1. Rozdelenie Rímskej ríše
Argumentácia: K vybranej téme som sa dopracovala po zvážení, ktoré obdobie z histórie
(oboru, ktorý študujem) ma najviac zaujalo. Od srdca by som si zvolila obdobie druhej
svetovej vojny ale keďže k téme Rímskej ríše som mala hotové podklady z predchádzajúceho
bádania tak som sa rozhodla nakoniec pre túto tému. K názvu práce som sa dostala
jednoducho – je to odborný text a tak by názov nemal byť zavádzajúci ani príliš fantazijný.
Anotácia: Práca sa zaoberá obdobím rozdelenia Rímskej ríše – teda jedným zo zlomových
udalostí svetových dejín. Popisuje okolnosti, ktoré k rozpadu viedli a pokúša sa o vysvetlenie
problémov neskorého dominátu a posledných panovníkov Rímskej ríše. Podobnejšie popisuje
vládu Diokleciána, tetrarchiu, roľníkov a ich premenu na kolónov a samozrejme Theodosia
ako posledného schopného panovníka ríše.
Kľúčové slová: Rímska ríša, rozpad, roľníci, barbari, Dioklecián, Theodosius, vojsko
Problémy, ktoré vyústili do rozpadu ríše začali už dlhé desaťročia pred rokom 395. Ako
hlavné príčiny vedúce k rozpadu ríše by sme mohli menovať krízu rímskeho vojska, ktorá
začala už niekedy od 3. storočia, problém s kolónmi a neskôr aj nájazdy barbarských kmeňov.
Od konca 2. storočia tvorili rímske vojsko žoldnieri, to znamená rímski občania, ktorí
dostávali žold a po skončení vojenskej služby od štátu dostali peniaze alebo pôdu. Rímski
cisári prijímali do vojska aj barbarov, napríklad Germánov, z ktorých si urobili osobnú stráž.
V priebehu 3. storočia boli do vojska postupne prijímaní aj velitelia z barbarských kmeňov
ktorí po skončení služby dostali rímske občianstvo a tak dochádzalo pomaly k barbarizácii
vojska. Po smrti cisára Alexandra Severa roku 235 si vojská rozmiestnené v jednotlivých
častiach ríše začali sami voliť cisárov. Nastala vojenská anarchia, počas ktorej sa až do roku
284 striedali na tróne cisári veľmi rýchlo a väčšina z nich nezomrela prirodzenou smrťou
(väčšinou cisára zabili prétoriáni).
Až Diokleciánovi sa podarilo uchopiť moc tým, že zaviedol novú formu vlády,
takzvanú tetrarchiu, keď vládnu súčasne štyria cisári. Štyria panovníci znamenali pre dvor
nárast výdavkov, zvýšenie daní a tým pádom aj ďalší útlak ľudu. Od obdobia vlády
Diokleciána teda môžeme sledovať nepretržitý pomalý úpadok a stále viac sťažností
a požiadaviek.

2. Dioklecián je prvý panovník vo svete, ktorý abdikoval. Po ňom sa dostal k moci
Konštantín. Konštantín presťahoval cisársky dvor z Ríma do novovybudovaného mesta
Konštantinopolu, ktorý stál na mieste bývalej gréckej osady Byzantione. Cisári, ktorí nastúpili
na trón po Konštantínovi si občas volili spoluvládcov, napríklad Valentinianus, Gratianus,
Theodosius. Všetci títo cisári už museli čeliť stále silnejšiemu tlaku barbarov na hranice
Rímskej ríše.
Roľníkom sa v Rímskej ríši nedarilo dobre. Poplatky, ktoré mali odvádzať boli stále
vyššie a povinnosti, ktoré museli vykonávať ich stále viac zaťažovali. Cez dedinu prechádzali
navyše vojská, pre ktoré museli roľníci dodávať obilie a okrem toho mali aj opravovať cesty
a budovať opevnenia. Kto nestihol tieto povinnosti splniť, bol kruto potrestaný. Roľníci často
nemali inú možnosť, len si požičať peniaze, obilie alebo dobytok od bohatého suseda. Mnohí
roľníci, ktorí sa dostali na okraj žobrania prosili bohatých susedov aby si vzali ich pôdu
a sami by potom na tej pôde pracovali ako kolóni. Práca kolónov bola pre boháčov
výhodnejšia ako práca otrokov a tak bolo kolónov stále viac. Ak Rimania dobili nový kmeň,
tak obyvateľov presídlili a urobili z nich kolónov.
Ich situácia bola čím ďalej, tým horšia, sťažnosti adresované priamo cisárovi
nepomáhali a tak mnohí volili útek. Zbehnutých kolónov bolo stále viac a v Gálii sa sami
začali nazývať bagaudi (galsky - bojovník). Bagaudi čoskoro vytvorili celú armádu
a zabavovali majetok boháčov. V Rímskej ríši zavládol zmätok, povstalci z radov otrokov
a kolónov sa spojili s kmeňmi, ktoré Rimania po storočia utláčali a začali prenikať na územie
ríše. Z východu na ríšu zaútočili Peržania, v Afrike sa povstalci spojili s domorodými kmeňmi
a dobíjali veľké mestá.
V poslednej štvrtine 4. storočia začal smerom od Ázie pohyb barbarských kmeňov,
známy ako sťahovanie národov. Príčinou všetkého boli Huni, ktorí po tom, čo nevedeli
prekonať Veľký čínsky múr sa obrátili na západ a hľadali nové pasienky smerom k Európe.
Pri svojom pohybe pred sebou tlačili kmene Gótov – Ostrogótov a Vizigótov. Ostrogóti sa
usadili v Panónii a Vizigótom cisár Valens dovolil usadiť sa v thráckej diecéze, pod
podmienkou, že odovzdajú zbrane a budú plniť podmienky rímskych úradníkov. Rimania ale
Gótov využívali, predávali im predražené potraviny a ich deti predávali do otroctva. Góti proti
Rimanom povstali a po tom, čo sa k nim pridali vzbúrení otroci a zdieraní roľníci pustošili
bohaté panstvá na východe ríše. V roku 378 sa odohrala bitka pri Adrianopole medzi
povstalcami a cisárom Valensom. Rímske vojská boli v tejto bitke porazené a najlepšie
oddiely boli totálne rozdrvené, padol aj sám cisár. Táto bitka bola pre rímske vojsko rana,

3. z ktorej sa už nikdy nespamätalo. Od vtedy si museli rímski velitelia na obranu hraníc ríše
najímať oddiely barbarských vojakov.
Valensov spoluvládca Gratianus menoval novým cisárom na východe ríše vojvodcu
hispánskeho pôvodu Theodosia. Keď na západe ríše prepukli vzbury a cisár Gratianus roku
383 padol, na jeho miesto bol po niekoľkých rokoch nepokojov vymenovaný Eugenius.
Theodosius však už začiatkom roku 393 vymenoval svojho syna Honoria augustom pre
západnú časť ríše (Arcadia menoval cisárom pre východnú časť) a Eugenia ako cisára
neuznal. Roku 394 na neho zaútočil, a po čase s k nemu pridali aj Eugeniove vojská. Eugenius
sám bol zajatý a zavraždený. Theodosius sa tak stal na niekoľko mesiacov (394 - 395)
jediným cisárom ríše.
Pred svojou smrťou rozdelil ríšu medzi svojich dvoch synov Honoria a Arcadia.
Honorius mal v čase keď sa stal vládcom západnej časti ríše len 11 rokov, Arcadius, vládca
východnej časti, mal 18 rokov. Synovia Theodosia mali málo skúseností a ľahko podliehali
vplyvu svojich dôverníkov. Aj keď po rozdelení mala ríša ešte dlho veľa spoločných prvkov
a bola rozdelená prevažne administratívne, oba celky sa vyvíjali už odlišne. Preto od roku 395
hovoríme o Západorímskej a Východorímskej (neskôr Byzantskej) ríši.
Zdroj:
http://www.google.sk/imgres?q=rozdelenie+r%C3%ADmskej+r%C3%AD%C5%A1e&um=1&hl=sk&newwindow=1&sa=N&tbo=d&biw=1366&bih=677&tbm
=isch&tbnid=0G3c0YKDw11MYM:&imgrefurl=http://www.palba.cz/viewtopic.php%3Ft%3D4666&docid=7-
3yZsuJYHi3eM&imgurl=http://www.palba.cz/forumfoto/albums/userpics/11841/normal_Theodosius_I_s_empire.JPG&w=300&h=216&ei=TvLmUIqqGs7GtA
ahsoGIBA&zoom=1&iact=hc&vpx=1085&vpy=75&dur=1859&hovh=172&hovw=240&tx=109&ty=71&sig=108260891298165109954&page=1&tbnh=138&t
bnw=158&start=0&ndsp=31&ved=1t:429,r:6,s:0,i:105
Zdroje:
GIBBON, Eduard. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Vyd. 1. Bratislava: Tatran, 1983, 464 s.
ISBN 61-451-83
5 bodov hodnotenia

4. 1. autor je odborník v danej oblasti
2. autor napísal aj iné odborné knihy s podobnou tematikou
3. dobre dostupný zdroj
4. neobsahuje faktografické chyby
5. ľahká orientácia v texte a rozdelení knihy
HŘÍBAL, František. Orly v púšti. Osudy rímskych vojnových zajatcov na východe. Historická
revue, roč. 22, č. 9, 58 – 63. [cit. 4.1.2013]. ISSN 1335-6550
5 bodov hodnotenia
1. kvalitný časopis
2. dobrá štruktúra článku
3. zaujímavé údaje
4. ľahká dostupnosť
5. vyhovujúci rozsah
Ancient Rome. Wikipedia: the free encyclopedia [online], last modified on 3. January 2013 at
06:09 [vid. 2013-01-04]. Dostupné z http://en.wikipedia.org/wiki/Ancient_Rome
5 bodov hodnotenia
1. väčšia dôveryhodnosť voči anglickej wikipédii ako voči slovenskej
2. ľahká dostupnosť
3. relevantné zdroje článku
4. prehľadné spracovanie
5. priložená grafická chronológia a obrázky pre lepšie pochopenie