Rozhovor http://www.tomashajzler.com pro časopis Týden.

1. .spočiatku ste robili kariéru v nadnárodných
spoločnostiach, potom ste založili zopár firiem,
napríklad slimačiu farmu. Následne ste tento
svet opustili. Prestal vás baviť?
Vždymatoťahalokpodnikaniu.Skúšalsom
rôzneveci.Slimačiafarmaboljedenztýchvtip-
nejších neúspešných pokusov. (Úsmev.) Bol
som vychovaný k tomu, aby som to dotiahol
ďaleko. Študoval som na šiestich školách v pia-
tichkrajinách.JednaznichmapriviedladoHo-
landska, kde som začal pracovať vo výrobcovi
kávyDouweEgberts.Urobilsomdojemnašéfa,
bol to môj prvý zamestnávateľ. Tam sa začala
moja cesta veľkými korporáciami, ktorou som
šiel osem či deväť rokov. Ale niečo ma z toho
ťahalo von, lebo moje telo to nezvládalo. Začal
som chátrať. Nemal som ešte ani tridsať rokov
a už som bol celkom „v pytli“. Mal som alergie,
problémy s krčnou chrbticou. Možno je to aj
tým, že tie kancelárske budovy sú šialene ne-
zdravé.
.bolo to vyhorenie?
Hodil som to na vyhorenie, keďže som bol
takýunavený,žesomaninevládaloddychovať.
Veľa som chodil po doktoroch, keďže som bol
naučený,žechorobaznamenánavštíviťlekára.
Neuvedomovalsomsi,žetomôžubyťajsignály
čohosi iného. Odrazu som si všimol kruhy pod
očami, bol som čoraz zničenejší a unavenejší.
Diagnostikovali mi boreliózu a únavový syn-
dróm.
.boli ste vtedy karierista?
Asi áno.Viac peňazí, lepšie auto, niečo také
tam určite bolo. Ale človeka ten systém vsaje.
Keď chceš s vlkmi byť, musíš s nimi vyť, ako sa
hovorí. Ani mu to nemusí dôjsť, že s nimi byť
nechce.
.tak ste si uvedomili, že chcete vystúpiť z vlaku.
Čo sa dialo ďalej?
Šlo to postupne, nemal som žiadne osviete-
nie.PočasštúdiívRuskuvroku1996somstretol
veľa ľudí z Afriky a neskôr som pre Douwe Eg-
bertspracovalprávevzápadnejAfrike.Taksom
odrazu spoznal nový svet, a to ma začalo na-
hlodávať. Keď som neskôr pracoval pre GE Ca-
pital, spoznal som sa so svojou budúcou man-
želkou Péťou. Spolu sme sa dohodli, že to za-
balíme. Kúpili sme si letenku do Kalifornie
a spiatočnú za pol roka, lebo sme sa chceli ísť
pozrieť do Santiaga v Čile.Veľa vecí mi tam do-
šlo. Keď som sa vrátil, stále som si ešte neveril.
Chcel som sa zamestnať, ale kamarát ma v tom
nenechal.Presvedčilma,abysmespoluzaložili
firmu Peoplecomm.
.odvtedy pomáhate firmám, aby sa stali „slo-
bodnými“?
Začiatkybolizložitejšie,snažilismesauživiť
firmu, nerobili sme veci, ktoré by nás drama-
ticky napĺňali. Spočiatku sme boli poradenská
firma ohľadom ľudských zdrojov. Postupne mi
dochádzalo, že ma to nezaujíma a že ma to viac
ťahá k hľadaniu spôsobov, ako firmu zariadiť
tak, aby v nej ľudia mohli byť ľuďmi. Štve ma,
keďčlovekrobíniečo,čohonezaujíma.Taksme
tohľadali,skúmali,hrabalisavtom,apostupne
nám došlo, že podstata je v slobode. Ak sa kon-
cept firmy postaví inak, ako v klasických direk-
tívnychfirmách,ľudiazačnútvoriťacelétodo-
stane úplne iné grády.
.čo to znamená „slobodná“ firma?
Ten pojem sa snaží pomenovať protipól
konvenčného usporiadania firmy, ktorá delí
pracovníkov na zamestnancov a manažérov.
Majú presne popísané, čo majú robiť a fungujú
ako poloprogramovateľné roboty. Naproti to-
mu existujú iné možnosti, ako firmu zorgani-
zovať, napríklad družstevníctvo, vedomý biz-
nis, vedomý kapitalizmus či sloboda v práci.
Všetkytietomodelymajújednospoločné–slo-
bodu v práci s malým „s“. Existuje aj sloboda
v práci s veľkým „S“ – ako metodika. To priná-
šamemy.Vpodstateideoto,postaviťfirmutak,
aby v nej zamestnanci mohli robiť čo najviac
z toho, čo majú radi. My sme s tým pojmom do
Česka prišli asi prví, ale v Anglicku sa používa
pojem „firma postavená na princípe slobody“.
.ako tento koncept vznikol?
Pred dvesto rokmi sme nepotrebovali o slo-
bode v práci hovoriť, lebo väčšina ľudí praco-
vala v remeselníckych dielňach. Priemerná vý-
robná firma mala ešte v roku 1892 štyroch za-
mestnancov.Tamslobodadoveľkejmierybola.
S príchodom priemyselnej revolúcie, keď sme
potrebovali vyrábať milióny kópií jednej veci,
bolo potrebné z ľudí urobiť robotov. Ako vo fil-
me s Charlie Chaplinom Moderná doba. Od
pondelka do nedele vo fabrike, šestnásť hodín
denne. Prišla pyramídová štruktúra, dnes taká
častá, že vám ani nenapadne hľadať alternatí-
vu. Časom sa však objavujú koncepty slobody
vpráci.Nanašomúzemítobolanapríkladmyš-
lienkadružstevníctva.Ideofirmu,ktorávzniká
zdola ako partnerstvo ľudí. Tí sa rozhodnú
vniečompodnikaťbeztotalitnejformy,kdeľu-
dia často pracujú bez toho, aby v tom videli
zmysel, len aby systém produkoval prachy.
V Británii je napríklad družstvo, ktoré vzniklo
zpodnetuštamgastovjednejkrčmy,ktoráskra-
chovala a oni ju chceli zachrániť, tak sa spojili.
.ako to vyzerá v slobodnej firme?
Je to tam hlučné, farebné a je tam „bordel“.
Je to oveľa neformálnejšie a ľudskejšie ako
v bežných firmách, asi ako keď prídete k nie-
Peniaze alebo život.matej Gašparovič
Tak ako sa ľudia búria proti neslobode totalitných režimov, nevyhovuje im ani nesloboda
vo firme, kde pracujú. Odvtedy, čo sám vyhorel, patrí Tomáš Hajzler medzi priekopníkov
takzvaných slobodných firiem. Sú alternatívou, v ktorej sa zamestnanci cítia dobre.
.ekonomika
32 29. týždeň l 15. júla 2013
Tomáš Hajzler chce, aby zamestnanci mohli robiť čo najviac z toho, čo majú radi.
ANDREJLOJAN

2. 29. týždeň l 15. júla 2013 33
komu domov. Keď prídete do Microsoftu, tak
je to tam tiché, uhladené, „pekné“. V konven-
čných firmách je to veľmi uniformné. Keby ma
niektopriviedoldoakéhokoľvekkancelárskeho
centra, tak ja tie firmy nerozoznám jednu od
druhej. Všade sú tie záťažové koberce, divné
stropy so žiarovkami, na stenách beží nejaké
video. Už na prvý pohľad je to úplne iný svet.
.a systém práce?
Jeden z najväčších rozdielov je veľkosť. Aby
firma mohla fungovať slobodne, zamestnanci
sa v nej dokázali dohodnúť a nemuseli si písať
smernice, musia robiť v kolektíve, ktorý nie je
príliš veľký. Musí to byť malé, aby to mohlo byť
slobodné. Základná organizačná jednotka by
mala mať štyri až sedem ľudí, maximálne pät-
násť. Pričom celá firma bynemala mať viac ako
150 ľudí, ale tu sa názory rôznia. Niektorí an-
tropológovia hovoria, že maximum je 60. Ak to
začne byť väčšie, než sme schopní sa v tom vy-
znať, musíme to rozbiť na menšie celky. Kon-
venčná firma vyzerá ako anonymné veľkomes-
to, sme v nej rozdelení, žijeme si vo svojich by-
toch a navzájom o sebe nevieme. Slobodná
firma je ako dedina, kde si vidíme do taniera
amôžemesiveriť,lebonámideospoločnúvec.
.tvrdíte, že firemné systémy, ustanovené v do-
bách priemyselnej revolúcie, sú prežité, keďže
sa zvýšila sloboda v ostatných oblastiach živo-
ta. Považujete teda slobodu vo firmách za akú-
si organickú nutnosť, ku ktorej jednoducho
musí prísť?
Ja si myslím, že to je v každom z nás ako pri-
rodzená ľudská potreba.Vidíte to na väzňoch,
keď niekomu vezmete slobodu, ako veľmi ju
bude chcieť. Dnes ľudia vidia, že firmy môžu
fungovať aj inak a túžia po tom. My sa ako deti
rodíme slobodní. Jediná autorita, ktorú uzná-
vame, je tá prirodzená.Tie ostatné autority po-
slúchame buď zo strachu, alebo z pretvárky.
Vdospelomvekusapridávahlbšízmyselnášho
konania. No ak plníme príkazy zhora len „z po-
vinnosti“, stráca sa výnimočné nasadenie, kto-
rého je človek schopný, ak pozná zmysel svojej
práce. Presne o takomto nasadení hovoria fir-
my,ktoréfilozofiuslobodnýchfiriemprijaliako
svoj štýl práce. Problém nie je so slobodou, ale
so zodpovednosťou. Vy viete slobodu, ja viem
slobodu, ale otázka je, ako to urobiť, aby sme
sa nezabili a aby nás naša spolupráca priviedla
k zmysluplným produktom.
.veď to. V takýchto firmách si musí zamestna-
nec sám dávať obsah svojej práci. Práve preto
sa mnohí ľudia túžia radšej organizovať pod
autoritatívnym vodcom. Nie je to potom príliš
odvážne, nemôže sa to podnikateľovi rozsypať?
Myslím, že v dobe nebezpečenstva pozerá-
me po šéfovi, štartujú v nás obranné inštinkty.
Keď nebezpečenstvo príde, zapnú sa tieto in-
štinkty a je to ako v divočine. Ak sa dá stádo do
pohybu, je istejšie pridať sa. No my nežijeme
vdobenebezpečenstva,alevrelatívnompokoji
ablahobyte.Človekdnesrozmýšľanadtým,po
čom túži, a nie nad rizikami.
.ako teda zariadiť onú zodpovednosť?
Boli sme vychovaní na prijímanie rozkazov.
Sloboda vo firmách však do veľkej miery stojí
na sebariadení. Sám si rozhodnete čo, kedy
a ako budete robiť. Je to akýsi koncept záväzku,
keďsipodámeruky,dohodnemesaanašeslovo
bude platiť. Žiadny rozkaz. Tam vznikajú tie
najväčšieproblémy.Alekeďsifirmazískasrdce
svojich zamestnancov, získa si aj ich nápady
a chuť tvoriť. Osoh z toho majú všetci – šéfovia,
podriadení aj akcionári. Zamestnanec je anga-
žovanejší a produktívnejší. V hierarchickom,
kontrolovanomabyrokratickomsvetesačlovek
prirodzene necíti dobre. Chýbajúce nadšenie
môže firme skomplikovať vývoj.
.ako?
V klasických firmách je úplne bežný strach.
Ľudia sa boja prejaviť aj jednoduchú kritiku,
hoci tá by mohla zlepšiť fungovanie aj ekono-
mický prospech firmy. Boja sa o prácu. Radšej
cúvnu a držia krok.
.dajú sa pomenovať takéto firmy u nás?
Napríklad internetové kníhkupectvo Mar-
tinus, webhostingová spoločnosťWebSupport
alebo reklamná agentúra Zaraguza digital. Keď
tam prídete,vojdete do ľudského,neformálne-
ho prostredia, kde majú ľudia veľkú mieru slo-
body rozhodnúť sa, čo budú robiť. Takých fi-
riem je málo, ale sú úspešné a zvládajú krízy, je
v nich minimálna fluktuácia zamestnancov, čo
je pre inovatívnu firmu veľmi dôležité. V kla-
sických firmách ľudia vedia „ako“ majú praco-
vať, kým v slobodných vedia „prečo“. Čím lep-
šie pochopíme zmysel svojej práce a prijmeme
hozasvoj,týmviactúžimezatýmzmyslomna-
predovať. Je to ako magnet.
.ako má vyzerať dobrý šéf?
Každá ľudská skupina potrebuje niekoho,
kto sa stará o jej tvar. Sme nejaká partia, ktorej
o niečo ide a máme spoločné hodnoty. Novo-
dobá rola šéfa je najmä v tom, aby celok fungo-
val a aby sa nestratil zmysel, hodnoty a to, že si
v tej partii každý dokáže nájsť správne miesto,
kde je užitočný a potrebný. Klasický šéf je
o tom, aby maximalizoval produktivitu a efek-
tivitu, a minimalizoval chybovosť. Ale to mňa
nebaví. l
.tomáš Hajzler pracoval ako manažér vo firmách Vitana, Douwe Egberts a GE Capital. Založil tri firmy: slimačiu farmu, cestovnú kan-
celáriu a sieť obchodov s africkým umením. Neskôr založil spoločnosť Peoplecomm, ktorá skúma organizáciu, riadenie a vnútorný svet fi-
riem, spolu so všetkými súvislosťami pracovného života, s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu vnútornú spokojnosť spoločnosti. Šíri myšlienku
slobody v práci ako spôsobu riadenia a organizácie firiem. Na Slovensko prišiel v rámci konferencie Podnikaj a ži!, ktorú v Trnave organizo-
vala IPA Slovakia.