1. NIEKOĽKO VIET
KU RÁMCOVEJ KONCEPCII SPOLOČNÉHO
MEDIÁLNEHO KOMPLEXU SLOVENSKEJ TELEVÍZIE
A SLOVENSKÉHO ROZHLASU A NÁVRH VECNÉHO
A ČASOVÉHO HARMONOGRAMU
Mediálny
komplex
SND
Júl
2008
Peter
Malec,
1.
1
2. podpredseda rady STV
Minulosť
Minulý rok v septembri som rade STV predložil materiál , ktorý sa pokúšal
analyzovať dopady a východiská Štúdie uskutočniteľnosti systémového riešenia
priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu, ktorú
vypracovalo Ministerstvo kultúry. / Príloha 1 /
Výsledok bol nulový, napriek tomu si dovoľujem opäť, a to v mene Rady STV, zaujať
stanovisko k návrhu Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu Slovenskej
televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu
predrealizačnej fázy jeho výstavby, ktorý má byť predložený do vlády SR.
Vláda SR 23. mája 2007 schválila informatívny materiál Ministerstva kultúry SR
Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach
digitalizácie vysielania .
Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady
na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických
médií na Slovensku. Materiál sa takisto pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá
istú víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku.
Od 1. apríla 2008 nadobudol plnohodnotnú účinnosť Zákon o poplatkoch za služby
verejnosti poskytované STV a SRo, ktorý novým spôsobom definoval predmet aj účel
súčasného „koncesionárskeho“ poplatku.
Ministerstvo kultúry predpokladalo, že zlepšenie výberu poplatkov by STV mohlo
priniesť navyše 400 až 600 miliónov ročne. Predpoklad a konštrukcia zákona boli
chybné a zlepšený výber sa ukázal ako fiasko.
V júni 2007 som napísal, že : „Projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby
činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry SR
vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie
financovania tohto projektu môže byť dobrým krokom pre zefektívnenie ekonomiky
daných inštitúcií. Predchádzať by mu mala dôkladná, nezávislá, odborná , ale rýchla
analýza. „
2
3. Krátke intermezzo
Čo je vlastne obsahom Materiálu na rokovanie vlády SR – Rámcová koncepcia
spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh
vecného a časového harmonogramu, ktorý je hlavným výstupom projektu „Výstavby
mediálneho komplexu pre STV a SRo“. ?
Zaujímavosťou je, že vychádza zo Strategickej koncepcie rozvoja verejnoprávnych
médií v ére digitalizácie na Slovensku spracovanej Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky.
Tento materiál sa pokúšal analyzovať súčasný stav a takisto predkladá istú
víziu rozvoja verejnej služby na Slovensku. Stav je pomenovaný vcelku
presne, ale analýza zdrojov financovania médií verejnej služby a niektoré
systémovo nové prístupy a mechanizmy, ktoré sú obsiahnuté v materiáli,
nie sú presné.
Materiál predpokladá, že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria
predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby
a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Materiál sa takisto
pokúša analyzovať súčasný stav a aj predkladá istú víziu rozvoja verejnej
služby na Slovensku.
Stav je pomenovaný vcelku presne, ale analýza zdrojov financovania
médií verejnej služby a niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy,
ktoré sú obsiahnuté v materiáli, nie sú presné. Zavádzali by skutočne iba
akýsi dočasný stav, ktorý by nevyhovoval nikomu. Nie je celkom pravdou,
že realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie
európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických
médií na Slovensku. Materiál je v mnohom protirečivý, akoby nebral do
úvahy diváka, ktorého preferencie sú iné, ako ideál a kreatívnosť .
Zavrhnutie ratingov, ale súčasne aj vízia o zachovaní najmenej tretinového
podielu na diváckom trhu je typickým protirečivým prvkom .
Dočasná revízia percenta vysielacieho času, vyhradeného reklame
v prospech verejnoprávneho vysielaterľa je v príkrom rozpore s duálnym
systémom, rozvojom digitalizácie a príchodom nových komerčných
vysielateľov a, navyše, aj s tvrdením materiálu, že ratingy netreba
fetišizovať . Na prechodné obdobie / ktoré by sa mohlo stať deformujúco
trvalým / by verejnoprávne médiá zvýšili konkurenčný boj s komerčnými a
stratili by tak do budúcnosti akékoľvek opodstatnenie.
3
4. Navyše by STV a aj rozhlasu nepriniesli žiadané príjmy, pretože sú
obmedzené samotným poslaním inštitúcií. / V STV je maximálny limit
odhadovaný na 750 miliónov ročne z reklamy za predpokladu ešte silnejšj
komercionalizácie /.
Ministerstvo napokon aj tak zvolilo najmenej čakaný a neprípustný
zásah , kde schválením Audiovizuálneho fondu vo vláde postupne odobrala
reklamu .
Zavedenie product placementu, ako jedného zo zdrojov financovania
médií verejnej služby by som považoval za úplne scestnú amerikanizáciu
vysielania , napriek tomu, že je súčasťou novej smernice Televízie bez
hraníc. Už samotné dnešné zaraďovanie filmov z mohutným product
placementom je diskutabilné z hľadiska označovania. Navyše, prínos
product placementu na financovaní je viac než sporný.
Nadšenie z internetu je namieste, ale nedá sa predpokladať, že aj pri
najoptimistickejšom vývoji by by z reklamy na internete televízna verejná
služba mohla v horizonte 3-4 rokov vygenerovať dodatočné zdroje cca 100
až 150 mil. SKK ročne. Medziročný nárast objemu inzercie na internetových
médiách prevádzkovaných členmi Asociácie internetových médií dosiahol v
roku 2006 až 33 %. V hodnotovom vyjadrení to znamená publikovanú
reklamu v objeme 306,7 mil. Sk. Je teda viac ako nereálne počítať s touto
sumou. Zanedbať však nové médiá, ako sa to tým verejnoprávnym v
súčasnosti darí , by bolo hriechom.
Takisto si nemyslím, že cesta sekundárnych bezplatných kanálov je cestou
pre STV. STV bude mať sama ťažkosti s digitalizáciou a uvedením štyroch
kanálov ú z toho dvoch nových /, pričom sa sama bezdôvodne a
trestuhodne vzdala toho najcennejšie- informačného spravodajského
digitálneho kanála.
4
5. Tvrdá reality show
Signifikantým pre ďalší vývoj situácie je návrh uznesení vlády SR v súvislosti s
Rámcovou koncepciou spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie
a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej
fázy jeho výstavby
Ministerstvo navrhuje, aby sa do 31. októbra 2008 začalo verejné obstarávanie
výstavby a prevádzkovania spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie
a Slovenského rozhlasu vydaním predbežného oznámenia. Takisto navrhuje do 31.
októbra 2008 začať verejné obstarávanie technologickej a technickej časti spoločného
mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vydaním
predbežného oznámenia a do 2 mesiacov od vyhodnotenia predložených ponúk
uchádzačov o koncesiu predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky zmluvnú
dokumentáciu s víťazmi procesu verejného obstarávania, vrátane analýzy rizík
projektu a jeho vplyvov na verejné financie. Prakticky rozhodnuté, ale bez väčšej
opory v zákonoch a hlavne podkladoch od inštitúcií . Zjednodušene sa dá povedať, že
vláda môže síce odsúhlasiť čokoľvek, ministerstvo si môže stavať čo chce, ale bez
vyjadrenia STV a Sro, Rady STV a rozhlasovej rady budú tieto uznesenia iba
papierovými drakmi.
Veľkou zmenou je riešenie Mediálneho komplexu smerom k existujúcej budove SRo.
Štúdia odporúčame zachovanie existujúcej budovy SRo , najmä koncertného štúdia.
pre kultúrne účely. Vedľa koncertnej sály štúdia odporúča umiestniť do súčasnej
budovy SRo aj historické archívy STV a SRo. Moderné digitálne archívy STV a SRo
budú súčasťou Mediálneho komplexu. Štúdia tým vcelku naznačila nepochopenie
televíznej technológie a aj digitalizačné súvislosti.
Zásadné a zľahka urobené zmeny v projekte naznačujú neujasnenosť celkovej
koncepcie Mediálneho komplexu .
Obrovská zmena je predpoklad sa, že po presťahovaní sa STV a SRo do mediálneho
komplexu prejde na základe plánovanej legislatívnej úpravy / asi znárodnenie,
o ktorom ešte nik netuší /, existujúci nepotrebný nehnuteľný majetok STV a SRo na
štát (do správy MK SR). MK SR zrealizuje predaj nepotrebného nehnuteľného
majetku po STV. Majetok SRo bude využitý pre kultúrne účely. MK SR poskytne STV a
SRo účelovú dotáciu na úhradu mimoriadnej splátky za prenájom mediálneho
komplexu. STV a SRo zaplatí mimoriadnu splátku za prenájom mediálneho komplexu
5
6. Štúdia predpokladá, že čistý výnos z predaja nepotrebného majetku STV bude
1 000 000 000 Sk v bežných cenách predpokladaného roku realizácie predaja. Avšak
Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno- znaleckými
posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú iba cca 663 miliónov za STV /
BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30 miliónov, pozemky 29
miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,, strojovňa vzduchotechniky +
pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100 miliónov + cca 100 miliónov ostatné
pozemky / .
Celková dĺžka trvania projektu je 28 rokov. Doba výstavby mediálneho komplexu sú
3 roky. Súkromný partner bude prevádzkovať mediálny komplexu po dobu 25 rokov.
Súkromný parter bude za poskytovanie verejnej služby odmeňovaný platbami za
dostupnosť platenými STV a Sro, ktorých suma za 25 rokov je nejasná
a negarantoveteľná.
Celý proces sa však nedá urobiť bez zásadnej legislatívnej zmeny. Ministerstvo
kultúry nechce , aby inštitúcie nakladali samostatne so svojim prebytočným
(nepotrebným) nehnuteľným majetkom postupom upraveným v zákone č. 619/2003
Z.z. o Slovenskom rozhlase v platnom znení, v zákone č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej
televízii v platnom znení a príp. aj v zákone č. 176/2004 Z.z. o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcií. Podľa Ministerstva kultúry by malo dôjsť ku Legislatívnej
úprave , ktorá môže spočívať v tom, že dôjde k spätnému prechodu vlastníckeho práva
(uvažujeme o nehnuteľnom majetku), a to doplnením resp. zmenou ustanovenia § 23
ods. 1 zákona č. 619/2003 Z.z., resp. ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z.z. v
tom zmysle, že okamihom účinnosti novely uvedených zákonov nehnuteľný majetok,
ktorý na SRo a STV prešiel bezodplatne na základe týchto ustanovení z vlastníctva
štátu, prejde späť do vlastníctva štátu a obe inštitúcie ho obratom dostanú späť do
správy podľa zákona č. 278/1993 Z.z. s tým, že po ich presťahovaní sa dôjde k jeho
uvoľneniu a k spätnému bezodplatnému prevodu správy na MK SR, ktoré s ním naloží
podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení.
Inými slovami by došlo ku znárodneniu a spätnej etatizácii STV a Sro, ktorá je v rámci
Európskej únie neprípustná. Zákon by v žiadnom prípade negarantoval , že majetok
inštitúcie dostanú akýmkoľvek spôsobom späť, pretože koncesná zmluva to nezaručí.
Veľmi zložitým a pre STV a SRO rizikovým procesom je odpisovanie mediálneho
komplexu kde tieto náklady majú predstavovať daňové výdavky STV a SRo, kde však
nie je isté, že budú spĺňať všeobecné podmienky pre daňovú uznateľnosť.
6
7. Takisto veľkým rizikom je odplata za prenájom , ktorá má pozostávať z fixnej platby za
samotné poskytnutie priestorov a variabilnej platby pokrývajúcej prevádzku. Rizikom je
tu DPH, kde nie je jasné, či sa bude jednať o samostatné plnenia (samostatný
prenájom priestorov a samostatná správa), alebo budú uvedené služby predstavovať
jednu zloženú dodávku služieb.
Finančným rizikom je aj fakt, že pri odovzdaní mediálneho komplexu po skončení
nájmu sa Koncesionár bude riadiť daňovými predpismi platnými k dátumu ukončenia
Koncesnej zmluvy, čo je nevýhodné pre STV a Sro, keďže nikto nevie , aké daňové
predpisy budú platiť v SR o 30 rokov.
Najväčšie riziko však nenesie súkromný partner, ale verejnoprávny vysielatelia, ktorý
musia plniť svoje úlohy zo zákona, pričom nebudú mať vo vlastníctve niekoľko rokov
technológie a , predovšetkým, vysielacie pracoviská, čo je v Európe unikátne aj
v súkromnom sektore. Navyše, veľkým rizikom je , že koncesionár nebude schopný
poskytnúť službu v požadovanom množstve alebo kvalite, čo je pri meniacom sa
dopyte diváka viac ako pravdepodobné
Podľa materiálu je Riadiaci výbor základnou schvaľovacou a eskalačnou úrovňou
riadenia Projektu. Eskalačná úroveň riadenia, však predpokladá, že akékoľvek
problémy sú riešené na príslušnej úrovni riadenia projektu s ohľadom na určené
právomoci a zodpovednosti. Používa sa však viac v Manažmente softvérového
inžinierstva .Neprehľadnosť môže spôsobovať aj to, že, zasadnutiach Riadiaceho
výboru sa budú zúčastňovať len zástupcovia MK SR a Poradcu, zástupcovia Rady STV
a Rozhlasovej rady budú prizývaní podľa potreby, resp. v prípade schvaľovania
výstupov Projektu, nakoľko to vyplýva zo zákona o STV, resp. zákona o SRo. Zasadnutí
RV sa taktiež v prípade potreby budú môcť zúčastniť zástupcovia SRo, STV a SND.
Rozhodovať tak budú tí, ktorí neponesú vlastne žiadnu zodpovednosť.
Na základe predloženej štúdie nie je možné s istotou tvrdiť, že Projekt mediálneho
komplexu nemá priamy vzťah k naplneniu novej legislatívy EÚ alebo SR a že štruktúra
projektu “Výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo“ by za splnenia všetkých
podmienok mala umožniť, aby pri uzavretí zmlúv nebol stavebný projekt zaradený do
verejného dlhu v rámci vykazovania podľa súčasnej metodiky ESA 95.
Navrhované umiestnenie na Landererovej ulici je jedným z mála najmenej
vyhovujúcich miest na umiestnenie mediálneho komplexu, aj vzhľadom na to, že ide o
miesto s najvyššou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychádza len
z vlastníctva pozemku ministerstvom kultúry a nevyužívania priestorov SND / iba cca
38 % vyťaženosť /. Ide vlastne aj o maximálne využitie disponibilnej priestorovej
kapacity SND a údajné využitie synergií z priestorovej blízkosti STV a SRo a SND, čo
sa dá sčasti akceptovať v prípade Sro, aj keď , v digitálnej dobe je argumentácia
7
8. blízkosti úsmevná. Navrhované umiestnenie na Landererovej ulici je jedným z mála
najmenej vyhovujúcich miest na umiestnenie mediálneho komplexu, aj vzhľadom na
to, že ide o miesto s najvyššou mestskou urbanitou. Obhajoba umiestnenia vychádza
len z vlastníctva pozemku ministerstvom kultúry a nevyužívania priestorov SND / iba
cca 38 % vyťaženosť / .
Nič sa nezmenilo ani na fakte, že plocha ktorá je podľa štúdie pripravená na
zastavanie v blízkosti SND je dostatočne veľká, no pri výškovom limite 21 m, je
realizácia televíznych štúdií nepredstaviteľná.
Stavať mediálne centrum v centre mesta , v oblasti , kde sa nachádza budova
poisťovne Allianz a pribudne komplex Eurovea ,novobudovaný komplex výškových
budov Panorama City, na Čulenovej ulici a stavebný blok Bottova- Továrenská je
scestné a z hľadiska rýchlej dopravy nemožné.
Katastrálna snímka pozemku (p.č. 9155/15 – 9155/20 vyznačené na červeno) na ktorom
bude stavba umiestnená.
8
9. Bonbónikom je však spôsob realizácie technologickej časti projektu , ktorý sa tiež
navrhuje formou PPP projektu, pričom sa predpokladá, že investorom bude
pravdepodobne iný subjekt, ako pri stavebnej časti. Kto ním bude, nie je jasné., hoci
štúdia ďalej hovorí, že verejný sektor bude v projekte reprezentovať Ministerstvo
kultúry SR , ktoré bude z pohľadu platnej legislatívy uzatvárať so súkromným
partnerom (ako zástupcom súkromného sektora) koncesnú (alebo inú obdobnú)
zmluvu ako verejný obstarávateľ, t.j. bude garantovať časť plnenia projektu
pripadajúceho na verejný sektor.
Zo štúdie na základe nie celkom presvedčivých výsledkov kvantitatívneho porovnania
výsledkov finančného modelu vychádza, že plný outsourcing balíka služieb súvisiacich
s prevádzkou a údržbou vysielacích technológií javí ako ekonomicky najvýhodnejšia
alternatíva .
Neprešli logické a z hľadiska prevádzky najčistejšie alternatívy - Obstaranie a
prevádzka sú vykonávané STV a SRo a platené priamo zo štátneho rozpočtu a
Obstaranie technológií cez leasing, prevádzka je zabezpečená STV a SRo
Základnou otázkou je, čo so starými technológiami STV a Sro. Vzhľadom na
postupujúcu digitalizáciu a rýchlu každoročnú obmenu časť technológií to bude
zaujímavé, pretože štúdia navrhuje, že momentom presťahovania sa STV a SRo do
komplexu vybaveného modernou technológiou sa ich niektoré doterajšie technológie
stanú pre nich fakticky nepotrebné, čo by malo byť formálne potvrdené v súlade so
zákonom č. 176/2004 Z.z. rozhodnutím o nepotrebnosti majetku prijatým štatutárnym
orgánom, t.j. generálnym riaditeľom STV resp. SRo. Následne môže dôjsť stanoveným
postupom k odpredaju tohto nepotrebného hnuteľného majetku a k získaniu
dodatočných zdrojov. Tento krok však nebude možné hodnotiť inak ako
nehospodárne narábanie s verejnými finančnými prostriedkami, , pretože pôjde aj
o nové technológie a zároveň STV a Sro nebudú mať vo svojom majetku vôbec žiadne
technológie. Koncesná zmluva neošetrí a negarantuje nič.
Pri akomkoľvek zániku subjektu / či exekúcii majetku / je v celá štúdia nanič.
A o tom je veľa príkladov zo zahraničia na od príkladov stavania mediálnych
komplexov.
Štúdia tvrdí , že Predpokladaný počet zamestnancov (FTE’s -full time equivalent)
bude 900 FTE, pričom dnes je ich 964 a nie je predpoklad, že navýšenie bude
pozitívne eliminované vplyvom využívania nových technológií a optimalizácie procesov.
9
10. Štúdia takisto tvrdí, že STV Predpokladaný objem vlastnej tvorby (horizont 3 – 5 rokov)
bude 11 900 hod./rok, pričom v roku STV predpokladá, že vyrobí 3203 hodiny
vlastného programu bez Živej panorámy, prenosov z NR SR a doplnkových
programov/
10
11. Záver
Základná idea spočíva vo vytvorení jednotného kompaktného prevádzkového celku
pozostávajúceho z priestorov a zariadení Mediálneho komplexu - verejnoprávneho
rozhlasu a verejnoprávnej televízie. To je správna myšlienka, ale na realizáciu tohto
zámeru je potrebné sa pozrieť aj z iného hľadiska a zvážiť legislatívne zmeny v rámci
verejnoprávnych inštitúcií a aj zmenu mechanizmu ich financovania.
Ideálnym riešením, avšak bez politickej odvahy, je premena verejnoprávnych
vysielateľov na akciové spoločnosti a ich následné zlúčenie.
Potom by výstavba mediálneho komplexu konečne mala plný efekt.
Veľa by mohla riešiť iná systémová zmena- Zmluva medzi štátom
a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti .
Náčrt postupu jej prípravy však zavádza príliš veľa štátu.
Audiovizuálny fond mohol byť doplnkom ku Zmluve, ale po pripomienkovom
konaní, bez oslovenia dotknutých subjektov vložilo MK SR do návrhu
zákona novelu Zákon č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii . Vzhľadom
na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou
podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania
Slovenskej televízie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho
vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej
televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho
času v roku 2012. Takto zmenený zákon prijala Legislatívna rada vlády SR r
na svojom 66. zasadnutí 1. júla. Pri zlom výbere poplatkov ide o ďalší úder
STV.
Až po zavedení priamej štátnej dotácie s kombináciou zmluvy by malo dôjsť
k zrušeniu vysielania reklamy a sponzoringu vo verejnoprávnych médiách /
s výnimkou športových podujatí a reklamy vo verejnom záujme /.
Už vôbec nehovorím o nákladoch STV na plnú digitalizáciu celého archívu STV , ktorá
sa môže blížiť až ku 2 milardám nákladov do roku 2013. To STV nezvládne z vlastných
zdrojov.
Bez dôkladného posúdenia varianty Mlynská dolina / je najmenej spracovaný vo
všetkých štúdiách / nie je možné v diskusii o uskutočniteľnosti systémového riešenia
priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu pokračovať .
11
12. STV by opustením Mlynskej doliny stratila dispozične skvelo konštruovanú budovu
na jedinečnom mieste z hľadiska strategického i dopravnej infraštruktúry a pripravenej
na umiestnenie nielen Slovenského rozhlasu , ale aj TASR, pri investícii do obnovy
budovy cca 600 miliónov korún, pričom časť / cca 100 by sa dalo hradiť z predaja
nepotrebného majetku. / STV by prišla aj o dobrý archív a ojedinelý zvukový dom,
ktorý už dlhodobo kole oči súkromnému sektoru a je v STV umelo nevyužívaný.
Je iba na škodu, že pri tomto projekte sa vôbec neuvažuje o stavbe skutočného
Mediálneho komplexu, kde, okrem centralizácie oboch médií a ich technologického
zázemia mohli byť umiestnené aj subjekty pôsobiace v marketingovej komunikácii,
ako sú nezávislé združenia pod jednou strechou. Toto umiestnenie by zlepšilo
komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi, pre verejnosť by sa otvorila možnosť info
centra pre marketingovú komunikáciu a aj možnosť stálych výstav , súvisiacich
s marketingovou komunikáciou ako : História Slovenskej televízie- stála výstava
História slovenskej reklamy- stála výstava , Prehliadka Creme de Creme slovenskej
reklamy / v spolupráci s Ad Awards Association , s.r.o. a Klubom reklamných agentúr
Slovenska ap. / .
Bez akejkoľvek zlomyseľnosti navrhujem, aby Rada STV v koordinácii z vedením STV
a Slovenského rozhlasu zadala oponentúru ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového
riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu jednej
z poradenských spoločností / Accenture, s.r.o., PricewaterhouseCoopers Slovensko,
KPMG Slovensko, spol. s r.o. , KNO Slovensko, s.r.o , JENEWEIN GROUP alebo iné.
Nejde totiž o málo, ide o definitívnu budúcnosť verejnoprávnych médií a o niekoľko
miliárd korún. Praktickým výstupom materiálu Štúdii uskutočniteľnosti systémového
riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízia a Slovenského rozhlasu je totiž
prevádzkovanie zlúčenej Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom Ministerstvom
kultúry a developerom
12
13. PRÍLOHA č. 1
Ku Štúdii uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového
usporiadania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
V auguste minulého roka Ministerstvo kultúry predložilo Štúdiu uskutočniteľnosti
systémového riešenia priestorového usporiadania Slovenskej televízie a Slovenského
rozhlasu.
Materiál bol z hľadiska právneho a ekonomického posúdenia nesporne zatiaľ tou
najkomplexnejšou a najvýznamnejšou analýzou, ktorá bola doteraz spracovaná.
Samotné uzávery však majú niekoľko úskalí. Závery , ktorú na zákazku Ministerstva
kultúry vypracovala spoločnosť Deloitte Advisory, ktoré sú v jednotlivých kapitolách
dokumentu ďalej podrobne popísané ,je možné zhrnúť do troch základných téz:
• prevádzkové obmedzenia a vysoká miera nehospodárnosti
vyplývajúce z kapacitných, ekonomických a technických parametrov
súčasného priestorového usporiadania STV a SRo si vyžadujú
dlhodobé koncepčné riešenie;
• takéto riešenie je možné principiálne hľadať (1) v rámci existujúceho
priestorového usporiadania, (2) v rámci možností, ktoré môže
ponúkať prípadné nasťahovanie oboch inštitúcií do priestorov jednej
z nich a (3) vo vybudovaní spoločného mediálneho komplexu;
• na základe analýz uskutočnených v rámci štúdie je možné variant
vybudovania nového spoločného mediálneho komplexu hodnotiť ako
najvýhodnejší. Napriek tomu, že jeho realizácia je z pohľadu
vlastníckeho, právneho a procesného náročná, prináša jednoznačné
ekonomické efekty. Povedie z dlhodobého hľadiska k zásadnej
redukcii nákladov spojených s prevádzkou budov a je veľmi
perspektívna z pohľadu možností zapojenia súkromného investora
ako možného zdroja financovania projektu. Tento variant súčasne
ponúka i najväčšiu mieru flexibility pre napĺňanie poslania
a súčasných i budúcich cieľov verejnoprávnych médií.
13
14. Tvrdenia by boli vcelku uveriteľné ak by :
• predajom nepotrebného nehnuteľného majetku STV a SRo prostredníctvom
verejnej obchodnej súťaže, STV a SRo získali finančný majetok, použiteľný pre
aspoň čiastočné financovanie záväzkov spojených s prvou transakciou.-
zmluvou, na ktorej základe súkromný investor vybraný vo verejnej súťaži
(verejnom výberovom konaní) na vlastné náklady postaví a počas
dohodnutého obdobia bude spravovať a udržiavať budovu spoločného
mediálneho komplexu, ktorá bude od počiatku vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti zriadenej štátom (OS 1) alebo vo vlastníctve spoločnosti zriadenej
STV a SRo .Finančné prostriedky vygenerované štandartnou súťažou a súdno-
znaleckými posudkami pre všeobecnú hodnotu stavby vygenerujú cca 663
miliónov za STV / BTP 193 miliónov, nástupná hala 48 miliónov, garáže 30
miliónov, pozemky 29 miliónov, zvukovýroba + pozemky cca 65 miliónov,,
strojovňa vzduchotechniky + pozemky 98 miliónov, filmová výroba 100
miliónov + cca 100 miliónov ostatné pozemky / a 900 miliónov za komplex
SRo ; spolu 1 miliarda 563 miliónov, čo sú zjavne nedostatočné prostriedky na
zmluvný vzťah o zámene a môžu do budúcnosti vytvárať temer likvidačné
podmienky pre obe inštitúcie .
• Náklady spojené s prevádzkou sú síce neúmerne vysoké ,ale nedá
sa jednoznačne povedať, že sú jedným z významných dôvodov
deficitného hospodárenia STV
• Slovenská televízia však má vo svojom majetku dva náročné a významné
objekty –archív a ojedinelú zvukovýrobu, ktorá je riešená ako dom v dome.
• Štúdia akoby zámerne bagatelizovala význam a rozsah archívu STV / SRo
takisto /. Nehovoriac o tom, že mediálny komplex by mal stáť v záplavovom
území- viď foto.
14
15. Fakt, že komunisti naprojektovali SND v tomto území a my sme to
dostavali, je dostatočne odstrašujúci argument .
• Plocha ktorá je podľa štúdie pripravená na zastavanie v blízkosti SND je
dostatočne veľká, no pri výškovom limite 21 m, je realizácia televíznych štúdií
nepredstaviteľná. .
• Nie je pravdou, že v STV je väčšina analógovej technológie. Štúdiá MD III a MD
IV sú plne digitalizované. Štúdia sa opierala možno o podklady z reinžiinieringu ,
ktorý robila spoločnosť Deloitte & Touche / dnes Deloitte Slovakia s.r.o./
• Náklady na obnovu budovy STV sú reálne odhadované na 300 miliónov SKK / ,
aby mala parametre modernej budovy / nový obvodový plášť, strechy, EPS,
slaboprúd, trafo, výťahy , vnútorná kanalizácia , vnútorný vodovod, vnútorné
povrchy, schody /
• Náklady na údržbu objektov + prevádzkové náklady – 49,2 milióna SKK pred
rekonštrukciu
• Náklady na technologickú obnovu STV sú odhadované na CCA 550 miliónov SKK
• Náklady na digitalizáciu archívu STV sú odhadované na 1,5 miliardy SKK
• V prípade sťahovania STV do nového mediálneho komplexu mimo Mlynskej
doliny by, vzhľadom na plánované investície, došlo k úplnému zastaveniu
digitalizácie a STV by v roku 2011 nebola schopná prevádzkovať dva nové
programy a verejnoprávny multiplex.
• Po presťahovaní SRo by využitie súčasných disponibilných priestorov
v prípade STV bolo viac ako 57 % ako uvádza štúdia, pretože by
došlo k ďalšiemu odpredaju nepotrebného majetku.
• V súvislosti s firmou Deloitte ide o isté nešťastné riešenie na pôde
Ministerstva kultúry SR . Vladimir Masár je totiž nielen prezidentom
slovenskej kancelárie Deloitte, ale aj členom Rady ministra kultúry
SR.
• Z tohto hľadiska sa mi zdá, že varianta vybudovania mediálneho
komplexu v Mlynskej doline je nedostatočne spracovaná a jej výhody
sú akoby zámerne dávané do úzadia.
15
16. PRÍLOHA č. 2
Ministerstvo kultúry SR
Nám. SNP č. 33
813 31 Bratislava
Bratislava, 03.09.2007 Č. k. MK-12999/2007-70 Spracoval: PhDr. Savický
16
17. Pripomienky k materiálu:
Štúdia uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania STV a SRo.
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré boli schválené uznesením vlády
SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení ďalších noviel a dodatkov
týmto Slovenská televízia predkladá zásadnú pripomienku k návrhu materiálu „Štúdia
uskutočniteľnosti systémového riešenia priestorového usporiadania STV a SRo“, vydaného
Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na medzirezortné pripomienkové konanie pod č. k.
MK-12999/2007-70.
Po analýze a zhodnotení všetkých skutočností vyplývajúcich z predloženého zámeru,
Slovenská televízia predkladá nasledujúce stanovisko:
Predmetná Štúdia uskutočniteľnosti je natoľko všeobecná, že sa na jej základe
Slovenská televízia nemôže zodpovedne rozhodnúť pre ktorúkoľvek z navrhovaných variant.
Napriek tomu považujem za nevyhnutné upozorniť na skutočnosti, ktoré sú z hľadiska plnenia
úloh televízie v rámci verejnej služby mimoriadne dôležité, a ktoré Štúdia uskutočniteľnosti
nezohľadňuje. Pritom ide o faktory, ktoré môžu závažným spôsobom zmeniť základné
východiská tejto štúdie.
1. Chybná je už jedna z východiskových premís spracovateľov, obsiahnutá v kapitole 1.1
Kapacitné využitie budov STV a SRo. Pre televíznu výrobu a vysielanie rozhodne neplatí
predpoklad, že „dôvodom nízkeho využitia je okrem nižšieho počtu zamestnancov než bol
plánovaný, aj modernizácia a rozvoj technológií, ktoré sú z pohľadu priestorových potrieb
menej náročné.“ Televízne štúdio pre výrobu relácií, sklad výpravných prostriedkov či sklad
kostýmov sú priestorovo rovnako náročné ako kedykoľvek v minulosti, rovnako ako
postprodukčná časť výrobného reťazca. Pri ďalších prevádzkach, napríklad pri tzv.
„newsroome“, ktorý v súčasnej dobe Slovenskej televízii chýba alebo pri odbavovacích
pracoviskách, nároky na priestor naopak narastajú.
2. Nepresné a sčasti nepravdivé informácie obsahuje tiež odstavec, týkajúci sa technológií
Slovenskej televízie, zaradený do kapitoly 1.2 Technické a technologické aspekty budov.
Z formulácie odstavca je zrejmé, že spracovateľ nemá ucelenú predstavu o charaktere výroby
televíznych relácií, o potrebách televízneho vysielania a o ich vzájomnej nadväznosti. Keby
totiž pracoval na základe znalosti televíznej technológie, nemohol by napísať: „Súčasné
technologické zázemie STV tvorí z väčšiny analógová technológia, ktorá sa začala postupne
modernizovať a dopĺňať o digitálne komponenty. Najväčšie investície, ktoré plánuje STV
preinvestovať v nasledujúcich 3-5 rokov, sa týkajú hlavne modernizácie technológií
spravodajských štúdií MD1, MD2, modernizácie kamerových reťazcov, prenosových vozov
atď.“ Skutočný stav je v podstatných rysoch odlišný a citovaný popis zavádzajúci.
17
18. 3. Pri posudzovaní alternatív navrhnutých v Štúdii uskutočniteľnosti je nevyhnutné vziať
do úvahy nasledujúce faktory:
• V súčasnosti prebieha intenzívna príprava transformácie Slovenskej televízie na
digitálne vysielanie. Zákon č. 220/2007 Z.z. jej ukladá povinnosť najneskôr do roku
2012 začať poskytovať prostredníctvom verejnoprávneho multiplexu najmenej štyri
programové služby. To znamená rekonštruovať odbavovacie pracovisko ako kľúčovú
súčasť vysielacieho reťazca pre tento účel. Modernizácia odbavovacích pracovísk
a pracovísk s nimi súvisiacich (OMTK a HTK) bude nákladovo najnáročnejšia
investícia Slovenskej televízie v rokoch 2007 až 2010. Proces modernizácie
a automatizácie vysielania prebieha permanentne od roku 2001 v nadväznosti na ostatné
modernizované technologické celky Slovenskej televízie. Po prijatí zákona č. 220/2007
Z.z. Slovenská televízia spracovala detailný plán adaptácie a zvýšenie počtu týchto
pracovísk s cieľom dosiahnuť koncom roka 2010 taký stav, ktorý umožní pokrývať
digitálny multiplex (dátový tok) verejnej služby. V roku 2007 bude dokončená
modernizácia HTK (Hlavná technická kontrola) a OMTK (Oddelenie medzinárodnej
technickej koordinácie), v roku 2008 odbavovacie pracovisko pre tretí program a v roku
2009 pre štvrtý, pričom z dôvodu zabezpečenia bezporuchovej prevádzky programov
Slovenskej televízie bude vybudované aj piate – záložné – servisné pracovisko.
Investičný zámer Slovenskej televízie, rozložený do vzájomne previazaných ročných
investičných plánov, má v pláne vynaložiť na tento účel v rokoch 2007 až 2009
najmenej 70 mil. Sk, z čoho 22 mil. Sk bude vynaložených už tento rok. Výsledkom
bude technologický komplex, umožňujúci prevádzkovanie štyroch programov v rámci
jedného dátového toku. Nezanedbateľná časť tejto investície bude vložená do
stavebných úprav a realizácie rozvodov. Rozhodnutie o presťahovaní Slovenskej
televízie z areálu v Mlynskej doline znamená tieto investície zastaviť a adaptáciu zrušiť.
Znamená to však tiež prakticky najmenej na dva roky pozastaviť digitalizáciu
pozemného televízneho vysielania na území Slovenskej republiky.
• Slovenská televízia disponuje unikátnymi kapacitami pre potreby kinematografie,
poslednými prevádzkyschopnými laboratóriami na Slovensku. Ich činnosť bola
zastavená v roku 2003, ale technológia zostala zachovaná. V súčasnosti je pred
dokončením štúdia obnovenia ich činnosti, a to nielen pre 35-mm filmový formát, ale aj
na spracovanie 16-mm filmov. Štúdia, hodnotiaca možné náklady a výnosy, je založená
predovšetkým na zahraničných skúsenostiach a na analýze dopytu. Predpokladá, že by
obnovenie ich prevádzky mohlo byť, mimo iného, významným impulzom pre rozvoj
slovenskej kinematografie a uľahčilo by tiež výučbu na umeleckých školách, ktoré
v súčasnosti nechávajú spracovávať filmový materiál predovšetkým v laboratóriách vo
Viedni, v Prahe a v Zlíne. Výhodou navrhnutého riešenia je aj to, že by spracovanie
filmových materiálov pre potreby umeleckých vysokých škôl mohlo byť dotované
z výnosov komerčnej činnosti týchto laboratórií. Náklady, spojené s revitalizáciou
týchto laboratórií, predstavujú cca 1/5 nákladov nevyhnutných k ich znovuvybudovaniu
v inej lokalite.
• Slovenská televízia spravuje rozsiahly a nenahraditeľný archív, ktorý bol kompletne
18
19. modernizovaný v rokoch 1997 až 2000. Teraz zahrňuje špeciálne chladiace priestory pre
materiály na filmových pásoch a rozsiahle podzemné skladovacie priestory vybavené
tzv. kompaktnými regálmi pre uloženie nosičov s magnetickými záznamami. Vzhľadom
k rozsiahlym investíciám, realizovaných v druhej polovice 90. rokov minulého storočia,
archív Slovenskej televízie v súčasnosti nevyžaduje prakticky žiadne investície určené
na zachovanie pôvodných nosičov so záznamami. Priestory areálu Slovenskej televízie
v Mlynskej doline poskytujú potenciál pre jeho rozširovanie a digitalizáciu.
4. Spracovatelia Štúdie uskutočniteľnosti tieto faktory do úvahy nezobrali a zabudli
zohľadniť aj mnohé ďalšie. Vzhľadom k potencionálnemu obnoveniu činnosti filmových
laboratórií, k podstatnému rozšíreniu počtu odbavovacích pracovísk, plánovanému obnoveniu
funkčnosti štúdia MD1 a rozširovaniu archívu je preto nevyhnutné odmietnuť aspoň v prípade
areálu Slovenskej televízie v Mlynskej doline základnú tézu spracovateľov, obsiahnutú
v kapitole 4.1 Variant 1 – investície do modernizácie budov, produkčných aj vysielacích
technológií v rámci súčasného priestorového usporiadania oboch inštitúcií. Tvrdenie, že
„komplexná modernizácia však nebude mať vplyv na zvýšenie využitia budov, ktorých
neefektívnosť vyplýva z členenia a nastavenia procesov prevádzok STV a SRo,“ obsiahnuté
v citovanej kapitole, vyplýva z evidentnej neznalosti a neodbornosti spracovateľov. Slovenská
televízia preto odporúča závery Štúdie uskutočniteľnosti revidovať a znova kvalifikovane
posúdiť.
5. Doporučujem, aby Vláda Slovenskej republiky rokovala o všetkých navrhnutých
variantoch a aby jej boli predložené návrhy záverečného komuniké pre všetky
pripomienkované varianty a nie len pre variant realizácie výstavby spoločného
mediálneho komplexu. Na súčasnom stupni poznania pokladá Slovenská televízia za
najefektívnejší variant 2. Zároveň upozorňujem, že Slovenská televízia v súčasnosti
spracováva komplexnú štúdiu revitalizácie areálu Mlynská dolina.
PRÍLOHA č. 3
RAMCOVÉ POŽIADAVKY STV NA PRIESTORY V MEDIÁLNOM KOMPLEXE
V PRÍPADE REALIZÁCIE ALT. III ŠTÚDIE Deloitte Advisory s.r.o.
Napriek tomu, že vedenie i Rada STV, zotrvávajú na názore, že naj-
efektívnejším variantom pre vybudovanie MEDIÁLNEHO KOMPLEXU je variant číslo
2, na základe spoločného rokovania 22. 5. 2008, k odpovediam na Rámcové
otázky a požiadavky..., pridávame konkrétne požiadavky STV, na ktoré je
potrebné pri ďalších krokoch realizácie projektu, pre jeho úspešné naplnenie,
bezpodmienečne zobrať na zreteľ.
19
20. ŠTÚDIÁ
Pre vlastnú výrobu a vysielanie je nevyhnutné vybudovať štúdiá minimálne
tak, aby spĺňali dnešné nároky na ich plochy a objemy:
Plochy Výška Objemy
v m2 vm v m3
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Štúdio 1 115 11,4 1 311
Štúdio 2 246 11,4 2 804
Štúdio 3 561 11,4 6 395
Štúdio 4 962 16,0 15 392
Štúdio MDA 175 4,2 735
Štúdio MDB 172 4,3 740
Štúdio Virt. 212 4,4 933
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
spolu 2443 28310
Výška štúdií musí umožňovať prácu na osvetľovacom rošte so zabezpečením
plynulého nastavenia osvetľovacích ťahov tak, aby bola možná umelecká práca so
svetlom pri požadovanej šírke záberu.
Okrem toho je nevyhnutné vybudovať samostatné štúdiá pre výrobu s
krátkym výrobným cyklom (typu spravodajstvo, šport, aktuálna publicistika) ako tri
nezávislé pracoviská s plochou min. 200 m2, svetlou výškou min. 8 m, s
osvetľovacími roštami. V dvoch by prebiehali navzájom nezávislé výroby pre
samostatné vysielacie kanály spravodajstva a športu v treťom ostatné výroby
uvedeného typu.
Súčasťou riešenia musí byť vybudovanie zvukových pracovísk pre zvukovú
post/produkciu. Podľa dnešného rozsahu predpokladáme min. dve mixážne
pracoviská a 4 synchrónne štúdiá. Ak má STV v zmysle zákona vysielať stanovený
objem programov v úradnom jazyku, musí byť v synchrónnych štúdiách možnosť
výroby dabingov.
Plocha pripravená na zastavanie v blízkosti SND je síce dostatočne veľká,
no pri výškovom limite 21 m, je realizácia týchto objektov s uvedenou svetlosťou
nepredstaviteľná.
OBSLUŽNÉ PRIESTORY
Vlastnej výroby programov sa zúčastňujú:
(1) Účinkujúci
(2) Obslužný technický personál štúdií:
- Programovo realizační pracovníci štábu: kameramani, zvukári, strihači,
produkcia
- Prípravné a obslužné zložky: stavači, rekvizitári, kostyméri, maskéri
- Technici štúdií, osvetľovači, energetici, vzduchotechnici, servis
Z tohto aspektu sú nutné nasledovné obslužné priestory:
20
21. (1) Šatne pre účinkujúcich.................................................... 375 m2
potreba závisí od typu výroby a počtu účinkujúcich; ich počet je možné
aproximatívne stanoviť na 25 šatní s plochou á 15 m2, s možnosťou ich
zdieľania jednotlivými štúdiami
(2) Priestory pre obslužný personál........................................2000 m2
- Šatne/odkladacie priestory pre umelecko-realizačných pracovníkov – zvuk,
kamera, strih, produkcia
- Prípravné montážne, skladové a odkladacie priestory pre stavačov – spolu
cca 2000 m2
- Odkladacie a pracovné priestory pre rekvizitárov, kostymérov a maskérov,
plocha min. 15 m2 pre každú profesiu a každé štúdio 315 m2.
- Technologické priestory jednotlivých štúdií (obrazová a zvuková réžia,
obrazová kontrola, chladený technický priestor s technológiou audio a video,
technický priestor s technológiou osvetlenia, kameráreň, technické
pracoviská servisu so zázemím a operatívnymi skladmi náhradných dielov,
technické a technologické priestory energetiky a vzduchotechniky, záložný
zdroj krátkodobý (UPS) a záložný zdroj dlhodobý, dieselový agregát,
spoločný pre všetky vyhradené zložky.
VYSIELACIE PRACOVISKÁ:
Predpokladáme nutnosť vybudovania 6 vysielacích pracovísk: Súčasné
pracoviská Jednotky a Dvojky, v súčasnosti pripravovaná Trojka (šport), budúci štvrtý
(spravodajský) program, vysielanie pre Slovákov, žijúcich v zahraničí a jedno záložné
pracovisko.
ARCHÍVY
Celkové riešenie musí umožňovať priame aktívne i pasívne napojenie na
archívne zázemie, ktorého kapacita dnes obsahuje viac ako 100 tisíc hodín
programových nosičov na celkovej ploche depozitov viac ako 2500 m2. Napriek tomu,
že sa pripravuje komplexná digitalizácia archívov STV, a v budúcnosti 2018-2020 už
STV bude pracovať len s digitálnym fondom, v zmysle zákona je povinnosťou STV
naďalej archivovať súčasné nosiče v adekvátnych klimatizovaných skladovacích
priestoroch.
V tejto súvislosti upozorňujeme na podmienky budovania ich priestorov,
vyplývajúce so zákona 395/2002 a Vyhlášky MV SR 628/2002:
(1) Archív sa umiestňuje v priestoroch, ktoré slúžia výlučne na tento účel.
Tieto priestory sa zriaďujú v budovách spravidla v sídle zriaďovateľa archívu
alebo čo najbližšie k nemu.
(2) Archív nemožno umiestniť v budove nachádzajúcej sa na mieste, ktoré
by mohlo ohroziť fyzický stav archívnych dokumentov ako je miesto, kde sa
nachádzajú nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky (§ 3
zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch),
miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (§ 1 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2001 Z. z. o požiarnej prevencii),
miesto s vysokou úrovňou spodnej vody (§ 42 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a
21
22. o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)) a inundačné územie. V
priemyselných areáloch sa archív umiestňuje v priestoroch, ktoré nemôžu byť
dotknuté závažnou priemyselnou haváriou (§ 2 písm. h, zákona č. 261/2002 Z. z.
o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).
FILMOVÉ LABORATÓRIUM
Procesne a technologicky musí nadväzovať na objekt archívu, pretože okrem
zázemia na spracúvanie nových filmov, podstatná časť jeho priestorov bude slúžiť na
prepisy archívnych filmov v rámci Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho
dedičstva SR. Práve preto, vznikol aj projekt opätovného uvedenia FL STV do
prevádzky, ktorý zásadným spôsobom rieši odkázanosť slovenských filmových tvorcov
na spracúvanie filmov v zahraničí. Zároveň umožňuje v existujúcich priestoroch
dobudovať technologické zariadenia na kúpanie, odplesňovanie, prevíjanie
a kontrolu archívnych filmov z depozitu STV. Nakoľko nielen v EÚ, ale na celom svete
je tento typ odborných služieb veľmi žiadaný, na projektovom zámere možno
postaviť zaujímavý biznis plán, s výrazným efektom pre celú STV. S touto
technologickou prevádzkou v alternatíve č.3. sa pravdepodobne nepočíta,
pretože s lokalitou je nezlučiteľná existencia objektu televízneho archívu
s pôvodnými historickými fondami, na ktorý musia FL nadväzovať.
AUTODOPRAVA
STV dnes vlastní 110 motorových vozidiel, z ktorých je až 70% priamo
nasadzovaných na dennú výrobu. 50 vozidiel je súčasťou prenosovej techniky, ktorú
tvoria prenosové vozy, zvukové, záznamové, osvetľovacie a pomocné vozy. Mobilné
agregáty a vozidlá 1-kamerových prenosov. Všetky tieto vozidlá vyžadujú jednak
garážové a servisné priestory pre technológiu, jednak operatívne odstavné plochy.
Ďalších cca 40 vozidiel je využívaných na prepravu štábov a účinkujúcich na miesto
výroby, pričom v súčasnosti STV z dôvodu nedostatku vlastných profesionálnych
vodičov vo výraznej miere využíva služby externých dodávateľov.
Ďalej považujeme za nevyhnutné vybudovanie dostatočného počtu
parkovacích miest v zmysle predpisov pre vlastných zamestnancov, účinkujúcich,
návštevy a dodávateľov. Pretože STV má na základe analýz snahu realizovať čo
možno najväčšiu časť výroby vo vlastných kapacitách, predpokladáme nutnosť
minimálne 500 parkovacích miest a operatívne servisné zázemie pre vozidlá STV.
Pri akceptovaní tejto podmienky bude v synergickom efekte platiť
tvrdenie, že prinesie „zlepšenie dopravnej situácie lokality a zvýšenie komfortu
návštevníkov SND prostredníctvom nových parkovacích kapacít Mediálneho
komplexu“?
22
23. OSTATNÉ SKLADOVACIE PRIESTORY
STV vlastní veľké množstvo kostýmov, rekvizít, scénických prvkov, dekorácií,
fundusu, atď., ktorých umiestnenie si vyžaduje plochu minimálne 15000 m2.
V opačnom prípade by sme si museli pre každú výrobu dať vyrobiť, zakúpiť, alebo
zapožičať repliky všetkých historických predmetov, ktoré budeme pri výrobe
potrebovať. V tejto súvislosti pripomíname, že používaním vlastných rekvizít a iných
predmetov šetríme významný objem finančných prostriedkov, čo je jednou z našich
hlavných súčasných priorít. Žiadame tiež, aby v súvislosti s prípravou scén boli
vybudované adekvátne prípravné, odkladacie a skladové priestory pre scénické prvky
a stavby tak, aby bolo možné štúdiá denne využívať na výrobu a vysielanie cyklických
relácií.
Má SND toľko zvyšnej plochy, aby ju by v rámci „synergie“, mohla STV na
tieto využívať, bez toho aby sa obe inštitúcie vzájomne neobmedzovali
v prevádzke?
ENERGETIKA
V tejto súvislosti pripomíname, že STV nesmie byť ohroziteľná vodou, musí
mať dokonalú protipožiarnu ochranu a musí mať zabezpečené nezávislé napájanie
z 3 zdrojov: dva prívody z rôznych trafostaníc a jeden vlastný, dlhodobo
prevádzkovateľný agregát. Náhradný zdroj musí zabezpečiť energetické napájanie
pre všetky tie pracoviská, ktoré súvisia so živými reťazcami, resp. tie, ktoré sú ich
súčasťou.
DOSTUPNOSŤ, BEZPEČNOSŤ
Považujeme za dôležité upozorniť na fakt, že STV musí mať nezávisle od
ostatných vysielateľov zabezpečené ochranné prvky tak, aby bola schopná vysielať aj
v čase mimoriadnych, krízových situácií. Plnenie úloh vyplývajúcich Rada obrany
...doplniť
Medzi synergickými efektmi Mediálneho komplexu s budovou SND je uvedené:
„Zlepšenie dostupnosti SND a verejnoprávnych inštitúcií prostredníctvom budúcej
stanice podzemnej dráhy...“ V prípade príchodu návštevníkov a zamestnancov
SND jednoznačná výhoda. Pre motorizované televízne štáby určite nie. Napriek
vysokému stupňu digitalizácie väčšina televíznych tvorcov „metro“ využije len
cestou do zamestnania a späť z práce domov. Podstatnú časť pracovného času
budú totiž nakrúcať správy, pripravovať dokumenty a publicistické relácie
priamo v teréne. Veríme že s novou kultúrou práce, ktorú chce v tomto sektore
presadiť nový manažment STV, tým terénom nebude len Bratislava, ale celý
región okolo nej a tam sa „metrom“ necestuje.
23