SlideShare uma empresa Scribd logo
PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA
NO EDUKASAUN
1. Introdusaun
2. Signifikadu demokrasia edukasaun
3. Prinsípiu sira demokrasia nian iha
edukasaun
4. Prinsípiu sira demokrasia nian iha
pontudevizta Katóliku
5. Demokrasia edukasaun iha Timor-
Leste
DEMOKRASIA EDUKASAUNDEMOKRASIA EDUKASAUN
Mre. Crisogno Soares Freitas Pereira, B.Tchg, M.Ed
1. Introdusaun
• Saida mak “Domokrasia”?
• Saida mak “Demokrasia Edukasaun”?
Governasaun demokrátiku, demokrasia sai filozofia
moris ne'ebé tenke kuda iha kada estudante.
2. Signifikadu Demokrasia Edukasaun
• Etimolojia Demokrasia: (Gregu) mak Demós &
Kratos.
• “Demós” ne’e povu
• “Kratos” ne’e poder
Sentidu populer mak:
“Government of the people, by the people and
for the people” (Aristoteles)
“Balance of power” (Montesque & Roseau)
Povu nia poder
Demokrasia Edukasaun?
Demokrasia edukasaun iha sentidu jerál
iha prátika moris no edukasaun eziste
asuntu tolu (3) ne'ebé importante:
1.Respeitu ba ema nia dignidade
2.Kada ema iha mudansa ba hanoin
ne'ebé saudável
3.Prontu atu serví interese moris di’ak
komun.
a) Respeitu ba ema nia dignidade
• Garantia amizade nu’udar maun-alin.
• Garantia amizade nu’udar direitu umanu
• Iha edukasaun, valór sira-ne'ebé kuda mak la
haree ema nia diversidade sai nu’udar bareira
ba ema nia amizade/relasaun.
• Valór ne’e mak respeitu.
b) Kada ema iha mudansa ba hanoin
ne'ebé saudável
• Ema ne’e tenke eduka.
• Ho edukasaun ema bele muda no dezenvolve ba
diresaun ne'ebé di’ak liu.
• Instituisaun edukasaun sira iha posibilidade atu
dezenvolve kapasidade aprendiz sira-nian atu hanoin no
rezolve problema rasik ho organizadu, sistemátiku, no
kompriensivu no krítiku.
• Prosesu edukasaun ne’e presiza atitude demokrátiku
ne'ebé la eziste deskriminasaun ka violasaun.
• Atitude edukasaun ne'ebé konvida ema ida-idak atu
hanoin saudável sei hamoris sidadaun ne'ebé
demokrátiku iha governasaun.
c) Prontu atu serví interese moris di’ak
komun
• Ema ida sai livre tanba ema seluk respeitu ninia
nesesidade.
• Nasaun demokrasia mak nasaun ne'ebé forte iha lei
no nasaun ne'ebé fó moris di’ak ba ninia povu.
• Ho lei ka norma sira ema ida-idak respeitu no hatuur
liberdade iha dalan ne'ebé saudável.
• Sidadaun ida-idak iha dever nu’udar membru
sosiedade no sidadania.
• Iha domokrasia, presiza uniaun no kolaborasaun atu
atinji objetivu moris di’ak no ksolok.
Atitude sidadaun iha nasaun demokrasia
• Iha koñesimentu ne'ebé di’ak kona-ba asuntu sira
sidadania nian (civic), konstitusionalidade, sosiedade,
asuntu sira-ne’e iha relasaun ho governasaun.
• Iha kapasidade no abilidade hodi hamoris espíritu
serbisu. Nesesidade sosiedade importante liu duké
nesesidade grupu/partidu/privadu.
• Iha kapasidade atu harahun KKN ne'ebé sai bareira ba
progresu no moris di’ak sosiedade hotu nian.
Edukasaun konstitusionalidade no sidadania, sai
importante no la bele ignora.
3. Prinsípiu sira demokrasi nian iha
edukasaun
Iha implementasaun edukasaun nafatin hakesi ho
problema sira tuir mai ne’e:
1. Direitu umanu kada sidadaun atu hetan edukasaun.
2. Oportunidade ne'ebé hanesan ba sidadaun atu hetan
edukasaun.
3. Direitu no oportunidade bazeia ba kapasidade
sidadaun.
Bazeia ba Konstituisaun RDTL Art. 59, alinea 1, 2 & 5.
Prinsípiu demokrasia edukasaun: presiza hatene
asuntu sira importante tuir mai!
• Justu iha ekilibriu oportunidade estudu ba
sidadaun hotu, ho dalan justifika lealdade no
konsistente ba sistema politika ne'ebé iha.
Ezemplu: Filozofia demokrasia Timor-Leste
“União, Ação e Progresso”.
• Iha formasaun karaktér nasaun nian nu’udar
nasaun ne'ebé di’ak.
• Iha kesi ida-ne'ebé metin ho objetivu nasionál.
oinsá Timor-Leste hatudu demokrasia?
• Timor-Leste iha lisan/karaktér kultura ne'ebé
kesi metin. Kultura familiaridade.
• Timor-Leste respeitu liberdade no eziji
responsabilidade (Kultura Timoroan-kultura
FETOSAN-UMANE).
• Timor-Leste iha lisan simu dezenvolvimentu
globál hodi hariku no estuda karaktér kulturál.
Oinsá dezenvolve demokrasia edukasaun
iha Timor-Leste?
• Hasa’e dignidade no valór ema nian tuir valór
sira beala sira-nian.
• Obrigatoriamente respeitu no defende direitu
umanu ne'ebé iha valór no karaktér nobre.
• Esforsu atu hakonu direitu kada sidadaun atu
hetan edukasaun no ensinamentu nasionál
hodi aproveita kapasidade indivíduu iha
dezenvolvimentu kreatividade no progresu
siénsia koñesimentu no teknolojia lahodi
prejudika ema seluk.
4. Prinsípiu sira demokrasia nian iha
pontudevizta Katóliku
• istória Salvasaun hahú hosi Israel (Teokrasia orijen)
iha-ne'ebé Moizes, David, Salomão governa nia povu
hodi Maromak nia naran.
• Governasaun Teokrasia funu hasonu governasaun
jentiu.
• Objetiu finál eskatolojia kristaun mak Jeruzalen foun,
Maromak nia reinu, tanba ne’e ita hotu nu’udar
Maromak nia emar ne'ebé governa mundu ho estilu
governasaun Teokrasia.
• Pergunta: Saida mak baze/prinsípiu Igreja katólika
nia hanorin atu apoiu demokrasia?
Resposta! • Istória salvasaun Maromak nian hahú hosi tempu Adaun no
Eva monu ba sala iha tempu kriasaun.
• Maromak halo promesa ho ema.
• Hosi jerasaun ba jerasaun Maromak kontinua dehan sai
ninia promesa.
• Jezús Kristu Redentór, mai iha mundu hodi harahun sala nia
nakukun. (Realizasaun Promesa Maromak nian)
• Jezús hili apóstulu sira ho harii Igreja iha Saun Pedro nia
leten.
• Molok Jezús sai ba lalehan, Nia fó mandatu ba apóstulu sira
atu haklaken Ninia mandamentu sira no batizmu ba ema
hotu hodi Aman, Oan no espíritu Santu nia Naran (Mat
28:19-20).
• Igreja ne’e mak nu’udar Nasaun eskollidu foun, ne'ebé mós
sai nu’udar Ninia Isin Místiku, no apóstulu sira ukun igreja
hodi Nia naran.
Deskrisaun Maromak nia reinu
• Reinu ne'ebé Maromak rasik lidera iha Kristu.
• Atu nune’e Maromak sai buat hotu iha buat hotu
(1Kor 15:28).
• St. Agustinho: Nasaun nia ezistensia iha rua, ne’e
mak City of God & City of men.
• City of God iha nia prinsípiu ukun mak KARIDADE.
• Karidade ka domin ba ema hotu bazeia ba igualdade
direitu no dignidade, respeitu liberdade ka
independénsia kada indivíduu. Ida-ne’e mak sai
prinsípiu báziku demokrasia.
Kristu no apóstulu sira: Prinsípiu Demokrasia
• 13 
Basá iha espíritu ida-deit, ita hotu simu batizmu ba isin-lolon
ida-deit, biar ema Judeu ka ema Gregu, atan ka la atan, ita hotu
bele hemu hosi espíritu ida-deit(1Kor 12: 13).
•  11 
Iha Maromak, la iha ema gregu eh judeu, ema ne'ebé simu
sirkunsisaun eh ema ne'ebé la simu sirkumsisaun,…atan eh la
atan, maibé Kristu de’it ne'ebé hosu no iha ema hotu (Kol 3: 11)
• Prinsípiu igualdade valór nu’udar Maromak oan haki’ak
iha Kristu, sai nu’udar baze uniaun/domin nu’udar kristã.
• Ida-ne'ebé forsa ajuda ida-ne'ebé fraku (Mensajen
dotrina sosiál Igreja katólika , hahú hosi surat ensíklika
Rerum Novarum husi Papa Leo XIII 1891 to ensíklika
Caritas in Veritate husi Papa Benedito XVI 2009).
Igreja katólika nia hanorin la anti demokrasi
• Demokrasia = Povu iha poder.
• Igreja katólika la anti Nasaun demokrátiku kuandu
demokrasia hatudu loloos ninia prinsípiu iha nasaun
refere. Ezemplu:
a) Deputadu sira sai lian ba povu ho loloos no
dignu (The voice of the voiceless). Tanba…
b) Kristu nia hanorin mak hadomi ba Maromak
no ema hotu, liuliu ema sira-ne'ebé ki’ik no
abandonu (Mat. 25:40, 45).
• Igreja katólika apoiu prinsípiu demokrasia, maibé
nia la bele implementa “rule of majority” iha
aspeitu fiar no morál.
• Kristu fó mandatu ba Nia apóstulu sira atu fiel ba
Nia hanorin sira (Magisterium Igreja katólika) atu
defende dotrina morál no fiar atu ninia konteúdu la
bele muda. Ezemplu:
a) Iha EUA deputadu maioria aseita legaliza
abortu.
b) Igreja katólika la apoiu hanoin maioria atu
bele prátika abortu iha ospitál sira.
5. Demokrasia edukasaun iha Timor-Leste
Nasaun Timor-Leste dezenvolve ona doutrina demokrasia iha
edukasaun, ida-ne’e hakerek ona iha Konstituisaun RDTL, artigu 59
(Edukasaun no kultura):
1. Estadu rekoñese no garante sidadaun hotu nia direitu ba edukasaun
no kultura, nune’e mós harii sistema ensinu báziku universál,
obrigatóriu no wainhira bele, saugati, tuir lei haruka.
2. Ema hotu iha direitu hanesan, ba oportunidade atu eskola no ba
formasaun serbisu/profisaun nian.
3. Estadu rekoñese no fiskaliza eskola partikulár no kooperativu sira.
4. Estadu tenki garante ba sidadaun hotu-hotu, tuir sira-nia
kapasidade, atu bele hetan eskola boot kona-ba investigasaun
sientífika no hamoris/haburas arte.
5. Ema hotu iha direitu atu goza no harii kultura hanesan nia
obrigasaun atu haburas, defende no mós fó valór ba patrimóniu
kulturál.
LEI N.º 14/2008 LEI DE BASES DA EDUCAÇÃO de 29 de Outubro
• A todos os cidadãos é garantido o direito à educação e à cultura
nos termós da Constituição da República e da lei (Capítulo I, Secção
I, Art. 2 Princípios gerais, alinea 1).
• O direito à educação é concretizado através de uma efectiva acção
formativa ao longo da vida, com vista à consolidação de uma
vivência livre, responsável e democrática, destinada a, no respeito
pela dignidade humana, promover:
a) O desenvolvimento da personalidade e a valórização individual assente no
mérito;
b) A igualdade de oportunidades e a superação das desigualdades
económicas, sociais e culturais;
c) O progresso social. (Art. 2, alinea 2)
Tutoriál
Aprezentasaun Jornál Aprendizajen

Mais conteúdo relacionado

Mais procurados

FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUNCrisogno Pereira
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...Crisogno Pereira
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUNCrisogno Pereira
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUNCrisogno Pereira
 
TEORIA RELASAUN INTERNASIONAL
TEORIA RELASAUN INTERNASIONALTEORIA RELASAUN INTERNASIONAL
TEORIA RELASAUN INTERNASIONALMarceloSantos369
 
тооллын сис 10т 2т
тооллын сис 10т 2ттооллын сис 10т 2т
тооллын сис 10т 2тNarantungaa
 
ардчилал
ардчилалардчилал
ардчилалschool14
 
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...IncioFrana1
 
Setguulchdiin uulzalt
Setguulchdiin uulzaltSetguulchdiin uulzalt
Setguulchdiin uulzaltorkhoo-97
 
Enation mongolia
Enation mongoliaEnation mongolia
Enation mongoliaMr Nyak
 
амьдралын үүсэл
амьдралын үүсэламьдралын үүсэл
амьдралын үүсэлSumiya_bu
 
Tudni illik, mi illik, avagy: a netikett
Tudni illik, mi illik, avagy: a netikettTudni illik, mi illik, avagy: a netikett
Tudni illik, mi illik, avagy: a netiketttudaskozpont
 
бяцхан ном бүтээцгээе
бяцхан ном бүтээцгээебяцхан ном бүтээцгээе
бяцхан ном бүтээцгээеShugarhvv Bayanmonh
 

Mais procurados (14)

FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
FILOZOFIA EDUKASAUN: SIGNIFIKADU & POZISAUN FILOZOFIA IHA SIÉNSIA KOÑESIMENTU...
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: OBJETIVU MORIS NO OBJETIVU EDUKASAUN
 
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUNFILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
FILOZOFIA EDUKASAUN: PROSESU MORIS NU’UDAR BAZE FILOZOFIA EDUKASAUN
 
TEORIA RELASAUN INTERNASIONAL
TEORIA RELASAUN INTERNASIONALTEORIA RELASAUN INTERNASIONAL
TEORIA RELASAUN INTERNASIONAL
 
тооллын сис 10т 2т
тооллын сис 10т 2ттооллын сис 10т 2т
тооллын сис 10т 2т
 
ардчилал
ардчилалардчилал
ардчилал
 
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...
CatimbauDenúncia povo indígena Kapinawá - Construção Parque Eólico - MP...
 
Setguulchdiin uulzalt
Setguulchdiin uulzaltSetguulchdiin uulzalt
Setguulchdiin uulzalt
 
Enation mongolia
Enation mongoliaEnation mongolia
Enation mongolia
 
амьдралын үүсэл
амьдралын үүсэламьдралын үүсэл
амьдралын үүсэл
 
Tudni illik, mi illik, avagy: a netikett
Tudni illik, mi illik, avagy: a netikettTudni illik, mi illik, avagy: a netikett
Tudni illik, mi illik, avagy: a netikett
 
лекц 1
лекц 1лекц 1
лекц 1
 
бяцхан ном бүтээцгээе
бяцхан ном бүтээцгээебяцхан ном бүтээцгээе
бяцхан ном бүтээцгээе
 

Semelhante a FILOZOFIA EDUKASAUN: DEMOKRASIA EDUKASAUN

Exigências morais da contemporaneidade
Exigências morais da contemporaneidadeExigências morais da contemporaneidade
Exigências morais da contemporaneidadeJosinoNunes1
 
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e Moralis
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e MoralisAula 3 [1-2022-filo] - Ethos e Moralis
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e MoralisGerson Coppes
 
Envelhecimento e polticas de estado
Envelhecimento e polticas de estadoEnvelhecimento e polticas de estado
Envelhecimento e polticas de estadoLucaomarques
 
Microresumo sociologia-p1
Microresumo sociologia-p1Microresumo sociologia-p1
Microresumo sociologia-p1andrea almeida
 
Biotecnologia e Ética
Biotecnologia e Ética  Biotecnologia e Ética
Biotecnologia e Ética Carmem Rocha
 
Oficina sexualidade ot
Oficina sexualidade otOficina sexualidade ot
Oficina sexualidade otgeorgerlanio
 
Resumo constituicao v6 ec73
Resumo constituicao v6 ec73Resumo constituicao v6 ec73
Resumo constituicao v6 ec73Elton Júnio
 
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdfLauren958856
 
Ética & Temas Transdisciplinares
Ética & Temas Transdisciplinares Ética & Temas Transdisciplinares
Ética & Temas Transdisciplinares Carmem Rocha
 
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdf
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdfRELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdf
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdfedlucenajp
 
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptx
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptxMeus sonhos 2017 propostas para enem.pptx
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptxMárcio Andrade
 
Proposta governo1471287194332
Proposta governo1471287194332Proposta governo1471287194332
Proposta governo1471287194332blogdoelvis
 
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada, Roberta Vicari, Jonatan Piazzetta...
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada,  Roberta Vicari,  Jonatan Piazzetta...Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada,  Roberta Vicari,  Jonatan Piazzetta...
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada, Roberta Vicari, Jonatan Piazzetta...Trezetepe
 

Semelhante a FILOZOFIA EDUKASAUN: DEMOKRASIA EDUKASAUN (20)

Exigências morais da contemporaneidade
Exigências morais da contemporaneidadeExigências morais da contemporaneidade
Exigências morais da contemporaneidade
 
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e Moralis
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e MoralisAula 3 [1-2022-filo] - Ethos e Moralis
Aula 3 [1-2022-filo] - Ethos e Moralis
 
Envelhecimento e polticas de estado
Envelhecimento e polticas de estadoEnvelhecimento e polticas de estado
Envelhecimento e polticas de estado
 
Microresumo sociologia-p1
Microresumo sociologia-p1Microresumo sociologia-p1
Microresumo sociologia-p1
 
Biotecnologia e Ética
Biotecnologia e Ética  Biotecnologia e Ética
Biotecnologia e Ética
 
Oficina sexualidade ot
Oficina sexualidade otOficina sexualidade ot
Oficina sexualidade ot
 
Resumo constituicao v6 ec73
Resumo constituicao v6 ec73Resumo constituicao v6 ec73
Resumo constituicao v6 ec73
 
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf
05032021110925-modulo.i.curso.05.turma.02.pdf
 
TCC: vida positiva
TCC:   vida positivaTCC:   vida positiva
TCC: vida positiva
 
Ética & Temas Transdisciplinares
Ética & Temas Transdisciplinares Ética & Temas Transdisciplinares
Ética & Temas Transdisciplinares
 
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdf
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdfRELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdf
RELAÇÕES SOCIOPROFISSIONAIS, CIDADANIA E ÉTICA.pdf
 
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptx
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptxMeus sonhos 2017 propostas para enem.pptx
Meus sonhos 2017 propostas para enem.pptx
 
Cidadania
CidadaniaCidadania
Cidadania
 
Proposta governo1471287194332
Proposta governo1471287194332Proposta governo1471287194332
Proposta governo1471287194332
 
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada, Roberta Vicari, Jonatan Piazzetta...
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada,  Roberta Vicari,  Jonatan Piazzetta...Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada,  Roberta Vicari,  Jonatan Piazzetta...
Ética e Moral - Grupo 03 (Saianne Strada, Roberta Vicari, Jonatan Piazzetta...
 
Conceitos Glossario
Conceitos GlossarioConceitos Glossario
Conceitos Glossario
 
Instituições sociais
Instituições sociaisInstituições sociais
Instituições sociais
 
Daiane
DaianeDaiane
Daiane
 
Etica
EticaEtica
Etica
 
Instituições
InstituiçõesInstituições
Instituições
 

Mais de Crisogno Pereira

Profeta no literatura sira
Profeta no literatura siraProfeta no literatura sira
Profeta no literatura siraCrisogno Pereira
 
Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)Crisogno Pereira
 
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - BibliaEzodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - BibliaCrisogno Pereira
 
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - BibliaJenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - BibliaCrisogno Pereira
 
Antigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - BibliaAntigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - BibliaCrisogno Pereira
 
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - RevisadoIntercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - RevisadoCrisogno Pereira
 

Mais de Crisogno Pereira (8)

Orasaun nia importánsia
Orasaun nia importánsiaOrasaun nia importánsia
Orasaun nia importánsia
 
Profeta no literatura sira
Profeta no literatura siraProfeta no literatura sira
Profeta no literatura sira
 
Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)Liurai sira Israel nian (Monarkia)
Liurai sira Israel nian (Monarkia)
 
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - BibliaEzodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
Ezodu - Livru daruak Pentateuk - Biblia
 
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - BibliaJenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
Jenezis - Livru dahuluk Pentatuk - Biblia
 
Antigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - BibliaAntigu Testamentu - Biblia
Antigu Testamentu - Biblia
 
Saida mak Biblia
Saida mak BibliaSaida mak Biblia
Saida mak Biblia
 
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - RevisadoIntercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
Intercâmbio cultural Brasil x Timor Leste - Revisado
 

Último

Conteúdo sobre a formação e expansão persa
Conteúdo sobre a formação e expansão persaConteúdo sobre a formação e expansão persa
Conteúdo sobre a formação e expansão persafelipescherner
 
Atividade com a música Xote da Alegria - Falamansa
Atividade com a música Xote  da  Alegria    -   FalamansaAtividade com a música Xote  da  Alegria    -   Falamansa
Atividade com a música Xote da Alegria - FalamansaMary Alvarenga
 
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptx
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptxPERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptx
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptxtchingando6
 
Junho Violeta - Sugestão de Ações na Igreja
Junho Violeta - Sugestão de Ações na IgrejaJunho Violeta - Sugestão de Ações na Igreja
Junho Violeta - Sugestão de Ações na IgrejaComando Resgatai
 
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdf
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdfmanual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdf
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdfLeandroTelesRocha2
 
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptx
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptxDESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptx
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptxProfessor Liniker Santana
 
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptx
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptxSão Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptx
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptxMartin M Flynn
 
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...IsabelPereira2010
 
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptx
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptxSlides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptx
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptxLuizHenriquedeAlmeid6
 
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdf
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdfHans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdf
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdfLeandroTelesRocha2
 
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docx
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docxAtividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docx
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docxSolangeWaltre
 
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdfARIANAMENDES11
 
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdf
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdfTesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdf
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdfEditora
 
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]ESCRIBA DE CRISTO
 
hereditariedade é variabilidade genetic
hereditariedade é variabilidade  genetichereditariedade é variabilidade  genetic
hereditariedade é variabilidade geneticMrMartnoficial
 
Atividade português 7 ano página 38 a 40
Atividade português 7 ano página 38 a 40Atividade português 7 ano página 38 a 40
Atividade português 7 ano página 38 a 40vitoriaalyce2011
 
Desastres ambientais e vulnerabilidadess
Desastres ambientais e vulnerabilidadessDesastres ambientais e vulnerabilidadess
Desastres ambientais e vulnerabilidadessRodrigoGonzlez461291
 
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leite
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco LeiteOs Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leite
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leiteprofesfrancleite
 
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....LuizHenriquedeAlmeid6
 
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantil
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantilApresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantil
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantilMariaHelena293800
 

Último (20)

Conteúdo sobre a formação e expansão persa
Conteúdo sobre a formação e expansão persaConteúdo sobre a formação e expansão persa
Conteúdo sobre a formação e expansão persa
 
Atividade com a música Xote da Alegria - Falamansa
Atividade com a música Xote  da  Alegria    -   FalamansaAtividade com a música Xote  da  Alegria    -   Falamansa
Atividade com a música Xote da Alegria - Falamansa
 
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptx
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptxPERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptx
PERFIL M DO LUBANGO e da Administraçao_041137.pptx
 
Junho Violeta - Sugestão de Ações na Igreja
Junho Violeta - Sugestão de Ações na IgrejaJunho Violeta - Sugestão de Ações na Igreja
Junho Violeta - Sugestão de Ações na Igreja
 
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdf
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdfmanual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdf
manual-de-direito-civil-flacc81vio-tartuce-2015-11.pdf
 
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptx
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptxDESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptx
DESAFIO FILOSÓFICO - 1ª SÉRIE - SESI 2020.pptx
 
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptx
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptxSão Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptx
São Filipe Neri, fundador da a Congregação do Oratório 1515-1595.pptx
 
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...
DeClara n.º 76 MAIO 2024, o jornal digital do Agrupamento de Escolas Clara de...
 
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptx
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptxSlides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptx
Slides Lição 9, Betel, Ordenança para uma vida de santificação, 2Tr24.pptx
 
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdf
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdfHans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdf
Hans Kelsen - Teoria Pura do Direito - Obra completa.pdf
 
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docx
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docxAtividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docx
Atividades-Sobre-o-Conto-Venha-Ver-o-Por-Do-Sol.docx
 
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf
04_GuiaDoCurso_Neurociência, Psicologia Positiva e Mindfulness.pdf
 
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdf
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdfTesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdf
Tesis de Maestría de Pedro Sousa de Andrade (Resumen).pdf
 
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]
INTRODUÇÃO A ARQUEOLOGIA BÍBLICA [BIBLIOLOGIA]]
 
hereditariedade é variabilidade genetic
hereditariedade é variabilidade  genetichereditariedade é variabilidade  genetic
hereditariedade é variabilidade genetic
 
Atividade português 7 ano página 38 a 40
Atividade português 7 ano página 38 a 40Atividade português 7 ano página 38 a 40
Atividade português 7 ano página 38 a 40
 
Desastres ambientais e vulnerabilidadess
Desastres ambientais e vulnerabilidadessDesastres ambientais e vulnerabilidadess
Desastres ambientais e vulnerabilidadess
 
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leite
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco LeiteOs Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leite
Os Padres de Assaré - CE. Prof. Francisco Leite
 
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....
Slides Lição 8, Central Gospel, Os 144 Mil Que Não Se Curvarão Ao Anticristo....
 
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantil
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantilApresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantil
Apresentação sobre as etapas do desenvolvimento infantil
 

FILOZOFIA EDUKASAUN: DEMOKRASIA EDUKASAUN

  • 1. PROBLEMA PRINSIPÁL FILOZOFIA NO EDUKASAUN 1. Introdusaun 2. Signifikadu demokrasia edukasaun 3. Prinsípiu sira demokrasia nian iha edukasaun 4. Prinsípiu sira demokrasia nian iha pontudevizta Katóliku 5. Demokrasia edukasaun iha Timor- Leste DEMOKRASIA EDUKASAUNDEMOKRASIA EDUKASAUN Mre. Crisogno Soares Freitas Pereira, B.Tchg, M.Ed
  • 2. 1. Introdusaun • Saida mak “Domokrasia”? • Saida mak “Demokrasia Edukasaun”? Governasaun demokrátiku, demokrasia sai filozofia moris ne'ebé tenke kuda iha kada estudante.
  • 3. 2. Signifikadu Demokrasia Edukasaun • Etimolojia Demokrasia: (Gregu) mak Demós & Kratos. • “Demós” ne’e povu • “Kratos” ne’e poder Sentidu populer mak: “Government of the people, by the people and for the people” (Aristoteles) “Balance of power” (Montesque & Roseau) Povu nia poder
  • 4. Demokrasia Edukasaun? Demokrasia edukasaun iha sentidu jerál iha prátika moris no edukasaun eziste asuntu tolu (3) ne'ebé importante: 1.Respeitu ba ema nia dignidade 2.Kada ema iha mudansa ba hanoin ne'ebé saudável 3.Prontu atu serví interese moris di’ak komun.
  • 5. a) Respeitu ba ema nia dignidade • Garantia amizade nu’udar maun-alin. • Garantia amizade nu’udar direitu umanu • Iha edukasaun, valór sira-ne'ebé kuda mak la haree ema nia diversidade sai nu’udar bareira ba ema nia amizade/relasaun. • Valór ne’e mak respeitu.
  • 6. b) Kada ema iha mudansa ba hanoin ne'ebé saudável • Ema ne’e tenke eduka. • Ho edukasaun ema bele muda no dezenvolve ba diresaun ne'ebé di’ak liu. • Instituisaun edukasaun sira iha posibilidade atu dezenvolve kapasidade aprendiz sira-nian atu hanoin no rezolve problema rasik ho organizadu, sistemátiku, no kompriensivu no krítiku. • Prosesu edukasaun ne’e presiza atitude demokrátiku ne'ebé la eziste deskriminasaun ka violasaun. • Atitude edukasaun ne'ebé konvida ema ida-idak atu hanoin saudável sei hamoris sidadaun ne'ebé demokrátiku iha governasaun.
  • 7. c) Prontu atu serví interese moris di’ak komun • Ema ida sai livre tanba ema seluk respeitu ninia nesesidade. • Nasaun demokrasia mak nasaun ne'ebé forte iha lei no nasaun ne'ebé fó moris di’ak ba ninia povu. • Ho lei ka norma sira ema ida-idak respeitu no hatuur liberdade iha dalan ne'ebé saudável. • Sidadaun ida-idak iha dever nu’udar membru sosiedade no sidadania. • Iha domokrasia, presiza uniaun no kolaborasaun atu atinji objetivu moris di’ak no ksolok.
  • 8. Atitude sidadaun iha nasaun demokrasia • Iha koñesimentu ne'ebé di’ak kona-ba asuntu sira sidadania nian (civic), konstitusionalidade, sosiedade, asuntu sira-ne’e iha relasaun ho governasaun. • Iha kapasidade no abilidade hodi hamoris espíritu serbisu. Nesesidade sosiedade importante liu duké nesesidade grupu/partidu/privadu. • Iha kapasidade atu harahun KKN ne'ebé sai bareira ba progresu no moris di’ak sosiedade hotu nian. Edukasaun konstitusionalidade no sidadania, sai importante no la bele ignora.
  • 9. 3. Prinsípiu sira demokrasi nian iha edukasaun Iha implementasaun edukasaun nafatin hakesi ho problema sira tuir mai ne’e: 1. Direitu umanu kada sidadaun atu hetan edukasaun. 2. Oportunidade ne'ebé hanesan ba sidadaun atu hetan edukasaun. 3. Direitu no oportunidade bazeia ba kapasidade sidadaun. Bazeia ba Konstituisaun RDTL Art. 59, alinea 1, 2 & 5.
  • 10. Prinsípiu demokrasia edukasaun: presiza hatene asuntu sira importante tuir mai! • Justu iha ekilibriu oportunidade estudu ba sidadaun hotu, ho dalan justifika lealdade no konsistente ba sistema politika ne'ebé iha. Ezemplu: Filozofia demokrasia Timor-Leste “União, Ação e Progresso”. • Iha formasaun karaktér nasaun nian nu’udar nasaun ne'ebé di’ak. • Iha kesi ida-ne'ebé metin ho objetivu nasionál.
  • 11. oinsá Timor-Leste hatudu demokrasia? • Timor-Leste iha lisan/karaktér kultura ne'ebé kesi metin. Kultura familiaridade. • Timor-Leste respeitu liberdade no eziji responsabilidade (Kultura Timoroan-kultura FETOSAN-UMANE). • Timor-Leste iha lisan simu dezenvolvimentu globál hodi hariku no estuda karaktér kulturál.
  • 12. Oinsá dezenvolve demokrasia edukasaun iha Timor-Leste? • Hasa’e dignidade no valór ema nian tuir valór sira beala sira-nian. • Obrigatoriamente respeitu no defende direitu umanu ne'ebé iha valór no karaktér nobre. • Esforsu atu hakonu direitu kada sidadaun atu hetan edukasaun no ensinamentu nasionál hodi aproveita kapasidade indivíduu iha dezenvolvimentu kreatividade no progresu siénsia koñesimentu no teknolojia lahodi prejudika ema seluk.
  • 13. 4. Prinsípiu sira demokrasia nian iha pontudevizta Katóliku • istória Salvasaun hahú hosi Israel (Teokrasia orijen) iha-ne'ebé Moizes, David, Salomão governa nia povu hodi Maromak nia naran. • Governasaun Teokrasia funu hasonu governasaun jentiu. • Objetiu finál eskatolojia kristaun mak Jeruzalen foun, Maromak nia reinu, tanba ne’e ita hotu nu’udar Maromak nia emar ne'ebé governa mundu ho estilu governasaun Teokrasia. • Pergunta: Saida mak baze/prinsípiu Igreja katólika nia hanorin atu apoiu demokrasia?
  • 14. Resposta! • Istória salvasaun Maromak nian hahú hosi tempu Adaun no Eva monu ba sala iha tempu kriasaun. • Maromak halo promesa ho ema. • Hosi jerasaun ba jerasaun Maromak kontinua dehan sai ninia promesa. • Jezús Kristu Redentór, mai iha mundu hodi harahun sala nia nakukun. (Realizasaun Promesa Maromak nian) • Jezús hili apóstulu sira ho harii Igreja iha Saun Pedro nia leten. • Molok Jezús sai ba lalehan, Nia fó mandatu ba apóstulu sira atu haklaken Ninia mandamentu sira no batizmu ba ema hotu hodi Aman, Oan no espíritu Santu nia Naran (Mat 28:19-20). • Igreja ne’e mak nu’udar Nasaun eskollidu foun, ne'ebé mós sai nu’udar Ninia Isin Místiku, no apóstulu sira ukun igreja hodi Nia naran.
  • 15. Deskrisaun Maromak nia reinu • Reinu ne'ebé Maromak rasik lidera iha Kristu. • Atu nune’e Maromak sai buat hotu iha buat hotu (1Kor 15:28). • St. Agustinho: Nasaun nia ezistensia iha rua, ne’e mak City of God & City of men. • City of God iha nia prinsípiu ukun mak KARIDADE. • Karidade ka domin ba ema hotu bazeia ba igualdade direitu no dignidade, respeitu liberdade ka independénsia kada indivíduu. Ida-ne’e mak sai prinsípiu báziku demokrasia.
  • 16. Kristu no apóstulu sira: Prinsípiu Demokrasia • 13  Basá iha espíritu ida-deit, ita hotu simu batizmu ba isin-lolon ida-deit, biar ema Judeu ka ema Gregu, atan ka la atan, ita hotu bele hemu hosi espíritu ida-deit(1Kor 12: 13). •  11  Iha Maromak, la iha ema gregu eh judeu, ema ne'ebé simu sirkunsisaun eh ema ne'ebé la simu sirkumsisaun,…atan eh la atan, maibé Kristu de’it ne'ebé hosu no iha ema hotu (Kol 3: 11) • Prinsípiu igualdade valór nu’udar Maromak oan haki’ak iha Kristu, sai nu’udar baze uniaun/domin nu’udar kristã. • Ida-ne'ebé forsa ajuda ida-ne'ebé fraku (Mensajen dotrina sosiál Igreja katólika , hahú hosi surat ensíklika Rerum Novarum husi Papa Leo XIII 1891 to ensíklika Caritas in Veritate husi Papa Benedito XVI 2009).
  • 17. Igreja katólika nia hanorin la anti demokrasi • Demokrasia = Povu iha poder. • Igreja katólika la anti Nasaun demokrátiku kuandu demokrasia hatudu loloos ninia prinsípiu iha nasaun refere. Ezemplu: a) Deputadu sira sai lian ba povu ho loloos no dignu (The voice of the voiceless). Tanba… b) Kristu nia hanorin mak hadomi ba Maromak no ema hotu, liuliu ema sira-ne'ebé ki’ik no abandonu (Mat. 25:40, 45).
  • 18. • Igreja katólika apoiu prinsípiu demokrasia, maibé nia la bele implementa “rule of majority” iha aspeitu fiar no morál. • Kristu fó mandatu ba Nia apóstulu sira atu fiel ba Nia hanorin sira (Magisterium Igreja katólika) atu defende dotrina morál no fiar atu ninia konteúdu la bele muda. Ezemplu: a) Iha EUA deputadu maioria aseita legaliza abortu. b) Igreja katólika la apoiu hanoin maioria atu bele prátika abortu iha ospitál sira.
  • 19. 5. Demokrasia edukasaun iha Timor-Leste Nasaun Timor-Leste dezenvolve ona doutrina demokrasia iha edukasaun, ida-ne’e hakerek ona iha Konstituisaun RDTL, artigu 59 (Edukasaun no kultura): 1. Estadu rekoñese no garante sidadaun hotu nia direitu ba edukasaun no kultura, nune’e mós harii sistema ensinu báziku universál, obrigatóriu no wainhira bele, saugati, tuir lei haruka. 2. Ema hotu iha direitu hanesan, ba oportunidade atu eskola no ba formasaun serbisu/profisaun nian. 3. Estadu rekoñese no fiskaliza eskola partikulár no kooperativu sira. 4. Estadu tenki garante ba sidadaun hotu-hotu, tuir sira-nia kapasidade, atu bele hetan eskola boot kona-ba investigasaun sientífika no hamoris/haburas arte. 5. Ema hotu iha direitu atu goza no harii kultura hanesan nia obrigasaun atu haburas, defende no mós fó valór ba patrimóniu kulturál.
  • 20. LEI N.º 14/2008 LEI DE BASES DA EDUCAÇÃO de 29 de Outubro • A todos os cidadãos é garantido o direito à educação e à cultura nos termós da Constituição da República e da lei (Capítulo I, Secção I, Art. 2 Princípios gerais, alinea 1). • O direito à educação é concretizado através de uma efectiva acção formativa ao longo da vida, com vista à consolidação de uma vivência livre, responsável e democrática, destinada a, no respeito pela dignidade humana, promover: a) O desenvolvimento da personalidade e a valórização individual assente no mérito; b) A igualdade de oportunidades e a superação das desigualdades económicas, sociais e culturais; c) O progresso social. (Art. 2, alinea 2)