1. newsletter
marec 2009 | číslo 3 | ročník 3
Editorial téma čísla
Ekonomické
vzdelávanie
Newsletter, ktorý máte v rukách, sa
venuje citlivej téme ekonomického vzdelá-
vania na Slovensku. Kritériá, ktoré ARRA
používa na hodnotenie úrovne vedy a vzde-
lávania na slovenských vysokých školách,
ukazujú, že slovenská ekonomická veda
má medzinárodnom kontexte veľmi malý
význam. Autori príspevkov sa na tento fakt
pozreli z historickej perspektívy a hľadali
dôvody, prečo je to tak. Ukazuje sa, že to má
aj ďalšie dôsledky - zaostáva aj ekonomické
vzdelávanie. Porovnanie slovenského systé-
mu (respektíve skôr nedostatku akéhokoľ-
vek systému) s americkým či európskym je
dôkazom veľkých rozdielov v spôsobe, ako
vzdelávanie ekonómov prebieha. Napokon,
nedostatky vo vzdelaní absolventov ekono-
mických škôl podrobnejšie analyzuje tretí
príspevok. ARRA sa bude usilovať pokračo-
vať v diskusii o kvalite slovenských vysokých
škôl. Okrem analýzy stavu každý z publiko-
vaných príspevkov prináša aj návrhy, ako
situáciu zmeniť k lepšiemu. Ide, samozrej-
v čísle nájdete
me, o názory a návrhy autorov článkov, ale
keďže vychádzajú z ich bohatých skúseností,
Ekonomické vzdelávanie na Slovensku -
nadobudnutých nielen na Slovensku, pova- výsledky a problémy
žujeme ich za veľmi cenné. Budeme radi, ak autor: Ladislav Kabát strana 2
diskusia o týchto témach bude pokračovať,
a vytvoríme pre ňu priestor. Osobnosti v slovenskom ekonomickom
Juraj Barta
výskume: krátky historický náčrt
autor: Július Horváth strana 6
Potrebujeme silné ekonomické školy na
Slovensku?
autor: Ľudovít Ódor strana 10

2. Ekonomické vzdelávanie
tov doktorandského štúdia. Spolu bolo do
vzdelávania na vysokých školách na Sloven-
sku zapojených 62 737 študentov. Vzdeláva-
na Slovensku - výsledky
cí proces na vysokých školách zabezpečovalo
8 638 učiteľov, z toho 583 profesorov.
V období rokov 1989 - 2008 sa situácia vo
a problémy
vysokoškolskom vzdelávaní výrazne zmenila.
Počet vysokých škôl z pôvodných 18 sa zvýšil
na 31, počet fakúlt vzrástol z 86 na 122. Po-
čet študentov vysokých škôl sa zvýšil na viac
než 222-tisíc, takmer päťnásobne. Počet vy-
sokoškolských učiteľov sa zvýšil na približne
10,5-tisíc. Situáciu znázorňuje graf č. 1.
Ladislav Kabát a),b
2. Metodika projektu
Situácia v ekonomickom vzdelávaní sa
po roku 1989 z pohľadu počtov študentov
Cieľom tohto príspevku je stručne zhrnúť doterajší i učiteľov taktiež podstatne zmenila. Došlo k
rýchlemu nárastu pracovísk, ktoré ponúka-
vývoj v oblasti ekonomiCkého vzdelávania na jú rôzne študijné programy ekonomického
slovensku po roku 1989 a načrtnúť jeho súčasný charakteru. V súčasnosti na ekonomickom
obraz porovnaním s inými vzdelávaCími systéma- vzdelávaní v rôznom rozsahu participuje 18
fakúlt verejných vysokých škôl a 8 fakúlt
mi. prezentované stanoviská sú výsledkom auto- súkromných vysokých škôl. Spolu sa na tom-
rovho sledovania zmien v tejto vzdelávaCej ob- to vzdelávaní v rôznom rozsahu podieľa 26
lasti, a to tak z pozíCie zainteresovaného učiteľa fakúlt, čo v porovnaní s rokom 1989 pred-
stavuje asi štvornásobný nárast počtu zainte-
vysokej školy, ako aj z pozíCie dlhoročného resovaných pracovísk.
vysokoškolského akademiCkého funkCionára a v V uvedenom období študovalo na vyso-
žiadnom prípade si nenárokujú zovšeobeCňujúCu kých školách a fakultách ekonomického za-
merania 5 168 študentov denného štúdia a 2
pozíCiu. 345 študentov externého/diaľkového štúdia.
V ekonomickom štúdiu na vysokých školách
bolo zapísaných 7 513 študentov. Z celko-
Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku 1. Vývoj ekonomického vzdelávania na vého počtu študentov slovenských vysokých
prechádza od roku 1989 výraznými zmenami. VŠ v SR od roku 1989 škôl to predstavovalo cca 12 %.
Nové politické prostredie, zmena legislatív- Všeobecné ekonomické vzdelávanie do Nárast počtu študentov výrazne predbie-
nych nástrojov jeho riadenia, posilnenie funk- roku 1989 na Slovensku v rozhodujúcej mie- hal nárast počtu vysokoškolských učiteľov.
cie samosprávnych orgánov vysokých škôl, re zabezpečovala Vysoká škola ekonomická v Kým v roku 1989 bol pomer počtu študen-
ich otvorenosť voči európskemu a svetovému Bratislave. Programy odvetvovo a podniko- tov a učiteľov 7,26, v roku 2008 to bolo
vzdelávaciemu prostrediu, to všetko sú argu- vo orientovaného vzdelávania poskytovali aj 18,41, čo poukazuje na výrazné zvýšenie
menty, ktoré vytvárali a vytvárajú predpoklady niektoré fakulty vysokých škôl technického a priamej pracovnej záťaže učiteľov v pedago-
na to, aby sa zvyšovala kvalita vzdelávacieho technologického zamerania. gickej oblasti.
procesu a aby sa naše vysokoškolské inštitúcie Na vysokých školách v SR v roku 1989 V uplynulých rokoch sa výrazne menila
výraznejšie etablovali v medzinárodnom vzde- študovalo 49 154 študentov denného, 9 708 aj štruktúra vysokoškolskej populácie. Sys-
lávacom i vedecko-výskumnom priestore. externého/diaľkového štúdia a 3 875 študen- tematicky klesá podiel študentov denného
a)
Prof. Ladislav Kabát, Fakulta ekonómie a podni-
kania, Bratislavská vysoká škola práva, Tematínska
10, 851 05 Bratislava,
Ladislav.Kabat@uninova.sk
b)
Niektoré časti tohto príspevku autor konzul-
toval s pracovníkmi amerických univerzitných
pracovísk. Za cenné pripomienky, ktoré vyjadri-
li prof. L. Tauer z Cornell University, Faculty of
Life Sciences and Natural Resources (prodekan
pre graduované formy štúdia), a prof. C.B. Gem-
peshaw, dekan Faculty of Bussiness and Manage-
ment, University of Delaware, im ďakuje s ubez-
pečením, že všetky nedostatky a chyby v príspevku
idú na vrub autora.
c)
Príspevok bol skrátený pre potreby ARRA ne-
wslettra. Celá štúdia sa nachádza na www.arra.sk
Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autor
2 ARRA newsletter | marec 2009

3. štúdia a výrazne sa zvyšuje podiel študentov ne reagovať zmenou svojho obsahu i foriem. ky sa budeme odvolávať, boli hodnotené a vy-
externého štúdia, graf 2. Podiel doktorandov Riešenie tejto úlohy nebolo jednoduché. berané na základe komplexného hodnotenia
sa dlhodobo pohybuje na úrovni 5 – 6 % z Iba veľmi malý podiel vysokoškolských učite- ich vedeckej a publikačnej aktivity (Kalaitzi-
celkového počtu vysokoškolských študentov. ľov bol pripravený na zásadnú prestavbu nimi dakis,1).
Od roku 1989 sa výrazne zvýšil podiel vy- zabezpečovaných ekonomických disciplín. V V príspevku sa budeme ďalej odvolávať
sokoškolských študentov ekonomického za- mnohých prípadoch dochádzalo aj k urých- na prácu autorov Monteiro, Lopes2, ktorá je
merania na celkovom počte vysokoškolákov lenej vulgarizácii ekonomickej teórie tým, že mnohým našim vysokoškolským učiteľom
a v súčasnosti je na úrovni 19,3 %. sa menili niektoré časti vzdelávacích modulov, dobre známa. Túto referenciu považujeme za
Na vysokých školách a fakultách ekono- osobitne ich názvy, pričom podstata obsahu vhodnú aj preto, že jej spracovanie bolo pod-
mického smerovania študovalo v akademic- ostávala prakticky nedotknutá. Spolupráca so nietené štruktúrami Európskej únie a nazna-
kom roku 2007/2008 vo všetkých formách zahraničnými partnermi a partnerskými vyso- čuje možné cesty k obsahovej prestavbe vyso-
štúdia 36 688 študentov, čo je v porovnaní koškolskými inštitúciami však naznačovala, že koškolského ekonomického vzdelávania aj v
s rokom 1989/1990 takmer päťnásobok. Pri dôsledné zmeny v našom ekonomickom vzde- našom priestore.
tomto enormnom náraste študentov sa počet lávaní sú nevyhnutné. Pri komparácii vzdelávacích systémov z
učiteľov zvýšil približne o 30 %. (Táto hod- hľadiska ich obsahu a štruktúry je potrebné
nota je odhadnutá autorom zo zdrojov UIPŠ 4. Ekonomické vzdelávanie na vysokých odpovedať na otázky, do akej miery sa sledo-
a je iba orientačná.) školách vo svete vané pracoviská zhodujú z hľadiska vysvetľujú-
Na jedného učiteľa ekonomických vyso- O tom, kam sme sa dostali a kam by sme cich parametrov, ktorými sú v našom prípade
koškolských pracovísk pripadá v súčasnosti mali smerovať, získame najlepší prehľad po- už uvádzané predmety študijného programu,
v priemere takmer 30 študentov, čo výrazne rovnaním našich vzdelávacích programov so ich časová dotácia a charakter ich zaradenia
prekračuje racionálne normy pedagogického systémami vysokoškolského vzdelávania v do vzdelávacieho programu. Na tieto účely
zaťaženia na vysokých školách s ambíciou krajinách, ktoré majú v tejto oblasti podstatne bol spracovaný prehľad predmetov študijných
univerzitného vzdelávania. Takáto pedago- viac skúseností, ale najmä neprehliadnuteľné programov na sledovaných pracoviskách. Bolo
gická záťaž, pri snahe učiteľa aspoň o mini- akademické výsledky. Na účely tohto príspev- identifikovaných 118 predmetov, prostredníc-
málny individuálny kontakt so študentom, je ku sa odvolávame predovšetkým na skúsenosti tvom ktorých študenti ekonomických progra-
prakticky nerealizovateľná a musí sa odraziť a výsledky renomovaných a dlhodobo úspeš- mov realizujú svoje vzdelávanie. Uvedené
v kvalite pedagogickej práce učiteľa. O na- ných amerických a európskych univerzitných programy boli ďalej dezagregované do sústavy
pĺňaní bolonskej deklarácie pri posilňovaní pracovísk. Budeme analyzovať obsah a štruk- základných vedných a výskumných oblastí.
individuálnej práce so študentom sa nedá ani túru vzdelávacích ekonomických programov Výsledky boli takéto: vo vednej oblasti
hovoriť. na týchto pracoviskách. Osobitne nás bude Economics bolo registrovaných 62 predme-
Zmeny, ktoré sme zaznamenali na vyso- zaujímať: tov, vo vednej oblasti manažment 22 predme-
kých školách v minulých rokoch v počtoch • štruktúra predmetov, tov, sociálne vedy 10, kvantitatívne metódy 6,
vzdelávacích inštitúcií, počtoch študentov • ich časová dotácia, humanitné predmety 6, právo 5 a zvyšných
i učiteľov, sú mimoriadne výrazné. Počet • charakter predmetu podľa členenia na 12 predmetov reprezentovali informatika, cu-
učiteľov sa od roku 1989 podstatnejšie ne- povinný, resp. voliteľný. dzie jazyky a prírodné vedy.
zmenil. Preto je na mieste otázka kto a ako Na základe zaradenia, resp. nezaradenia
zabezpečuje kvalitu vysokoškolského eko- Cieľom bude identifikovať základné kom- vyššie uvedených predmetov do študijného
nomického vzdelávania? Vývoj, ktorý sme v ponenty študijného programu tak u americ- programu, ako aj podľa dĺžky ich časovej do-
oblasti vysokoškolského vzdelávacieho systé- kých, ako aj európskych pracovísk a upozorniť tácie a charakteru zaradenia (povinný, resp.
mu od roku 1993 zaznamenali, je aj reflexiou na ich zhodu, prípadne na zásadné rozdiely. 1
Kalaitzidakis, P., Stengos, T., Mamuneas, T.:
toho, že politické reprezentácie, ktoré takéto Na základe takto získanej informácie sa pokú- Ranking of Academic Journals and Institutions in
zmeny v rezorte odobrovali, nemali politickú sime o komparáciu amerického a európskeho Economics, Journal of the European Economic As-
silu, alebo ani jasnú predstavu o tom, kam vzdelávacieho prostredia a následne aj o po- sociation, 1(6), 2003
chcú vysoké školstvo viesť a čo od jeho zmien rovnanie našich vysokoškolských vzdelávacích
2
Monteiro, H., Lopes-Ferreira, A.: A Benchmark-
ing of the Undergraduate Economics Major in
očakávajú. Školstvo dlhodobo pracuje v stave programov s vyššie uvedenými výsledkami a
Europe and in the United States, International
finančného podhodnotenia. Principiálne ne- konštatovaniami. Review of Economics Education, IREE Volume 6
riešeným problémom je aj budovanie nových Univerzitné pracoviská, na ktorých výsled- Issue 2, 2007
vysokoškolských inštitúcii, ktorých vstup na
vzdelávaciu scénu nemožno odsudzovať, ale
ich prienik do vzdelávacieho priestoru si žia-
dal od vedenia rezortu viac pozornosti.
3. Zmena obsahu a foriem ekonomické-
ho vzdelávania bola nevyhnutá
Rok 1989 je jednoznačne zásadným pre-
lomovým obdobím, keď nahromadené a
neriešené problémy ekonomického systému
prenikli v plnom rozsahu na verejnosť. Uká-
zalo, že model centrálne riadenej ekonomiky
v konkurencii neprežije a treba ho nahradiť. V
súvislosti s tým bolo zrejmé, že aj ekonomické
vzdelávanie musí na túto skutočnosť adekvát- Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autor
ARRA newsletter | marec 2009 3

4. voliteľný predmet), bol pomocou diskrimi- programov je namieste aj otázka, do akej predmety jadra, alebo predmety prehlbujúce
načnej analýzy konštruovaný model, ktorý v miery sú ponúkané programy pre študentov odborný profil ekonomického zamerania.
tomto fuzzy prostredí umožnil vyčlenenie re- záväzné, prípadne do akej miery môžu rozho- - Skupiny 4 a 5 poukazujú na rôznu vý-
latívne homogénnych vzdelávacích štruktúr. dovať o vlastnom študijnom programe. Tieto znamnosť pripisovanú niektorým predmetom
Teda štruktúr s: informácie sú mimoriadne cenné aj pre naše študijného programu na americkej a európskej
• podobným obsahom i ďalšie hodnotenie vo vzťahu k domácim vzde- strane. Konkrétne ide o pomerne vysokú frek-
• rozsahom vzdelávania a s podobným lávacím inštitúciám. venciu ponuky na európskych pracoviskách a
• charakterom zaradených predmetov (po- Z uvedených údajov možno odvodiť záver, nižšiu frekvenciu ponuky predmetu Business
vinné, voliteľné). že celý súbor 112 sledovaných predmetov je Management na amerických školách.
pre analytické a komparatívne účely možné - Pri predmete Economic Policy je zazna-
Takýmto postupom bolo možné kvantifi- rozčleniť na osem relatívne homogénnych zo- menaná jeho nižšia ponuka na americkej aj
kovať hodnoty niektorých dôležitých a uži- skupení univerzitných pracovísk takto: európskej strane. Vysvetlenie je možné hľadať
točných ukazovateľov. Konkrétne boli získané v nie celkom jasnej teoretickej vyhranenosti
údaje, umožňujúce odhadnúť z celkového 1. Vo viac než 75 % amerických i európ- obsahu a metodológie tohto predmetu. Jeho
počtu sledovaných pracovísk počet tých inšti- skych pracovísk sa v skupine ponúkaných časti sa zväčša výrazne prekrývajú s obsahom
túcií, ktoré majú vlastnosť fuzzy podobnos- predmetov objavujú Microeconomics, Mac- predmetu Macroecomics.
ti, teda tých, ktoré sa z hľadiska sledovaných roeconomics, Mathematics, Statistics, Eco- - Skupiny 7 - 8 sú zaujímavou ukážkou
premenných od seba odlišujú menej, než sa nometrics, International Trade, Public Eco- rozdielov v orientácii výberových predmetov
odlišujú od všetkých iných sledovaných a po- nomics, Money&Banking. na americkej a európskej strane. Kým na eu-
rovnávaných inštitúcií vo svojej kategórii. Zís- 2. Vo viac než 75% európskych pracovísk a rópskych pracoviskách aj výberové predmety
kané výsledky ponúkajú celý rad zaujímavých 50 – 75% amerických pracovísk sa ponúkajú posilňujú odborný profil študenta, na ame-
zistení a sú užitočné aj pre ďalšiu analýzu a predmety Corporate Finance a Accounting. rickej strane je evidentná snaha o rozširovanie
komparáciu s naším vzdelávacím priestorom. 3. U viac než 75 % amerických pracovísk a vzdelávacieho profilu študentov.
50 – 75 % európskych pracovísk sa v ponuke
5. Obsah študijného programu predmetov objavuje Introduction to Econo- Na základe vyššie uvedených hodnote-
Podľa vykonanej diskriminačnej analýzy mics, Applied Economics, Environmental ní je možné (vo vzťahu k obom vzdelávacím
sa potvrdilo, že kostru ekonomického vzdelá- Economics, Labor Economics, Game Theory systémom) konštatovať, že dosahovaná kvalita
vania na prestížnych univerzitných pracovis- a Economic History. ekonomického vzdelávania sa opiera o dôsled-
kách v USA i EÚ reprezentuje 6 predmetov, 4. U viac než 75 % európskych a menej né zvládnutie základov ekonomickej teórie
tzv. jadro, a to Introduction to Economics, než 50 % amerických univerzít sa objavuje prostredníctvom predmetov úvod do ekonó-
Macroeconomics, Microeconomics, Econo- predmet Business Management. mie, mikroekonómia a makroekonómia a o
metrics, Mathematics, Statistics. Tieto pred- 5. U viac než 75 % amerických a menej predmety matematika, štatistika a ekonomet-
mety sú súčasťou ekonomického vzdelávania než 50 % európskych pracovísk sa objavu- ria. Na tieto predmety je vyhradená potrebná
prakticky na všetkých sledovaných americ- jú predmety Transition Economics, Public časová dotácia v priemernom rozsahu dva se-
kých i európskych univerzitách (s výnimkou Choice, Public Finance, Health Economics a mestre kontaktnej výučby.
predmetu Introduction to Economics). Tieto Natural resources Economics. Študenti sú cez sústavu doplňujúcich a pre-
inštitúcie vyžadujú na zvládnutie jednotlivých 6. S relatívne nižšou frekvenciou, v prípa- hlbujúcich predmetov vedení k vyšším stup-
predmetov v priemere 2 semestre štúdia. de 50 – 75 % univerzít v USA i v rámci EÚ, ňom vzdelávania a ďalšej výskumnej činnosti.
Veľmi vysokú homogenitu ukázala diskri- sa ponúka predmet Economic Policy. Navyše, široká paleta programových produk-
minačná analýza v prípade európskych inšti- 7. Výskyt doplňujúcich a voliteľných pred- tov dostupných on-line umožňuje študentom
túcii aj pri predmetoch, ktoré boli rozčlenené metov Computer Science, History of Econo- rozsiahlu individuálnu prácu.
na dva klastre. V prvom bolo 13 predmetov mic Thoughts, marketing, Sociology, Political Pri hodnotení ekonomického vzdelávania
obsahujúcich 6 predmetov jadra a 7 doplňu- Science, EU Integration, Foreign Language na amerických vysokoškolských pracoviskách
júcich a prehlbujúcich predmetov - Industrial má na strane EÚ výskyt u 50 – 75% praco- si všímame aj jeho racionálne usporiadanie.
Organization, International Trade, Public vísk, pričom výskyt na strane USA je nižší než Štúdium na bakalárskom stupni je orientova-
Economics, Accounting, Business Manage- 50 %. né na zvládnutie základov ekonomickej teórie
ment, Corporate Finance and Economic His- 8. Poslednou skupinou predmetov a inšti- a na získanie potrebných doplňujúcich vedo-
tory. túcií sú predmety Economic Growth, Social mostí na výkon základných ekonomických
Analogické členenie (na dva klastre) v pod- Economics, Demography and Population funkcií. Z tohto dôvodu študijný program
mienkach amerických univerzitných pracovísk Economics, Asian Economics, Economics nepočíta s rozsiahlejším formálnym prevero-
potvrdilo vysokú homogenitu inštitúcií podľa of Discrimination, ktoré sa objavujú u 50 vaním vedomostí. Bakalárske štúdium preto
predmetov jadra. Doplňujúce a prehlbujúce – 75% amerických pracovísk a u menej než iba zriedkavo vyžaduje záverečnú skúšku. Po-
predmety sa grupovali z oblasti ekonomickej, 50% pracovísk v rámci EÚ. dobne sa v jeho štruktúre neobjavuje ani zá-
ale široko boli zastúpené aj predmety sociál- verečná práca. Tieto požiadavky sú v prípade
nych vied a histórie, čo poukazuje na širokú Súhrnne môžeme porovnávanie americ- väčšiny škôl nahradzované písomnou prácou,
paletu disponibilných predmetov. Predmet kého a európskeho vzdelávacieho prostredia ktorá sa prezentuje v prostredí študijnej skupi-
„výskumný seminár“ naznačuje vyššiu orien- formulovať aj takto: ny a je hodnotená príslušným učiteľom.
táciu amerického systému na perspektívnu - Zoskupenie univerzitných pracovísk v Ku kvalite štúdia prispieva aj štruktúra
výskumnú aktivitu študentov, pravdepodob- skupinách 1 - 3 poukazuje na skutočnosť, že a časový rozvrh študijného programu. Full-
ne na ich účelovú prípravu na vyššie formy významnú zložku ekonomického vzdelávania time študenti absolvujú týždenne 12 hodín
vzdelávania a výskum. na viac než 50 % univerzitných pracovísk kontaktnej výučby, čo im vytvára dostatočný
V súvislosti s hodnotením študijných tvoria predmety, ktoré sú kategorizované ako priestor na individuálne štúdium a spracová-
4 ARRA newsletter | marec 2009

5. vanie domácich zadaní. do sústavy neštandardných vzdelávacích mo- ho vysokoškolského prostredia. Prechod na
Podobná je aj situácia v magisterskom štú- dulov následne sťažuje pohyb našich študen- štandardné, overené zdroje je teda evidentný.
diu. Študenti magisterského vzdelávacieho tov v európskom vzdelávacom prostredí. Čas- Tvorba učebných textov, aj tých vysoko-
stupňa sú vedení k intenzívnej výskumnej to už samotné názvy predmetov študijných kvalitných, je dnes už priemyslom a na to je
činnosti a očakáva sa od nich samostatné spra- programov vyvolávajú pochybnosti o tom, potrebné mať vytvorené aj adekvátne tech-
covanie rozsiahlejšieho výskumného projektu, aká je ich náplň a čo chcú študentovi svojím nické podmienky. Bez nich sa nové učebnice
vrátene zberu a spracovania primárnych dát, obsahom dať. nestanú plne kvalifikovaným študijným mate-
v závere ktorého väčšina ekonomických pra- Pri hodnotení obsahu vzdelávania možno riálom, ktorý by mal našich študentov posú-
covísk umožňuje študentom rozhodnúť sa pre ako pozitívum konštatovať, že zo vzdelávacích vať do európskeho i svetového ekonomického
záver štúdia s diplomovou prácu, alebo pre programov našich škôl boli vo všeobecnos- vzdelávacieho prostredia.
záver so záverečnou skúškou. ti vylúčené hlavné komponenty a teoretické
pozostatky poplatné potrebám centrálne plá- 7. Záver
6. Porovnanie so vzdelávacím progra- novanej ekonomiky a boli nahradené prvkami Odpoveď na otázku o súčasnej situácii a
mom a situáciou na slovenských vysokých modernej ekonomickej teórie. Tento výsledok kvalite vysokoškolského ekonomického vzde-
školách je však potrebné hodnotiť opatrne. Ako sme lávania na Slovensku nie je jednoduchá a ani
Z úvodnej časti tohto príspevku vyplynu- uviedli pri analýze amerického i špičkového tento príspevok nemal ambíciu na ňu odpove-
lo, že ekonomické vzdelávanie na slovenských európskeho vzdelávacieho prostredia, kvalita dať. Naše vysoké školy a výskumné pracovis-
vysokoškolských pracoviskách ekonomického ekonomického vzdelávania je neodmysliteľne ká stratili niekoľko generácií kvalifikovaných
zamerania si vyžaduje hlbokú štrukturálnu a spojená so širokou bázou podporných mate- ekonómov. Ich náhrada v novej kvalite nie je
obsahovú prestavbu. Aspoň čiastočnú odpo- maticko-štatistických nástrojov. Iba slušná možná ani administratívnym rozhodnutím
veď na otázku, aká rozsiahla a aká hlboká by úroveň zvládnutej matematiky, ekonometrie akreditačnej komisie či ministerstva školstva.
mala byť táto prestavba, získame porovnaním a štatistiky umožní študentom, aby zvládli a Odstránenie tohto problému si žiada čas, sys-
študijných plánov našich ekonomicky oriento- správne porozumeli základom ekonomickej tematickú pozornosť a celkom iste aj nemalé
vaných fakúlt a pracovísk so štruktúrou vyššie teórie. Bez týchto znalostí je mikro- a mak- finančné prostriedky. Obrovský nárast v poč-
uvádzaných vzdelávacích programov. Vychá- roekonómia iba mŕtvy materiál, ktorého cenu toch študentov a absolventov ekonomického
dzame však z predpokladu, že už aj prípadná študenti nikdy nepochopia a ktorého význam vzdelávania bez adekvátneho personálneho
zhoda, resp. podobnosť štruktúry vzdelávacích im bude stále cudzí. Je škoda, že ani zainte- pokrytia je potrebné dôsledne analyzovať a
programov naznačuje smerovanie vzdelávania resované orgány, strážiace akreditačné kritériá riešiť.
správnym smerom. Naopak, výrazné štruktúr- a kvalitu ekonomického vzdelávania, na túto Je potrebná verejná diskusia k tejto téme.
ne a obsahové odlišnosti v študijných plánoch skutočnosť dôraznejšie neupozorňujú. Tabuizované však nemôžu ostať ani také otáz-
nemôžu garantovať cestu ku kvalitnému, štan- Bolonská deklarácia jednoznačne formulu- ky, ako je efektívnosť súčasného trojstupňo-
dardizovanému ekonomickému vzdelávaniu. je nové ciele vysokoškolského vzdelávania. Do vého vzdelávania, jeho formálne aspekty a
Zdôrazňujeme smerovanie k štandardizované- centra vzdelávacieho procesu stavia študenta požiadavky na ukončovanie štúdia, systém
mu vzdelávaniu, pretože práve v prostredí EÚ a dáva mu spoluzodpovednosť za formuláciu akreditačného hodnotenia a jeho doterajšie
sa o takéto ciele prostredníctvom výmenných svojho študijného plánu i zodpovednosť za výsledky.
študentských programov snažíme. Ak je na- jeho realizáciu. Je to úloha nielen atraktívna, Po ukončení súčasne prebiehajúcej kom-
ším cieľom dôstojné postavenie na európskom ale pre študenta i učiteľa aj mimoriadne ná- plexnej akreditácie je potrebné verejne pre-
vzdelávacom trhu, potom aj forma a obsah ročná. zentovať získané poznatky a stanoviská
nami ponúkaného vzdelávania musia spĺňať Štúdium a samostatná práca študenta si pracovných skupín akreditačnej komisie k
atribúty tohto medzinárodného prostredia. okrem časového priestoru žiada aj vybavenie zistenej úrovni ekonomického vzdelávania a
Na základe dlhodobého sledovania organi- základnou študijnou literatúrou. Učebné tex- ich porovnanie so situáciou na zahraničných
zácie ekonomického vzdelávania na Slovensku ty sú problémom, aj napriek tomu, že kva- vysokých školách.
aj podľa doterajších skúseností s formovaním litná literatúra je pomerne ľahko dostupná Pri diskusiách o kvalite ekonomického
jeho obsahu možno vo vzťahu k vyššie uve- prostredníctvom internetu. Často je dostupná vzdelávania nesmieme zabúdať na našich
deným výsledkom z prostredia úspešných a ako voľný on-line produkt s výborným progra- bývalých študentov, dnes už úspešných ab-
kvalitných pracovísk v oblasti ekonomického movým spracovaním. Útek k domácim pro- solventov, prípadne aj učiteľov zahraničných
vzdelávania uviesť nasledujúce zistenia: duktom, často nekontrolovanej kvality, preto vysokých škôl, ktorí by dokázali veľmi fundo-
V súčasnosti sa na Slovensku na troch stup- nie je skutočným riešením tohto problému. vane upozorniť na naše chyby a nedostatky.
ňoch vzdelávacieho systému realizuje 127 eko- Pri hodnotení ekonomického vzdelávania na Ich hlas síce z času načas zaznie, ale mali by
nomických študijných programov. Ak berie- univerzitách vo Veľkej Británii za rok 2007 byť systematicky prizývaní aj do takých vý-
me do úvahy, že na americkej univerzite môže bolo zistené (Riethmuller,3), že školy používa- znamných akcií, ako je v súčasnosti prebieha-
študent dosiahnuť - v štruktúre - ekvivalentné li pri výučbe ekonomickej teórie (v rôznom júce akreditačné konanie.
štúdium vhodnou kombináciou niektorých rozsahu) 88 učebníc. Z nich 18 pochádzalo O ekonomickom význame všeobecného
všeobecne známych predmetov, uvedomuje- od jedného autora (Sloman), 13 textov od vzdelávania dnes už nikto vo svete nepochy-
me si obrovskú netransparentnosť a adminis- skupiny autorov (Begg, Dornbusch, Fisher), buje. Určite sa nedá pochybovať ani o význa-
tratívnu náročnosť sledovania a hodnotenia 10 učebníc od ďalšej skupiny autorov (Parkin, me ekonomického vzdelávania. Aby sa aj to
nášho vzdelávacieho systému, ktorý uvádza Powell, Mathews) a 15 učebníc vyprodukovali naše stalo skutočným cenným investičným
stovky, rôznym spôsobom modifikovaných, autori Lipsey, Chrystal, Mankiw a Taylor. Sú- artiklom, však musíme urobiť mnoho. Bez
predmetov. Ani sizyfovská práca pracovných hrnne štyri autorské skupiny pokryli takmer zaujatosti, politickej angažovanosti a so zmys-
skupín akreditačnej komisie nemôže ustrážiť 65 % trhu ekonomických učebníc uvádzané- lom pre reálne hodnotenie našich pracovísk
kvalitu všetkých prvkov tohto systému. v kontexte medzinárodného vzdelávacieho
3
Riethmuller, P., Thompson, J.: Economic Census
Fragmentácia ekonomického vzdelávania of Teaching, University of Bristol, 2008 prostredia.
ARRA newsletter | marec 2009 5

6. Osobnosti v slovenskom
Oskar Ryszard Lange, Mihail Manoilescu
(1891 - 1950?), Vasilij Sergejevič Nemčinov
(1894-1964), Vasilij Sergejevič Novožilov
ekonomickom výskume:
(1892 - 1970), Jevgenij Alexejevič Preobra-
ženský (1886 - 1937), David Borisovič Rja-
zanov (1870 - 1938), Eugen Slutsky, Stanislav
krátky historický náčrt
Gustavovič Strumilin (1877 - 1974), Pjotr
Berngardovič Struve (1870 - 1944), Michail
Ivanovič Tugan-Baranovsky (1865 - 1919),
Jevgenij (Jenő) Varga (1879 - 1964), Nikolaj
Alexejevič Voznesenský (1903-1950), Vla-
dimír Savelijevič Vojtinský (1885 - 1960),
Július Horváth Wladyslaw Marian Zawadzki (1885 - 1939)
a Nikolaj Ivanovič Ziber (1844 - 1885). Ani
Central European University, Budapešť jeden z týchto významných ekonómov nemal
v podstate nič so Slovenskom.
Jeden z argumentov, prečo sa naši eko-
známosť slovenskej ekonomiCkej vedy vo svete nómovia nedostávali na výslnie, môže byť v
tom, že slovenskí ekonómovia pôsobili na pe-
je nízka. Cieľom článku nie je iba poukázať na riférii, kde dosť prevládali radikálne názory, a
relatívne malý impakt slovenskýCh ekonomiCkýCh tak by sme ich mali hľadať v slovníkoch tých
vedCov na poznanie v ekonomiCkýCh vedáCh, ale aj ekonómov, ktorí nepatria do hlavného prúdu
ekonómie. Ale reprezentatívny slovník ekonó-
zmapovať minulosť a hlavne súčasnosť vedeCkého mov, ktorí sú mimo hlavného prúdu, editova-
bádania na slovensku v ekonómii. ný Arestisom and Sawyerom (1992), neobsa-
huje žiadneho slovenského ekonóma. V tomto
slovníku ale už nájdeme niekoľkých ekonómov
narodených v našom regióne Thomas Balogh
a Nicolasa Georgescu-Roegena (1906 - 1994), (1905 - 1985), Paul Alexander Baran (1910 -
1 Obdobie do roku 1989 obidvoch narodených v dnešnom Rumunsku; 1964), Nikolaj Ivanovič Bukharin, Nicholas
Evseya E. Domara (1914 - 1997), Michala Ka- Georgescu-Roegen, Nicholas Kaldor (1908
1.1 Slovenskí ekonómovia vo svetovom leckého (1899 - 1970) a Jacoba Mincera (1922 - 1986), Rosa Luxemburg, Michal Kalecki a
a európskom svetle - 2006), narodených v dnešnom Poľsku; Ale- Alec Nove (1915 - 1994).
xandera Gerschenkrona (1904 - 1978), Simo- Wagener (1998) sa sústreďuje už iba na
Obecne sa dá povedať, že príspevok slo- na Kuznetsa (1901 - 1985), Wasilija Leontiefa významných ekonómov, ktorí pôsobili vo
venských ekonómov k rozvoju ekonomickej (1906 - 1999), Abbu Lernera (1903 - 1982) a východnej Európe po druhej svetovej vojne.
teórie na svetovej či európskej úrovni bol za- Jacoba Marschaka (1898 - 1977), narodených V jeho zozname nachádzame Fritza Behrensa
tiaľ minimálny. To je výsledok, ktorý by sme v dnešnom Rusku; Nicholasa Kaldora (1908 (1909 - 1980) a Gunthera Kohlmeya (1913
našli, ak by sme sa pustili skúmať rôzne en- - 1986), Tibora Scitovského (1910 - 2002) a - 1999) z bývalého východného Nemecka;
cyklopédie a slovníky a hľadali v nich zmien- Jánosa Kornaia, narodených v dnešnom Ma- Wlodzimierza Brusa (1921 - 2007), Michala
ku o slovenských ekonómoch. ďarsku; Ludwiga von Misesa (1881 - 1973) Kaleckého, Oscara Langeho a Edwarda Lipin-
Začnime hľadať vo významných encyklo- narodeného na dnešnej Ukrajine; a Jaroslava ského (1888 - 1986) z Poľska; Josefa Goldma-
pédiách a slovníkoch ekonómie nielen príspe- Vaněka (1928 – ) narodeného v Českosloven- na (1912 - 1984), Václava Klausa (1941 –),
vok ekonómov zo Slovenska, ale aj z krajín, sku. To nás vedie k zaujímavému postrehu. V Otu Šika (1919 - 2004) a Miroslava Tomsa
ktoré boli určitý čas socialistického charak- našej časti sveta sa rodí silný intelektuálny po- (1944 - 1988), ekonómov českej národnosti
teru. Blaug (1986) spomenie iba päť ekonó- tenciál, ktorý sa ale ľahšie realizuje v zahraničí z bývalého Československa; Aleksandera Baj-
mov z tejto časti sveta, keď publikuje knihu o než doma. ta (1921 - 2000) a Branka Horvata (1928 -
stovke najväčších ekonómov pred Keynesom. The New Palgrave Dictionary (1991) po- 2003) z bývalej Juhoslávie; Leonida Kantoro-
Táto pätica pozostáva z Ladislausa von Bort- skytuje informácie o viacerých ekonómoch, viča, Vasilija Nemčinova, Vasilija Novožilova
kiewicza (1868 - 1931), Rosy Luxemburgo- ktorí pôsobili v našej časti sveta. Nebudem a Nikolaja Petrakova (1937 – ) z bývalého
vej (1870 - 1919), Eugena Slutského (1880 teraz počítať medzi ekonómov Bakunina, Sovietskeho zväzu; a Jánosa Kornaia, Gyorgya
- 1948), Nikolaja Dmitrievicha Kondratieva Chernyševského, Lenina, Plekhanova, Stalina Pétera (1903 - 1969) a Istvána Vargu (1887
(1892 - 1931) a Oskara Langeho (1904 - a Trockého, ale aj tak v zozname zostávajú: - 1962) z Maďarska. Opäť žiaden ekonóm slo-
1965). Blaug (1985) podáva prehľad o stovke Oskar Nikolajevič Anderson (1887 - 1960), venskej národnosti, alebo ekonóm, ktorý by
najslávnejších ekonómov po Keynesovi. A tu Ladislaus von Bortkiewicz, Nikolaj Ivanovič pôsobil na území dnešného Slovenska.
sa z nášho regiónu medzi stovku dostal iba Já- Bucharin (1888 - 1938), Alexander Vasil- Akoby to ešte nestačilo, českí historici
nos Kornai (1928 – ). jevich Chajanov (1888 - 1939?), Vladimír ekonomického myslenia Havel, Klacek, Kosta
Rozširujem svoje hľadanie a definujem prí- Karpovič Dmitriev (1868 - 1913), Grigorij a Šulc (1998) detailne rozpisujú rozvoj eko-
slušnosť k tejto časti sveta podľa miesta naro- Alexandrovič Feldman (1884 - 1958), Michal nomického myslenia v bývalom socialistic-
denia. Tak hneď vyzerá list slávnych ekonómov Kalecki, Leonid Vitalijevič Kantorovič (1912 kom Československu a nespomínajú v ňom
úplne ináč. V Blaugových zoznamoch tak po- - 1986), Nikolai Dmitrijevič Kondratieff, Ale- žiadneho slovenského ekonóma. Dokonca ani
tom nachádzame Irmu Adelmanovú (1930 – ) xander Alexandrovič Konüs (1895 - 1991), v odvolávkach nenachádzame články a kni-
6 ARRA newsletter | marec 2009

7. hy v slovenskom jazyku, alebo publikované niel Lichard (1818 - 1882). Lisý (1996) k to- myslení. Prvý smer bol v podstate hospodár-
na Slovensku. Spomínajú iba Eugena Löbla muto zoznamu ešte pridáva osobnosti ako An- sko-politický a dotýkal sa diskusií o vzťahu
v súvislosti s procesmi z päťdesiatich rokov a ton Bielek (1857 - 1911), Peter Kompiš (1859 centrálneho plánu a možnej reformy ekono-
Jozefa Kučeráka, ktorý organizoval čítanie z - 1929) a Fedor Houdek (1877 - 1953). mickej sústavy. Druhý smer bol v podstate
učebnice Samuelsona a Nordhausa pre mla- Detailnú analýzu tohto obdobia nepo- akademický, ktorý sa snažil nejakým spôso-
dých slovenských ekonómov. znám, ale z týchto kusých poznatkov sa zdá, že bom prezentovať výdobytky svetového eko-
Tento krátky prehľad prestížnych encyk- prínos do ekonomického výskumu v medzi- nomického myslenia pre slovenskú verejnosť.
lopédií, zborníkov a slovníkov poukazuje, že národnom meradle bol relatívne zanedbateľ- To sa darilo hlavne v operačnom výskume a v
ekonomická veda na Slovensku nie je vôbec ný. V budúcnosti bude dôležité oceniť prínos ekonometrii, a menej v mikroekonómii a ešte
vo svetovom a európskom meradle známa. týchto osobností v rámci obmedzenejšieho menej v makroekonómii.
Doteraz sa nám nepodarilo vybudovať žiad- pohľadu, a to na základe prínosu k ekono- Väčšina diskusií o pláne a trhu prebiehala v
nu slovenskú školu myslenia, ako to dokázali mickému postaveniu Slovenska v medziná- Prahe. Bratislava sa izolovala od nebezpečných
niektoré iné malé národy. Určite platí, že me- rodnom meradle a prínosu k ekonomickému diskusií o možných reformách ekonomickej
dzinárodnú verejnosť – aspoň do roku 1989 - mysleniu tejto časti sveta. sústavy. To platilo nielen v šesťdesiatich ro-
nezaujímalo, čo sa deje v ekonomickom mys- koch, ale aj v druhej polovici osemdesiatich
lení na Slovensku. Obdobie 1918 - 1989 rokov. Adam (1993) preberá diskusie zo šesť-
Po vzniku Československa sa obraz mení desiatych rokov a rozdeľuje vtedajších ekonó-
1.2 Osobnosti v slovenskom ekonomic- k pozitívnejšiemu. V úvodnom období prvej mov do rôznych skupín, od Jaroslava Vejvodu,
kom výskume našimi očami republiky sú to hlavne osobnosti české, ktoré cez Otu Šika, Karla Koubu, až po Oldřicha
ovládajú československé ekonomické mysle- Kýna, to jest od straníckych konzervatívov
Obdobie pred rokom 1918 nie, ide hlavne o Karla Engliša (1880 - 1961), až po tzv. radikálnych liberálov. Diskutujúc
Strhan and Daniel (1994) v ich A Concise Aloisa Rašína (1867 -1923) a Josefa Macka slovenský príspevok do tejto diskusie, Adam
Encyclopedia of Slovakia and the Slovaks spo- (1887 - 1972). Českí ekonómovia hrali dô- (1993, 52) poznamenáva: „Trhové snahy na-
mínajú dvoch významných ekonómov, ktorí ležitú úlohu aj na novozaloženej Univerzite šli ďaleko viacej nadšencov v Čechách než na
pôsobili pred rokom 1918. Jedným z nich Komenského, ako napríklad Cyril Čechrák Slovensku. Na Slovensku bola vždy určitá
je Michal Baluďanský (1769 - 1847), autor (1890 - 1974) a Antonín Basch (1896 - 1971) predpojatosť voči trhovým snahám, keďže sa
ôsmich zväzkov o národnej ekonómii, ktorý – pozri Korček (1996, s. 42). obávalo, že by tieto snahy mohli ohroziť vy-
študoval vo Viedni a v Budapešti a v roku Toto je obdobie, v ktorom sa zjavuje prvá rovnávanie ekonomickej úrovne Slovenska s
1804 sa stal profesorom v St. Petersburgu, významnejšia skupina slovenských ekonó- Čechami.“ Slovenskí ekonómovia boli pasív-
kde bol rektorom univerzity v období 1819 mov, ktorá sa snaží o určité reprezentatívne nejší v tejto diskusii o pláne a trhu. Slovenský
- 21. V ruskom Enciklopedičeskom slovare z myslenie ovplyvnené slovenskými reáliami. príspevok bol hlavne v poukazovaní na špeci-
roku 1891 sa jeho meno uvádza ako Michail Sem musíme zaradiť Imricha Karvaša (1903 - fiká slovenskej ekonomiky. Sem by som zara-
Andrejevič Balugjanskij a považujú ho za kar- 1981), Rudolfa Brišku (1908 - 1971), Júliusa dil práce ako Turčan (1955), Kočtúch (1964),
patského rusa (rusína), ktorý bol narodený v Pázmána (1907 - 1982) a Petra Zaťka (1903- Pavlenda (1965), Džuban, Kočtúch a Pračko
Maďarsku. Druhým významným ekonómom 1978). Niektorí z týchto ekonómov mali (1966), Pračko (1968), Briatka (1969), Lip-
je Kornel Stodola (1866 - 1946), podnikateľ a kontroverzné postavenie v rámci slovenského ták (1969) a Bálek (1982).
politická osobnosť. štátu v období 1939 - 1945. Musíme ešte spo- Druhý smer kontribúcií bol hlavne v ob-
A Representative Biographical Lexicon of menúť, že pred vznikom druhej svetovej vojny lastiach ako ekonometria, operačný výskum a
Slovakia spomína tiež dvoch ekonómov spred zo Slovenska emigroval Ervin Hexner (1898 matematické základy ekonomického mysle-
obdobia 1918. Tými sú Gregor František Ber- - 1968), ktorý neskôr pôsobil na poprednej nia. Sem by som zaradil učebnicu editovanú
zevici (1763 - 1822) a opäť Kornel Stodola. americkej univerzite. Adamom Laščiakom (1984) so spolupracov-
Berzevici (v maďarskom prepise Berzeviczy Prudký rozmach ekonomickej teórie po níkmi ako Miroslav Maňas, Jaroslav Samek,
Gergely) publikoval významnú ekonomickú druhej svetovej vojne prirodzene nás nechal Josef Lauber, Juraj Trnovský a Miroslav Hys-
štúdiu nazvanú De commertio et industria stáť bokom, keďže Československo bolo v so- ko. V podobnom duchu vychádzali učebnice
Hungariae v roku 1797. Jeho hlavné dielo ciálnych vedách do veľkej miery izolované od optimálneho programovania opäť ako Laščiak
Oeconomia Publico Politica vyšlo až v roku svetového ekonomického myslenia. Niektorí (1983) s autormi ako Jozef Sojka, Ladislav
1902 – pozri Maťovčík (1999, s. 35 - 36). eminentní ekonómovia (ako Macek) opustili Unčovský, Ján Šimkovic, Roman Hušek, Mi-
Lisý, Petričová and Čaplánova (1999, 308) krajinu, niektorí sa nevrátili (ako Hexner) a roslav Maňas, Michal Chobot, Eduard Hozlár
tiež spomínajú Berzeviciho ako významného iní prestali publikovať (ako Engliš a Karvaš). a Vladimír Ulašin. Takisto vychádzajú kvalit-
ekonomického mysliteľa, ale považujú Milana Ale aj v tomto období nachádzame zaujímavé né monografie od autorov ako Sojka (1970),
Hodžu (1878 - 1944) za najvýznamnejšie- práce hlavne z pier Josefa Goldmana and Lud- Sojka a Šimkovič (1971) alebo Unčovský
ho predstaviteľa slovenského ekonomického víka Frejku (1904 - 1952). (1985).
myslenia pred rokom 1918. Petričová (1996) V socialistickom období sa nepestovala Do tejto druhej skupiny by som zaradil aj
poskytuje prehľad o tých predstaviteľoch slo- ekonomická teória per se. Teória bola skrytá práce od autorov ako Štefan Heretik, Ľudovít
venského národného hnutia, ktorí sa nejakým pod pláštikom politickej ekonómie, čo bola Korček, Ján Iša, Drahomír Šíbl, Monika Šes-
spôsobom zaujímali o ekonomické otázky. hlavne vo svojej socialistickej verzii veľmi apo- táková a iní, ktorí publikovali pod pláštikom
Sem zaraďuje nasledujúce osobnosti: Samu- logetická konštrukcia, ktorá zanikla potom, kritiky buržoáznej teórie. V rámci tejto kritiky
el Tešedík (1742 - 1820), Jozef Ignác Bajza čo sa zmenilo politické usporiadanie. sa často publikovali intelektuálne nekvalitné,
(1755 - 1836), Juraj Fándly (1751 - 1811), Väčšina diskusie bola o vyváženosti plánu tzv. marxistické kritiky, ale na druhej strane
Ľudovít Štúr (1815 - 1856), B. Vrchovský a trhu a týkala sa špecifík vtedajšej českoslo- to bola predsa len možnosť ako transformovať
(1812 - 1865), Peter Kellner-Hostinský (1823 venskej ekonómie. Vidím dva smery záujmu dôležité poznatky ekonomického myslenia na
- 1853), Samuel Jurkovič (1796 - 1873) a Da- vo vtedajšom slovenskom ekonomickom Slovensko. Tu asi vyniká Heretik (1988).
ARRA newsletter | marec 2009 7

8. 2 Obdobie po roku 1989
Po revolúcii pokračovala tendencia, typic-
ká aj pre socializmus, že mnohí talentovaní
ekonómovia nechali akademickú kariéru a
pokračovali v politike alebo podnikaní. Mno-
hí ekonómovia absolvovali úspešnú politickú
dráhu, ako napríklad Ivan Mikloš, František
Hajnovič, Pavel Hoffman, Rudolf Filkus,
Hvezdoň Kočtúch, Jozef Markuš, Brigita
Schmögnerová, Jozef Kučerák a iní. Z nich
prirodzene príspevok Ivana Mikloša je mimo-
riadneho formátu a radí ho medzi významných
európskych tvorcov politiky malej a otvorenej
ekonomiky. Ale ďalšia analýza tohto prínosu
je už mimo rámec tohto krátkeho príspevku.
Takisto nebudem podrobnejšie diskutovať
mnohé kvalitné práce, ktoré sa týkajú analý-
zy slovenskej ekonomiky alebo krátkodobej Akademický výskum na slovenských Príkladom vynikajúcich publikácií sú
analýzy trhov. Takéto analýzy sú publikované pracoviskách Milan Horniaček (1996 a 2008), Marian
v dennej odbornej tlači a sú tiež publikované Akademický výskum na slovenských uni- Grendár (2008), Milan Buček (2006), Mar-
v knihách a zborníkoch, ako napríklad práca, verzitách má dvojaký charakter. ta Orviská a Anetta Čaplánova (2004, 2005
ktorú editovali Marcinčin a Beblavý v roku Z jednej strany vidíme ekonómov, kto- a 2006), Marcel Tirpák (2006), Daniela Ole-
(2000), kde autormi boli Martin Barto, Miro- rí sa snažia začleňovať do medzinárodného járova (2004), Martina Hancová (2008), Ján
slav Beblavý, Lucia Haulíková, Marek Jakoby, výskumu a sú v ňom do určitej miery úspeš- Plavka (2006), František Štulajter (2007),
Tomáš Kmet, Martina Lubyová, Anton Mar- ní. Túto skupinu musíme rozdeliť do dvoch Ján Valachy (2006), Vladimir Balázs (2002 a
cinčin, Karol Morvay, Andrej Salner, Ján Tóth podskupín. Jednak je to skupina ekonómov, 2002), Anna Tomová (2007) a iní.3
a Daniela Zemanovičová. ktorá publikuje v kvalitných medzinárodných
Dlhšia a kvalitnejšia štúdia by musela časopisoch a pôsobí na Slovensku, a jednak je Akademickí ekonómovia pôsobiaci v
ohodnotiť vplyv slovenských ekonómov na to skupina slovenských ekonómov, ktorá žije zahraničí
charakter tranzitívneho procesu v Česko-Slo- v zahraničí. V tejto skupine prevláda snaha o Vedecká práca sa v podstate začína v dok-
vensku, čo boli tie slovenské špecifiká, ktoré publikácie v medzinárodných časopisoch a v torandskom štúdiu, preto sa mnohí talentova-
sa ochraňovali, alebo bol prepad ekonomiky anglickom jazyku. ní slovenskí študenti vyberajú na štúdium do
skutočne nutný do miery, do akej nastal, a Z druhej strany vidíme väčšinu etablova- zahraničia, keďže doktorandské programy na
podobné otázky. Zrejmé je, že obdobie tesne ných slovenských akademických ekonómov, Slovensku sú rozštiepené po rôznych univer-
po roku 1989 ovládli českí liberáli Klaus, Je- že sa vyhýbajú publikáciám v cudzích jazy- zitách a miestach.4
žek, Zelienec, Tříska, Dlouhý, Dyba a iní1 a koch a v zahraničných časopisoch. Publikujú Rastie počet slovenských ekonómov, ktorí
že slovenskí ekonómovia v diskusii zrejme boli ale v slovenských časopisoch a tiež sa sústreďu- získali doktorát na prestížnych zahraničných
pozadu. Na druhej strane prebiehala kritika, jú na knižné publikácie, publikácie učebníc a univerzitách: Jana Fidrmucová z Tilburg Uni-
ktorá odmietala pražské liberálne reformy z skrípt. Tu, žiaľbohu, ovzdušie, ktoré sa vytvo- versity, Jana Vyrasteková z Tilburg University,
obdobia 1990 - 1992. Tu asi nešlo o homo- rilo za socializmu, sčasti dodnes pretrváva, a Viera Chmelárová z University of Louisianna,
génnu skupinu ekonómov. Do tejto skupiny to hlavne v izolovanosti od moderných prú- Lucia Vojtaššáková z University of Calgary,
by som zaradil autorov ako Hvezdoň Koč- dov a vo fakte, že ekonomická teória sa berie Ján Fidrmuc z Tilburg University, Michal Pa-
túch, Mikuláš Sedlák, Jozef Košnár, Rudolf ako výsadnosť cudzích krajín. Vidno to v tom, koš z University of Chicago, Peter Katuščák
Filkus, Adam Laščiak, Jaroslav Husár, Jozef že pri udeľovaní titulov profesorov a docentov z University of Michigan, Július Horváth zo
Markuš, Viktor Pavlenda a iní. Treba tu tiež sa iba do veľmi malej miery berú do úvahy
spomenúť osobnosti priemyslu a ich názory, medzinárodné publikácie a medzinárodné 3
Tu uvádzam iba meno slovenského autora v prí-
ktoré prezentuje napríklad Jozef Uhrík. Títo uznania a preferujú sa pedagogické výkony pade, že ide o spoločnú publikáciu so zahraničným
ekonómovia navrhovali graduálnu reformu, oproti vedeckým výkonom. Tu sa medziná- autorom. Tento zoznam som vytvoril použijúc
EconLit tak, že som hľadal podľa rozličných slov-
sociálne viacej vybilancovanú, ktorá by brala rodné prostredie často zamieňa za zborníky z enských miest: Bratislava, Košice, Banská Bystrica,
do úvahy, že veľká väčšina slovenského prie- konferencií s medzinárodnou účasťou, ktorá Nitra, Prešov, Trnava, Trenčín a Žilina. Je preto
myslu pochádza z obdobia komunizmu, a tak sa definuje úplne arbitrárne. Základným pub- možné, že som prehliadol publikácie slovenských
mala iné náklady adjustácie k reformám než likačným výstupom je Ekonomický časopis a autorov, ak neuvádzali afiliáciu so slovenskou
niektoré staršie a do európskeho priestoru lep- Central European Journal of Operation Rese- inštitúciou. V tomto zozname nie sú práce slov-
enských ekonómov pôsobiacich trvalo v zahraničí,
šie začlenené sektory českej ekonomiky. arch. Mnohí slovenskí ekonómovia publikujú
aj keď v niektorých prípadoch majú slovenskú
aj v českých časopisoch Finance a úvěr a Poli- afiliáciu.
tická ekonomie.2 4
Krátkodobo pôsobil magisterský program, a to
v Academii Instroplitana Nova, tzv. Professional
2
Neuvádzam hodnotenie týchto publikácií, lebo
1
Do tejto skupiny môžeme zaradiť slovenských Program in Applied Economics, ktorý ale nebol
to je v podstate technicky nemožné, keďže by sa
ekonómov žijúcich v Čechách, ako napríklad akreditovaný na Slovensku, avšak jeho niekoľko
museli hodnotiť články medzi sebou, publikované
Vladimíra Rudlovčáka a Júliusa Horvátha – pozri absolventov pokračovalo v štúdiu v USA, Kanade
v tom istom časopise. Omnoho ľahšie je uskutočniť
Klaus a Rudlovčák (1977) a Horváth a Ježek a v západnej Európe (Viera Chmelárová, Lucia
hodnotenie, keď sa hodnotí publikácia podľa kval-
(1987). Vojtaššáková a niektorí iní zahraniční študenti).
ity časopisu.
8 ARRA newsletter | marec 2009

9. Southern Illinois University, Ján Valachy z Advanced Studies. Korček, Ľudovít (1992), Vývin ekonomické-
CERGE-EI Praha, Luboš Pástor z University Gavalec, Martin a Jan Plavka (2006) Com- ho myslenia (stručný prehľad), Esprima, Bra-
of Pennsylvania, Miroslav Beblavý z Universi- puting an Eigenvector of a Monge Matrix in tislava.
ty of St. Andrews, Martin Kahanec z Tilburg Max-Plus Algebra, Mathematical Methods of Korček, Ľudovít (1996), “Ekonomické mys-
University, Juraj Antal z CERGE-EI, Mar- Operations Research, 63, 3, Júl 543-51. lenie na Slovensku. Úvaha nad teoretickým
tin Berka z University of British Columbia, Grendar, Marian; Judge, George (2008), Lar- odkazom Prof. Karvaša a Prof. Brišku,“ in
Miroslav Brada z CERGE-EI, Juraj Zeman ge-Deviations Theory and Empirical Estima- Hontyová, Sivák, Lisý a Gonda pp. 41-66.
z University of Pittsburgh, Maroš Servátka z tor Choice, Econometric Reviews, 27, 4-6, Júl- Kosta, Jiří (1991), “O pracích českých a slo-
University of Arizona, Ján Zábojník z Cornell December, 513-25 venských ekonomu v exilu: 1948-1990,” Poli-
University a možno aj iní. Ďalší v súčasnos- Hancova, Martina, (2008) Natural Estima- tická Ekonomie, 9-10.
ti takto študujú napríklad Dalibor Roháč na tion of Variances in a General Finite Discrete Laščiak, Adam a kolektív (1985), Dynamické
Oxford University, Katarína Polovková-Lu- Spectrum Linear Regression Model , Metrika, Modely, Alfa Publishing House Bratislava and
kácsy na Central European University, Martin 67, 3, Apríl , 265-76. SNTL Prague.
Filko na Rotterdamskej univerzite a iní. Haluška, Ján a Michal Olexa (2002) A Quar- Lipták Július (1969), “Miesto Slovenska v za-
Niektorí z týchto ekonómov potom po- terly Econometric Model of the Slovak Eco- hranično-obchodných vzťahoch ČSSR,” [Slo-
kračovali ako vyučujúci na mnohých vedúcich nomy QEM-ECM-1.0, East European Tran- vakia in the Foreign Trade Relations of the
katedrách vo svete. Sem by sme mohli zara- sition and EU Enlargement: A Quantitative Czechoslovakia], Zahraniční obchod, 8, pp.
diť hlavne Luboša Pástora z Graduate Scho- Approach. 2002, 153-62. 41-53.
ol of Business, University of Chicago, a ďalej Havel, Jiří, Jan Klacek, Jiří Kosta and Zdislav Lisý, Ján (1996), “Ekonomické myslenie na
Mikuláša Luptáčika z viedenskej Ekonomic- Šulc (1998), “Economics and System Change Slovensku v poslednej tretine 19. storočia a
kej univerzity, Janu Fidrmucovú z Warwick in Czechoslovakia, 1945-92, in Wagener ed. začiatkom 20. storočia,” v Hontyová, Sivák,
University, Jána Fidrmuca z Brunell College 213-263. Lisý a Gonda (1996) pp. 25-40.
z Londýna, Jarka Fidrmuca z Mníchovskej Heretik, Štefan (1988), Náčrt dejín politickej Lisý, Ján a kolektív (1999), Dejiny ekonomic-
univerzity, Martina Kahanca z Bonnskej uni- ekonómie (do sedemdesiatych rokov 19. storo- kých teórií, Elita.
verzity, Peter Katuščáka z CERGE-EI Praha, čia), Pravda, Bratislava. Marčincin, Anton and Miroslav Beblavý ed.
Maroša Servátku z University of Cantenbu- Hontyová, Kajetana, Rudolf Sivák, Ján Lisý a (2000), Economic Policy in Slovakia 1990-
ry, Janu Vyrastekovú z Nijmegen University, Vladimír Gonda, (1996) Vývoj ekonomického 1999, INEKO, Bratislava.
Jána Zábojníka z Queens University a Júliusa myslenia na Slovensku, Ekonomická univerzita Maťovčík, Augustín a kolektív (1999), Repre-
Horvátha zo Central European University v Bratislava. zentačný biografický lexikón Slovenska, Mati-
Budapešti. Horniaček, Milan (2008), Negotiation, Pre- ca Slovenská.
ferences over Agreements, and the Core, Mikloš, Ivan (2001), Rewriting the Rules, an
Referencie: International Journal of Game Theory, 37, 2, Interview on Slovakia’s Economic Reform. In-
Adam, Jan (1993), Planning and Market in So- 235-49, terview performed by Štefan Hríb and Robert
viet and East European Thought, 1960s-1992, Horniaček, Milan (1996), The Approxima- Žitňanský, Kalligram.
St. Martin’s Press. tion of a Strong Perfect Equilibrium in a Dis- Mosley, Paul; Olejarova, Daniela; Alexeeva,
Arestis, Philip and Malcolm Sawyer ed. counted Supergame, Journal of Mathematical Elena (2004), Microfinance, Social Capi-
(1992) A Biographical Dictionary of Dissenting Economics, Január, 25, 1, 85-107. tal Formation and Political Development in
Economists, Edward Elgar. Horváth, Július and Tomáš Ježek (1987), “Par- Russia and Eastern Europe: A Pilot Study of
Bálek Alexej (1982), “Regionální aspekty ciálny človek a komplexný svet,” Prognostika, Programmes in Russia, Slovakia and Roma-
vývoje efektivnosti čs. ekonomiky,”Politická Studijni texty a aktualní informace pro potřeby nia, Journal of International Development, 16,
ekonomie, 30, 811-826. odborné sekce prognostiky MV Komitetu pro vě- 3, April 407-27.
Blaug, Mark (1985), Great Economists since decke řízení ČSVTS Praha, 1. The New Palgrave (1991), viď Eatwell, Milga-
Keynes, Cambridge University Press. Kittelmann, Kristina; Tirpak, Marcel; Schwe- te and Newman ed. 1991.
Blaug, Mark (1986), Great Economists before ickert, Rainer; Vinhas de Souza, Lucio (2006), Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Medved,
Keynes, Wheatsheaf Books. From Transition Crises to Macroeconomic Jozef; Hudson, John (2006), A Cross-Section
Briatka Pavel (1969), “Slovensko a zahraničný Stability? Lessons from a Crises Early War- Approach to Measuring the Shadow Econo-
obchod ČSSR,” Zahraniční obchod, 11, pp. ning System for Eastern European and CIS my, Journal of Policy Modeling, 28, 7, October
41-50. Countries, Comparative Economic Studies, 48, 713-24.
Čaplanova, Anetta, Orviská, Marta a John 3, Sept., 410-34 Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Hudson,
Hudson (2004), Eastern European Attitudes Klaus, Václav a Vladimír Rudlovčák, (1977) John (2005), Intended Electoral Participation
to Integration with Western Europe, Journal Dynamicky model uspor jako mozmy základ in Transition Countries, Economics of Gover-
of Common Market Studies, 42, 2, Jún, 271- pro hodnoceni úspor v CSSR. Politicka eko- nance, 6, 3, 211-28.
88. nomie, 8. Pavlenda Viktor (1965), “Meranie ekonomic-
Džuban Anton, Hvezdoň Kočtúch, Pračko Kočtúch Hvezdoň (1964), “K otázkam eko- kého vyrovnávania Slovenska,”Ekonomický ča-
Eduard (1966), “Národný dôchodok Sloven- nomického vyrovnávania Slovenska na úro- sopis, XIII, 3. 248-264.
ska,”, Ekonomický časopis, 8, XIV, 719-740. veň českých krajín,” Plánované Hospodárství, Petričová, Jarmila (1996), “Počiatky ekono-
Eatwell, John, Murray Milgate, Peter New- 8, pp. 1-21. mického myslenia u nás v období rozpadu
man (1991), The New Palgrave Dictionary of Kočenda, Evžzen a Juraj Valachy (2006) feudalizmu a nástupu kapitalizmu (1780-
Economics. Exchange Rate Volatility and Regime Chan- 1866), charakteristika hlavných predstavite-
Fidrmuc, Jarko (1998) “Economic Education ge: A Visegrad Comparison, Journal of Com- ľov na Slovensku,” in Hontyová, Sivák, Lisý a
and Research Capacity Building in Slova- parative Economics, vol. 34, no. 4, December Gonda (1996) pp. 9-23.
kia”, September, mimeo, Vienna, Institute of 2006, pp. 727-53. Pickles, John; Smith, Adrian; Bucek, Milan;
ARRA newsletter | marec 2009 9

10. Potrebujeme silné
Roukova, Poli; Begg, Robert (2006), Upgra-
ding, Changing Competitive Pressures, and
Diverse Practices in the East and Central Eu-
ekonomické školy na
ropean Apparel Industry, Environment and
Planning A, 38, 12, December, 2305-24.
Pittman, Russell, Oana Diaconu, Emanual
Slovensku?
Sip, Anna Tomova, a Jerzy Wronka (2007),
Competition in Freight Railways: ‚Above-the-
Rail‘ Operators in Central Europe and Russia,
Journal of Competition Law and Economics, 3,
4, December, 673-87.
Pračko Eduard (1968), “Vývoj a problémy
ekonomiky Slovenska,” Plánované Hospo-
Ľudovít Ódor
dářství, 8, 1-11. Národná banka Slovenska
Sojka, Jozef (1970), Ekonomická dynamika a
rovnováha, Epocha.
Sojka, Jozef, a Ján Šimkovic (1981), Modelo-
vanie národohospodárskych procesov, Bratislava, o úrovni ekonomiCkého vzdelávania na slovensku
Alfa. svedčia aj prípady úspešnýCh absolventov štúdia
Strhan, Milan and David P. Daniel, ed. (1994)
Slovakia and the Slovaks, A Concise Encyclope- ekonómie na slovensku. oni s odstupom rokov
dia, Encyclopedical Institute of the Slovak dokážu porovnávať vedomosti a zručnosti
Academy of Sciences, Goldpress Publishers. nadobudnuté na slovenskýCh vysokýCh školáCh
Stulajter, Frantisek (2007), Mean Squared
Error of Empirical Best Linear Unbiased
s potrebami praxe, ale aj poukázať na problémy,
Predictor in an Orthogonal Finite Discrete ktorým tento systém vzdelávania čelí.
Spectrum Linear Regression Model, Metrika,
65, 3, 2007, 331-48. V poslednom období sa veľa diskutovalo pre komerčnú banku, analytický tím minis-
Unčovský, Ladislav (1985), Operačná analýza o stave ekonomického vzdelávania na Sloven- terstva alebo výskumný odbor centrálnej ban-
v riadení podnikov, Alfa. sku, najmä vďaka odvahe niektorých šikov- ky. Vo väčšine prípadov to neboli jednoduché
Turčan Pavol (1955), “Ekonomický význam ných absolventov Ekonomickej univerzity rozhodnutia, pričom situácia nebola sťažená
spoločného úsilia Čechov a Slovákov pri hos- v Bratislave. Napriek mediálnemu ohlasu, kvôli veľkému počtu výborných uchádzačov.
podárskej výstavbe ČSR,“ Politická Ekonomie, „senzácia“ trvala pár dní a veci sa rýchlo vrátili Okrem toho poznám na vlastnej koži aj študij-
pp. 96-106. do starých koľají. Mojím cieľom je ponúknuť né procesy na viacerých fakultách, kde sa učí
Wagener, Hans-Jurgen ed., (1998) Economic prostredníctvom tohto článku ďalší príspevok ekonómia na Slovensku a v obmedzenej miere
Thought in Communist and Post-Communist do diskusie a oživiť tak niektoré konštruktívne aj v zahraničí. Na základe týchto skúsenosti si
Europe, Routledge Studies in the History of nápady, ktoré by mohli posunúť veci dopredu. dovolím ponúknuť moju diagnózu. Problémy
Economics. Nie je to beh na krátke trate, avšak tváriť sa, vidím najmä v nasledujúcich oblastiach.
Williams, Allan a Vladimír Baláž, (2002), In- že o nič nejde, by bolo z dlhodobého hľadis-
ternational Petty Trading: Changing Practices ka veľmi kontraproduktívne. Môj súkromný Nízke všeobecné vedomosti
in Trans-Carpathian Ukraine, International názor je založený na osobných skúsenostiach Absolventi majú často veľmi povrchné
Journal of Urban and Regional Research, 26, 2, s viacerými univerzitami doma i v zahraničí, znalosti ekonómie. Aj tie sú väčšinou lexi-
323-42. ako aj s medzinárodnými inštitúciami. kálneho charakteru. Ekonomické myslenie je
Williams, Allan, Vladimír Balaž a Bernadi- Prvým krokom k liečbe je často poznanie, skôr výnimkou než pravidlom. Bohužiaľ, ko-
na Bodnárova (2001), Border Regions and že pacient je chorý. S hlavou v piesku síce rene problémov treba hľadať v učiteľoch. Čo
Trans-border Mobility: Slovakia in Economic môžeme byť chvíľu spokojní, z dlhodobého môžeme čakať od študentov, ak svoje vedo-
Transition, Regional Studies, 35, 9, December hľadiska však ďaleko nedôjdeme. Pochopiteľ- mosti získavajú od profesorov, ktorí zo dňa na
2001,831-46. ne, žiadne rebríčky nie sú dokonalé. Iste sa dá deň prešli od prednášania centrálne plánova-
kritizovať aj metodológia viacerých inštitúcií, nej ekonomiky k trhovej, často bez toho, aby
podľa ktorých naše univerzity zaostávajú nie- ovládali anglický jazyk. Pritom všetky dôležité
len za dobrým európskym štandardom, ale aj knihy, časopisy a konferencie v ekonomickej
za susednými krajinami. Chybičky krásy sa a finančnej oblasti sú v angličtine. Niektorí
dajú nájsť aj na hodnotení Research Papers in označujú za problém aj to, že počas predchá-
Economics, podľa ktorého je Slovensko nie- dzajúceho režimu bol potrebný oveľa silnejší
len za krajinami strednej Európy, ale pred ním kádrový profil pre akademickú kariéru v so-
figurujú aj také exotické krajiny ako Fidži, ciálnych vedách než pri prírodných vedách a
Tanzánia alebo Malawi. Problém však je, že ja technike. Z toho dôvodu sa úroveň ľudského
neviem o žiadnych nezávislých hodnoteniach, kapitálu v sociálnych vedách nedosahovala
v ktorých by sme mali dobré výsledky. potrebnú úroveň. Navyše, priestor na ideolo-
Počas mojej kariéry som mal možnosť zú- gizáciu bol v tejto oblasti omnoho väčší ako
častniť sa viacerých výberových konaní, kde pri exaktných vedných disciplínach.
som pomáhal vyberať schopných ekonómov Vo svete nebýva zvykom ani to, že koľko
10 ARRA newsletter | marec 2009

11. učiteľov, toľko kníh a skrípt. Existuje dobrá doplnili svoje kvantitatívne vedomosti. Moja bude na Slovensku (ale aj v okolitých kraji-
základná literatúra od uznávaných autorov, snaha bola vždy kombinovať absolventov tak nách) dovtedy krehká, kým väčšia časť voličov
ktorá je doplnená skôr vedeckými článkami z jednej, ako aj z druhej školy. nebude mať aspoň úplne základné vedomosti
alebo inými publikáciami. Samozrejme, ne- o ekonomických zákonitostiach. V súčasnosti
treba paušalizovať. Poznám kvalitných profe- Odtrhnutá realita a prax sa ešte príliš často objavujú ekonomické ne-
sorov tak na Ekonomickej univerzite, ako aj Absolventi v lepšom prípade majú len zmysly v ústach politikov, ale aj ekonomic-
na Univerzite Komenského. Priemerná kvalita hmlistú predstavu o tom, čo sa robí v cen- kých analytikov a poradcov. Samozrejme, tu
je však nízka a zdá sa, že tak dobrí učitelia, trálnej banke alebo napríklad na ministerstve už nehovoríme len o univerzitách, ale aj o zá-
ako aj kvalitní študenti sú skôr výnimkou než financií. Často ich zaskočia aj otázky ohľadom kladných, a najmä stredných školách. Dosiah-
výsledkom systému. aktuálneho ekonomického diania doma ale- nuť pokrok na nižších úrovniach vzdelávania
Ak sa pozrieme nielen na kvalitu magister- bo v zahraničí. Uznávam, že ekonómia nie však nie je možné bez kvalitne vyštudovaných
ského, ale aj doktorandského štúdia, rozdiely je exaktná veda, avšak nič nevedieť o praktic- učiteľov.
oproti európskemu štandardu sú oveľa mar- kých otázkach výkonu hospodárskej politiky Rozhodne nie som odborníkom v oblas-
kantnejšie. Priepasť je predovšetkým v oblasti tiež nie je optimálne. ti ekonómie vzdelávania, mám však niekoľko
makroekonómie, financií, ale aj aplikovanej Niekedy máte dojem, že ich predstavy o konštruktívnych poznámok a návrhov ako
mikroekonómie. Vo veľa prípadoch sa dá hospodárskej politike sú založené na tridsať situáciu zlepšiť alebo aspoň o nedostatkoch
bez zveličenia povedať, že naše doktorandské až štyridsať rokov starých teóriách. Keynesi- zmysluplne diskutovať. Zázračný liek neexis-
programy často nedosahujú ani úroveň kvalit- ánstvo zo šesťdesiatych a sedemdesiatych ro- tuje, konať však treba čím skôr, aby zaostáva-
ného magisterského štúdia v západnej Európe. kov minulého storočia je v plnom prúde a pri nie nebolo neskôr ešte výraznejšie.
O tomto probléme svedčí aj extrémne nízky otázkach o menovej politike často rezonujú Najťažšie je napredovať v oblasti všeobec-
počet publikácií v uznávaných ekonomických Friedmanove teórie o menových agregátoch. nej kvality magisterských štúdií. Ťažko si to-
časopisoch. Z nášho regiónu sa pritom bez Je určite dôležité vedieť o histórii ekonomic- tiž predstaviť, že tí istí páni, ktorí sú súčasťou
väčších problémov darí publikovať ekonó- kého myslenia, avšak nemať takmer žiadne problému, budú navrhovať riešenia. Diferen-
mom a profesorom z Českej republiky alebo znalosti o teórii inflačného cielenia, novokey- ciácia učiteľov, ich ohodnotenie podľa výsled-
Maďarska. Korene slabších doktorandských nesiánskej Phillipsovej krivke alebo o teórii kov alebo pritiahnutie kvalitných lektorov zo
programov treba hľadať v absencii kvalitného endogénneho hospodárskeho rastu je podľa zahraničia sú preto len ťažko v súčasnej situácii
výskumu na našich univerzitách. môjho názoru problém. predstaviteľné. Treba urobiť všetko preto, aby
Po stanovení diagnózy máme dve mož- sa tieto procesy naštartovali, avšak spoliehať sa
Nedostatočné skĺbenie kvalitatívnych a nosti. Prvá je ignorovať tieto nedostatky. Veď na to nemôžeme. Možno by bolo prospešné
kvantitatívnych vedomostí masová „výroba“ jemne kvalifikovaných úč- uvažovať aj aspoň o jednom – obsahovo štan-
Súhlasím s tým, že môže existovať dobrý tovníkov postačuje pre potreby mnohých fi- dardnom – bakalárskom alebo magisterskom
ekonóm aj bez hlbokých kvantitatívnych zna- riem. Potreby kvalitného aparátu pre výkon medziuniverzitnom programe.
lostí. Rozhodne som však proti, ak sa to chápe hospodárskej politiky nemusíme ani riešiť. Tlačiť treba preto aj zo strany dopytu. Veľa
tak, že každému ekonómovi stačia iba kvali- Vždy sa nájde pár schopných jedincov. V naj- absolventov je nespokojných a zároveň sú cen-
tatívne vedomosti. Bez čísel máme diskusie horšom prípade to budú absolventi zahranič- ným zdrojom informácií pre tých, ktorí roz-
bez konca, kde je všetko možné, a v koneč- ných univerzít. Koniec koncov, sme v euro- hodujú, čo a kde študovať, prípadne pre tých,
nom dôsledku ide skôr o filozofické a ideo- zóne, ekonomike sa darilo aj bez širokej bázy čo chcú niečo zmeniť. Treba zvýšiť informo-
logické debaty než o skutočnú snahu spoznať kvalitných ekonomických úradníkov. Pozrime vanosť. Nech verejnosť vie o dobrých, ale aj
svet okolo nás. Dobrí analytici a výskumníci sa na susedov: v poslednom období majú veľa zlých príkladoch. V tomto smere môžu zohrať
predovšetkým v makroekonomickej a finanč- hospodárskych problémov aj napriek tomu, že úlohu tak nezávislé hodnotenia rôznych inšti-
nej oblasti by mali ovládať na slušnej úrovni majú kvalitnejšie školy než my. túcií, ako aj prieskumy spokojnosti medzi ab-
nielen ekonomickú teóriu, ale aj kvantitatív- Druhou alternatívou je snažiť sa postupne solventmi, prípadne medzi zamestnávateľmi
ne metódy. Súčasný stav sa dá veľmi zjedno- odstraňovať vyššie uvedené nedostatky a vy- absolventov. Študenti by mali požadovať aj zá-
dušene charakterizovať asi tak, že absolventi pracovať koncepciu, ktorá v súčasnosti jedno- kladnú literatúru, z ktorej sa učí vo svete, a ne-
ekonomických a finančných odborov na značne chýba. Osobne som za druhú možnosť. mali by sa uspokojiť s pozliepanými skriptami
prednostne ekonomických fakultách majú vo Treba si totiž uvedomiť, že po dosiahnutí urči- z referátov predchádzajúcich študentov. Platí
všeobecnosti slabšie ekonomické a veľmi zlé tého stupňa ekonomickej vyspelosti už nebu- to aj v prípade histórie ekonomického mys-
kvantitatívne znalosti. Na Fakulte matema- de možné napredovať výlučne importom mo- lenia, kde taktiež badať značné rezervy oproti
tiky, fyzika a informatiky (FMFI) Univerzity derných technológií do priemyselnej výroby. svetovému štandardu. Pritom vedomosti o vý-
Komenského sú naopak absolventi s dobrým Do popredia sa dostane ľudský kapitál, dobré voji ekonomického myslenia sú úplne nevy-
kvantitatívnym vybavením, avšak so slabšími nápady a inovatívnosť. Podľa môjho názoru je hnutné pre výchovu dobrých ekonómov.
ekonomickými vedomosťami. V praxi sa po- veľké riziko spoliehať sa na to, že dobrí absol- Pri zvyšovaní všeobecnej kvality štátne-
tom často rieši dilema: čo je ľahšie a rýchlejšie, venti zahraničných univerzít sa vrátia domov. ho a verejného aparátu je možné uvažovať o
doplniť ekonomické alebo kvantitatívne vedo- Okrem šikovných a rozhľadených podnika- špeciálnych programoch. Napríklad vo Fín-
mosti? Moje skúsenosti sú také, že odpoveď na teľov a manažérov potrebujeme aj kvalitný sku alebo v Švajčiarsku existuje celonárodný
túto otázku závisí od charakteru práce. Naprí- štátny aparát. Súčasná situácia na mnohých doktorandský program, kde sú pozývaní naj-
klad ak hovoríme o ekonomickom výskume, ministerstvách je žalostná, čo často brzdí aj väčší odborníci z celého sveta, aby ponúkli
zdá sa, že je ľahšie (rozhodne to však nie je prospešné súkromné hospodárske aktivity a študentom najnovšie poznatky z ekonómie.
ideálny stav) doplniť ekonomické vedomosti. v horšom prípade je zdrojom pre škodlivých Nemusíme teda nutne vyrobiť elitné školy,
Pri analytickej práci, ktorá sa robí na minis- opatrení pre ekonomiku. Môj tretí argument akou napríklad je Central European Univer-
terstve financií, sa však výborne osvedčili aj v prospech druhej cesty má širšie spoločenské sity v Budapešti alebo CERGE v Prahe, stačí
absolventi Ekonomickej univerzity, ktorí si rozmery. Myslím si, že ekonomická stabilita uvažovať o špeciálnych programoch, prípadne
ARRA newsletter | marec 2009 11

12. nadstavbách. Za úplne kľúčový však považu- Fakulta hospodárskej informatiky je asi naj- rozšíriť aj na iné fakulty, respektíve dať tomu
jem väčší kontakt s realitou. ďalej pri poskytovaní hlbších kvantitatívnych aj medzinárodný rozmer pritiahnutím exper-
Nesúvisí to s univerzitami, ale štátnym znalostí. V skutočnosti ani nejde o potrebu tov aj zo zahraničia. Zo začiatku by možno
a verejným úradníkom by určite prispel aj vyučovania čisto matematických predmetov, stačilo osloviť tvorcov hospodárskej politiky z
užší kontakt so zahraničnými inštitúciami. ale skôr o lepšie skĺbenie teórie a praktických nášho regiónu. Okrem toho by bolo potrebné
Príkladom môže byť Organizácia pre hospo- aplikácií, ako aj o vyučovanie modernejších rozšíriť možnosti stážových pobytov vo verej-
dársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá metód. ných inštitúciách.
je zdrojom mnohých porovnávacích štatistík Pri doktorandskom štúdiu je zaostávanie Ak sa vrátime k otázke v nadpise tohto
a najlepších praktík v oblasti štrukturálnych veľmi výrazné. Moderné metódy ekonomic- príspevku, môj súkromný názor sa dá zhrnúť
politík. Bolo by dobré s týmito informáciami kého výskumu takmer úplne absentujú na takto. Slovensko nepotrebuje elitné školy v
intenzívnejšie pracovať pri navrhovaní opatre- všetkých školách. V tejto oblasti by určite ekonomickej oblasti. To, čo jej chýba, je skôr
ní v oblasti hospodárskej politiky. pomohlo pritiahnutie pár profesorov zo za- koncepcia ako výrazne zmeniť obsah a vytvoriť
Aj pri skĺbení kvalitatívnych a kvantita- hraničia, alebo cielené vysielanie študentov na možnosti pre užšiu skupinu ambicióznejších
tívnych vedomostí nás čaká dlhá cesta. Urči- prestížne univerzity, ktorí by potom zobrali študentov oboznámiť sa s najnovšími poznat-
te pozitívne treba hodnotiť vznik niektorých na seba záväzok pár rokov vyučovať na Slo- kami tak v oblasti ekonomického výskumu,
študijných programov, napríklad na FMFI, vensku. ako aj ekonomického vývoja. Bohužiaľ, to ne-
kde študenti majú možnosť zoznámiť sa aj so Niekoľko pozitívnych krokov vidieť aj v pôjde rýchlo a podľa mňa určite nie bez gene-
základmi ekonómie a financií. O týchto absol- oblasti priblíženia praxe pre študentov. Už na račnej výmeny určitej časti učiteľov, ktorých
ventov je veľký záujem najmä vo finančnom viacerých fakultách existujú predmety, ktoré sme zdedili z predchádzajúceho režimu. Sta-
sektore, vrátane centrálnej banky. To, čo stále sa zaoberajú otázkami hospodárskej politiky s vať by sme mali na úspešných príkladoch, kto-
týmto absolventom trochu chýba, je hlbšia externými lektormi, medzi ktorými sú ľudia ré našťastie existujú. Veľkou chybou by bolo
znalosť ekonómie a lepší kontakt so skutoč- z ministerstva financií, Národnej banky Slo- všetko paušalizovať. Dôležité je však konať.
ným ekonomickým vývojom. venska alebo odborníci z komerčných bánk, či Tváriť sa, že tu žiadny problém neexistuje, je
Doplnenie kvantitatívnych vedomostí iných ekonomických inštitúcií. Podľa môjho podľa mňa prehnane optimistický pohľad.
na Ekonomickej univerzite je tvrdší oriešok. názoru by bolo potrebné tieto aktivity výrazne
arra newsletter
www.arra.sk
číslo 3, ročník 3, rok 2009
issn 1337-3471
šéfredaktor:
ján pišút
vydáva:
© akademická rankingová a ratingová
agentúra
i. bukovčana 16, bratislava
(korešpondenčná adresa:
arra, partizánska 2, 811 03 bratislava 1)
arra newsletter je recenzovaný.
táto práca bola podporovaná agentúrou
na podporu výskumu a vývoja na základe
zmluvy č. apvv-0384-07.
informácia pre prispievateľov:
svoje príspevky, námety a komentáre
môžete zasielať e-mailom na adresu
arra@arra.sk
(v predmete správy uveďte „newsletter“).
akceptujeme príspevky vo formáte ms
Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané
príspevky sa nevracajú.
foto: flickr
články prezentujú názory autorov, ktoré
nemusia nutne odzrkadľovať názory
redakcie.
12 ARRA newsletter | marec 2009