZOFIA EZISTENSIALIZMU
 
Filozofia Edukasaun: Sasulik sira filozofia edukasaun (Idealizmu & Realizmu)
Filozofia Edukasaun: Sasulik sira filozofia edukasaun (Idealizmu & Realizmu)Filozofia Edukasaun: Sasulik sira filozofia edukasaun (Idealizmu & Realizmu)
Filozofia Edukasaun: Sasulik sira filozofia edukasaun (Idealizmu & Realizmu)
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PROGRESIVIZMU NO ESENS...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PROGRESIVIZMU NO ESENS...FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PROGRESIVIZMU NO ESENS...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PROGRESIVIZMU NO ESENS...
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PERENIALIZMU NO KONSTR...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PERENIALIZMU NO KONSTR...FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PERENIALIZMU NO KONSTR...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SASULIK SIRA FILOZOFIA EDUKASAUN (PERENIALIZMU NO KONSTR...
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
 
Orasaun nia importánsia
Orasaun nia importánsiaOrasaun nia importánsia
Orasaun nia importánsia
 
Profeta no literatura sira
Profeta no literatura siraProfeta no literatura sira
Profeta no literatura sira
 
Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)
 
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - BibliaEzodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
 
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - BibliaJenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
 
Antigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - BibliaAntigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - Biblia
 
Saida mak Biblia
Saida mak BibliaSaida mak Biblia
Saida mak Biblia
 
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - RevisadoIntercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
 

Último

ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
azulassessoria9
 
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
aulasgege
 
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
azulassessoria9
 

Último (20)

Power Point sobre as etapas do Desenvolvimento infantil
Power Point sobre as etapas do Desenvolvimento infantilPower Point sobre as etapas do Desenvolvimento infantil
Power Point sobre as etapas do Desenvolvimento infantil
 
Currículo Professor Pablo Ortellado - Universidade de São Paulo
Currículo Professor Pablo Ortellado - Universidade de São PauloCurrículo Professor Pablo Ortellado - Universidade de São Paulo
Currículo Professor Pablo Ortellado - Universidade de São Paulo
 
13_mch9_hormonal.pptx............................
13_mch9_hormonal.pptx............................13_mch9_hormonal.pptx............................
13_mch9_hormonal.pptx............................
 
Formação T.2 do Modulo I da Formação HTML & CSS
Formação T.2 do Modulo I da Formação HTML & CSSFormação T.2 do Modulo I da Formação HTML & CSS
Formação T.2 do Modulo I da Formação HTML & CSS
 
Quando a escola é de vidro, de Ruth Rocha
Quando a escola é de vidro, de Ruth RochaQuando a escola é de vidro, de Ruth Rocha
Quando a escola é de vidro, de Ruth Rocha
 
CATEQUESE primeiro ano . CATEQUESE 1ºano
CATEQUESE primeiro ano . CATEQUESE 1ºanoCATEQUESE primeiro ano . CATEQUESE 1ºano
CATEQUESE primeiro ano . CATEQUESE 1ºano
 
Maio Laranja - Combate à violência sexual contra crianças e adolescentes
Maio Laranja - Combate à violência sexual contra crianças e adolescentesMaio Laranja - Combate à violência sexual contra crianças e adolescentes
Maio Laranja - Combate à violência sexual contra crianças e adolescentes
 
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
 
Pré-História do Brasil, Luzia e Serra da Capivara
Pré-História do Brasil, Luzia e Serra da CapivaraPré-História do Brasil, Luzia e Serra da Capivara
Pré-História do Brasil, Luzia e Serra da Capivara
 
Slides Lição 06, Central Gospel, O Anticristo, 1Tr24.pptx
Slides Lição 06, Central Gospel, O Anticristo, 1Tr24.pptxSlides Lição 06, Central Gospel, O Anticristo, 1Tr24.pptx
Slides Lição 06, Central Gospel, O Anticristo, 1Tr24.pptx
 
Tema de redação - A prática do catfish e seus perigos.pdf
Tema de redação - A prática do catfish e seus perigos.pdfTema de redação - A prática do catfish e seus perigos.pdf
Tema de redação - A prática do catfish e seus perigos.pdf
 
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
1. Aula de sociologia - 1º Ano - Émile Durkheim.pdf
 
5. EJEMPLOS DE ESTRUCTURASQUINTO GRADO.pptx
5. EJEMPLOS DE ESTRUCTURASQUINTO GRADO.pptx5. EJEMPLOS DE ESTRUCTURASQUINTO GRADO.pptx
5. EJEMPLOS DE ESTRUCTURASQUINTO GRADO.pptx
 
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
ATIVIDADE 3 - DESENVOLVIMENTO E APRENDIZAGEM MOTORA - 52_2024
 
Sequência didática Carona 1º Encontro.pptx
Sequência didática Carona 1º Encontro.pptxSequência didática Carona 1º Encontro.pptx
Sequência didática Carona 1º Encontro.pptx
 
Quiz | Dia da Europa 2024 (comemoração)
Quiz | Dia da Europa 2024  (comemoração)Quiz | Dia da Europa 2024  (comemoração)
Quiz | Dia da Europa 2024 (comemoração)
 
Histogramas.pptx...............................
Histogramas.pptx...............................Histogramas.pptx...............................
Histogramas.pptx...............................
 
Poema - Maio Laranja
Poema - Maio Laranja Poema - Maio Laranja
Poema - Maio Laranja
 
MESTRES DA CULTURA DE ASSARÉ Prof. Francisco Leite.pdf
MESTRES DA CULTURA DE ASSARÉ Prof. Francisco Leite.pdfMESTRES DA CULTURA DE ASSARÉ Prof. Francisco Leite.pdf
MESTRES DA CULTURA DE ASSARÉ Prof. Francisco Leite.pdf
 
Apresentação | Dia da Europa 2024 - Celebremos a União Europeia!
Apresentação | Dia da Europa 2024 - Celebremos a União Europeia!Apresentação | Dia da Europa 2024 - Celebremos a União Europeia!
Apresentação | Dia da Europa 2024 - Celebremos a União Europeia!
 

FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN

  • 1. PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN 1. Ema no ninia objetivu moris 1.1. Objetivu moris ema nian esperiénsia prosesu dezenvolvimentu 1.2. Objetivu moris Nasaun Timor-Leste 1.3. Objetivu moris ema nian tuir pontudevizta Katóliku 2. Objetivu edukasaun 2.1. Funsaun no objetivu edukasaun 2.2. Métodu determina objetivu edukasaun 2.3. Kritéria kualifikasaun objetivu edukasaun 2.4. Alvu objetivu no objetivu aas iha edukasaun OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN Mre. Crisogno Soares Freitas Pereira, B.Tchg, M.Ed
  • 2. 1. Ema no ninia objetivu moris Ema mak: 1.Balada moris ne'ebé sai membru populasaun iha mundu ida-ne’e. 2.Balada moris ne'ebé iha karaktér únika ne'ebé balada moris sira seluk la iha. 3.Balada moris ne'ebé esforsu nafatin no luta atu aproveita natureza ne'ebé hale’u nia liuhosi dalan utiliza forsa no rikeza natureza ba ninia nesesidade. (Ezm: rai, bee, ar, ahi, roman no seluk hodi utiliza ba ninia nesesidade moris).
  • 3. • Ema no balada sira seluk hanesan. Kuandu haree hosi parte biolojia • Lamatterie (1709-1751) filozofu Fransa hateten “la iha buat ida-ne'ebé diferente entre ema ho balada sira seluk” • Lamatterie aumenta katak “buat ne'ebé halo ema no balada moris seluk diferente mak karaktér espirituál, iha-ne'ebé aprezenta katak ema iha poténsia hanoin ne'ebé loos.” • Ema mak balada ne'ebé iha poténsia hanoin hodi halo ka kria, liu fali kapasidade balada sira seluk. Tanba ema bele kompriende asuntu abstratu no halo abstratu sira sai asuntu sira-ne'ebé konkretu.
  • 4. • Ho hanoin, ema bele halo ligasaun entre kauza no konsekuensia; pasadu no futuru, símbolu no língua. • Ho hanoin, ema iha futuru no objetivu moris. • Ho hanoin, ema hahoris kultura, muda objetu natureza sai objetu kulturál. • Ho hanoin, ema iha morál no kria norma sira ba moris sosiedade. • Ho hanoin, ema bele imajina ne'ebé hatudu forsa arte ne'ebé ema iha. • Ho hanoin, ema sai balada matenek ne'ebé iha objetivu (homo sapiens). • Ho hanoin, ema sai balada ne'ebé hatene servisu ho instrumentu (homo feber). • Ho hanoin, ema gosta halimar (homo ludens). • Ho hanoin, ema sai homo politicus ne'ebé buka liberdade.
  • 5. Ema mak homo religius ne'ebé fiar ba destinu. Ida-ne’e hotu mosu tanba ema iha hanoin. • Ho hanoin, ema hamoris sivilizasaun iha forma kultura, respeitu iha moris hamutuk, norma moris loos, no dalan moris hamutuk. • Ho hanoin, ema bele simu no kria buat ne'ebé furak. • Ho hanoin, ema bele simu no kompriende ho loos ezisténsia Maromak ne'ebé di’ak liu. • Ho hanoin, ema nafatin hakesi an ba relasaun iha moris no objetivu moris.
  • 6. 1.1. Objetivu moris ema nian esperiénsia prosesu dezenvolvimentu • Ema atu moris presiza luta maka’as atu defende nia moris. • Edukasaun hanorin ema oinsá hasoru moris, luta atu defende moris. (Ezm: Ema iha tempu antigu, oinsá ema luta ba nia moris) • Edukasaun eziste bainhira ema hahú eziste. • Edward Burner Tylor (1832-1917) hateten katak “ema dezenvolve liuhosi faze tolu: 1) krueldade, 2) selvajen/atanizmu & 3) sivilizasaun. • Iha nivel sivilizasaun ne’e mak ema koñese instrumentu sira-nia funsaun no utilizasaun. • Sivilizasaun lori ema ba objetivu moris ema nian, ne’e mak: satisfasaun, prosperiedade, feliz iha fízika no espirituál.
  • 7. Sivilizasaun iha mundu atuál: Cybernetics • Era siénsia no teknolojia • Ema fasil no lais atu hetan satisfasaun iha nia moris. • Cybernetics moris hosi ema nia poténsia pensamentu, iha-ne'ebé ema bele hanoin, hala’o no kria. Hodi ida-ne’e mundu hetan mudansa signifikante.
  • 8. 1.2. Objetivu moris Nasaun Timor-Leste • Objetivu hakerek klaru ona iha Introdusaun Konstituisaun RDTL 2002: 1) Atu halo funu hasoru forma oin-oin tirania nian, operasaun, dominasaun no kaketak sosiál, kulturál, ka tuir relijiaun. 2) Atu defende independénsia nasionál, respeita no fó garantia ba direitus umanus, no ema sidadania sira-nia direitu fundamentál. 3) Atu kaer metin prinsípiu haketak poder iha Estadu nia organizasaun no harii demokrasia. 4) Atu buka harii Nasaun ida-ne'ebé justu no buras. 5) Atu foti sosiedade ida-ne'ebé hakiak ema atu fó neon-laran ba malu nu’udar maun-alin.
  • 9. Oinsá bele atinji objetivu moris Nasaun RDTL • Presiza realiza sosiedade justu no prosperiodade • Liuhosi defende independénsia soberana • Iha atmosfera demokrasia no maun-alin • Ne'ebé kontra forma violénsia oin-oin hasoru Nasaun
  • 10. 1.3. Objetivu moris ema nian tuir pontudevizta Katóliku • Biblia Sagrada & Tradisaun Sagrada hanorin katak “O mundo foi criado para a glória de Deus”(Consilio Vaticano I, Denzinger-Schometzer, no. 3021). • “Maromak kria buat hotu la'ós atu haboot Nia Glória, maibé atu haklaken no hateten sai Ninia Glória” (São Boaventura iha CIC, art. 293). • Maromak la iha razaun seluk maibé iha de’it razaun simples mak Nia domin no Nia di’ak. “Kriasaun sai hosi Maromak nia liman ne'ebé loke ho xave domin nian” (São Tomas Aquinas)
  • 11. • Santo Ireneu “Tanba Maromak nia Glória mak ema ne'ebé moris; maibé ema nia moris mak haree ba Maromak”. • Objetivu ikus kriasaun mak “Maromak Kriadór sai buat hotu iha buat hotu” (Kfr. 1Kor. 15:28). • Ba ema, Maromak haraik HANOIN no LIBERDADE atu halo kompletu obra kriasaun no atu halo perfeitu ninia armonizasaun ba prosperidade indivíduu no sosiál. • Ema sai Maromak nia kolaboradór no Nia reinu (Kfr. Kol. 1:24; 1Kor. 3:9; 1Tes. 3:2; Kol. 4:11). • Grasa boot liu ba ema hosi Maromak mak grasa moris. • Grasa ida-ne’e iha ninia knaar mak kuidadu no dezenvolve moris. • Ema moris atu haksolok iha vida eskatolojia. • Ema moris atu dezenvolve an ho di’ak. • Ema moris atu kuidadu Nai nia kriasaun hotu ho matenek no respeitu.
  • 12. 2. Objetivu edukasaun • Atividade edukasaun nu’udar parte hosi prosesu ida ne'ebé atu atinji objetivu ida. No objetivu sira-ne’e determina hosi objetivu finál sira. Ezemplu: 1. Objetivu edukasaun iha EUA: the objective of self-realization; the objective of human relationship; the objective of economic efficiency; the objective of civic responsibility. 2. Objetivu edukasaun iha Portugal: 1- A difusão e democratização do conhecimento, dos valóres democráticos, e a formação de cidadãos integrais (a cidadania é um aspeto fundamentál); 2- A obtenção de conhecimentos e saberes pelos portugueses para que possam contribuir para o crescimento económico e o desenvolvimento do país, e para o melhoramento das condições de vida quer individuais quer coletivas. 3. Objetivu edukasaun iha Timor-Leste: Queremos ser bem-educados, democráticos e dotados de valóres patrióticos, e altamente produtivos. Queremos uma educação para todos, em particular para os pobres, os menos aptos, os idosos e as mulheres, para que possamos tornar-nos alfabetizados e com qualificações, de forma a contribuir para o desenvolvimento económico, social e cultural do nosso país (Jornal Republica, Politica Nacional da Educacao 3/2007. 2, Art. 2.1)
  • 13. 2.1. Funsaun objetivu edukasaun • Objetivu edukasaun mak esforsu ho konxiensia. Esforsu tenke iha ninia hahú no ninia finalidade. Esforsu ne’e sai finál bainhira to’o ona objetivu. • Funsaun objetivu edukasaun mak: 1) Finaliza objetivu 2) Diriji objetivu 3) Objetivu ida sai nu’udar pontu partida atu atinji objetivu sira seluk. 4) valóriza esforsu sira.
  • 14. Esforsu atu atinji objetivu edukasaun: John S. Brubacher 1. Objetivu edukasaun fó diresaun ba prosesu ne'ebé ho lisan edukativu. 2. Objetivu edukasaun la nafatin fó diresaun ba edukasaun, maibé tenke motiva ho di’ak. 3. Objetivu edukasaun iha nia funsaun atu fó orientasaun ka prepara kritéria sira iha avaliasaun prosesu edukasaun. Brubacher: “Molok ema konduta mudansa kurríkulu ka buat ruma ne'ebé iha relasaun ho edukasaun, uluk knanain ema ne’e tenke husu nia-an, saida mak nu’udar alvu ka objetivu ne'ebé hakarak atu atinji”
  • 15. 2.2. Métodu determina objetivu edukasaun Métodu di’ak liu ba edukadór ida atu determina objetivu edukasaun tuir John S. Brubacher. 1.A Historical Analysis of social institutions approach. 2.A Sociological Analysis of current life approach. 3.Normative Philosophy approach.
  • 16. A Historical Analysis of social institutions approach. • Aproximasaun liuhosi analiza istória instituisaun sosiál mak aproximasaun ne'ebé orienta ba realidade ne'ebé iha ona no dezenvolve ona durante istória moris nasaun ida nian. • (Filozofia moris, realidade moris, orden sosiál, no kultura nu’udar sentru ne'ebé tenke kontinua. • Ho lisan Status Quo.
  • 17. A Sociological Analysis of current life approach • Aproximasaun ne'ebé bazeia ba analiza kona- ba moris atuál. • Analiza deskritivu kona-ba realidade moris ka atividade moris sosiedade to’o nia objetivu.
  • 18. Normative Philosophy approach • Bazeia ba valór filozofia normativa (filozofia Nasaun & morál). • Prosesu edukasaun bazikamente mak atu prezerva kultura no kontinua hatutan valór moris sira-ne'ebé sai perspetiva moris no filozofia moris nu’udar ezisténsia nasaun ho ninia kultura. • Ho perspetiva moris no filozofia moris, nasaun determina objetivu moris no ideolojia moris. • Ikus mai nasaun ne’e iha “filozofia nasaun”
  • 19. 3. Kritéria kualifikasaun objetivu edukasaun John Dewey iha nia livru Democracy and Education ne'ebé temi fraze ida katak “The criteria of good aims” aprezenta kritéria tolu (3): 1)Objetivu ne'ebé iha tiha ona tenke kria dezenvolvimentu ne'ebé di’ak liu duké kondisaun sira-ne'ebé liu ona. 2)Objetivu ne’e tenke fleksível no bele muda tuir kondisaun. 3)Objetivu tenke hatudu liberdade atividade.
  • 20. 4. Alvu objetivu no objetivu aas iha edukasaun • Jeralmente, objetivu edukasaun mak lori labarik ba nivel maturidade, prefeisaun, no forma personalidade kristaun. • Edukasaun iha valór ne'ebé forte liu atu muda ema no kria ambiente ne'ebé moris.
  • 21. Perfeisaun personalidade: Objetivu Edukasaun ne'ebé aas liu • Pragatizmu: perfeisaun nu’udar prosesu dezenvolvimentu kontinua, nia la iha finalidade. “That education is all one with life, that life is growth, and therefore that education is growth” (Dewey). • Relijiaun: Perfeisaun mak virtude ba Maromak no ba maluk ema sira. Perfeisaun fundamentál mak moris iha no ho Maromak ne’e mak objetivu edukasaun ikus. • Naturalizmu: Perfeisaun mak auto-realizasaun. “Education should aim to perfect the individual in all his powers… that the object of education is not to make a magistrate, priest, but to make a man” (Rousseau)
  • 22. Tutoriál 1. Saida mak ema nia objetivu moris? 2. Tanbasá edukasaun nia objetivu importente ba ema nia objetivu moris?