1. OZE – alternatíva energetiky EKONOMIKA ALTERNATÍVNYCH ZDROJOV Michal Fabuš
2. OZE – alternatíva energetiky Obsah Úvod – definovanie prostredia Metódy hodnotenia efektívnosti investícií Finančná analýza a analýza citlivosti Modelový príklad – spaľovanie biomasy Modelový príklad - výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Modelový príklad – výroba elektriny spaľovaním bioplynu vyrobeného fermentáciou Modelový príklad – výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Ralizovaný projekt – výroba teplaspaľovaním drevnej štiepky v Novej Dubnici
3. OZE – alternatíva energetiky Prostredie vývoj situácie na trhu s energiami bezpečnosť a spoľahlivosť dodávky energie legislatívny a regulačný rámec pokrok vo vývoji akceptovateľných technológií neutrálna bilancia emisií CO2- dôležitý faktor pri plnení medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky využívanie obnoviteľných zdrojov energie - významný aspekt pri regionálnom rozvoji
11. OZE – alternatíva energetiky Metódy hodnotenia efektívnosti investícií metóda výnosnosti investícií (ROI – Return on Investment) metóda doby návratnosti (Payback Method) metóda čistej súčasnej hodnoty (NPV - Net Present Value of Investment) metóda vnútorného výnosového percenta (IRR – Internal Rate of Return) metódy nákladové (využívajú sa pri porovnávaní investičných variantov)
12. OZE – alternatíva energetiky Vyhodnotenie efektívnosti projektu pre vyhodnotenie efektívnosti sa využíva finančná analýza finančná analýza, alebo analýza hotovostného toku (cash-flow), je analýza nákladov projektu na strane jednej a príjmov (výnosov) projektu na strane druhej cieľom finančnej analýzy je zistiť, do akej miery bude projekt životaschopný (udržateľný) z ekono-mického hľadiska
13. OZE – alternatíva energetiky Vstupy finančnej analýzy všeobecné finančné údaje definovanie spôsobu odpisov, miera inflácie, daň z príjmu, diskontná sadzba a pod. údaje o nákladových a výnosových položkách náklady -investičné náklady prevádzkové náklady finančné náklady príjmy (výnosy) - platby za dodávku tepla výnosy z predaja elektriny nepriame „príjmy“, resp. úspory, ako rozdiel pôvodných a nových nákladov
14. OZE – alternatíva energetiky Základné výstupy finančnej analýzy čistá súčasná hodnota (Net Present Value, NPV) vnútorná miera výnosu (Internal Rate of Return, IRR) doba návratnosti (Payback Period)
15. OZE – alternatíva energetiky Čistá súčasná hodnota (NPV) ukazovateľ NPV hovorí o tom, koľko peňazí daný projekt generuje za určité obdobie, pričom sú tieto peniaze merané v „dnešných“ peniazoch ak je hodnota NPV väčšia ako nula, projekt je ziskový, to znamená, že generuje viac peňazí, ako je suma potrebná na začatie investície vzorec výpočtu "n" predstavuje obdobie, počas ktorého hotovostný tok (CF) klesá "r" je diskontná sadzba "N" je posledný rok, v ktorom hotovostný tok, ktorý sa nerovná nule
16. OZE – alternatíva energetiky Vnútorná miera výnosu (IRR) vnútorná miera výnosu je ukazovateľ úzko spätý s ukazo-vateľom NPV je to sadzba, pri ktorej sa NPV rovná nule IRR je ukazovateľ návratnosti, sadzba, pri ktorej projekt nie je ani ziskový, ani stratový vzorec výpočtu porovnaním IRR s diskontnou sadzbou zistíme, či projekt generuje dostatočné príjmy na to, aby bol ziskový, t.j. ak IRR >diskontná sadzba, projekt prináša zisk
17. OZE – alternatíva energetiky Doba návratnosti ukazovateľ doba návratnosti hovorí o tom, za koľko rokov sa vrátia náklady investície napr. doba návratnosti je 6 rokov (vtedy platí NPV = 0) to by bolo v prípade jednoduchej doby návratnosti, t.j. bez zohľadnenia zmeny hodnoty peňazí pri hodnotení investičných projektov je potrebné zohľadniť meniacu sa hodnotu peňazí v čase
18. OZE – alternatíva energetiky Ekonomická únosnosť investície finančná analýza ukázuje či je projekt ekonomicky udržateľný ekonomická únosnosť investície sa dosiahne vtedy, ak čistá súčasná hodnota (NPV) investície a kapitálu je kladná, vnútorná výnosová miera (IRR) investície a kapitálu je vyššia ako diskontná sadzba ukazovateľ krytia dlhovej služby je väčší ako 1,25
19. OZE – alternatíva energetiky Analýza citlivosti súčasťou finančnej analýzy je analýza citlivosti hovorí o tom, aký vplyv má zmena odhadovaných vstupných ukazovateľov - jednotlivých položiek analýzy (zmena investičných nákladov, zmena nákladov prevádzky, zmena výnosov) - na ekonomickú únosnosť (životaschopnosť) projektu
20. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy súčasná prax ukazuje, že využívanie lokálnych zdrojov biomasy je ekonomicky efektívne pri výrobe tepla projekty výroby elektriny zatiaľ vyžadujú dodatočné dotačné zdroje, nakoľko bez nich zväčša nie sú ekonomicky udržateľné za perspektívny zdroj pre výrobu tepla možno považovať drevnú štiepku a poľnohospodársku biomasu – najmä obilnú slamu z lokálnych zdrojov
21. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Schéma kotla na spaľovanie biomasy
22. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Analýza potreby výkonu v CZT v priebehu kalendárneho roka
23. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Na základe identifikovanej potreby výkonu v CZT je uvažovaný výkon kotla na slamu 5 MW.
24. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Na výrobu tepla na úrovni 137 500 GJ/r je potreba paliva 11,7 tis. t/r slamy o výhrevnosti 14 MJ/kg pri priemernej ročnej účinnosti kotla 84 %
25. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Základné východiská použité pre výpočty: investičná výstavba v roku 2007 aktivácia investície do majetku v roku 2008 odpisovanie majetku a jeho zatriedenie do odpisových skupín odpovedá novele zákona o daniach z príjmov platnej od 1.1.2003, účtovné a daňové odpisy sú totožné úroky počas výstavby zvyšujú potrebu vlastných zdrojov financovania výroba tepla je v priebehu hodnoteného obdobia rovnaká cena nákladových vstupných prvkov sa v priebehu hodnoteného obdobia mení (inflačný koeficient 1,03) diskontná sadzba 6 % investičné a prevádzkové náklady sú stanovené v predpokladanej cenovej úrovni roka 2006 finančná analýza je spracovaná bez DPH
26. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Ďaľšie východiská použité pre výpočty : výška investičných a prevádzkových nákladov je stanovená na základe vyhodnotenia dostupných údajov o realizovaných a/alebo pripravovaných zariadeniach na využívanie biomasy - slamy výstupom finančnej analýzy a výsledkom ekonomického hodnotenia je primeraná cena tepla, pri ktorej je projekt výroby tepla z biomasy ekonomicky udržateľný v hodnotenom projekte do ekonomických prepočtov vstupujú len ekonomicky oprávnené náklady definované ako náklady nevyhnutné na výrobu tepla z biomasy
27. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Ďaľšie východiská použité pre výpočty : náklady vychádzajú z podmienky dodržania kalkulačného vzorca na výpočet ceny tepla určeného Rozhodnutím ÚRSO o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod teplapri úrovni predpokladaných kalkulovaných nákladov pre vykurovacie obdobie a predpokladanom vyrobenom množstve tepla v hodnotenom období na úrovni 137 500 GJ/r prepočítaných na výrobu tepla z biomasy(slamy ) s výkonom kotla 5 MW predpokladaná súčasná cena slamy vrátane dopravy (z okruhu cca 40 km) je cca 1.000,-- Sk/t (rátalo sa s ročným nárastom ceny o 3 %) výhrevnosť slamy 14 MJ/kg priemerná účinnosť spaľovacieho procesu v kotloch na biomasu 0,84
28. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Investičné náklady Projekčná činnosť 1 600 tis. Sk Stavebné úpravy 8 000 tis. Sk Dodávka a montáž techn. kotla na slamu 25 000 tis. Sk Investície celkom 34 600 tis. Sk Začiatok realizácie investície: 7/2007 Ukončenie realizácieinvestície : 12/2007
29. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Finančné náklady Pre financovanie investičného zámeru sa uvažovalo s úverom vo výške 30 mil. Sk s nasledovnými podmienkami: Úroková sadzba 7,0 % Doba splácania úveru 10 rokov Odklad splátok 1 rok Začiatok splácania 2008 Koniec splácania 2016
30. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy
31. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Výnosy: príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za teplo pri výrobe tepla z biomasy v súčasnej dobe je cena tepla regulovaná a do ceny tepla vstupujú len ekonomicky oprávnené náklady definované ako náklady nevyhnutné na výrobua rozvod tepla a primeraný zisk primeraný zisk pre investora je podľa podmienok dodržania kalkulačného vzorca výpočtu ceny tepla určeného Rozhodnutím ÚRSO o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla vo výške max. 25,-- Sk/GJ vypočítané ceny výroby tepla bez DPH sa pohybujú od 245,87 v roku 2008 až 315,46 v roku 2022
32. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy
33. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy
34. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy
35. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Výsledky finančnej analýzy: ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri dodržaní kalkulačného vzorca výpočtu ceny tepla určeného ÚRSO pri modelovaných cenách, pri predpokladanom vývoji vykurovacieho obdobia, kalkulácii ceny tepla na roky 2008 - 2022 a vyrobenom množstve tepla na ďalšie obdobie na úrovni 137 500 GJ/r pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty: Hodnotené obdobie 2007 - 2022 Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008 Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 15 528 tis. Sk Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 12,71 % Doba návratnosti investície 7 rokov
36. OZE – alternatíva energetiky Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Závery analýzy modelového príkladu: uvedený projektový zámer uvažuje, že vo výrobe tepla bude prevádzkovaný kotol na slamu s inštalovaným výkonom 5 MW finančná analýza preukázala ekonomická návratnosť investície - čistá súčasná hodnota kapitálu je kladná a vnútorné výnosové percento investície prevyšuje diskontnú sadzbu pri realizácii investície do spaľovania biomasy z lokálnych, resp. regionálnych zdrojov je možné udržať prijateľnú cenu tepla pre obyvateľov v zásobovaných oblastiach rizikovým faktorom je cena paliva riziko môže znížiť zvolený spôsob financovania (vplyv na cenu tepla) - preto odporúčame financovanie investície kombináciou úveru a dotácie z podporných zdrojov spaľovaním biomasy možno znížiť množstvo emisií CO2 (cca o 8 900 t/rok) -pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2
37. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín systémy sa navrhujú ako systémy na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla pracovné médium - vodná paraalebo organická pracovná látka výkony zariadení a celková výroba elektrickej energie sú viazané na disponibilné množstvá a kvalitu biomasy v primeraných dopravných vzdialenostiach pre využitie cielene pestovanej biomasy na spaľovacie účely prichádzajú do úvahy najmä obiloviny a ich odpadová slama, ktorá môže byť cielene pestovaná na spaľovanie aj s obilím napr. na menejhodnotných poľnohospodárskych plochách, ako aj drevo z energetic-kých plantáží zariadenia umožňujúce spaľovanie uvedených palív umožňujú spaľovať aj zvyšky z potravinárskej produkcie (obilná slama) a z lesnej ťažby
38. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín nižšie parametre pracovnej látky v obehu turbíny spôsobujú nižšiu výrobu elektriny, v rozsahu 18 až 24 % z tepla privedeného v palive preto je pre zvýšenie efektívnosti potrebné využívať tiež vznikajúce teplo, ktorého potenciál predstavuje 50 až 65 % z tepla privedeného v palive doposiaľ inštalované zariadenia využívajú ako palivo najmä drevnú hmotu a obilnú slamu výkony zariadení a celková výroba elektriny sú viazané na disponibilné množstvá a kvalitu biomasy v primeraných dopravných vzdialenostiach preto je pri inštaláciách potrebné počítať so všetkou biomasou, vrátane existujúcich odpadov z ostatnej produkcie
39. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Východiská Okrem základných už definovanýchvýchodísk sa do výpočtov použili nasledovné predpoklady: zariadenie s inštalovaným elektrickým výkonom2 MW a tepelným výkonom 10 MW výroba elektriny 12 000 MWh výroba tepla 156 000 GJ doba ekonomickej životnosti 15 rokov hodnotené obdobie 2007 až 2022
40. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Investičné náklady Investičné náklady súodhadnuté pre zariadenie s inštalovaným elektrickým výkonom 2 MW a tepelným výkonom 10 MW. Projektové práce a inžiniering 10 000 tis. Sk Stavebné práce 30 000 tis. Sk Stroje a zariadenia 145 000 tis. Sk Rezerva 15 000 tis. Sk Celkové investičné náklady 200 000 tis. Sk
41. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Prevádzkové náklady Pre finančnú analýzu sa namodelovali nasledovné hodnoty: cena paliva – energetické plodiny 2000 Sk/t výhrevnosť paliva 15 MJ/kg spotreba paliva 16 tis. t/rok vlastná spotreba elektrickej energie 10 % z vyrobenej elektrickej energie využitie inštalovaného výkonu 6000 hod/rok náklady na prevádzkua opravy2,5 mil. Sk/MW/rok inšt. elektrického výkonu počet pracovníkov 8 priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/rok na jedného pracovníka poistenie investície 0,25 %
42. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Finančné náklady Pre určenie finančných nákladov výstavby zariadenia na spaľovanie poľnohospodárskejbiomasy sa použili nasledovné predpoklady: financovanie: z vlastných zdrojov 40,8 mil. Sk z úveru 165,0 mil. Sk podmienky úveru: prvý rok čerpania 2007 prvý rok splácania 2008 konečný rok splácania 2016 doba úveru v rokoch 10 výška úroku 7 %
43. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Výnosy: príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za elektrinu a teplopri výrobe elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín cena elektriny vyrobenej spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín sa určuje na rok 2007 ako pevná cena 3 075 Sk/MWh (na r. 2008 je 3 150 Sk/MWh) cena tepla 300 Sk/GJ
44. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Výsledky finančnej analýzy: ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri kalkulácii ceny elektriny 3 075 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 12 000 MWh/r a tepla na úrovni 156 000 GJ/r pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty: Hodnotené obdobie 2007 - 2022 Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008 Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 97449 tis. Sk Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 12,41 % Doba návratnosti investície 7 rokov
46. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín Závery analýzy modelového príkladu: uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín finančná analýza preukázala ekonomická návratnosť investície - čistá súčasná hodnota kapitálu je kladná a vnútorné výnosové percento investície prevyšuje diskontnú sadzbu rizikovým faktorom je cena paliva, využitie inštalovaného výkonu, výška IN riziká môže znížiť zvolený spôsob financovania - preto odporúčame financovanie investície kombináciou úveru a dotácie z podporných zdrojov spaľovaním biomasy možno znížiť množstvo emisií CO2-pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2
47. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou fermentačné technológie využívajú rozklad biomasy vhodnými kultúrami baktérií, väčšinou v anaeróbnom prostredí výhrevnosť bioplynu sa pohybuje v rozsahu 18 až 25 MJ. m-3 bioplyn je najvhodnejšie využiť v kogeneračnej jednotke so spaľovacím motorom, pričom výsledným produktom je elektrina a teplo časť tepla sa používa na dohrievanie fermentora, pretože od teploty fermentácie závisí aj intenzita rozkladu a teda vývinu bioplynu nakoľko pre prevádzku zariadenia je dôležité zachovať kontinuitu fermentácie, predpokladá sa vyrovnávanie rozdielov produkcie a spotreby bioplynu pomocou zásobníkov v čase poklesu odberu elektriny sa môže prebytok bioplynu akumulovať a využiť v čase špičky výkony na strane výroby elektriny sa pohybujú v rozsahu 150 až 1000 kW
48. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Východiská Okrem základných už definovanýchvýchodísk sa do výpočtov použili nasledovné predpoklady: využitie elektrickej energie a tepla doba ekonomickej životnosti 15 rokov hodnotené obdobie 2007 až 2022 výroba elektriny 2 122 MWh výroba tepla 13 238 GJ
49. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Investičné náklady Investičné náklady sa určovali pre zariadenie s kogeneračnou jednotkou s inštalovaným elektrickým výkonom 250 kW a disponibilným tepelným výkonom cca 200 kW: Projektové práce a inžiniering 4 200 tis. Sk Stavebné práce 8 600 tis. Sk Stroje a zariadenia 52 000 tis. Sk Rezerva 5 200 tis. Sk Celkové investičné náklady 70000 tis. Sk
50. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Prevádzkové náklady cena suroviny na výrobu bioplynu900 Sk/t spotreba suroviny 5 741 t/rok výroba bioplynu 2 950 m3/deň výhrevnosť bioplynu 21,5 MJ/kg vlastná spotreba elektrickej energie 10 % z vyrobenej elektriny Vlastná spotreba tepla 33 % z vyrobeného tepla využitie inštalovaného výkonu 8500 hod/rok Náklady na prevádzkua opravy2,5 tis. Sk/MW/rok inšt. el. výkonu Priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/rok na jedného pracovníka Počet pracovníkov 2 Poistenie investície 0,25 %
51. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Výnosy: príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za elektrinu a teplopri výrobe elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou cena elektriny vyrobenej spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciousa určuje na rok 2007 ako pevná cena 4200 Sk/MWh (r. 2008 – do 1 MW vč. 4310 Sk/MWh, nad 1 MW 3900 Sk/MWh) cena tepla 300 Sk/GJ
52. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Výsledky finančnej analýzy investície: ekonomika projektu je kalkulovaná pri ceneelektriny 4 200 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 2 122 MWh/r a tepla na úrovni13 328 GJ/r pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty: Hodnotené obdobie 2007 - 2022 Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008 Čistá súčasná hodnota investície (NPV) - 33 891 tis. Sk Vnútorné výnosové percento investície (IRR) nedef. Doba návratnosti investície NPV<0
53. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Finančné náklady Pre určenie fin.nákladov výstavby zariadenia navýrobuelektrinyspaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciousa použili nasledovné predpoklady: financovanie: z vlastných zdrojov 11,8 mil. Sk z úveru 17,0 mil. Sk z dotácie 42,0 mil. Sk podmienky úveru: prvý rok čerpania 2007 prvý rok splácania 2008 konečný rok splácania 2016 doba úveru v rokoch 10 výška úroku 7 %
54. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Výsledky finančnej analýzy kapitálu: ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri kalkulácii ceny elektriny 4 200 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 2 122 MWh/r a tepla na úrovni 13 328 GJ/r pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty: Hodnotené obdobie 2007 - 2022 Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008 Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 2 803 tis. Sk Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 7,43 % Doba návratnosti investície 10 rokov
55. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny zbioplynuvyrobeného fermentáciou
56. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny zbioplynuvyrobeného fermentáciou
57. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou Závery analýzy modelového príkladu: uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou finančná analýza preukázala ekonomickú návratnosť investície –len pri získaní 60 % dotácie z objemu investičných prostriedkov rizikovým faktorom je cena hmoty a výška investície spaľovaním bioplynu možno znížiť množstvo emisií CO2- pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2
58. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach MVE - vodné elektrárne s elektrickým výkonom do 10 MW životnosť vyššia ako je doba návratnosti investície výška investície ovplyvnená potrebou investície do vodného diela prevádzkové náklady ovplyvnené výškou platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov (Sk/MWh poskytnutej mechanickej energie) dôležité - nastavenie výkupnej ceny elektriny
59.
60.
61. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Prevádzkové náklady Náklady na prevádzku, údržbu a opravy 1,5 mil. Sk/MW/rok inšt. výk. Priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/prac./r Počet pracovníkov 1 Poistenie investície 0,25 % Využitie inštalovaného výkonu 3000 – 5000 hod/rok Platby za využitie hydropotenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone viac ako 100 kW (PVH) - pevná cena 427,- Sk/MWh poskytnutej mechanickej energie
62. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Finančné náklady financovanie: z vlastných zdrojov 131,500 mil. Sk z úveru 132,445 mil. Sk podmienky úveru: prvý rok čerpania 2006 prvý rok splácania 2007 konečný rok splácania 2017 doba úveru v rokoch 12 výška úroku 6 %
63. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Výsledky finančnej analýzy Pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty: Hodnotené obdobie 2006 - 2031 Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 142 tis. Sk Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 6,01 % Doba návratnosti investície 13 rokov
64. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach
65. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach
66. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Závery analýzy modelového príkladu: uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny na novej 2 MW MVE spojenej s výstavbou hate finančná analýza preukázala ekonomickú návratnosť investície aj kapitálu –hodnota NPV je kladná a IRR prevyšuje diskontnú sadzbu zvyšovanie využitia inštalovaného výkonu vedie k poklesu ceny vyrobenej elektriny pri investovaní do MVE aj s vodným dielom je veľmi významný vplyv platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu
67. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Pevná cena v r. 2007 za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodnýchstavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW - podľa inštalovaného výkonu vodných elektrární: • od 100 kW do 1 000 kW 117,- Sk/MWh • od 1 001 kW do 10 000 kW 195,- Sk/MWh • nad 10 000 kW 397,- Sk/MWh poskytnutej mechanickej energie (Cenové rozhodnutie ÚRSO č. 0011/2007/V pre SVP, š. p.)
68. OZE – alternatíva energetiky Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach Cena elektriny vyrobenej z OZE sa určuje na rok 2008 ako pevná cenas predpokladanou dobou návratnosti investície 12 rokovz vodnej energie s inštalovaným výkonom zdroja do 5 MW uvedeného do prevádzky do 1. 1. 20052000 Sk/MWh, uvedeného do prevádzky po 1. 1. 2005 s inštalovaným výkonomzdroja do 1 MW vrátane 2420 Sk/MWh, uvedeného do prevádzky po 1. 1. 2005 s inštalovaným výkonomzdroja nad 1 MW 2820 Sk/MWh, zariadenia rekonštruovaného po 1. 1. 2005 s dosiahnutímzvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množstva ročnejvýroby elektriny rekonštrukciou riadiaceho systému 2520 Sk/MWh (Výnos ÚRSO č. 2/2007)
69. OZE – alternatíva energetiky Záver z modelových príkladov vzhľadom na platnú energetickú politiku EUa SRje záujem spoločnosti na vyššom využívaní obnoviteľných zdrojov energie v dôsledku realizácie podporných programov technológie pre využívanie OZE v ostatných rokoch v Európe zaznamenali veľký rozvoj tieto technológie si však stále vyžadujú vyššie náklady na výstavbu zdroja preto je veľmi dôležité vytvoriť prevádzkovateľom a investorom vhodné ekonomické prostredie
70. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica Výroba tepla rok 2003 230 074 GJ Spotreba plynu: 7 402 861 m3 Priemerná cena plynu: 7,58 Sk/m3 Plyn spolu bez DPH: 56 100 432 Sk Cena tepla vrátane DPH: 518 Sk/GJ
71. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica CZT s inštalovaným výkonom 34,26 MW Vykurovanie 287 900 m2 Z toho 3 510 bytov o výmere 172 700 m2 Nebytový fond o výmere 115 200 m2
72. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica v roku 2001 bola začatá realizácia rekonštrukcie tepelného hospodárstva I. etapa • vybudovanie nových rozvodov OS B1výmena technológie OST v OS B1 a vybudovanie OST v A1 a A2 • vybudovanie centrálneho riadiaceho dispečingu zmena horúcovodného systému na teplovodný PKB (DEXIA) – financujúca banka
73. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica Zníženie tlaku vo vykurovacom systéme (z 15 bar na 6 bar) Zníženie teploty vykurovacieho média (zo 150º C na 110 º C) Značné úspory na stratách v rozvodoch Úspory investičných prostriedkov súvisiacich s rekonštrukciou OST
74. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica V roku 2002 zdraženie plynuo 100 Sk/GJ Predpokladaný nárast maximálnej ceny tepla zo 450 Sk/GJna 480 Sk/GJ Pri pokračovaní rekonštrukcie by cena tepla presiahla 480 Sk/GJ
75. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica ... rok 2002 a 2003 hľadanie možností dokončiť rekonštrukciu ... pokračovať v rekonštrukcií tepelného hospodárstva bez ďalšieho výrazného zvyšovania ceny tepelnej energie zmena palivovej základne inštalácia kotlov na spaľovanie biomasy
76. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky ... rok 2003 a 2004 technická a investičná príprava projektu ... T E R M O N O V A a.s.
77. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Priemerné denné výkony CZT v Novej Dubnici rok 2005
78. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Priebeh denných spotrieb zemného plynu a lesnej štiepky rok 2005
79. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Priemerné denné výkony CZT v Novej Dubnici rok 2006
80. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Priebeh denných spotrieb zemného plynu a lesnej štiepky rok 2006
81. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Postup zmeny palivovej základne v CZT Nová Dubnica Rok 2004 Výmena plynového kotla K1 za kotol na spaľovanie drevnej štiepkyo výkone 7 MW Demontáž nepotrebnej technológie strojovne a vybudovanie sila pre drevnú štiepku Rok 2005 Kontajnerová jednotka o výkone 2 MW Výmena plynového kotla K2 za kotol na spaľovanie drevnej štiepky o výkone 7 MW Vybudovanie zastrešeného skladu paliva
82. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky ... rok 2005 financovanie projektu ... PRIRADENIE PROJEKTU K PROGRAMOVEJ ŠTRUKTÚRE Názov operačného programu: Operačný program Základná infraštruktúra Názov priority: Priorita 2. Environmentálna infraštruktúra Názov opatrenia: Opatrenie 2.2. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre ochranu ovzdušia Typ aktivity: Zmena palivovej základne zdrojov energie s dôrazom na nízkoemisné a obnoviteľné zdroje Názov schémy štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre ochranu ovzdušia
98. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Ekonomické prínosy technológie na výrobu tepla z biomasy nižšie variabilné náklady na palivo stabilizovanie ceny tepla možnosť predaja ušetrených emisií CO2 vytvorenie podmienok pre dokončenie nevyhnutnej rekonštrukcie tepelného hospodárstva
99. OZE – alternatíva energetiky Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky Pohľad na kotly CTZ v Novej Dubnici pred a po rekonštrukcii Pôvodné kotly OKP 10na spaľovanie ZP Nové kotly BK1 a BK2 na spaľovanie drevnej štiepky Zrekonštruovaný CTZ s kotlom BK5