6. tajomstvo Boha izraelského národa V knihe sú i niektoré osoby, ktoré sa snažia potešiť protagonistu, a to týmto premýšľaním: „ Náš Boh je Boh spravodlivý a všemohúci; Boh, ktorý odmeňuje dobrých a trestá zlých. V tejto chvíli ty, Jób, si trestaný, a teda si chybil“ . Boh je videný iba podľa ľudskej skúsenosti. Jób ale vie, že bol dobrým – ako sa to len človeku dá –, trápi sa, zúfa si a bojuje s Bohom. Na konci sám Boh zasiahne: - Jóbovým priateľom hovorí, že sú hlúpi, lebo vzťahovali na Boha kategórie ľudského chápania - Jóbovi hovorí: „ Ty si určite lepší ako oni, ale musíš pochopiť, že Boh, v ktorého ty veríš, je vždy nad všetkým, nedlží ti nič, je tajomný, skúša ťa vo viere, aby si rástol ako človek a aby ťa voviedol do nového vzťahu s Ním “ . A Jób zakončuje tými známymi slovami: „ Len z počutia som ťa dosiaľ poznával, ale teraz ťa moje oko uzrelo. Tak korím sa už a budem robiť pokánie v prachu a popole“ ( Job 42,5-6). Mimoriadne vysoký spôsob opísania skúsenosti prítomnosti Boha, ktorý sa manifestuje v tichu, v skúške, v pokušení, v jeho... neprítomnosti. Izrael tento rozmer Božieho tajomstva zažíva ako ľud napr. vo chvíli babylonského zajatia: je to určitý druh kolektívnej púšte, kde sa zdá akoby zanikla prítomnosť a sľub Boha. Preto púšť, noc, tajomnosť Boha a výkrik človeka v utrpení sú zapísané do intimity najhlbšej životnej skúsenosti Zmluvy Izraela s JHWH.
7.
8. tajomstvo Boha izraelského národa Záverom Posledným bodom ohľadne pochopenia SZ je reflexia o univerzálnych dejinách, a to vďaka novému literárnemu druhu: apokalyptika. Slovo „apokalypsa“ znamená „zjavenie“, a apokalyptický literárny druh znamená reflexia o zjavení, ktoré Boh koná ohľadne jeho globálneho zámeru s dejinami. Záujem o „zmysel“ a „cieľ“ dejín prepukol vtedy, keď bol Izrael zovretý mocnou rukou nasledovníkov Alexandra Macedónskeho, ktorí nielenže vnucovali svoju nadvládu, ale sa dokonca snažili vykynožiť rýdzu vieru otcov: až tak, že sa zdalo vskutku nemožné pochopiť – z ľudského hľadiska – ako sa mohol fakticky realizovať JHWH-ho prísľub o Mesiášovi. Kniha Daniel (II. stor. pred Kr.) predstavuje jednu z posledných etáp dejín antického Izraela pred príchodom Ježiša. Táto kniha opisuje víziu Boha, ktorý má v rukách nitky dejín a napriek mnohým protichodnostiam a ťažkostiam, ktoré Izrael zažíva, v skutočnosti je to On, ktorý riadi dejiny ku pozitívnemu koncu. Týmto koncom dejín je zriadenie jeho Kráľovstva, ktoré už nie je iba Kráľovstvo politické a národné, ale Kráľovstvo typu viac duchovného a univerzálneho; a ktoré sa nachodí na rozhraní dejín, medzi históriou a tým, čo je za ňou (metahistória).