1. 1
príloha a)
ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA
2011 – 2015
PhDr. Miloslava Zemková
Bratislava, január 2011

2. 2
ÚVOD
Asi očakávate, že nosnou časťou tohto projektu bude definovanie manažérskej stratégie
riadenia, rozpočtové limity, zákonné rámce, ako aj proces nastavenia fúzie, a očakávate
samozrejme správne. Je to určite kľúčový predpoklad a v rámci obmedzených časových
a informačných možností som sa v jednotlivých častiach projektu pokúsila tento predpoklad
naplniť – načrtnúť postupnosť krokov, vďaka ktorým bude možné inštitúciu
reštrukturalizovať, revitalizovať a naštartovať proces fúzie. To, čo však zo všetkého
považujem za najdôležitejšie, je vízia rozvoja spojeného, veľkého vysielateľa verejnej služby
a odpoveď na otázku, v čom vidím jeho prínos v horizonte piatich rokov a prípadne za týmto
horizontom.
Mediálne prostredie počas ostatných rokov zažíva takú akceleráciu dynamiky zmien, aká
zrejme v histórií nemá obdobu. Jej katalyzátorom je technologický rozvoj, ktorého hlavným
dôsledkom je zlacnenie distribúcie obsahu a diverzifikácia médií. Prejavuje sa stále vyšším
počtom čoraz viac špecializovaných rozhlasových a televíznych staníc, ktoré oslovujú čoraz
menšie špecifické skupiny recipientov, a tiež kontinuálnym poklesom sledovanosti
"rozhlasových a televíznych dinosaurov", pretože ambícia "osloviť programom všetkých" je
realizovateľná stále ťažšie.
Paradigma tradičného čierno-bieleho duálneho pohľadu, v ktorom sú na jednej strane
navzájom si konkurujúce komerčné médiá a na druhej strane nezávislý verejnoprávny
sektor, tiež zaznamenala vývojové zmeny. Segmentácia komerčnej mediálnej ponuky
znamená aj to, že práve komerčné médiá plynule prechádzajú do tých segmentov, ktoré boli
ešte nedávno doménou vysielateľov verejnej služby. Nezadržateľný nástup internetu
rovnako mení spôsob vnímania mediálneho obsahu. Práve vďaka on-line médiám sa
návštevník dostane napríklad k spravodajskému obsahu okamžite a predovšetkým v čase,
kedy to vyhovuje jemu, teda nie je viazaný na žiadnu stabilnú programovú štruktúru.
Penetrácia internetu na Slovensku presiahla hodnotu 54% a jeho používanie zásadne
ovplyvňuje aj spôsob sledovania televízneho obsahu a počúvania rozhlasového vysielania.
Dnes už je samozrejmé približovanie televízií, rádií a internetových médií, teda media typov,
ktoré k sebe majú z technologických dôvodov najbližšie.
Nie je v moci žiadneho vysielateľa verejnej služby meniť alebo zásadne ovplyvňovať tieto
trendy, môže sa im len prispôsobiť, využiť ich na šírenie svojho obsahu a musí si hľadať stále
nové a inovatívne spôsoby komunikácie so svojimi poslucháčmi a divákmi. Pre Rozhlas
a televíziu Slovenska bude preto kľúčové, aby dokázala vnímať vývoj a zmeny mediálneho
prostredia a aby sa menila s ním, aby dokázala zachytiť zmeny v potrebách poslucháča
a diváka a aby sa menila preňho.
Zásadnou axiómou je teda kontinuálna zmena, je to jeden z hlavných prírodných zákonov,
platí pre živé organizmy a platí aj pre spoločenstvá, organizácie a inštitúcie. Len naplnenie
tejto, na prvý pohľad všeobecne znejúcej axiómy, umožní dlhodobo obhájiť opodstatnenie
existencie médií verejnej služby u významnej časti obyvateľstva.
Pri spracovaní tohto projektu som vychádzala z niekoľkých ďalších základných východísk a
axióm, na ktoré som potom v analýzach a návrhoch primárne prihliadala. (Existujú aj ďalšie
východiská a uhly pohľadu, ktorých sa v jednotlivých kapitolách okrajovo dotknem).

3. 3
Východiská, axiómy:
1. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej RTVS) je vysielateľom zo zákona. Legislatívny rámec
(zákon o RTVS a ďalšie relevantné zákony a európske normy – v prílohe č. 1) treba
rešpektovať, nie spochybňovať. Prípadná ďalšia legislatívna iniciatíva musí byť
odôvodnená. Obhajovaniu potreby existencie médií verejnej služby sa v tomto projekte
vôbec nevenujem, nespochybňujem ju: pokiaľ Slovenská republika bude umožňovať
pluralitu názorov, diverzitu informačných zdrojov a tvorivých princípov, existenciu
verejných záujmov popri záujmoch súkromných a podnikateľských, dovtedy bude
potrebovať médiá verejnej služby ako protipól súkromných médií v duálnom systéme
elektronických médií.
2. Verejnoprávnosť rešpektujem v zmysle jej vymedzenia v § 3, § 4 a §5 zákona o RTVS, ale
aj v zmysle špecifík, ktoré ju odlišujú od iných princípov tvorby programu. Médiá verejnej
služby treba vnímať aj v historickom kontexte, celý diapazón jasne stanovených
zákonných poslaní, úloh a povinností vychádza z pôvodného, desaťročiami overeného
funkčného rámca, postaveného hierarchicky v pozitívnom vymedzení úloh: médiá
verejnej služby majú 1) korektne informovať (nie zavádzať, ohovárať, vyvolávať
nevraživosť), 2) zodpovedne vzdelávať (nie mentorovať, ani ohrozovať), 3) až potom
zabávať (nie nudiť, urážať, degradovať). Majú slúžiť všetkým, prispievať k spoločenskej
kohézii, k rozvoju znalostnej spoločnosti.
3. Zákon č. 532/2010 Z. z. o RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákonným
predpokladom na fungovanie dvoch – do 31. 12. 2010 samostatných verejnoprávnych
inštitúcií – Slovenského rozhlasu (ďalej SRo) a Slovenskej televízie (ďalej STV) v jednom,
spoločnom právnom subjekte, ako dvoch zo zákona rovnocenných organizačných zložiek
tohto subjektu. Tento projekt rieši spôsob ich spoločného fungovania, riadenia a
rozvoja.
4. Zákon, ktorý legislatívne spojil obe médiá do jednej verejnoprávnej inštitúcie, je
predpokladom na uskutočnenie ich reálneho prepojenia a v niektorých paragrafoch
stanovuje jeho kritériá, rozsah a obmedzenia. Tento projekt rieši realizáciu fúzie, uvádza
nevyhnutné kroky v časovom slede a upozorňuje na kritické momenty – úskalia, ktoré
vyplývajú zo súčasného stavu oboch médií. Napriek tomu, že pôjde o spojenie médií,
ktoré majú nekompatibilné štruktúry, nerovnakú výkonnosť a nerovnakú pripravenosť,
je fúzia uskutočniteľná.
5. V takom zložitom a náročnom procese, akým je fúzia dvoch veľkých médií, zohrávajú
kľúčovú rolu manažmenty. Tri súbežne fungujúce spôsoby riadenia, dve samostatné
organizačné zložky, dva parciálne a jeden súborný rozpočet nemôže riadiť jeden človek
(aj keď zo zákona má najvyššiu zodpovednosť). Nepôjde teda o úlohu pre jedného
človeka, ale pre vysokovýkonné špecializované tímy.
6. Na rozdiel od ostatných vysielateľov v Slovenskej republike, ktorých ciele sú komerčné
(ide o podnikateľské zámery, ktorých cieľom je vytváranie zisku), je RTVS zákonom
charakterizovaná ako médium verejnej služby, ako verejnoprávny vysielateľ s presne
stanoveným rámcom hlavnej činnosti a vymedzenými úlohami. Jeho recipientom je

4. 4
potenciálne každý obyvateľ (domácnosť) Slovenskej republiky, ktorý je zase zo zákona
povinný za služby RTVS platiť. Výber úhrad za služby RTVS (v súčasnom systéme
financovania) by mal saturovať všetky náklady na výrobu programov a chod inštitúcie,
lebo táto nie je legislatívne stavaná ako podnikateľský subjekt, zostavuje (mala by
zostavovať) vyrovnané rozpočty. Ostatné finančné zdroje majú komplementárny –
doplnkový charakter.
7. RTVS ako verejnoprávny vysielateľ však v komerčnom a teda aj konkurenčnom prostredí
pôsobí, musí ho brať do úvahy, najmä ak mu ide o toho istého diváka a poslucháča, o
ktorého pozornosť usiluje aj súkromný sektor. RTVS nie je izolovaným ostrovom, nemá
zákonom zaručenú sledovanosť či počúvanosť, ani nedotknuteľnosť. O pozornosť diváka
a poslucháča sa má neustále snažiť, súvisí to s jej povinnosťou poskytovať kvalitné služby
všetkým obyvateľom SR. Tvorba kvalitného programu má teda byť prioritou, všetky
ostatné činnosti v inštitúcii majú podporný, doplňujúci a servisný charakter.
8. Rozhlasová a televízna tvorba a vysielanie programových služieb sú zložité dynamické
procesy, nie je možné vnímať ich ako daný a nemenný stav. Ide o kontinuálnu tvorbu so
špecifickými zákonitosťami. Spôsob komunikácie (programovými službami) takéhoto
komplexného média, ak chce byť úspešné, musí odrážať potreby a želania poslucháča.
Ide o tvorbu na spoločenskú objednávku. Obsah a forma programov si vyžadujú vysokú
profesionalitu a flexibilitu na každom odbornom poste. Ak si médium, alebo niektorá
jeho programová služba, zachováva “starú dobrú” osvedčenú prax a nevyvíja sa spolu s
poslucháčom, skôr či neskôr vysiela len pre seba, je samoúčelná. Platí to pre všetky rádiá
pôsobiace pod hlavičkou SRo a pre všetky televízne služby pod hlavičkou STV.
9. Od počiatku svojho pôsobenia prešli SRo a STV rôznymi fázami vývoja, a v súčasnosti,
rozhlas ako 85 ročný a televízia ako 55 ročná, patria k najstarším kontinuálne pôsobiacim
médiám v Európe. Aj v spoločnej inštitúcii si teda zaslúžia úctu v každom prístupe: v
analýzach, projektoch, zámeroch, rozhodovacích procesoch. Určite si nezaslúžia
manipulácie, či už na základe mocenských (funkcionárskych), ekonomických alebo
politických ambícií.
10. Pri rešpektovaní všetkých prechádzajúcich axióm si RTVS vo finálnej podobe fúzie, po
oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizácii predstavujem ako súbor (holding) moderných
programových služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a
vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne
špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom
priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným
rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru.
I. ANALÝZY, NÁVRHY:
1. Značky
Vysielateľ nemá v zákone kodifikovanú skratku a nemá ani vlastné logo. Ak v tomto projekte
používam označenie RTVS, má to svoje dôvody: vysielateľ je aktívnym členom Európskej

5. 5
vysielacej únie (EBU), v únii preberá doterajšie samostatné fungovanie SRo a STV. Členmi
EBU sú ďalšie inštitúcie s podobným názvom, ide o Rozhlas a televíziu Srbska, ktorá používa
skratku RTS a Rozhlas a televíziu Slovinska, ktorá používa skratku RTV-SLO. Pri použití skratky
RTVS pre slovenského verejnoprávneho vysielateľa nedôjde k mimovoľnej zámene.
Vysielateľ musel veľmi rýchlo založiť vlastnú vebovú stránku – sídlo www.rts.sk vlastní
súkromný subjekt a sídlo www.rtvs.sk, hoci ho vlastní verejnoprávny vysielateľ, nemohol
okamžite použiť, keďže ho poskytol svojej dcérskej Rozhlasovej a televíznej spoločnosti,
s.r.o., ktorá je vyberateľom úhrad zo zákona a používa špeciálny ochranný softvér na
spracovanie osobných údajov. Preto použil sídlo www.rtvs.eu a keď to bude možné, otvorí
aj sídlo s príponou sk. V tomto projekte, vo verejnej komunikácii a v hovorovej reči
používame teda označenie RTVS, ide o pracovnú skratku – jej logo je síce možné graficky
spracovať, ale považujem to za nadbytočné, lebo vysielateľ ako právny subjekt musí v
úradnom styku používať plný názov.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o RTVS sú SRo a STV samostatne hospodáriacimi
vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Ich doterajšie názvy sú
kodifikované v zákone, zaužívané skratky a značky navrhujem ponechať. Sémantika slovných
spojení Slovenský rozhlas a Slovenská televízia je výnimočná, označuje význam a poslanie,
žiaden iný rozhlas a žiadna iná televízia nemôžu mať označenie slovenský/á. (Vyjadrenie
služby celému národu). Značky zodpovedajú významu.
Navonok sa prejavujú vysielaním programových služieb, ktoré majú vlastné označenie. V
prípade rozhlasových programových služieb ich názov vyjadruje význam, zameranie a
čiastočne obsah rádií, v prípade televíznych programových služieb ich hierarchiu.
Rozsah a zameranie tejto práce neumožňujú hlbšiu sémantickú a perceptívnu analýzu
značiek, ktorými verejnoprávny vysielateľ disponuje. A zatiaľ nemáme k dispozícii ani čísla,
detailný prieskum znalosti značiek. (Ide o iný druh prieskumov ako sú prieskumy
počúvanosti a sledovanosti). So značkami treba narábať uvážlivo a opatrne, nie nadarmo sa

6. 6
hovorí nomen omen. Akýkoľvek rebranding musí súvisieť so zásadnou zmenou obsahu a
tento projekt nerieši zmenu obsahu a zamerania, rieši možnosti skvalitnenia obsahu. Všetky
doterajšie názvy a značky sú zaužívané, osvedčené, preto ich navrhujem zachovať. V
nasledujúcom období treba komunikovať pokračovanie tvorby a vysielania, stavať na
kontinuite vnímania. V období, keď vysielateľ vstupuje do kompletnej systémovej
reštrukturalizácie, ktorá je sama osebe riziková, by značky mali ostať stabilné (psychologický
moment pokračovania a stability). Ak by však malo dôjsť k úplne inému obsahu
programových služieb niekedy v budúcnosti, bude možné uvažovať aj o zmene názvov a
značiek. Inak sú takéto úvahy nevhodné a samoúčelné.
Komplexné vnímanie značky súvisí aj s vizuálnym aspektom, ktorý bol v grafickej, výtvarnej
prezentácii jednotlivých programových služieb SRo pred piatimi rokmi problematický. V roku
2007 došlo k vizuálnemu zjednoteniu značiek a dizajnmanuál je v súčasnosti vyhovujúci,
rovnako ako dizajnmanuál značiek STV. Otázka korporátneho dizajnu značiek bude
pravdepodobne otvorená v budúcnosti, keď technické a technologické riešenia umožnia
vytvárať spoločné, hybridné programové služby.
2. Program
Počúvanosť všetkých staníc SRo mala dlhodobo klesajúcu krivku počúvanosti. Od roku 2006
došlo k riadeniu zmien v programovej štruktúre. Rozhlas čiastočne preformátoval tie služby,
kde identifikoval najvýraznejšie prekrývanie, pokúsil sa o žánrové vyčistenie a vymedzenie
jednotlivých programových služieb – špecializuje ich a tento proces ešte stále prebieha.
V roku 2009 a 2010 nielenže nemusel žiadnu programovú službu obmedziť (v časovom
rozsahu vysielania a v pokrytí), ale spustil tri nové stanice, ktorých projekt pripravoval rok
vopred. Ide o Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior – prvé dve sú určené náročnému
poslucháčovi, jedna vysiela len klasickú hudbu, druhá len literárno-dramatické útvary
všetkých žánrov, teda umelecké slovo. Rádio Junior patrí k ojedinelým projektov v rámci
európskeho priestoru – vysiela výlučne pre deti a mládež. Všetky tri sú plne digitalizované,
vysielajú sa družicou, internetom a retransmisiou. V roku 2009 rozhlas prestal nakupovať
dopravné spravodajstvo a spustil vlastný projekt Zelená vlna, ktorý vysiela na všetkých
terestriálnych staniciach dopravné spravodajstvo pre poslucháčov na cestách. Je súčasťou

7. 7
národného systému dopravných informácií, participuje na ňom sieť terénnych
spolupracovníkov, vstupuje doňho polícia, záchranné systémy, požiarnici, národná diaľničná
spoločnosť. Všetky zmeny v programe (ale aj v pokrytí územia signálom) sa prejavili v krivke
počúvanosti, podarilo sa ju stabilizovať.
Sledovanosť televíznych programových služieb je problematická, vykazuje výrazné odchýlky
a celkový trend je stále klesajúci. Príčin tohto stavu je niekoľko: stavba televízneho
programu nereaguje na meniace sa potreby diváka, zmeny v štruktúre sú nekoncepčné
(metóda pokus – omyl), spravodajstvo nie je stavané televízne (top témy nemajú čo hľadať
na záver blokov) a často nie je aktuálne (aktuality sa nedajú držať v zásobe dva, tri dni), na
výbere filmov je cítiť dlhodobé zanedbávanie akvizičnej aktivity (druhé a tretie vysielacie
práva), renomé zachraňuje archív a reprízy. Spustenie a rozvysielanie športovej Trojky
nemalo šancu tento trend zvrátiť, na takýto projekt, ak má byť kvalitný a naozaj má naplniť
24 hodín vysielania, treba podstatne viac finančných prostriedkov, než aké mohla použiť
STV. (V ostatnom čase prebieha v niektorých krajinách diskusia, v ktorej sa priamo
spochybňuje atribút verejnoprávnosti športových kanálov, programy a prenosy sú
z externého prostredia stavané ako ziskové obchodné projekty, ku ktorým médiá verejnej
služby ťažko môžu postaviť príjmový pandant kvôli obmedzeným možnostiam priameho
predaja reklamného času. Na rozdiel od nákupu rozhlasových vysielacích práv, ktoré pre
svojich členov zabezpečuje EBU za mimoriadne výhodné ceny, televízne práva obchodujú
súkromné spoločnosti.) V dennom profile sledovanosti vykazuje STV pomerne stabilné čísla,
má svojich stálych divákov, vo večerných prime timoch vykazuje prepad, diváci prepínajú na
súkromné televízne stanice.
Prognóza: Ak nedôjde k zmene v konfigurácii programových štruktúr, rozhlasové služby si
krátku dobu udržia stabilnú počúvanosť, potom bude krivka klesať (zastaranie formátov,
vyčerpanie obsahu, rutina), televízne služby budú naďalej klesať (zastaraná forma,
vyčerpaný obsah, starnúce auditórium). Potenciál všetkých rozhlasových služieb v najbližších
rokoch odhadujem na 25 až 30%, dvoch televíznych služieb na 15 až 20 %.
Návrh: O rozvoji programových služieb je možné hovoriť výlučne v kategórii kvality,
kategória kvantity – vyšší počet samostatných programových služieb – vôbec neprichádza do
úvahy, disponibilné finančné zdroje bez reštrukturalizácie nepostačujú ani na udržanie

8. 8
jestvujúcich. Možno uvažovať o vyššom počte premiérových programov, ale len v prípade,
že to umožní finančná situácia. Rozvoj teda nevnímam extenzívne. Ak má ísť o kvalitatívny
rast, obidve médiá budú musieť pracovať na obsahových zmenách.
SLOVENSKÝ ROZHLAS
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasové
programové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ich
formátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých
programových typov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať
v nastúpenom trende – naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo
stúpajúcim požiadavkám poslucháčov na príjem jednotlivých programových služieb
a efektívnejšie využívať vnútorné aj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby
Rádio Slovensko a Rádio Regina budú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní
svojich programových služieb. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude
zamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje
dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy,
Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú
viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité
bude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu
poslucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať
štvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové
služby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch
sústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom,
resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát.
Nevyhnutné však bude hľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich
zoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby,
ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio
Litera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové
prvky. Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto
projekte fakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov
(nízkonákladové programové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM
a programová služba zameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 –
2015 budeme okrem internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré
razantne vstupujú na mediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť
v čoraz dynamickejšie sa rozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti
rozhlasového vysielania. Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho
systému. Stať sa lídrom v zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú
zmenu v celom systéme prenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny
obsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber
v ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu
v atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše
vysielanie nielen v on line podobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové
technologické platformy. Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah
mu v širokej škále budeme ponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa
najviac priblíži k individuálnym požiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve
verejnoprávny vysielateľ jedinečnú možnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah
svojho archívu aj aktuálnych programov.

9. 9
Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenského rozhlasu:
Rádio Slovensko. V nasledujúcom období bude na tejto programovej službe nevyhnutné
podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií vo forme spravodajských materiálov
ale aj publicistických relácií. V spravodajstve rozšíriť priestor pre vlastné témy a využívať ich
umiestňovanie na webe. Spravodajstvo Slovenského rozhlasu by sa malo stať jedným
z najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokú
verejnosť. Pokračovať v skvalitňovaní dopravného spravodajstva. Publicistika musí pracovať
s kratšími, atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú
využívať rôzne formy rozhlasového spracovania. Hudobný formát bude potrebné upravovať
a rozširovať o osvedčené hity najmä z 80. a 90. rokov. Poslucháči musia získať potrebné
informácie o hraných skladbách cez webovú stránku.
Rádio Regina. Programový manažment Rádia Regina bude pokračovať v trende
diferencovania programových prvkov programovej služby od Rádia Slovensko. Pôjde o
menej dynamický program s pokojným a melodickým zvukovým obalom. Formát, v ktorom
sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasický rozhlasový plnoformát). Autonómne
spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónoch Slovenska. Publicistika, ktorá reaguje na
problémy na regionálnej úrovni. Predstavenie osobností zo všetkých oblastí Slovenska.
Hudba zameraná na 60 a 70 roky. Slovenská hudba s presahom do súčasnosti. Výraznou
súčasťou programovej ponuky Rádia Regina ostane folklór v celom spektre jeho jednotlivých
žánrov. Súčasťou vysielania ostane aj špecializovaný program určený pre národnostné
menšiny.
Rádio Devín. Programová služba, ktorá ostane zameraná predovšetkým na kultúru
a umenie. Vysielanie sa musí stať pre poslucháča prehľadnejším, aby presne vedel, v ktorom
čase nájde jednotlivé umelecké žánre. Dôležitou úlohou je predovšetkým v slovnej časti
zvýšiť aktívnu komunikáciu s poslucháčmi, a tak umožniť vnímanie obsahu náročnejšieho
formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov. Dôležitou úlohou bude podstatne zvýšiť
spoluprácu medzi vysielaním a webom, aby sa poslucháči mohli zoznámiť s jednotlivými
programami aj mimo on line vysielania. Rádio ostane platformou pre všetky formy klasickej
hudby, treba podporiť jeho vzdelávací charakter v tejto oblasti.
Rádio_FM. Vysielanie bude aj v ďalšom období zamerané na poslucháčov, ktorí
uprednostňujú alternatívny spôsob života, vnímania, myslenia a iné než komerčné kultúrne
prostredie. Jeho podstatnou úlohou bude rozšíriť ponuku podujatí v jednotlivých mestách a
regiónoch Slovenska a tak „vyvážať“ alternatívu do miest, kde by sa inak s takouto kultúrou
ľudia nemohli zoznámiť. Rádio_FM ostane lídrom aj v oblasti využívania nových médií. Len
tak sa dokáže prispôsobiť životnému štýlu mladších poslucháčov a ich spôsobu počúvania
obsahu vysielania.
Rádio Patria. Vysielanie pre národnostné menšiny ostane aj v ďalšom období dôležitou
súčasťou verejnej služby Slovenského rozhlasu. Dôležitou úlohou programového

10. 10
manažmentu bude rozšíriť množstvo publicistických ale aj umeleckých žánrov, ktoré
pripravuje pre poslucháčov jednotlivých národnostných menšín. Dokrytím južnej časti
územia Slovenska bude možné vytvoriť predpoklad pre ďalší rast počúvanosti tohto média.
Radio Slovakia International. Predpokladám, že aj v budúcnosti bude mať štát záujem šíriť
informácie o Slovensku do zahraničia a službu RSI udrží. Táto programová služba je okrem
informačnej funkcie koncipovaná aj na propagáciu spoločenského života, kultúry, prírody,
pamätihodností na Slovensku v zahraničí v piatich jazykových magazínových programových
štruktúrach. RSI bude môcť ďalej vysielať v takom rozsahu, aký umožní financovanie
z rozpočtu Ministerstva kultúry. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre
zahraničie je viac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme,
obsahu a rozsahu takéhoto vysielania. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej
krajiny so zahraničnými Slovákmi, túto funkcionalitu je možné v budúcnosti podporiť.
Rádio Klasika, dvadsaťštyrihodinové vysielanie vážnej hudby a o vážnej hudbe je
monotematický kanál, ktorého autonómnu dramaturgiu je potrebné dobudovať. Má svoje
opodstatnenie a vzhľadom k tomu, že náklady na jeho výrobu a vysielanie sú v celkovom
rozpočte vysielateľa naozaj nízke, navrhujeme ho aj v budúcom období zachovať.
Rádio Litera je jediným projektom v slovenskom rádiovom priestore, ktorý ponúka
dvadsaťštyrihodinové slovné, umelecké a literárno-dramatické programy. Napriek tomu, že
vzniklo len nedávno, získalo medzi poslucháčmi množstvo priaznivcov. V nasledujúcom
období bude dôležité vytvoriť mu väčší priestor pre vlastnú programovú dramaturgiu, ktorá
bude priamo pracovať s digitálnym archívnym systémom NOA.
Rádio Junior. Najmladší člen z rodiny rozhlasových programových služieb. Tento projekt bol
stavaný ako viacstupňový, v blízkej budúcnosti však naďalej predpokladáme zameranie
hlavne na deti predškolského a ranného školského veku. Ak to finančná situácia vysielateľa
umožní, tak v ďalšom období bude možné využitie nielen archívnych programov z tvorby
Slovenského rozhlasu, ale aj aktívny nástup do tvorby kontaktného premiérového programu
a do vzdelávacích vysokošpecializovaných programov pre školské deti a mládež. Cez nové
médiá bude možná on line komunikácia a individuálna skladba programu z ponúknutých
programových prvkov. Napriek tomu, že v prípade Rádia Klasika, Rádia Litera a Rádia Junior
nejde zatiaľ o premiérové služby, je možné skladbu ich programu upravovať podľa
finančných a technologických možností, týmito programovými službami bude môcť
Slovenský rozhlas v budúcnosti vstúpiť do samostatného rozhlasového digitálneho
multiplexu (samozrejme aj do verejnoprávneho televízneho multiplexu).
SLOVENSKÁ TELEVÍZIA
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízne
programové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku), STV3 (Trojku).
Podľa zatiaľ dostupných rozpočtových a ostatných ekonomických údajov treba pracovať s
predpokladom, že vysielanie Trojky nebude rozpočtovo udržateľné a už bývalý manažment

11. 11
STV pripravoval ukončenie jej vysielania. Do návrhu rozpočtu na rok 2011 už náklady na jej
prevádzku a vysielanie nezahrnul. (Identifikovaný problém: podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona
o RTVS vysielateľ poskytuje vo verejnoprávnom terestriálnom multiplexe najmenej dve
televízne služby. Kapacita verejnoprávneho MUXu sú štyri TV služby a na ich vysielanie
uzatvorila STV zmluvu na 15 rokov s prevádzkovateľom MUXu, spoločnosťou Towercom, a.s.
Aj keď sa v MUXe umiestnia všetky rozhlasové služby, jeho kapacita ostane nevyužitá
a podľa zákona o digitálnom vysielaní je inak nedisponibilná, vysielateľ bude platiť za
prázdne dáta, bude porušovať pravidlo o hospodárnom používaní verejných zdrojov. Nový
manažment by sa mal pokúsiť buď zmeniť zmluvu, alebo iniciovať novelu zákona
o digitálnom vysielaní.) Odhliadnuc od dopadov na rozpočet bude mať zrušenie vysielania
Trojky dopad aj na programovú štruktúru zostávajúcich okruhov:
Športového programu bude menej z hľadiska objemu odvysielaných hodín, avšak
odvysielaný program bude dostupnejší väčšiemu počtu divákov. Aktuálna dostupnosť Trojky
je približne 65%, dostupnosť Jednotky a Dvojky sa blíži k hodnote 100%.
Programové dôsledky – komplikovanejšie programovanie Jednotky a Dvojky. Šport je typický
tým, že nemá vo vysielaní pravidelný charakter, často sa z objektívnych dôvodov musí
plánovať ad hoc, čím samozrejme trpí programová štruktúra a ťažšie sa budujú divácke
návyky na iný ako športový program.
Dopady na programovú štruktúru pri veľkých športových podujatiach typu olympijských
hier, prípadne MS v hokeji/futbale – počas podujatí takéhoto rozsahu (viac ako 150 hodín
športu mesačne) dôjde k redukcii alebo k časovému posunu niektorých formátov, ktoré sa
v štandardnej štruktúre pravidelne objavujú vo vysielaní Dvojky (prípadne Jednotky).
V takomto prípade pôjde o dočasný a mimoriadny zásah do programu Dvojky prípadne aj
Jednotky s cieľom poskytnúť potrebný priestor športovému vysielaniu a so snahou zachovať
základnú vysielaciu kostru nešportového programu.
Návrh na rozdelenie vysielania športu medzi Jednotku a Dvojku za predpokladu zrušenia
vysielania Trojky (o jej zrušení môže rozhodnúť len rada):
Na Jednotke sa budú vysielať tie športové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na
divácku obec prekračuje rámec výlučne športových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy
slovenskej reprezentácie v rámci hokejových (alebo futbalových) Majstrovstiev sveta,
prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenských reprezentantov v iných športoch.
V istých mimoriadnych prípadoch je možné uvažovať o vysielaní športového podujatia na
Jednotke aj v situácií, kedy nie je účastníkom reprezentácia Slovenska, avšak v takom
prípade musí ísť o výnimočné podujatie (s vysokým komerčným potenciálom), napríklad
finálový zápas futbalových MS, hokejového olympijského turnaja, hokejových MS a pod.
Na Dvojke bude športová ponuka jedným zo základných programových pilierov. Samozrejme
s prihliadnutím na ostatné programové priority Dvojky, rešpektujúce legislatívno-hodnotový
rámec. Je potrebné uviesť, že integrovanie športu zasiahne programovú stavbu Dvojky a do
istej miery skomplikuje nešportovú časť jej štruktúry. Chrbtovú kosť športového vysielania
Dvojky v nedávnej minulosti predstavovali priame prenosy z najvyšších futbalových
a hokejových súťaží. V súčasnosti však RTVS nemá na tieto súťaže vysielacie licencie.
(Manažment bude musieť rokovať o sublicenciách alebo o inom riešení problému).
Z pohľadu ostatných športov by bolo optimálne vytvorenie silného a pravidelného

12. 12
športového programového slotu v popoludňajších hodinách počas víkendových dní
(prípadne jedného víkendového dňa), kam by sa koncentrovali priame prenosy, prípadne
zostrihy. Pestrý a pravidelný programový slot predstavuje dobrú cestu smerom
k vybudovaniu diváckeho návyku aj na iné športy ako futbal a hokej.
Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenskej televízie:
Jednotka sa bude profilovať ako rodinný okruh, na ktorom dostane priestor programová
ponuka, ktorej ambíciou bude osloviť širší okruh divákov. Programovým zámerom je osloviť
a zaujať diváka odlišnou formou komunikácie než aká je typická pre komerčných
vysielateľov. Celková charakteristika Jednotky: rodinne zameraný televízny program
s ambíciou zaujať, osloviť a ponúknuť alternatívu aj univerzálnemu divákovi. Programová
ponuka by mala primárne pozostávať z dramatických diel, seriálov, akvizícií a pôvodnej
tvorby. Programové priority Jednotky:
- spravodajstvo s programovou nadstavbou – publicistikou a diskusnými formátmi,
- pôvodná dramatická tvorba vrátane zábavy – hrané filmy, seriály, dokumenty,
zábavné formáty,
- akvizičné dramatické tituly,
- programová ponuka pre deti a mládež.
Dominanty programovej ponuky Jednotky: Spravodajstvo, občianska publicistika, diskusné
relácie: Cieľom spravodajských relácií je vytvoriť pravidelnú vysielaciu os nezávislého,
rešpektovaného a vyváženého spravodajstva opierajúceho sa o overené informácie. V rámci
publicistických formátov dostanú priestor občianske témy a vyhýbať sa netreba ani citlivým
otázkam (pre vysielateľa verejnej služby nemôže byť žiadna téma tabu). Momentálna
diskusná relácia reflektujúca domácu a zahraničnú politiku sa dá považovať za stabilizovaný
formát z pohľadu zaradenia v programovej štruktúre, je možné skvalitniť ju väčšou
flexibilitou pri výbere tém i hostí.
Nosný sezónny projekt: Ako príklad možno uviesť projekt Hit storočia, ktorý STV odvysielala.
V rámci hlavnej televíznej sezóny považujeme za dôležité mať v programovej štruktúre
projektovú programovú dominantu, pretože vďaka efektu nabaľovania vytvára divácky
návyk na celú stanicu, ktorý sa dá preniesť aj na jej iné programové formáty. Z pohľadu
obsahu budú prioritou zábavné formáty s pridanou hodnotou v podobe istého hodnotného
výkonu, a teda užitočného vnemu pre televízneho diváka.
Projekty v rámci pôvodnej televíznej tvorby: Hrané filmy, seriály, minisérie, dokumenty. Ich
spoločným menovateľom je napĺňanie poslania televízie verejnej služby divácky atraktívnym
spôsobom s potenciálom osloviť relevantnú časť diváckej populácie (kvantifikovateľné
ukazovatele).
Programová ponuka pre deti a mládež: Cieľom bude ponúknuť atraktívnu alternatívu voči
bežne dostupným zahraničným programom určeným pre deti, ktorých jadro programovej
ponuky tvoria seriály, vychádzajúce z prostredia netypického pre slovenskú realitu.
Alternatíva by mala spočívať v podobe tradičného spracovania typických námetov, ponuky
rôznych súťaží a zábavno-vzdelávacích formátov s pridanou hodnotou zameranou
predovšetkým na znalostnú orientáciu. Vhodnou formou budujúcou interaktivitu dieťa –

13. 13
rodič sú aj rodinné celovečerné filmy určené práve pre rodičov s deťmi. Za dôležité
považujeme aj detské publicistické formáty, pri ktorých predpokladáme aktívnu účasť
detských zástupcov v samotných programoch.
Dvojka. Túto programovú službu navrhujem profilovať dominantne ako kvalitnú alternatívu
zameranú na špecifické divácke skupiny, s pokiaľ možno fixným športovým programovým
slotom. Za špecifické skupiny považujem záujmové skupiny, národnostné a iné menšiny,
rôznym spôsobom hendikepované skupiny a samozrejme náročného kultúrne
orientovaného diváka. Aj v prípade Dvojky je však potrebné vyhodnocovať efektivitu zásahu
danej cieľovej skupiny. Program určený pre menšinového diváka nesmie stratiť ambíciu
osloviť čo najväčšiu časť danej cieľovej skupiny, a to bez ohľadu na to, aká robustná je táto
cieľová skupina. Podstatný je share daného programu v konkrétnej cieľovej skupine. Istou
objektívnou komplikáciou pri programovaní Dvojky bude nemožnosť udržať nemennú
programovú štruktúru, a to predovšetkým vzhľadom na športový program.
Verejnoprávny charakter Dvojky podčiarknu tieto programové priority:
- športový program (podrobnejšie o dopadoch zrušenia Trojky na programovú
štruktúru Dvojky pozri vyššie),
- programy pre špecifické divácke skupiny,
- programy pre deti a mládež, tieto tvoria jednu z nosných línií programovej ponuky
Dvojky. Ich ambíciou je zábavnou a atraktívnou, prípadne súťažnou formou prispieť
k inteligentnej zábave, v ideálnom prípade rozšíriť vedomosti detí a mládeže.
- programy pre národnostné menšiny rešpektujúce zákonný rámec a prirodzené
hodnotové priority danej národnostnej menšiny, resp. etnickej skupiny. Uvažujeme
o synergii s regionálne vysielanou rozhlasovou službou Rádio Patria, ktorá by
spočívala v koordinácií práce jednotlivých regionálnych štúdií, v prepojení
informačných zdrojov a tvorivých potenciálov.
- vzdelávacie a súťažné programy s aktívnou účasťou jednotlivcov z radov divákov,
- regionálne vysielanie (môže sa stať silným programovým prvkom Slovenskej televízie,
ak využije synergie s regionálnymi štúdiami Slovenského rozhlasu),
- spravodajstvo a aktuálna publicistika,
- relácie pre postihnutých občanov,
- relácie pre seniorov.
Rovnako ako Jednotka, aj Dvojka by mala mať svoj sezónny nosný projekt, aj keď
diverzifikácia diváckeho portfólia a menšia stabilita programovej štruktúry vytvára pre nosný
projekt mierne odlišnú východiskovú pozíciu. Charakter nosného projektu bude podobne
ako na Jednotke stavaný na efekte nabaľovania a gradácie, len téma musí samozrejme viac
zapadať do kontextu programovej ponuky Dvojky. (V tejto súvislosti sa dá pozitívne
vyzdvihnúť nedávno zrealizovaný projekt „Moja naj kniha“.) Dvojka v žiadnom prípade
nemôže slúžiť ako programové odkladisko či reprízový kanál Jednotky: relácie, ktoré
z rôznych dôvodov už nenájdu uplatnenie na Jednotke, nebude možné automaticky presúvať
na Dvojku a nebude možné ani recyklovať relácie z Jednotky na Dvojku v iných ako
programovo opodstatnených prípadoch.
Trojka. Ukončenie vysielania tejto programovej služby (po odsúhlasení radou) navrhujem po
skončení Majstrovstiev sveta v hokeji. (Máj 2011). Na prechod športových programových

14. 14
prvkov treba Jednotku a Dvojku vopred pripraviť. Nemalo by ísť o definitívne, nezvratné
rozhodnutie, ale o pozastavenie vysielania, aby bolo v budúcnosti možné jeho obnovenie.
WEB
Aktuálna penetrácia internetu na Slovensku tesne nad 54%, v niektorých európskych
krajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na
Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou bude
v nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom je
rozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.
Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.eu nemá slúžiť iba na
prezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo práve
vysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiom
spojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytuje
plnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotné
médium znamená, že web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielaných relácií, ale
rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, online chaty
s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami relácie atď.
V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovú
prezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médií
verejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka
takmer neexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sa
v budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislosti
s obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnej
spravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovej
potenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijíma
informácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahom
v digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novými
distribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej služby
Rádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.
V nasledujúcom roku sa očakáva, že takmer dve tretiny vyrobených TV prijímačov budú mať
zabudovanú možnosť pripojenia na internet. RTVS môže už v súčasnosti otvoriť komunikáciu
s IPTV operátormi o sprístupnení svojho obsahu prostredníctvom on-demand rozhraní.
Výsledkom sprístupňovania obsahu rozhlasu a televízie na všetkých relevantných
platformách (okrem tradičného vysielania a internetu – mobilné telefóny, tablety,
perspektívne TV prijímače s podporou internetu) by okrem zásadnej zmeny online podoby
mala byť aj nová spoločná mediatéka (príklad: BBC iPlayer), dostupná všade a na všetkých
platformách. Sprístupnenie obsahu na rôznych platformách bude prínosom nielen pre
domácnosti, ale napríklad aj pre vzdelávacie inštitúcie. V rámci informatizácie
a internetizácie škôl budú tieto môcť kedykoľvek využiť obsah médií verejnej služby pre
študijné účely. Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby,
ktorým je nízka atraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej

15. 15
formy a štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby
vysielania vzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumuje
audiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí na
zintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti.
Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt.
3. Hospodárenie, ekonomické ukazovatele
a) Príjmy z úhrad
(v mil. eur)
Vlastné finančné zdroje tvoria príjmy z úhrad (bývalých koncesií) a príjmy z reklamy.
Poplatky od domácností tvorili a tvoria hlavný zdroj príjmu SRo a STV. Ako vidíme na grafe,
zvýšili sa v roku 2008 v súvislosti s prijatím nového zákona, ktorý preklasifikoval platbu za
držanie rádiopríjímača na platbu za službu verejnoprávnych médií. Nárast však zďaleka
nedosahuje plánované výnosy – v procese prijímania zákona došlo k zavedeniu množstva
úľav na báze sociálnych oslobodení. Nedošlo k zvýšeniu mesačného poplatku a zákon nemá
ani inflačnú doložku. Prepočty výnosov v legislatívnom procese boli vysoko nadhodnotené.
Na výber úhrad zriadili obe médiá spoločného vyberateľa (ukladá im to zákon), Rozhlasovú
a televíznu spoločnosť, s.r.o. V roku 2010 sa spustila verejná celospoločenská diskusia
o zrušení úhrad a ak NR SR príjme príslušný zákon, RTVS prejde od 1.1 2012 na štátny
rozpočet.

16. 16
b) Príjmy z reklamy, obchod
(v tis. eur)
Príjem z predaja reklamného času tvorí významný doplnkový zdroj vlastných príjmov. Máme
k dispozícii 3% vysielacieho času v rozhlasovom vysielaní (u súkromných médií je to 20%)
a 1% v televíznom vysielaní. Na grafe vidíte trend výnosov z predaja reklamy v SRo – je jasne
vzostupný, „superkrízový“ rok 2009 sa neprejavil výrazným znížením príjmov.
Pravdepodobne to súvisí s tým, že inzerenti vo viacerých prípadoch dali prednosť rádiovej
reklame pred televíznou reklamou, a určite to súvisí aj so zmenou obchodných praktík
a komunikácie vlastnej rozhlasovej obchodnej spoločnosti Media SRo, s.r.o. s klientmi.
Krivka výnosov z predaja televíznej reklamy dramaticky klesá. Dôvodov môže byť viac:
pokles disponibilného vysielacieho času, nesprávne zvolený pomer finančných a bártrových
obchodov, nemožnosť realizovať obchodné projekty kvôli nevhodne koncipovanému media
mixu (programy sú málo atraktívne pre obchodných klientov), platba reklamným časom
namiesto finančného plnenia v obchodoch, ktoré realizuje STV a nie STV Media (STV svoj
reklamný čas rozdáva), nedostatočná alebo žiadna komunikácia programových útvarov
s predajcom reklamného času. Demotivačným prvkom pre predaj reklamy mohol byť aj zle
nastavený zákon o audiovizuálnom fonde: STV musela do fondu realizovať 5% odštep zo
všetkých, aj nefinančných plnení. V zákone o RTVS došlo k úprave § 24 zák. 516/2008
a audiovizuálnom fonde: základom pre výpočet príspevku sú príjmy z reklamy a telenákupu
vysielaných za odplatu – teda nie z bártrových obchodov a vlastnej propagácie, došlo
k narovnaniu zákona, k zrovnoprávneniu povinnosti verejného vysielateľa a licencovaných
vysielateľov.
Návrh: Obchodný potenciál STV je aj pri zníženom disponibilnom percente výrazne vyšší,
než sa v súčasnosti realizuje (potenciál na rok 2011 je zatiaľ využitý na 20-25%). V ďalšom
období bude vhodné analyzovať výkonnosť spoločností Media SRo a STV Media, vypracovať

17. 17
štúdiu možnosti fungovania spoločnej Medie RTVS (môže vzniknúť fúziou jestvujúcich,
alebo zrušením jednej zo spoločností), ktorá by dokázala prevziať všetky obchodné,
reklamné a promo agendy, a projektovať spoločný media mix spolu s programovými útvarmi
vysielateľa.
Obchodné a media representative zastúpenie RTVS bude môcť využiť synergiu oboch médií,
ponúkať balíky produktov, cross promo a spoločné eventy. V PR a promo aktivitách v roku
2011 by sa popri dôležitých programových prvkoch mala sústrediť aj na 85. výročie
vysielania rozhlasu a 55. výročie vysielania televízie.
c) Príjmy zo štátneho rozpočtu
(v mil. eur)

18. 18
(V grafoch uvádzam dotácie na príslušné roky, aj keď ich skutočný transfer v niektorých
prípadoch prebehol v nasledujúcom roku.) Do roku 2007 štát permanentne vykrýval
rozhlasu a televízii straty z hospodárenia ex post. Rokovania o takýchto dotáciách boli
mimoriadne náročné, pre každého GR ponižujúce, dotácie mohli byť podmienené rôznymi
požiadavkami štátu a politikov. Verejnoprávni vysielatelia bol sústavne zadlžení, ustavične
na pokraji absolútnej platobnej neschopnosti a vnútorného kolapsu. SRo ani STV rozhodne
neboli ekonomicky nezávislé a to malo vplyv aj na iné druhy nezávislosti. V roku 2007 sa
rozhlasu podarilo uzatvoriť prvú zmluvu so štátom na riadne financovanie služby Radio
Slovakia International, ktorá sa u nás vníma ako štátna reprezentácia smerom do zahraničia
– nie je určená poslucháčom na území Slovenska, ktorí platia úhrady. Po prijatí nového
zákona o úhradách sa štát rozhodol kompenzovať sociálnu mäkkosť zákona a v roku 2008
a 2009 uhradil rozhlasu a televízii výpadky, ktoré súviseli so sociálnymi úľavami. Nebola to
teda spätná dotácia na vykrytie strát z hospodárenia. V roku 2009 sa do oboch zákonov
(o SRo, o STV) dostal inštitút zmluvy so štátom. Od tohto momentu štát odmieta vykrývať
straty z hospodárenia, požaduje zostavovanie vyrovnaných rozpočtov (v súlade so zákonom
o rozpočtových pravidlách verejnej správy).
d) Zmluvy so štátom
sú špeciálne dohody, ktoré štát uzatvoril s vysielateľmi a ktoré nahrádzajú výpadok z úhrad.
V roku 2009 došlo k podpísaniu prvých takýchto zmlúv, ktoré garantujú rozhlasu na 5 rokov
presné sumy na vysielanie do zahraničia, na niektoré investičné projekty a na vybrané
programy vo verejnom záujme (4 mil. eur) a televízii na investičné projekty a na programy
vo verejnom záujme (10 mil. eur). Ide najmä o umelecké programy, (teda nie o
spravodajstvo a investigatívnu publicistiku).
Je tu ale významný rozdiel: v zmluve so SRo štát tieto vybrané programy čiastočne
spolufinancuje (správa sa ako spoluinvestor), o ich obsahu, dramaturgii, výrobe a vysielaní
rozhoduje SRo, vyše 95% finančného objemu sa realizuje vnútri SRo. Zmluva začala platiť od
januára 2010, vďaka nej rozhlas realizoval veľké množstvo programových prvkov, naplnil
vyše 5000 hodín vysielania a štátu zdokladuje použitie finančných prostriedkov na priame
náklady (presné výkazy). Použitím dotácie si uvoľnil vlastné finančné zdroje na tvorbu
ďalších programov. V zmluve s STV štát financuje vybrané projekty. Veľká časť finančných
prostriedkov (viac ako 85%) sa realizuje v externom prostredí, financie cez účty STV len
pretečú, ceny produktov sú nastavené neštandardne vysoko, štát nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť výber dodávateľa ani cenotvorbu. Za takýchto okolností je možné pochybovať
o korektnosti výberu externých dodávateľov (bez výberového konania) a o charaktere
štátneho príspevku je možné uvažovať ako o nedovolenej štátnej pomoci. STV si realizáciou
štátnych financií nielenže neuvoľnila žiadne vlastné zdroje, ale na samotnú realizáciu
poskytuje externému prostrediu často vlastné výrobné zdroje a ľudské kapacity. 450 tisíc eur
štátu vrátila, keďže ich nebola schopná kvôli nepružnému nastaveniu zmluvy realizovať
a ďalšiu sumu vráti po ročnom zúčtovaní (niektoré faktúry z externého prostredia nebude
môcť zdôvodniť).

19. 19
Návrh: zmluvu STV so štátom bude nevyhnutné prekonfigurovať a nastaviť tak, aby sa
použitím štátnej dotácie uvoľnili vlastné zdroje STV, a aby ju bolo možné realizovať najmä
vnútri STV, len výnimočne v externom prostredí (rozpracované projekty z roku 2010).
Otázne ostáva, či v prípade prechodu financovania na štátny rozpočet bude mať inštitút
zmluvy so štátom ešte opodstatnenie.
e) Dlhová služba
SRo v ostatnom období vykazuje mierny zisk, nemá žiadnu dlhovú službu. STV vykazuje
hlbokú stratu a tlačí pred sebou vysoký dlh. Jeho štruktúra je rôznorodá, dlžné sumy sa
pohybujú v rozpätí od 30 tisíc do 9 mil. eur. Najväčšími veriteľmi sú Towercom, a.s. (9 mil.),
exekučný titul z prehratého sporu s Omega plus, s.r.o. (6 mil.), odmena advokátskej
kancelárii za mimosúdne ukončený spor s Beta štúdiom (5 mil.). RTVS prebrala pohľadávky,
záväzky a stratu po zaniknutých právnych subjektoch. Z vlastných zdrojov nie je schopná
uhradiť dlhy a vykryť straty z hospodárenia.
Návrh: Nový manažment by mal vstúpiť do rokovania so štátom o spôsobe riešenia tohto
kľúčového problému. Návrh reštrukturalizácie a projekt vyrovnanej stavby rozpočtov bude
pravdepodobne najvýznamnejšou podmienkou štátu, ak by mal pristúpiť na vykrytie dlhovej
služby a strát vysielateľa.
f) Výsledky hospodárenia
SRo: Nižšie uvedený graf má najväčšiu výpovednú hodnotu o kondícii SRo v priebehu
uplynulých rokov a teraz. Do roku 2006 sa inštitúcia trápila s takým vysoko stratovým
hospodárením, že ho nebola schopná v starom systéme vlastnými silami stabilizovať. Ak by
išlo o licencované súkromné médium, už dávno by neexistovalo. Akútna kríza si vyžadovala
krízové postupy. Krízový manažment, ktorý začal pracovať v plnej zostave v júni 2006,
uplatnil všetky postupy, spracované v projekte riadenia, rozpracoval čiastkové realizačné
projekty a uskutočnil ich. Došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry a ekonomickej
štruktúry vo vnútri rozhlasu, k hromadnému prepúšťaniu, k revízii všetkých zmluvných
vzťahov, k zrušeniu všetkých nevýhodných zmlúv, tiež k výrazným reštrikčným opatreniam
vo všetkých oblastiach. Rozhlas zmenil organizáciu práce, nanovo nastavil pracovné
a výrobné postupy, kompletne prepracoval systém vnútorných smerníc. Za odhaľovanie
vnútorných zdrojov šetrenia vypísal motivačné odmeny. Do ozdravného procesu zapojil
veľké množstvo ľudí vnútri rozhlasu, expertov a konzultantov. Výsledky sa začali prejavovať
už koncom roka 2006 – znížil v rozpočte plánovanú stratu. V roku 2007 a 2008 inštitúciu ešte
stále zaťažovali vysoké dlhy z predchádzajúcich období, ktoré mohol vyrovnať len postupne
(rozpočty boli projektované ako vyrovnané, nie ako ziskové). Straty v týchto rokoch boli
minimálne, v roku 2008 rozhlas ohlásil vyriešenie a ukončenie krízy, a systém za
stabilizovaný. Postupne sa zmenil systém riadenia – z postupov krízového manažmentu
prešiel na postupy manažmentu kontinuálnych zmien. Toto si vyžiadalo aj zmeny na
niektorých riadiacich postoch – nie všetci krízoví manažéri vedia fungovať v stabilizovanom
alebo rozvojovom prostredí. Výsledkom „superkrízového“ roka 2009 bolo hospodárenie so

20. 20
ziskom, roka 2010 vyrovnaný výsledok (mierny zisk). Napriek tomu, že došlo k istým
výpadkom z úhrad kvôli nárastu nezamestnanosti – tá sa prejavila v menšom výbere najprv
u právnických osôb, ktoré platia podľa počtu zamestnancov, potom u fyzických osôb, lebo
tie majú úľavu. Veľmi prísne protikrízové opatrenia sa realizovali na úrovni ekonomického
riadenia, v roku 2009 a 10 sa nedotkli nárokov zamestnancov, zmluvných partnerov, ani
programu.
Hospodárenie SRo v rokoch 2005 – 2010 (v tis. eur)
Hospodárenie STV v rokoch 2005 – 2010. (v tis. eur)
STV: Situácia v STV sa vyvíjala opačne. Kým vysielateľ ešte v roku 2005 vykazoval zisk takmer
jeden milión eur a v roku 2006 zisk 460 tisíc eur, jeho hospodárenie v rokoch 2007 až 2010
bolo stratové. A strata sa stále zvyšuje, v roku 2008 išlo skoro o 10 mil. eur, 2009 – skoro 6
mil. eur, 2010 – vyše 25 mil. eur. Kumulovaná strata ku koncu roka 2010 dosahuje hodnotu
takmer 43 mil. eur. Reštrukturalizácia, ktorá v STV prebehla v rokoch 2003 až 2006, nebola

21. 21
ukončená, neprešla do stabilizačnej a revitalizačnej fázy. Naopak, systém začal od roku 2007
degenerovať. Príčin bolo niekoľko: nesprávne riadenie všetkých druhov zdrojov a procesov,
spoliehanie sa na „povinnosť“ štátu vykryť stratové hospodárenie mimoriadnymi dotáciami,
neschopnosť systému absorbovať legislatívne zmeny, zmeny v konkurenčnom prostredí,
limitujúce determinanty prebiehajúcej hospodárskej krízy. STV neurobila žiadne protikrízové
opatrenia – nemotivovala vrcholový manažment ani zamestnancov k šetreniu, k hľadaniu
vnútorných rezerv, k hospodárnemu narábaniu s finančnými zdrojmi. Sama sa dostala do
takej krízy, z ktorej sa bežnými ozdravnými postupmi nedostane. Napriek tomu, že
vykazovala straty, nastavovala v každej výdavkovej kapitole (okrem investícií) stále vyššie
čerpanie, povoľovala prečerpávanie, zvyšovala počet zamestnancov a zvyšovala mzdy.
Nezodpovedné hospodárenie vyústilo do straty kreditu, do spochybňovania manažmentu,
do neistoty vo vnútri média. Vlastné zdroje – úhrady stačia na zákonné platby
zamestnancom a štátu, ostatné zmluvné záväzky sa plnia neskoro, alebo sa neplnia vôbec.
Ak by išlo o súkromný subjekt, musel by vyhlásiť konkurz.
g) Rozpočty
Posledné tri rozpočty, po ukončení krízového riadenia a reštrukturalizácii, staval rozhlas ako
vyrovnané, v štruktúre nákladov a výnosov. Na rok 2011 postavil rozpočet v štruktúre
príjmov a výdavkov podľa odporúčanej metodiky MF SR a v zmysle zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy. V rozpočte sa premietli požiadavky výrobných centier
a vysielacích programových služieb tak, aby ich bolo možné financovať v plnom rozsahu
z potvrdených zdrojov.
Stavba rozpočtu (vykonávacieho plánu) STV je problematická: požiadavky zdola, od
výrobných a programových zložiek vysoko prevyšujú možnosti príjmovej základne, napriek
tomu nedošlo k ich redukcii. Rozpočet sa neprispôsobil novým okolnostiam a neabsorboval,
nereflektoval závažné skutočnosti:
- nižší než predpokladaný príjem zo zákona o úhradách,
- znižovanie % reklamy (z pôvodných 3% postupne na 0,5%),
- odštep do AV fondu (5% z objemu všetkého druhu reklamy),
- odpočet DPH (nemožnosť uplatniť si v plnej výške odpočet DPH na vstupe),
- zmluvu so štátom (nesprávne pochopenie jej účinnosti),
- nemožnosť žiadať kompenzácie za mäkkosť zákona (nenárokovateľnosť),
- nutnosť dotácie dcéry RTVS, s.r.o. (zlé nastavenie v zákone),
- súbežné analógové a digitálne vysielanie.
Výsledkom takto stavaného rozpočtu by bola aj v roku 2011 strata vo výške cca 15 mil. eur.
Kumulatívna strata by ku koncu roka 2011 už bola vyššia ako ročný príjem z úhrad a z
reklamy. Ak by sa tento trend nezastavil, tak inštitúcia nemôže prežiť a stiahne so sebou aj
SRo. (!)
Prognóza: Ak nedôjde k žiadnej zmene, ekonomická výkonnosť STV bude klesať naďalej. V
tejto organizačnej zložke nie je rozpočet vnímaný ako nástroj riadenia, ale ako dokument
deklarujúci vnútorné potreby bez ich reálneho krytia. Je len otázkou času, kedy dosiahne

22. 22
kritický bod a vysielateľ nebude môcť plniť zákonné úlohy (hroziaca exekúcia môže tento
proces urýchliť, nie je pravda, že v RTVS niet čo exekuovať). Najhoršie pri tejto predstave je,
že takáto akútna kríza sa dotkne aj rozhlasu, ktorý sa na jej príčinách nijako nepodieľal.
Návrh: Pri stavbe rozpočtov sa nedá hovoriť o rozvoji, ale o disciplíne, šetrení, zodpovednom
hospodárení, flexibilnom reflektovaní všetkých externalít a vnútorných potrieb v oboch
organizačných jednotkách a v nadstavbovej štruktúre vysielateľa. Vyrovnaný rozpočet RTVS
je možné postaviť po oddlžení a reštrukturalizácii organizačnej zložky STV, najskôr v roku
2012.
4. Organizačné štruktúry (v prílohe č. 2 a 3)
Analyzované funkčné celky inštitúcie – program (tvorba a vysielanie), technika (bez ktorej by
sa program nerealizoval a nevysielal), ekonomika a obchod, administratíva (agendy v úseku
GR) musia zmysluplným spôsobom koexistovať a kooperovať, ich vzťahy majú byť logicky
usporiadané. Kostru im na to poskytujú organizačné štruktúry.
SRo: V roku 2006 tu došlo k prekonfigurovaniu celej organizačnej štruktúry, ktorá v hlavnej,
programovej sekcii zaviedla výrobné centrá, tieto vyrábajú programové prvky pre všetky
programové služby (rádiá). Systém funguje na báze intenzívnej horizontálnej komunikácie
nielen vo vnútri programovej sekcie, ale aj so sekciami techniky a IT, ekonomiky, sekciou GR
a sekciou obchodu (jej agendy čiastočne zastupuje Media SRo). Neznamená to však, že
štruktúra je nemenná, treba v nej realizovať ďalšie úpravy, súvisiace so včlenením SRo do
novej spoločnej inštitúcie a s reálnymi potrebami výroby a vysielania programov.
STV: Súčasný systém je ťažkopádny, má tri základné stupne riadenia, no obsahuje rezíduá
predchádzajúcich systémov. Dnešný stav vznikol v roku 2007, nabaľoval jednotlivé úseky o
nové agendy, je vysoko extenzívny (90 kamenných manažérskych postov), neumožňuje
priamu horizontálnu komunikáciu a centrálne ekonomické riadenie. Sú v ňom priamo
identifikovateľné duplicitné agendy. Z hľadiska jednotlivých programových služieb sa
štruktúra javí ako zbytočne preexponovaná, je to plytvanie ľudskými zdrojmi a financiami.
Ak štandardný vysielateľ hocikde v Európe, ale aj na Slovensku, prevádzkuje niekoľko médií
pôsobiacich ako holding (nekonkurujú si, dopĺňajú sa, kooperujú pri tvorbe programu, sú
súčasťou jednotnej marketingovej stratégie), tak sa za každú cenu snaží vyčleniť servisné,
pomocné a sprievodné funkcie, ktoré potom obsluhujú všetky médiá, aby ušetril. STV to
nerobí. Rovnako ťažkopádne a preexponované je aj Kolégium (raditeľská rada), má 18
riaditeľov – takto veľký orgán nemôže byť operatívny, už vôbec nie poradný. Takéto orgány
spravidla slúžia len na prezentáciu najvyššieho článku a jeho dôležitosti. Napriek tomu, že
mám k dispozícii t.č. oficiálne platnú organizačnú štruktúru, nemožno z nej vyvodiť detailné
závery na základnej úrovni (prvotné agendy a jednotliví pracovníci, ktorí ich vykonávajú),
lebo v tejto fáze projektu, bez súčinnosti s radou, nie je vhodné vstupovať do vnútorných
štruktúr. Analýzy a komparácie jednotlivých pracovných zaradení a konkrétnych pracovných
náplní budú základom pre úpravu organizačnej štruktúry.

23. 23
Návrh: Organizačnú štruktúru RTVS treba chápať ako nástroj riadenia, ako systém
organizačného a funkčného prepojenia spoločných agend a centrálneho riadenia
s autonómnymi organizačnými zložkami SRo a STV. V oboch zložkách je možné vyčleniť
spoločné agendy a zlúčiť ich v nadstavbovom systéme. V štruktúre STV navrhujem
sprehľadniť, zjednodušiť a logicky usporiadať úseky (sekcie) tak, aby bolo možné odstrániť
duplicity, usporiadať odbory podľa charakteru tvorby a agend, jasne stanoviť línie riadenia
a zodpovednosti. Upozorňujem, že osobitne sa bude treba zaoberať organizačným
zabezpečením televízneho vysielania pre národnostné menšiny (v súčasnej štruktúre takáto
organizačná jednotka absentuje), nakoľko § 5 ods. 1 písm. g) zákona o RTVS umožňuje rôzne
výklady. Kompletná organizačná štruktúra presahuje rámec ideového zámeru, na ktorý je
tento projekt zameraný. Je však pripravená pre realizačnú fázu, dokument (je súčasťou
organizačného poriadku) podlieha schváleniu radou. V procese zavedenia novej štruktúry
bude nevyhnutná spolupráca s manažérmi na každej úrovni, štruktúra nemôže byť
zavedená direktívne. Manažment má tvoriť tím. Aj vrcholový manažment budú tvoriť tímové
osobnosti, nie individualisti, od ich schopnosti realizovať celkovú reštrukturalizáciu a
revitalizáciu STV a zároveň riadiť fúziu, závisí ich bezproblémový a hladký priebeh.
5. Ľudské zdroje
Počet zamestnancov v SRo a STV

24. 24
Vývoj priemernej mzdy v SRo a STV v eur/mesiac
V roku 2005 mal rozhlas 881 zamestnancov. Dochádzalo k duplicite agend, kapacitná
vyťaženosť ľudských zdrojov sa pohybovala okolo 60%. Pomerne radikálne riešenia –
zníženie počtu zamestnancov, vyčistenie a následné združenie agend, zmena spôsobu
odmeňovania, priniesli svoje výsledky: rozhlas má dnes 640 zamestnancov (vrátane ľudí
štúdiách v Banskej Bystrici a v Košiciach a vrátane členov symfonického orchestra), ich
kapacitné využitie sa pohybuje okolo 90% a sú lepšie platení (najväčší nárast paradoxne
v „superkrízovom“ roku 2009), sú špeciálne školení v rámci jazykovej prípravy, legislatívneho
rámca, technologických zmien. V roku 2008 až 2010 získali rekordný počet ocenení
v medzinárodných a domácich novinárskych a tvorivých súťažiach.
Ľudské zdroje v STV: počet zamestnancov od roku 2007 stúpal, rovnako ako mzdy, napriek
tomu, že inštitúcia bola (a je) vo vážnych ekonomických problémoch. Kým ku koncu roka
2006 tu pracovalo 762 zamestnancov, v roku 2009 to bolo až 1030. V poslednom roku došlo
k zníženiu pod 1000. Aj napriek rozpočtovému provizóriu a úsporným opatreniam bude STV
aj v roku 2011 vytvárať čistú stratu. Preto treba tiež v personálnej oblasti hľadať rezervy,
manažéri si už uvedomujú predimenzovanosť v počte zamestnancov a vedia špecifikovať
možnosti znižovania nákladov v tejto oblasti.
Návrh: V personálnych rozhodnutiach bude nevyhnutné eliminovať prípadný prvok
subjektivizmu, preto navrhujem vykonať základný personálny audit, audit všetkých
pracovných náplní a funkčných agend. (Na túto úlohu netreba objednávať externé
prostredie, ale vytvoriť špeciálny prierezový projektový tím.) Personálna práca a
skvalitňovanie tímov budú nevyhnutným predpokladom rozvoja inštitúcie v rokoch 2011 –
2015. Znamená to na jednej strane školenia a podmienku vzdelávania (nestačí byť
absolventom vysokej školy a potom z toho 40 rokov žiť), sledovanie nových trendov v každej
oblasti, a na druhej strane to znamená upraviť spôsob odmeňovania (menej za zásluhy v
minulosti, viac za aktuálnu prácu a jej výsledky či kvalitu). Verejnoprávna inštitúcia by si
mala svoj odborný káder vychovávať, pripravovať a školiť. Nevyhnutné bude preto
zintenzívniť jazykovú prípravu, školenia v oblasti nových technológií a IT, špeciálne
manažérske školenia v oblasti krízového riadenia a riadenia kontinuálnych zmien.

25. 25
6. Investície
(v tis. eur)
Rozhlas v uplynulom období zvýšil investície a to najmä do technického a technologického
zabezpečenia výroby a vysielania rozhlasových programov. Táto sekcia prešla
najvýraznejšími zmenami. Od preorganizovania frekvenčného spektra, skoordinovania
a rozvysielania 17 nových frekvencií (ďalších 16 je v procese koordinácie), cez zvýšenie
pokrytia všetkých programových služieb, zavedenie nových digitálnych technológií
v príprave, výrobe a vo vysielaní, zavedenie plánovacích systémov a kapacitného plánovania,
až po obnovu technologického vybavenia štúdií, novú techniku pre spravodajcov
a redaktorov, nákup dvoch nových prenosových vozov, a ďalšie.
Stav investícií v STV poukazuje na hlbokú poddimenzovanosť, inštitúcia neinvestuje ani do
výšky základnej reprodukcie, stav v technickom a technologickom zabezpečení výroby je
alarmujúci. Vedenie sa k inštitúcii od roku 2006 začalo správať tak, akoby šlo o organizmus
určený na dožitie. Výrobný, vysielací a archívny reťazec je nekompatibilný, produkt treba
niekoľkokrát konvertovať (strata technickej kvality obrazu). Manažment úseku techniky a IT
má pripravené parciálne projekty na riešenie tohto stavu, no pre nedostatok disponibilných
finančných zdrojov ich nemôže realizovať.
Návrh: Ak máme hovoriť o rozvoji, nie je možné zastaviť investície do technického
a technologického vybavenia STV. Navrhujem prehodnotiť a dopracovať jestvujúce
technické projekty tak, aby operačné platformy garantovali súvislý výrobný, vysielací
a archívny reťazec a aby boli (selektívne) kompatibilné s rozhlasovým reťazcom. Len tak
bude možné v budúcnosti uvažovať o hybridných formách tvorby, vysielania
a sprístupňovania programu.
7. Technika a technológie
STV: Momentálny stav techniky v televízii je na najnižšej úrovni zo všetkých okolitých krajín.
Väčšina pracovísk je analógových, morálne zastaraných, poruchových a v mnohých

26. 26
prípadoch starších ako 10 až 15 rokov. Súčasný trend televízií – vysielanie a výroba
programov vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9, sa s terajším technickým vybavením nedá
realizovať. V blízkej budúcnosti bude nevyhnutná obmena celých technologických reťazcov,
s použitím nových technológii, umožňujúcich moderné pracovné automatizované postupy.
STV má v súčasnosti pre výrobu k dispozícii 1 virtuálne štúdio, využívane najmä pre potreby
spravodajstva, dve štúdiá využívane pre športovú redakciu a cyklické formáty a 4 štúdiá
určené pre scénické výroby. Z jedného štúdia bola demontovaná technológia, je pripravené
na rekonštrukciu. Jedno štúdio bolo modernizované asi v roku 1996, kamerové reťazce sú z
rokov 1992 – 94 a hydraulické statívy z rokov 1978 – 82.
Väčšina technológie, vrátane kamerových statívov, je teda dávno po dobe životnosti.
Prenosová technika z rokov 1972 – 1997 je z hľadiska súčasných programových a
technických požiadaviek zastaraná a v mnohých prípadoch pre súčasnú výrobu už
nepoužiteľná. Pre výrobu dabingu má STV k dispozícii 5 zvukových štúdií, v niektorých
prebehla drobná rekonštrukcia, ale kapacita ani technológie nepostačujú požiadavkám na
výrobu. Ostatné zvukové štúdia majú technologické vybavenie staršie ako 10 rokov.
Hudobné štúdio (bez technológie) je využiteľné len ako akustický priestor.
V období od roku 2006 prebehla modernizácia iba na dvoch vysielacích pracoviskách,
momentálne využívaných pre programy Dvojky a Trojky a na pracovisku hlavnej technickej
kontroly (HTK), ktorá zabezpečuje prepojenie jednotlivých celkov a kontrolu prichádzajúcich
a odchádzajúcich signálov.
Návrh: Počas nasledujúcich štyroch rokov bude nevyhnutná výmena techniky
a technologických reťazcov v takmer kompletnom rozsahu: Predpokladaná suma všetkých
investícii na takúto obnovu a modernizáciu techniky predstavuje sumu okolo 40 mil. eur.
Túto skutočnosť bude nevyhnutné zohľadniť pri stavbe rozpočtov RTVS. Zároveň, keďže ide
o pomerne veľké investície a budú sa realizovať paralelne za normálneho chodu vysielania,
treba takúto obmenu plánovať na obdobie 3 až 4 rokov v závislosti od finančných zdrojov,
ktoré bude môcť RTVS na investície vyčleniť. Výmena technologických reťazcov umožní
RTVS: výrobu a vysielanie programov vo vysokom rozlíšení, odstránenie degradácie
obrazového signálu počas procesu výroby a jeho spracovania, automatizáciu a bezpáskové
spracovanie a vysielanie spravodajstva, rýchly prístup a jednoduchú archiváciu materiálov.
S nasadením nových technológii sa zmenia aj pracovné postupy. Z tohto dôvodu bude treba
špeciálne preškoliť zamestnancov. (Realizácia projektu obnovy techniky a technológií bude
mať výrazne šetriaci výstup do ľudských zdrojov).
SRo: Keďže situácia v rozhlase je v oblasti techniky a technológií momentálne podstatne
lepšia ako v televízii, v tejto organizačnej zložke prebiehajú už odborné diskusie
o možnostiach technického, technologického a priestorového prepojenia s televíziou.
V návrhu preto nepôjde o záchranu holej existencie, ale o systémové, rozvojové kroky:

27. 27
Vzhľadom na dlhodobé neriešenie investícií do budov bude potrebné v horizonte niekoľkých
rokov urobiť zásadné rozhodnutie ohľadom presťahovania technológií a zamestnancov do
jedného areálu a následne realizovať projekt spoločného technologického rozvoja.
Z pohľadu veku a opotrebenia autonómnych areálov je dôležité uviesť tieto skutočnosti:
Areál na Mýtnej 1 bol uvedený do prevádzky v roku 1985. Budova nemá zásadné statické
poruchy. Bude potrebné vymeniť inžinierske siete, interiérové prvky, vybudovať druhý plášť
budovy (tepelné straty) a strechy budov. Je tu aj potreba obnovy energetického centra (VN
rozvodne, trafostanice, záložný dieselagregát). Budova je v prevádzkyschopnom stave,
nutnosť postupnej rekonštrukcie vidíme v horizonte do 5 rokov.
Areál v Mlynskej doline bol uvedený do prevádzky v prvej polovici sedemdesiatych rokov.
Výšková budova je po hranici životnosti, je iba čiastočne využívaná, nie je bezpečne
prevádzkyschopná (chýbajúce inžinierske siete od 14. nadzemného podlažia, nefunkčný
požiarny a evakuačný systém, tepelné straty, schátraný stav). Výrobný trakt bol iba
čiastočne rekonštruovaný a v súčasnosti je neefektívne využívaný opäť z dôvodu
zastaranosti technológií a priestorov.
V prvej fáze navrhujeme presťahovať administratívnych pracovníkov z výškovej budovy STV
do priľahlých objektov, resp. do budovy na Mýtnej 1. V strednodobom časovom horizonte
treba rozhodnúť, či sa RTVS spojí do jedného areálu na Mýtnej 1 či v Mlynskej doline (v
oboch prípadoch bude nevyhnutná rekonštrukcia a dostavba), alebo či sa začne urýchlene
budovať nový mediálny komplex. Je možné uvažovať o zámennej zmluve pri odpredaji
jedného z areálov (výmena za rekonštrukciu a dostavbu druhého areálu, ktorý ostane), takto
by nebolo potrebné žiadať o účelové, investičné finančné prostriedky štát, ani investíciu
riešiť pôžičkou (zákon ju ani neumožňuje). Po rekonštrukcii bude nevyhnutné zabezpečiť
systém pravidelnej údržby a obnovy budovy, aby sa v budúcnosti nezopakovala súčasná
situácia.
V oblasti informačných technológií navrhujeme:
- zachovať systém cyklickej obnovy technológií IT (4 roky),
- obnoviť sieťovú infraštruktúru (záložný centrálny switch) napríklad CISCO, z dôvodu
prechodu na system LiveWire/AXIA pre vysielacie pracoviská,
- vybudovať záložné dátové centrum z dôvodu ochrany dát. Možnosť synergie
s potrebami STV,
- realizovať dátové prepojenie SRo a STV pre potreby vzájomného prepojenia
infraštruktúry,
- vypracovať a realizovať projekt budovania, zbližovania, konsolidácie a rozvoja
spoločnej IT infraštruktúry (ekonomický riadici a výkazný systém, redakčné systémy,
kapacitné plánovanie, Exchange Server, a ďalšie).
V oblasti vysielania a výrobných štúdií, centrálneho dispečingu bude potrebné:

28. 28
- rekonštruovať akustické prvky výrobných štúdií,
- zjednotiť výrobné prostriedky a postupy,
- rekonštruovať výrobné technologické zariadenia,
- rekonštruovať vysielacie pracoviská, vrátane inžinierskych sietí a akustických
interiérových prvkov. Pokračovať v rozvoji technológie AXIA LiveWire,
- obnoviť prepojovač na báze digitálnych technológií a protokolu IP. Tu vidíme nutnosť
koordinácie spolu s STV, z dôvodu možného vybudovania jedného centrálneho
dispečingu. Centrálny dispečing zjednotí postupy, sprehľadní použitie a organizáciu
zdrojov v exteriéri (prenosy),
- vybudovať Content Managemet System / Media Asset Management, spoločne pre
SRo a STV,
- zaviesť digitálny vysielací systém na rovnakej báze pre SRo a STV.
V oblasti prenosov:
- pri obnove bude treba klásť dôraz na IP technológiu a synergiu pri spoločných
prenosoch SRo a STV,
- obstaranie digitálneho zvukového prenosového vozu s ohľadom na spoločné prenosy
SRo a STV. (Park prenosových vozov STV je výrazne po životnosti.)
- pri prenosoch koordinovať postupy medzi SRo a STV,
- vybudovať centrálny dispečing pre SRo a STV.
8. Archív
Podľa § 5 ods. 1 písm. n) zákona o RTVS vysielateľ zabezpečuje činnosť archívu Rozhlasu
a televízie Slovenska, riadi sa pritom zákonom o archívoch a registratúrach. Pôjde teda
o jeden centrálne riadený archív, pozostávajúci zatiaľ z dvoch autonómnych celkov (nie je
možné ich okamžité prepojenie). Fondy SRo sú od apríla 2010 systematicky digitalizované,
k 15.1.2010 bolo zdigitalizovaných 43.000 nosičov. Fondy STV sú digitalizované v minimálnej
miere, inštitúcia očakávala prostriedky z eurofondov (OPIS2), ktorých čerpanie je zatiaľ
negarantované.
Návrh:
- fondy hudby a zvukov STV treba presunúť na digitalizáciu do SRo a pre STV
sprístupniť celú digitálnu fonotéku SRo cez rozhranie NOA-web,
- v budúcnosti bude potrebné vybudovať centrálne archívne depozity s požadovanými
technickými parametrami,
- nevyhnutne treba urýchlene naštartovať digitalizáciu audiovizuálnych fondov
s ohľadom na zmenu technologických postupov z analógových na digitálne (Content
Management System / Media Asset Management) a na povinnosť digitálneho
vysielania STV. Z tejto povinnosti vyplynie zmena technologických a pracovných
postupov pri výrobe a vysielaní programov v STV.
- digitálne procesy v SRo boli vo veľkej miere implementované v roku 2010, bude ich
treba doladiť,

29. 29
- digitálna stratégia Rozhlasu a televízie Slovenska sa zásadne zmení – pre zásah novej
generácie konzumentov médií nie je dôležité iba vyrábať kvalitný obsah resp.
digitalizovať archív, ale aj využívať nové cesty distribúcie obsahu, pri ktorých je
zároveň aj odlišná práca s ním. Urýchlenie digitalizácie umožní spustenie
monotematických programových služieb RTVS, ktoré by potenciálne mohli naplniť
nevyužitú kapacitu multiplexu DVB-T.
Registratúra a podateľňa RTVS: sa stane logickou súčasťou archívu, v nej
predpokladáme tieto zmeny:
- urýchlené zavedenie elektronickej podateľne a obehu spisov, s tým súvisiacich
štandardizovaných postupov schvaľovania, pripomienkovania a evidencie
dokumentov. (Nadväznosť na povinnosti vyplývajúce z novely zákona
o sprístupňovaní informácií.)
- spustenie elektronizácie „bez ceruzky a bez papiera“ od podateľne cez pripomienko-
vanie, spracovanie, až po archiváciu.
9. Dcérske spoločnosti
Vysielateľ prevzal sedem dcérskych spoločností, ktoré založila STV a SRo. Jednu z nich, RTVS,
s.r.o. založili spolu, je to vyberateľ úhrad zo zákona. Spoločnosť je v permanentnej strate,
zriaďovatelia ju museli dotovať a pokiaľ nedôjde k zrušeniu úhrad, bude ju musieť dotovať aj
nová inštitúcia.
Na predaj reklamného času boli zriadené Media SRo, s.r.o. a STV Media, s.r.o. , fungujú
zároveň ako media representative rozhlasu a televízie. Majú nerovnakú ekonomickú
výkonnosť, pre novú inštitúciu bude jedna z nich pravdepodobne nadbytočná.
Ďalšie dcérske spoločnosti: Koncesia, s.r.o. – v likvidácii, STV Broadcasting, s.r.o, STV
Production & Technology, s.r.o., PMT, s.r.o. založila STV, poslednú spolu s vlastníkmi
súkromných televízií. Každá zo spoločností vykonáva vysokošpecializované činnosti, ktoré
však (až na výnimky) môže vykonávať aj sama vlastnými kapacitami.
Návrh: Po vyhodnotení konsolidovaných účtovných závierok a po vykonaní komparatívnych
analýz bude nevyhnutné ukončiť činnosť niektorých dcérskych spoločností.
10. Záver
Verejnoprávna inštitúcia RTVS, vysielateľ zo zákona a jeho organizačná zložka STV sa
nachádzajú v kríze v niektorých relevantných (analyzovaných) oblastiach. Identifikovala som
tieto pasíva:
- právnická osoba ako vysielateľ zo zákona je problematická, nemôže vytvárať nové
spoločenské hodnoty, hrozí jej niekoľko súdnych sporov a exekúcií, je zadlžená,
zdedila niekoľko nevýhodných nevypovedateľných zmlúv, s ktorými sa bude trápiť
dlhšie obdobie,
- v organizačnej zložke STV: celková sledovanosť STV sa ocitla na historickom minime
za posledných desať rokov, súčasný trend predstavuje klesajúca krivka,

30. 30
- programová štruktúra televíznych staníc nezodpovedá požiadavkám diváka na
moderné televízne vysielanie, nereflektuje jeho potreby,
- technologické vybavenie STV je v zlom stave, zastarané, nekompatibilné s
modernými digitálnymi systémami, absentuje systémová koncepcia technického
rozvoja, problémy rieši ad hoc, už nie je lídrom ani v technickej oblasti, neprináša
inovatívne, vzorové riešenia,
- organizačná štruktúra exekutívy je nepružná, špecializované úseky pôsobia v
organizácii izolovane, horizontálna komunikácia je brzdená, neaktivovaná, vzhľadom
na negarantované príjmy je v STV vysoká prezamestnanosť,
- STV vytvára niekoľko rokov stratu a v súčasnom stave nemôže projektovať vyrovnaný
rozpočet, stráca príjmy z reklamy,
- STV nikto koncepčne neriadil, manažment je nejednotný v názoroch a v prezentácii
nevyhnutných krokov.
Pre akékoľvek uvažovanie o ďalšom osude RTVS ako inštitúcie, ako vysielateľa zo zákona a
jeho organizačných zložiek je nevyhnutné uviesť tieto aktíva:
- situácia v SRo je stabilizovaná (rovnováha príjmov a výdavkov, výkonov a odmeňo-
vania, zákonných úloh a možností ich realizácie), aj keď nie je ideálna ani rozvojová,
no organizačná zložka je stabilným prvkom spoločnej štruktúry,
- STV a SRo dlhodobo vykazujú vysokú mieru dôveryhodnosti (75 až 79%), je to devíza,
ktorá sa dá o.i. využiť v tvorbe programu, v kampani, obchodnej stratégii, je to nosná
téma celkovej revitalizácie,
- vysielateľ disponuje dobrým pokrytím územia a obyvateľstva rozhlasovým aj
televíznym vysielaním, koordináciou ďalších rozhlasových frekvencií, prechodom na
televízne digitálne terestriálne vysielanie a zrealizovaním projektu spoločného webu
môže bonitu tohto aktíva ešte zvýšiť,
- v prípade zrealizovania reštrukturalizácie a revitalizácie, postavenej na identifikovaní
a využití vnútorných rezerv, na ozdravení, je vysielateľ potenciálne schopný fungovať
s vyrovnaným rozpočtom, bez mimoriadnych dotácií štátu,
- nemusí vytvárať zisk,
- disponuje (selektívne) kvalitným ľudským a tvorivým potenciálom.
Krízu v organizačnej zložke STV, ktorá sa prenáša na celú inštitúciu a ovplyvňuje jej chod, je
možné riešiť viacerými spôsobmi a v rôznych časových horizontoch. Navrhujem riešenie
rýchlou a profesionálne riadenou reštrukturalizáciou STV, jej revitalizáciou a využitím
synergií v spojení so SRo. Charakter tohto projektu neumožňuje zaoberať sa parciálnymi
riešeniami (tie budú ako samostatné projekty predkladané na rokovanie, resp. schvaľovanie
rade). Čo znamená kompletná revitalizácia – eliminovanie identifikovaných pasív, využitie
všetkých aktív, práca s novými formami programu (rozvoj, modernizácia, kvalita) a s
projektom nového marketingového mixu. Určite pôjde o reštrikciu servisných
a neproduktívnych zložiek organizačnej štruktúry, o zrušenie nelogických, duplicitných,
nadbytočných, neproduktívnych, predražených a reliktných prvkov. Postup je podrobnejšie
popísaný v návrhových častiach predchádzajúcej kapitoly. Predpokladám počiatočný ťažší
nástup (do procesu potrebujeme zainteresovať celú televíziu, nielen manažment), promo
bude náročnejšie na čas. Projekt nie je rizikový voči recipientovi programu a voči
obchodným partnerom, naopak – navrhuje skvalitnenie služby verejnosti a korektné vzťahy s

31. 31
partnermi. Diváci a klienti ostanú. Niektoré zmeny môžu vyvolať miernu nestabilitu alebo
neistotu vnútri STV, treba ich zodpovedajúco a vážne komunikovať smerom dovnútra, kde
funguje o.i. pomerne silná štruktúra odborového zväzu, ale aj navonok. Týka sa to tak zmien
v top manažmente, ako aj zmien v štruktúre exekutívy (najcitlivejšia oblasť) a programu.
Zmeny, ktoré bude treba vykonať v organizačnej zložke SRo (program, organizačná
štruktúra), nebudú také náročné a vzhľadom k tomu, že rozhlas je na zmeny pripravený,
nepredpokladám výraznejšie problémy.
Legislatívne zmeny projekt sám nevyvolá. (Legislatívna iniciatíva bude dôležitá z iného
dôvodu).
Som presvedčená, že fungovanie a prevádzka RTVS po vykonaní navrhnutých zmien budú
finančne podstatne menej náročné než prevádzka v súčasnom stave (kvantifikované v
kapitole II.). RTVS môže prestať vytvárať stratu v roku 2012. V súčasnej situácii RTVS je
reštrukturalizácia a revitalizácia STV riešením logickým, zdôvodniteľným a realizovateľným.
Realizačné fázy sa budú časovo odvíjať od momentu zvolenia GR, resp. od zostavenia
realizačného tímu.
II. PROJEKT RIADENIA
Pôjde o zložité viacvrstvové riadenie v logicky nadväzujúcich časových úsekoch. Úloha, pred
ktorou vysielateľ stojí, sa nedá porovnať s ničím, čím médiá prešli v minulosti, ide o
komplexnejšiu problematiku, než akú predstavovala situácia v SRo pred piatimi rokmi. Kým v
predchádzajúcej kapitole som sa pokúsila rozkryť vrstvy v základných oblastiach činnosti
RTVS a popísať návrhy riešení vždy s ohľadom na aspekt rozvoja, v kapitole II. popíšem
projekt riadenia s ohľadom na samostatné organizačné zložky a na celú inštitúciu.
V projekte rozlišujem tri druhy riadenia (riadenie krízy, riadenie zmien, riadenie fúzie), v
každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové). V STV musí manažment v prvej fáze
zvládnuť krízové riadenie, keďže pôjde o zmeny na všetkých analyzovaných úrovniach –
organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra, rozpočet, program (kvalitatívne zmeny
a zmeny v programovej štruktúre), vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so
štátom, kapacitné plánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby
a vysielania. V SRo bude manažment riadiť kontinuálne zmeny, pôjde o nevyhnutné zmeny
v organizačnej štruktúre, zmeny v personálnom obsadení, v programe o kvalitatívne zmeny
a zmeny v programovej štruktúre. Celkovo pôjde o udržanie a skvalitnenie systému.
Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivých
fázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počas
všetkých fáz fúzie).

32. 32
Ekonomické štruktúry budú musieť kopírovať organizačné štruktúry, inak nebudú nástrojom
ekonomického riadenia, ale len štatistom ekonomických aktivít v jednotlivých organizačných
útvaroch.
Programové štruktúry budú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,
kapacitnými a technickými možnosťami, stavané budú v ročnej periodicite s možnosťou
flexibilných úprav podľa možností rozpočtu.
Technika a technológie by mali prejsť výraznou zmenou, túto budú riadiť špecializované
tímy.
Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.
V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomického
riadenia, než pri trojzložkovom financovaní.
Riadenie fúzie RTVS
Keďže v tejto fúzii pôjde o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinanty
a zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromný
podnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Šokové, razantné
riešenie by vyvolalo krízu v niekoľkých oblastiach činnosti naraz a mohlo by spôsobiť kolaps
systému, navyše – na takéto riešenie je potrebný dostatočný okamžite disponibilný kapitál.
Všetky koncepty, ktoré uvažujú so skokovým riešením, sú vysoko rizikové a preto sa nimi
nebudem zaoberať. Fúziu navrhujem v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich
základnú charakteristiku, špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre
manažment.
a) Stav pred zlúčením (do 31.12.2010):
V popise nejde o historický exkurz (neriešim tu vývojové odlišnosti oboch médií, ani ich v
tomto zmysle neporovnávam), ide výlučne o manažérsky pohľad na systém fungovania
elektronických médií verejnej služby na Slovensku.
STV a SRo so svojimi dvanástimi programovými službami tvorili systém, fungujúci v
zrkadlovo vybudovanom špeciálnom legislatívnom prostredí, v jednej hospodárskej,
politickej a konkurenčnej realite. Išlo o samostatné inštitúcie, v ktorých pracovalo a stále
pracuje 1600 zamestnancov, najmä tvorcov programov a technických pracovníkov. V
systéme fungovalo šesť dcérskych spoločností, RTVS, s.r.o. je jediná dcérska spoločnosť,
ktorej vznik bol nevyhnutný zo zákona o úhradách a ktorú obe inštitúcie založili spoločne.
Spoločne ju aj dotovali a dotujú – zákon nastavil ekonomické podmienky na výkon činnosti
RTVS absolútne nedostatočne. Zriaďovatelia museli navýšiť základné imanie spoločnosti na
1 327 000 eur (40 miliónov Sk), aby vôbec mohla fungovať. Ostatné dcérske spoločnosti boli
založené na výkon špecializovaných činností (predaj reklamného času, prevádzka vysielačov,
výber koncesií) a ich ďalšia existencia v pôvodnom rozsahu bude nadbytočná.

33. 33
Výkonnosť prvkov systému v hospodárskej oblasti je popísaná vyššie v analytickej a
návrhovej časti tohto projektu: SRo hospodáril vyrovnane – mal vyrovnané rozpočty, ktoré
boli optimálne nastavené, nemal žiadnu dlhovú službu. Mal tri hlavné zdroje financovania,
rovnako ako STV. Táto však niekoľko rokov kumulovala stratu, strata v roku 2010 dosiahla
sumu 25,3 mil. eur a dlh takmer 17 mil. eur, cudzie zdroje vykazuje vo výške 31,6 mil.
Dlhodobé zadlženie, neuhrádzanie záväzkov z obchodného styku, neschopnosť doržiavať
termíny platieb spôsobili, že STV stratila kredit seriózneho obchodného a zmluvného
partnera. Zmena takéhoto negatívneho obrazu nie je možná naraz, kredit sa buduje
dlhodobo. Treba ale povedať, že pred piatimi rokmi bola situácia opačná, rozhlas mal dlhy,
televízia zisk. Stav hospodárenia bol teda nerovnovážny.
Vzťahy: Hlavný zákonný rámec na fungovanie oboch inštitúcií vytvorila NR SR dvoma
zrkadlovo vytvorenými špeciálnymi zákonmi. NR SR ďalej volila dohľadové a kontrolné
orgány – rady a dozorné komisie (spolu 36 členov). Rady volili generálnych riaditeľov,
interaktivita medzi nimi bola stanovená zákonom. Komunikáciu medzi zriaďovateľom
inštitúcií a ich vrcholovým výkonným orgánom zákon nepredpokladal. Ďalšie významné
zákonné vzťahy, kontrolné: MK SR – ako držiteľ kapitoly štátneho rozpočtu pre médiá
verejnej služby čerpanie týchto zdrojov administroval a kontroloval, MH SR držalo kapitolu
pre zvláštne činnosti a kontrolovalo jej čerpanie. NBÚ mal priamy kontrolný prístup k
vrcholovým orgánom podľa špeciálneho zákona. Finančné operácie, rozpočtovanie a
výkazníctvo oboch inštitúcií kontrolovala finančná kontrola MF SR, ich hospodárenie NKÚ
podľa oboch lex specialis. Správnym a kontrolným orgánom pre plnenie zákonných úloh a
povinností v programovej oblasti bola RVR opäť podľa špeciálneho zákona. A boli tu aj
vzťahy s ochrannými autorskými organizáciami a s Audiovizuálnym fondom, tiež
s odborovými organizáciami a zväzmi. Išlo o mimoriadne zložitý systém, ak si ho predstavíme
v priestorových, časových a ekonomických súvislostiach a v celej interaktivite. Veľké
množstvo ďalších vzťahov vznikalo na báze Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
a ďalších špeciálnych zákonov. Jeden vzťah ale absentoval. A to bol vzťah medzi dvomi
prvkami systému, medzi SRo a STV – medzi ich vrcholovými výkonnými, dohľadovými a
kontrolnými orgánmi, medzi ich odbornými sekciami, medzi ich dcérskymi spoločnosťami.
Bol síce možný, ale závislý na tom, kto momentálne médiá kontroloval a riadil. Obe médiá
zažili aj obdobia vzájomného ignorovania a nevraživosti. V ostatnom období médiá
kooperovali, ale len ad hoc na vybraných programových a selfpromo projektoch. Hľadanie
hlbších vzájomných synergií v hospodárskej a programovej (obsahovej) oblasti brzdili
uzavreté a izolované štruktúry, a tiež zákony, nejestvovala motivácia na spoluprácu.
Systémová nespolupráca a nespolupatričnosť spôsobovala o.i. kuriózne situácie napríklad v
rôznej interpretácii niektorých zákonných ustanovení, alebo v rôznom prístupe k
zamestnancom oboch médií. Zákon č. 532/2010 o RTVS otvoril možnosť na postupné
logické usporiadanie všetkých vyššie popísaných vzťahov, na odstránenie duplicít, na
hľadanie úspor a synergií.

34. 34
Zhrnutie celkového stavu v systéme VPM (nie v jednotlivých médiách):
. systém bol nestabilný, vykazoval veľké výkyvy hospodárenia v krátkodobom a
strednodobom horizonte. Vývojové krivky boli v niektorých oblastiach činnosti alarmujúce.
. systém bol nerovnovážny, nastavenie financovania nezodpovedalo nastaveniu úloh
a povinností,
. rámec systému bol ťažkopádny, neumožňoval rýchle ozdravné riešenia ani vo vnútorných
možnostiach (zmena spôsobu riadenia), ani v externých súvislostiach (vykrytie dlhovej služby
a strát),
. systém bol akútne ohrozený: výkonnosť systému je determinovaná výkonnosťou
najslabšieho prvku a tiež udržateľnosť systému je determinovaná udržateľnosťou
najslabšieho prvku („reťaz je len taká silná aké je silné jej najslabšie oko“),
. slabé miesta systému: vo vnútri jedného z prvkov systému to bolo nesprávne riadenie
zdrojov (všetky druhy), nesprávne nastavenie nástrojov riadenia, rigidné, nepružné
štruktúry, rezistencia voči zásadným zmenám, pasivita, čakanie na riešenia zvonka, hľadanie
„vinníkov“ mimo systému, absencia motivácie k hľadaniu rezerv a k šetreniu. V externom
prostredí, v ktorom ale systém fungoval: očakávania zriaďovateľa, dozorných orgánov a
verejnosti boli vyššie ako skutočné ekonomické možnosti na ich naplnenie, legislatíva a
štátna exekutíva dlhodobo nereagovali (alebo reagovali nesprávne) na upozornenia a dôkazy
o podfinancovaní systému. Hospodárska kríza a stav financií SR neumožňovali (a stále
neumožňujú) riešiť problémy hospodárenia médií verejnej služby tak ako donedávna –
permanentným vykrývaním rastúcich dlhov zo štátneho rozpočtu.
. ďalšia existencia systému bola spochybnená: imidž SRo ako spoľahlivého subjektu (v
programe a v hospodárení) nedokázal eliminovať či aspoň vyrovnať imidž STV ako málo
spoľahlivého subjektu, nedokázal zastaviť pochybnosti o potrebnosti médií verejnej služby,
o ich prípadnom zrušení či privatizácii.
Médiá verejnej služby boli teda zrelé na vnútorné zmeny (selektívne) a na zmeny
vonkajšieho rámca a vzťahov. Keďže systém bol legislatívne budovaný ako zrkadlový, aj keď
prvky – SRo a STV v ňom neboli nijako previazané, tak akékoľvek legislatívne riešenie
jedného prvku by sa veľmi pravdepodobne skôr či neskôr zrkadlovo odrazilo v riešení
druhého prvku. Preto vonkajšie zmeny nemali byť účelové, ale systémové.
V októbri 2010 MK SR pripravilo návrh zákona o RTVS, začala pracovať odborná skupina,
prebehlo pripomienkové konanie, NR SR zákon schválila s pripomienkami 30. novembra
2010 a opäť 15. decembra s niektorými zmenami, ktoré požadoval prezident SR. V
legislatívnom procese akceptovalo MK SR 90% z veľkého súboru pripomienok, ktoré
predložil SRo a niekoľko pripomenok STV.