Bakalárska práca - Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
PREDBEŽNÉ OPATRENIA V OBČIANSKOM SÚDNOM
KONANÍ / PRÁVNA ÚPRAVA A ÚČEL PREDBEŽNÝCH
OPATRENÍ V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ
BAKALÁRSKA PRÁCA
2010 Mgr. Andrea Horniaková

1
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
PREDBEŽNÉ OPATRENIA V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ /
PRÁVNA ÚPRAVA A ÚČEL PREDBEŽNÝCH OPATRENÍ
V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ
Bakalárska práca
Študijný program: Právo
Študijný odbor: 3.4.1. právo
Pracovisko (katedra/ústav): Katedra skromného práva, Oddelenie
občianskeho práva
Vedúci bakalárskej práce: JUDr. Katarína Ševcová
Stupeň kvalifikácie: bakalár (v skratke „Bc.“)
Dátum odovzdania práce: .....................
Dátum obhajoby: ....................
Banská Bystrica, 2010 Mgr. Andrea Horniaková

2
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že predloženú bakalársku prácu Predbežné opatrenia v občianskom
súdnom konaní / Právna úprava a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní
som vypracovala samostatne, pod odborným vedením JUDr. Kataríny Ševcovej a použitú
literatúru som uviedla v Zozname bibliografických odkazov.
V Banskej Bystrici dňa ......................... podpis ...................................

3
POĎAKOVANIE
Chcela by som sa touto cestou poďakovať svojej školiteľke, vedúcej práce, JUDr.
Kataríne Ševcovej, za jej cenné rady a odborné vedenie pri vypracúvaní bakalárskej práce.

4
ABSTRAKT
HORNIAKOVÁ, Andrea: Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní : Právna
úprava a účel predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní. [Bakalárska práca].
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta; Katedra súkromného práva,
Oddelenie občianskeho práva. Vedúca práce: JUDr. Katarína Ševcová, Predseda komisie
pre obhajoby: doc. JUDr. Ján Cirák, CSc., Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. Banská
Bystrica : PRF UMB, 2010. 61 s.
Pôvodnou ambíciou napísania bakalárskej práce bolo priblíženie a následné
spracovanie problematiky predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, pričom
autorka z tohto svojho zámeru neupustila. Pri vypracúvaní jednotlivých kapitol svoju
pozornosť zameriava najprv na podstatu i účel predbežného opatrenia. Hľadá súvislosti
medzi procesnou prevenciou i pojmovými znakmi predbežných opatrení. Približuje
procesné podmienky na strane súdu, účastníkov konania a spomína aj ich negatívne
vymedzenie. V tretej kapitole uvádza druhy predbežných opatrení, poukazuje na
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, ako aj dokazovanie a rozhodovanie
o ňom. Uvádza i rozdiel medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou predbežných opatrení.
Autorka sa venuje podmienkam pre zánik a zrušenie predbežného
opatrenia, v predposlednej kapitole opisuje predbežné opatrenia v rámci Európskej únie.
Piata kapitola sa primárne zaoberá komparáciou predbežných opatrení vydávaných na
Slovensku a v Európskej únii; vysúva do popredia niektoré rozdiely medzi predbežnými
opatreniami u nás a v EÚ.
Celá bakalárska práca sa nesie v duchu pertraktovania vybraných názorov
niektorých odborníkov, teda autorov, na danú tému, pričom autorka miestami v jadre
práce, no najmä v úvode i závere konštatuje a konštruuje aj svoje vlastné názory či
stanoviská. Z dôvodu obmedzenosti rozsahu bakalárskej práce a jej funkčného zamerania,
ktoré má v sebe prvky prehľadnosti, sa autorka nezaoberá detailne celou škálou právneho
pokrytia predbežných opatrení, čo formuluje a zdôvodňuje v úvode.
Kľúčové slová:
Dočasnosť. Efektívnosť. Konanie o predbežnom opatrení. Nenávratný stav. Právny vzťah.
Právoplatnosť. Predbežné opatrenie. Procesná prevencia. Procesné podmienky.
Provizórnosť. Súd. Uznesenie. Účastníci konania. Vykonateľnosť. Zánik predbežného
opatrenia. Zrušenie predbežného opatrenia.

5
ABSTRACT
HORNIAKOVÁ, Andrea: The preliminary remedies in civil legal proceeding: Legal
regulations and purpose of the preliminary remedies in civil legal proceeding. [Bachelor
thesis]. Matej-Bel-University in Banská Bystrica. Faculty of Law; Department of Private
Law, Division of Civil Law. Advisor: JUDr. Katarína Ševcová, Chairman of the
commission for defence: doc. JUDr. Ján Cirák, CSc. Degree of professional qualification:
Bachelor. Banská Bystrica : PRF UMB, 2010. 61 p.
The primary aim of this bachelor thesis was the approximation and the following
processing of the issue of the preliminary remedy in the legal proceeding. This aim was
fullfilled. By the processing of particular chapters the attention is aimed at the purpose of
the preliminary remedy at first. It searches the contigencies between the process precaution
and conceptual signs of the preliminary remedy. It approximates the process conditions on
the side of the court, juristic persons and it also mentions its negative determination. The
third chapter deals with the kinds of the preliminary remedies. It also shows the
assumptions for the enactment of the preliminary remedy, as well as its proof and decision-
making. This chapter deals with the difference between the validity and enforcing of the
preliminary remedies as well. The author of the bachelor thesis describes the conditions
needed for the end and dissolution of the preliminary remedy. The last but one chapter is
dedicated to the preliminary remedies in the area of the European Union. The fifth chapter
primarily deals with the comparison of the preliminary remedies in Slovakia and European
Union. It shows some differences of the preliminary remedies in Slovakia and EU in
spotlight.
The whole bachelor thesis is aimed at certain experts, the authors, and their
opinions about the issue mentioned. In the core of the bachelor thesis, the opinions of the
author are mentioned as well, but mainly in its beginning and the end her own opinions and
attitudes are contructed and alleged. Because of the contents restriction of the bachelor
thesis, as well as its functional aim that contains elements of the logical structure the author
does not deal with the whole spectrum of the legal usage and definition of the preliminary
remedies in detail. It is mentioned and justified in the beginning of the bachelor thesis.
Key words:
Temporariness. Effectivity. Preliminary remedy in the legal proceeding. Irreclaimable
condition. Legal relationship. Validity. Preliminary remedy. Process precaution. Process
conditions. Extemporaneousness. Court. Resolution. Juristic person. Enforcement. End of
the preliminary remedy. Dissolution of the preliminary remedy.

6
OBSAH
Zoznam skratiek a značiek 7
Slovník 8
Úvod 9
1 Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom procese 11
1.1 Procesná prevencia 12
1.2 Podstata a účel predbežných opatrení 15
1.3 Pojmové znaky predbežných opatrení 18
2 Procesné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia 22
2.1 Procesné podmienky na strane súdu 22
2.1.1 Právomoc súdu 22
2.1.2 Príslušnosť súdu 24
2.2 Procesné podmienky na strane účastníkov konania 29
2.3 Negatívne procesné podmienky 31
3 Konanie o predbežnom opatrení 33
3.1 Členenie (druhy) predbežných opatrení 33
3.2 Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia 34
3.3 Dokazovanie a rozhodovanie o predbežnom opatrení 36
3.4 Právoplatnosť a vykonateľnosť predbežného opatrenia 38
3.5 Zánik a zrušenie predbežného opatrenia 40
4 Predbežné opatrenia v Európskej únii 44
4.1 Všeobecne o konaní o predbežných opatreniach v EÚ 45
4.2 Podmienky pre nariadenie predbežných opatrení v EÚ 46
4.3 Vlastnosti predbežných opatrení v EÚ 47
4.4 Priebeh konania o predbežných opatreniach v EÚ 47
4.5 Druhy predbežných opatrení v EÚ 49
5 Komparácia predbežných opatrení v SR a EÚ 50
Záver 54
Resumé 57
Zoznam bibliografických odkazov 58

7
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK
Čl. - článok
ES – Európske spoločenstvo/Európske spoločenstvá
EÚ – Európska únia
FS – Formálna stránka
MS – Materiálna stránka
Najvyšší súd SR – Najvyšší súd Slovenskej republiky
Napr. – napríklad
Nasl. – nasledujúce
Ods. – odsek
OSP – Občiansky súdny poriadok
O. s. p. – Občiansky súdny poriadok
PO – predbežné opatrenie/predbežné opatrenia
RP SD – Rokovací poriadok Súdneho dvora
RP VS – Rokovací poriadok Všeobecného súdu
SD – Súdny dvor
SR – Slovenská republika
Str. – strana
Ústava SR – Ústava Slovenskej republiky
Ústavný súd SR – Ústavný súd Slovenskej republiky
ZES – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva
ZESAE – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
ZFEÚ – Zmluva o fungovaní Európskej únie

8
SLOVNÍK
Akcesorický - sprievodný, vedľajší, doplnkový.
Kauzálny - rozumej príčinná súvislosť alebo súvislosť príčiny a následku.
Kontradiktórnosť - podstatu pojmu tvorí súperenie strán, ktorého základným
predpokladom je rovnosť účastníkov konania. Súdne rozhodnutie by na základe tejto
zásady malo vychádzať predovšetkým z výsledkov konfrontácie strán v spore, z ktorých
každá musí mať možnosť vyjadriť sa k požiadavkám a tvrdeniam druhej sporovej strany.
Taktiež každá strana má právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty.
Prejudikovať - dopredu/vopred rozhodnúť.

9
ÚVOD
Primárnym účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania v prípade ich ohrozenia či
porušenia. V samotnom konaní konečné vyriešenie veci však trvá vo väčšine prípadoch
pomerne dlhší čas, čo v takomto dôsledku môže spôsobiť znemožnenie realizácie výsledku
konania. Predbežné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie
rýchlej, efektívnej a zásadne len dočasnej úpravy pomerov – vzťahov medzi účastníkmi
konania. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť (zákonom
ustanoveným spôsobom) domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde.
V prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej i vecnej súvzťažnosti, je
mimoriadne potrebný a dôležitý okamžitý zásah súdu. Vo svojej podstate je teda predbežné
opatrenie konkretizáciou a naplnením ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
lebo právo domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom poskytnutia ochrany predbežným
opatrením patrí medzi základné a Ústavou Slovenskej republiky garantované práva.
Aplikačná prax súdov a literatúra uvádzajú, že predbežným opatrením sa zaručuje úplnosť
práva na súdnu ochranu.
Cieľom bakalárskej práce je poukázať na význam menovaného procesného inštitútu
a načrtnúť podmienky v procese konania a nariadenia predbežných opatrení na základe
názorov vybraných autorov v danej oblasti práva. Predmet práce pozostáva, najmä, z
právnej úpravy predbežných opatrení, ktorá je spracovaná v Občianskom súdnom poriadku
ako všeobecne záväznom právnom predpise, ale aj z ďalšej literatúry, ktorú uvádzame
v Zozname bibliografických odkazov. Bakalárska práca je funkčne zložená z piatich
kapitol.
Prvá kapitola s názvom Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok
v civilnom procese sa zaoberá charakterizovaním inštitútu predbežných opatrení vo
všeobecnosti, pričom sa zdôrazňuje jeho podstata. Menovaná kapitola sa ďalej delí na tri
podkapitoly, v ktorých sa vysvetľuje procesná prevencia vo všeobecnosti i podstata a účel
predbežných opatrení. Spomíname tu aj pojmové znaky predbežných opatrení, medzi ktoré
zaraďujeme dočasnosť, provizórnosť, efektívnosť, rýchlosť a osvedčenie nároku.
Ďalšia kapitola pojednáva o procesných podmienkach pre nariadenie predbežného
opatrenia na strane súdu i účastníkov konania. Vymedzujeme tu aj negatívne procesné
podmienky, medzi ktoré patrí prekážka začatej a rozsúdenej veci. Procesné podmienky sú

10
predpoklady, ktorých splnenie si zákon vyžaduje na to, aby mohol súd prejednať
a rozhodnúť veci, v ktorých osoby uplatnili svoje právo na súdnu ochranu v civilnom
procese. Aj správne určenie okruhu účastníkov je veľmi dôležité, lebo ich nesprávne
určenie je spravidla takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie rozhodnutia či
prípustnosť dovolania.
Tretia kapitola má názov Konanie o predbežnom opatrení. Venuje sa i druhom
predbežných opatrení. Tie sú vymedzené explifikatívne; to znamená, že súd by mohol
nariadiť aj predbežné opatrenie iného obsahu, resp. spojiť viaceré druhy predbežných
opatrení na dosiahnutie predbežnej ochrany účastníka konania. Vo štvrtej podkapitole sa
zaoberáme právoplatnosťou a vykonateľnosťou uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia. Vykonateľnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia nastáva uplynutím
lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť od doručenia uznesenia. V poslednej časti tejto
kapitoly sa určuje aj zánik a zrušenie predbežných opatrení, pričom k zániku dochádza
priamo zo zákona, a teda bez toho, aby o tom musel rozhodovať súd.
Predposledná kapitola pertraktuje do popredia predbežné opatrenia, ktoré sa
nariaďujú v rámci Európskej únie. Delí sa na päť podkapitol, v ktorých sa primárne
zameriavame na ich základné charakterizovanie. Vymedzujeme tu podmienky, vlastnosti
predbežných opatrení i priebeh konania o nariadení predbežných opatrení. Druhy
predbežných opatrení v rámci Európskej únie sa podstatným spôsobom odlišujú od
predbežných opatrení, prijímaných súdmi Slovenskej republiky.
Komparácia predbežných opatrení v SR a EÚ sa zameriava na porovnanie
predbežných opatrení u nás a v Európskej únii. Nariadenie predbežných opatrení
v žiadnom prípade nevylučuje to, aby súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu aj
právam, ktoré boli v konaní o predbežnom opatrení porušené. Obsah tohto procesného
inštitútu nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatne skončeného
konania. Kapitola vysúva do popredia hlavné rozdiely v tomto procesnom inštitúte.
Dovoľujeme si konštatovať, že inštitút predbežných opatrení a jeho spracovanie
v odbornej literatúre je pomerne rozsiahly. Vzhľadom na túto skutočnosť (s poukázaním na
vymedzený rozsah bakalárskej práce), nezaoberáme sa historickým vývojom predbežných
opatrení, náhradou ujmy nariadením predbežného opatrenia, náhradou trov nariadením
predbežného opatrenia a v neposlednom rade i opravnými konaniami. Nevenujeme sa
podrobne aj odvolaniu voči predbežným opatreniam.

11
1 Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok
v civilnom procese
Funkciou Občianskeho súdneho poriadku je primárne zabezpečiť spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, zabezpečiť výchovu na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie si povinností a na úctu k právam iných osôb.
Týmto účelom sa sleduje realizácia práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá je zaručená
v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava SR“).
Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
v občianskom súdnom konaní možno považovať za základné právo na súdnu ochranu
v zmysle spomínaného čl. 46 Ústavy SR. Ak by teda došlo k tej situácií, že súd by
odmietol rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo ak by o ňom
rozhodol oneskorene, došlo by k zmareniu účelu tohto procesné inštitútu, čo by sa,
teoreticky, mohlo klasifikovať ako odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae).
,,Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá
také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť
samo osebe nariadenie predbežného opatrenia.“1
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústavný súd SR“) rešpektuje zásadu,
že mu neprislúcha preskúmavať protizákonnosť napadnutého uznesenia súdu
o predbežnom opatrení; na druhej strane, ale posudzuje to či jeho nariadením nedošlo
k porušeniu základných práv, ktoré sú garantované Ústavou SR a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Každý účastník konania si musí byť
vedomý situácie, že jeho pomery môžu byť dočasne upravené spomínaným inštitútom.
Obsah tohto procesného inštitútu nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku
právoplatne skončeného konania. Predpokladá sa len to, že tento inštitút vytvorí procesnú
situáciu, počas ktorej sa môže právoplatne rozhodnúť prejednávaný spor. Podľa názoru
Ústavného súdu SR2
nariadenie predbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje to,
aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu aj právam, ktoré boli, podľa
účastníka konania, v konaní o predbežnom opatrení porušené. Účastník konania sa môže
1
Uznesenie Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 57/2000.
2

12
brániť návrhom na zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa neho pominuli alebo vôbec
neexistovali dôvody na jeho nariadenie.3
Predbežné opatrenie je len zabezpečovacím civilnoprávnym prostriedkom, ktorý
nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo
veci samej. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP“) poskytuje účastníkovi, voči
ktorému smeruje výrok predbežného opatrenia, primeranú a efektívnu ochranu pred
prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom aj počas konania vo veci samej.
Keďže túto ochranu považuje Ústavný súd za účinnú a dostupnú, účastník súdneho konania
sa jej preto nemôže súčasne dovolávať aj podnetom pred Ústavným súdom. Na základe
doteraz povedaného, Ústavný súd SR rozhodol, že predbežné opatrenie ako zabezpečovací
prostriedok nemôže sám o sebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej alebo
právnickej osoby.4
Právo na súdnu ochranu v konaní o predbežnom opatrení, podľa nášho názoru,
nepovažujeme na mieste. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia (ďalej len
,,PO“) sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania, ale ide o opatrenie,
ktoré OSP zahŕňa do činnosti súdu pred začatím konania a má len dočasný charakter.
O právach a povinnostiach sa rozhoduje v konaní o veci samej a uznesenie o nariadení PO
nevylučuje poskytnutie ochrany účastníkovi v konaní vo veci samej.
Podľa ďalšieho vyjadrenia Ústavného súdu SR5
k porušeniu základného práva
nedôjde ani vtedy, ak k rozhodnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo po
neprimerane dlhej dobe. Ochrana v konaní pred Ústavným súdom sa poskytuje len vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvá.
1.1 Procesná prevencia
Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku súdy v občianskom súdnom konaní
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutím, ktoré
neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv
a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. A taktiež aj na to, aby sa
3
V § 77 OSP sa uvádzajú dôvody pre zánik predbežných opatrení.
4
5
Nález Ústavného súdu SR, číslo judikátu: 38/2002.

13
práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súčasťou tohto procesu je aj preventívno-
výchovné pôsobenie, ktoré je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali
a plnili práva či povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností.
Preventívna činnosť súdov sa, spravidla, chápe predovšetkým ako činnosť súdov
pred začatím konania. Jej obsah je však určovaný aj povahou konkrétnej veci, ktorú súd
prejednáva a o ktorej rozhoduje. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa
predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých
práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené.6
Vzhľadom na pôsobenie
právnych noriem, ktorými sa táto činnosť realizuje, môžeme ich deliť na tie, ktoré pôsobia:
- vo vzťahu ku všetkým nositeľom práv a povinností alebo na tie,
- ktoré pôsobia vo vzťahu k procesným stranám, t.j. účastníkom konania.
Právna úprava jednotlivých inštitútov, ktoré sú zamerané na procesnú prevenciu, je
systematicky začlenená v ustanoveniach o činnosti súdu pred začatím konania. Ide o druhú
časť OSP, ktorú možno rozdeliť na:
- právnu úpravu činnosti zameranej na riešenie sporu inak ako v sporovom konaní
(sem patrí Zmierovacie konanie i Konanie o určenie otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov);
- právnu úpravu dočasnej ochrany ohrozených či porušených subjektívnych práv
a povinností i právom chránených záujmov (sem zaraďujeme Predbežné opatrenia
a Zabezpečenie dôkazu).7
Základným prameňom zákonnej úpravy predbežných opatrení je OSP. V zmysle čl.
51 Ústavy SR je Občiansky súdny poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo
na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní
tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. V zmysle OSP8
je možné nariadiť PO
v prebiehajúcich konaniach. V konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu (§ 81 OSP),
môže zároveň nariadiť PO aj v priebehu konania vo veci samej. V tejto súvislosti chceme
zdôrazniť situácie, keď žalobca podá návrh na nariadenie PO a súčasne podá návrh na
začatie konania vo veci samej. Vynára sa tu totiž otázka či sa toto konanie bude
posudzovať podľa § 74 OSP alebo podľa § 102 OSP. V zmysle § 79 OSP sa konanie vo
veci samej začína už podaním samotného návrhu, a preto sa, na základe povedaného,
domnievame, že návrh, v ktorom sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia
6
VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2001. Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem.
7
Pozri druhú časť OSP.
8
Pozri § 102 OSP.

14
a súčasne podáva návrh na začatie konania vo veci samej, je potrebné posudzovať podľa §
102 OSP.
Dovolíme si konštatovať, vzhľadom na doteraz vyslovené tvrdenia, že z hľadiska
procesných podmienok možno vymedziť pre inštitút PO nasledujúce základné znaky:
- jeho použitie je viazané výlučne na veci patriace do právomoci civilných súdov,
pričom ale môže byť obmedzené v závislosti od vzťahu k povahe veci,
- možno ho využiť pred začatím konania i počas konania,
- pred začatím konania o ňom rozhoduje súd len na návrh, po začatí konania
o predbežnom opatrení rozhoduje súd na návrh aj ex offo.
Inštitút predbežných opatrení9
má totiž primárne umožniť rýchle a pružné riešenie
takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku
absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľného stavu. Na druhej
strane, je nutné vymedziť predpoklady nariadenia PO, aby jeho vydaním nedochádzalo
k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv odporcu alebo tretej osoby,
a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.
Predbežné opatrenie je procesný prostriedok, ktorý sa využíva na poskytnutie
rýchlej, efektívnej a dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.10
Občiansky
súdny poriadok v § 74, ods. 1 upravuje dva zákonné dôvody, pre ktoré je možné ho vydať:
a) ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov
b) alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Myslíme si, že ustanovenia § 74 OSP a nasl. OSP neupravujú postup súdu pri
nariadení predbežných opatrení komplexne. Zo systematického usporiadania OSP sa však
vyvodzuje, že pre konanie upravené v druhej časti OSP sa plne použijú ustanovenia
obsiahnuté v prvej časti OSP, ako aj ustanovenia časti tretej (tie však primerane).
Okrem OSP sa úprava PO nachádza všade tam, kde takúto úpravu obsahuje
procesná norma.11
PO sú v súčasnosti nevyhnutným predpokladom realizácie základného
práva garantovaného Ústavou SR, a preto potreba nariadiť ho sa bude vyskytovať všade
tam, kde budú ohrozené a/alebo porušené subjektívne práva fyzických či právnických
osôb, pričom toto porušenie a/alebo ohrozenie práva musí byť navrhovateľom dostatočne
osvedčené. Nevyžaduje sa rozsiahle dokazovanie, ako je tomu v konaní vo veci samej.
Ohrozené a/alebo porušené právo jednotlivca sa musí súdu javiť viac ako pravdepodobné,
9
VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2000. Inštitút predbežného opatrenia v praxi slovenských súdov a s ním
súvisiace otázky.
10
BABIAKOVÁ, E. a kol. 1996. Nariadenie predbežného opatrenia.
11
Napr. § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15
preto je len na navrhovateľovi, aby súdu preukázal skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
jeho nariadenie do takej miery, že ich súd bude považovať za dostatočné.
Podľa teórie občianskeho procesného práva konanie, ktorým sa navrhuje nariadenie
predbežného opatrenia, patrí medzi zabezpečovacie konania. K zabezpečeniu v civilnom
procese dochádza najmä tak, že rozhodnutím súdu sa nariadi ,,provizórna“ úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.12
Autor
sa však nezaoberá prípadmi, keď je potrebné nariadiť PO z dôvodu, že je ohrozený výkon
súdneho rozhodnutia. V tejto situácií nám vzniká otázka či medzi zabezpečovacie konanie
(ako druh civilného procesu) patrí aj nariadenie predbežného opatrenia v prípadoch
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Alebo toto konanie je potrebné zaradiť pod
konanie o nútenom výkone súdnych rozhodnutí? Na základe teórie procesného práva sa
exekučným konaním poskytuje ochrana judikovaným právam, teda takým právam na
plnenie, ktoré boli priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím, a pritom neboli
dobrovoľne splnené počas lehoty určenej na dobrovoľné plnenie.13
Exekučné konanie sa začína na návrh. Ak má byť PO zabezpečený výkon súdneho
rozhodnutia, je nutné (podľa niektorých odborných názorov) v týchto prípadoch hovoriť
o zabezpečovacom konaní, nakoľko až podaním návrhu sa začína konanie o nútenom
výkone súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie v týchto prípadoch ,,vypĺňa“ medzeru
od skončenia konania vo veci samej do podania návrhu na výkon súdneho rozhodnutia.
Predbežné opatrenie, nariadené z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol
ohrozený, si vyžaduje existenciu súdneho rozhodnutia.14
Na záver dodávame, že v našom právnom poriadku absentuje dôkladnejšia úprava
ujmy, ktorá je spôsobená nariadením predbežného opatrenia, a teda postupu súdu pri
vydaní nekvalifikovaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
1.2 Podstata a účel predbežných opatrení
Definitívna ochrana ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam a právom
chráneným záujmom fyzických či právnických osôb je poskytnutá v konaní až
12
MAZÁK, J. 1997. Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese.
13
MAZÁK, J. 2007. Základy občianskeho práva procesného.
14
§ 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,EP“).

16
právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej, kedy sa konanie, spravidla, končí.
V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam či právom chráneným
záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo v čase rozhodovania o veci.15
Pojem PO nie je definovaný v OSP a nebolo tomu tak ani v predchádzajúcich úpravách
civilného procesu. Teória občianskeho procesného práva však vymedzuje PO a určuje ich
účel a význam. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana
účastníkovi konania (navrhovateľovi) a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia. Spomínaným opatrením sa tak vytvorí stav, ktorý by mal umožniť ničím
nerušené rozhodovanie vo veci samej. ,,Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu,
poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy,
kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym
rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.“16
Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj jeho provizórnosť či neúplnosť
procesnej ochrany, ktorá je vymedzená jeho obsahom. V tejto spojitosti vyvstáva otázka
vzťahu medzi výrokom rozhodnutia súdu vo veci samej a obsahom výroku predbežného
opatrenia.17
Rozhodovanie o návrhu na PO rešpektuje provizórnosť dočasnej ochrany
poskytovanej takýmto opatrením; rozlišuje sa však medzi vecami, v ktorých sa obsah PO
približuje obsahu požadovanej ochrany vo veci samej, lebo inak by predbežné opatrenia
neboli vôbec použiteľné. Tento inštitút nemôže byť zásadne vydaný, ak by bol jeho obsah
totožný s rozhodnutím vo veci samej. Tým by v podstate súd predbiehal rozhodnutie vo
veci samej. Spravidla nie je prípustné, aby oprávnený už predbežným opatrením dosiahol
to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Máme za to, že
súhlasíme s týmto názorom, no existujú aj určité výnimky, čo potvrdzuje i judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd SR“). Napr. nemožno
vylúčiť vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho určité konanie v prípade žaloby
o zdržanie sa tohto konania. Tu je rozhodujúce hľadisko potreby zabránenia vzniku či
rozširovania ujmy dotknutého účastníka. (Tejto problematike sa sčasti venujeme aj
v predposlednej kapitole bakalárskej práce.)
Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie len na návrh a za toho
predpokladu, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je
15
16
FICOVÁ, S. a kol. 2008. Občianske právo procesné. Základné konanie.
17
MAZÁK, J. a kol. 2007. Základy občianskeho procesného práva.

17
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.18
Aplikovaním tohto inštitútu súd
poskytne ochranu navrhovateľovi, ak tento preukáže naliehavý právny záujem na nariadení
predbežného opatrenia. Úlohou súdu je (v čo možno najkratšom čase) rozhodnúť
o nariadení PO, ak sú splnené podmienky na jeho nariadenie, pretože len ,,rýchlo“
uplatnené predbežné opatrenie napĺňa význam a účel tohto procesného inštitútu. Práve
kvôli tomu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení19
nie je priestor pre rozsiahle
dokazovanie a je povinnosťou navrhovateľa preukázať súdu nevyhnutnú a naliehavú
potrebu ochrany ohrozených či porušených práv. Súd z predloženého návrhu skúma iba
potrebu dočasnej ochrany navrhovateľa, pričom podrobné zistenie skutkového stavu nie je
rozhodujúce. V prípade, ak sa v konaní vo veci samej neskôr zistí, že nariadením
predbežného opatrenia nebola potreba dočasnej ochrany navrhovateľa náležitá alebo
navrhovateľ bol v konaní vo veci samej procesne neúspešný, z tohto dôvodu vzniká nárok
na zánik alebo zrušenie predbežného opatrenia, ale aj zodpovednosť navrhovateľa voči
tomu, voči komu bola nariadením predbežného opatrenia spôsobená ujma. A preto platí, že
nariadením predbežného opatrenia sa nemôžu prejudikovať práva vo veci samej.
Ak sa postupuje pri nariadení predbežného opatrenia podľa § 102 OSP, je zrejmé,
že v začatom konaní vo veci samej je skutkový stav zistený dôkladnejšie ako v konaní
podľa § 74 OSP. Je tomu tak preto, lebo ak súd vydá nariadenie o predbežnom opatrení
podľa § 74 OSP, vychádza len z tvrdení navrhovateľa a skutočností, ktoré mu boli
predložené. V konaní podľa § 102 OSP poskytuje súd dočasnú ochranu účastníkom
konania s tým rozdielom, že toto poskytnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného
v samotnom konaní vo veci samej. Predbežné opatrenia poskytujú iba procesné
zabezpečenie, a preto by sa v zásade nemali nariaďovať tam, kde medzi účastníkmi
existuje hmotnoprávna úprava zabezpečenia vzájomných nárokov. V praxi
občianskoprávnych súdov sa však vyskytol názor, ktorý pripúšťa nariadenie predbežného
opatrenia aj v tých prípadoch, ak je pohľadávka hmotnoprávne zabezpečená záložným
právom.20
Poskytnutím ochrany predbežnými opatreniami sa, aj podľa nášho názoru,
zabezpečuje účel a cieľ občianskeho civilného procesu, ktorý je vymedzený v § 1 OSP.21
Tento účel a cieľ vychádza z ústavných princípov (vyjadrených najmä v čl. 46 Ústavy SR),
18
§ 74 ods. 1 OSP.
19
ŠTEVČEK, M. 2002. Čo nové v úprave predbežných opatrení?
20
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 41/1995.
21
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie
zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

18
a preto, že sa predbežnými opatreniami zaručuje úplnosť práva na súdnu ochranu, je
nesporné, že i tento inštitút spĺňa náležitosti uvedené v § 1 Občianskeho súdneho poriadku.
1.3 Pojmové znaky predbežných opatrení
Pojmové znaky predbežných opatrení vyplývajú nielen z teórie občianskeho
procesného práva, ale aj z aplikačnej praxe súdov. Ich existenciu vyjadruje hlavne význam
a účel samého procesného inštitútu predbežných opatrení, pričom ich zároveň odlišuje od
ďalších procesných inštitútov. Všetky pojmové znaky neexistujú samostatne, je medzi nimi
výrazná a charakteristická koexistencia, pričom niektoré znaky predpokladajú tie ďalšie.
Za pojmový znak predbežného opatrenia treba v prvom rade považovať
dočasnosť.22
Ide o také opatrenie súdu poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným
právnym pomerom účastníkov konania dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie
konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.
Skúmanie dočasnosti je významné predovšetkým so zreteľom na ochranu dočasnej sféry
účastníka konania, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje. Je neprípustné, aby
predbežné opatrenie trvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel.
Dočasný charakter predbežného opatrenia predpokladá, podľa Svetlany Ficovej23
,
že:
a) nie je ho možné vydať vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v civilnom
konaní,
b) nie je možné deklarovať ním určité právo,
c) nie je možné nariadiť ho so spätnou účinnosťou,
d) nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by znemožnilo celkom alebo
s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny.
Časovým ohraničením dočasnosti je vyjadrený spôsob úpravy zániku a zrušenia
predbežného opatrenia, ktorý je vymedzený v § 77 OSP. Súd zruší predbežné opatrenie, ak
pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.24
22
EDÍCIA IUSTITIANA, 2008. Občiansky súdny poriadok s judikatúrou.
23
24
§ 77 ods. 2 OSP.

19
Druhým pojmový znakom predbežných opatrení je provizórnosť, lebo jeho
vydaním sa upravujú vzťahy medzi fyzickými i právnickými osobami len provizórne.
Nariadením predbežného opatrenia (uznesením súdu) navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej. Ním sa len zaisťuje, aby konečné rozhodnutie
malo reálny význam. ,,Obsah predbežného opatrenia a jeho výrok musí byť odlišný od
obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné
rozhodnutie veci.“25
Tu sa nám naskytuje otázka, nakoľko je potrebné, aby nedošlo
k prejudikovaniu konečného rozhodnutia, keď predbežné opatrenie je len dočasnou
úpravou. Vzhľadom na dočasnosť a provizórnosť predbežného opatrenia, je najdôležitejšie,
aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu neobnoviteľného či nenávratného stavu. A teda
musí existovať možnosť obnoviť stav, ktorý existoval pred jeho vydaním. Predbežným
opatrením sa pomery účastníkov konania nemôžu upraviť ani spôsobom, ktorý síce
nezakladá neobnoviteľný stav, ale jeho vznik podstatne sťažuje.
Ďalším znakom predbežných opatrení je efektívnosť. Dôležité je, aby predbežné
opatrenie postačovalo na zabezpečenie dočasnej úpravy pomerov alebo ochrany výkonu
rozhodnutia. Zásah do práv prostredníctvom aplikácie inštitútu predbežných opatrení musí
byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov. Ochrana poskytovaná cez predbežné opatrenie musí byť poskytnutá
navrhovateľovi v rámci ústavných a zákonných pravidiel, a taktiež aj tomu, proti komu
predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné
opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby sa prakticky znemožnila
ochrana oprávnených záujmov druhej strany. Súd musí zakaždým zvážiť či v dôsledku
aplikácie menovaného inštitútu nevznikne neprimeraná ujma, t.j. ujma, ktorá bude
nariadená oproti neprimeranej výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa
navrhovateľ.
Rýchlosť sa chápe ako štvrtý základný znak predbežných opatrení. Povinnosťou
súdu je rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia bezodkladne, ak sú splnené
podmienky pre jeho nariadenie, a ak je nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery
účastníkov konania. § 74 ods. 4 OSP ustanovuje to, že o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 226
, rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do
25
POSPÍŠILOVÁ, I. 2002. Predbežné opatrenia a občianske súdne konanie.
26
§ 74 ods. 2 OSP vymedzuje napríklad, že návrh má okrem náležitostí podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo

20
30 dní po doručení návrhu. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b)27
a g)28
, rozhodne najneskôr do siedmich dní od
doručenia návrhu; a ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 75a29
, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. Predbežné opatrenie,
vydané podľa § 75a, trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti; ak bolo
pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenia trvá
a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné30
. Samozrejme, všetky návrhy,
ak má o nich súd rozhodovať, musia obsahovať náležitosti, ktoré sú vymedzené v § 74 ods.
2 OSP.
Osobitným pojmovým znakom predbežných opatrení je osvedčenie nároku31
na
nariadenie predbežného opatrenia. Pojem osvedčenie plne zodpovedá dokazovaniu
v civilnom procese, teda v konaní vo veci samej. S ohľadom na význam predbežných
opatrení, dokazovanie sa nevykonáva v plnom rozsahu, ale sa iba osvedčuje nárok
navrhovateľa. Je preto len vecou navrhovateľa, aby svoje tvrdenia podložil takými
dôkaznými prostriedkami (najčastejšie sú to listinné dôkazy), ktorými osvedčí svoj nárok,
keďže nie je priestor pre rozsiahle dokazovanie.
Z návrhu musí byť súdu zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo
veci samej. V podaní o nariadení predbežného opatrenia majú byť uvedené skutočnosti,
ktoré sa musia javiť súdu ako vysoko pravdepodobné; a teda navrhovateľ musí opísať
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, musí uviesť podmienky
dôvodnosti nároku, ktorou sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.32
Ide v podstate o to, aby navrhovateľ
preukázal súdu nevyhnutnú a naliehavú potrebu ochrany ohrozených či porušených práv.
Súd z predloženého návrhu skúma iba potrebu dočasnej ochrany navrhovateľa, pričom, ako
veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené
do starostlivosti alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa
umiestnené.
27
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi na základe § 76 ods. 1 písm. b) OSP to, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
28
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi na základe § 76 ods. 1 písm. g) OSP to, aby
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
29
§ 75a OSP pojednáva o tom, že ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho
život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi,
aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú
v uznesení určí; pričom maloleté dieťa nemusí byť zastúpené.
30
§ 75a ods. 4 OSP.
31
VALKO, E. – TOMLAINOVÁ, A. 2001. Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem.
32
§ 74 ods. 2 OSP.

21
sme už vyššie konštatovali, podrobné zistenie skutkového stavu nie je rozhodujúce. Ak súd
postupuje v konaní podľa § 74 OSP, vydá nariadenie o predbežnom opatrení na
základe tvrdení navrhovateľa a skutočností, ktoré mu boli predložené. V konaní podľa §
102 OSP poskytuje súd dočasnú ochranu účastníkom konania s tým rozdielom, že toto
poskytnutie vychádza zo skutkového stavu zisteného v samotnom konaní vo veci samej,
a teda je väčšia pravdepodobnosť opísania skutkového stavu z objektívnej stránky, lebo
súd v tomto prípade pozná aj pomery na strane žalovaného (odporcu).

22
2 Procesné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia
Procesné podmienky sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyžaduje na to, aby
mohol súd prejednať a rozhodnúť veci, v ktorých fyzické či právnické osoby uplatnili
svoje právo na súdnu ochranu v civilnom procese. Delíme ich v prvom rade na
odstrániteľné33
a neodstrániteľné34
; súd ich skúma ex offo. Má sa za to, že procesné
podmienky vytvárajú nielen zákonný základ pre reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu,
ale majú aj zabezpečovaciu funkciu, ktorá spočíva v tom, že pri rešpektovaní všetkých
predpokladov na vydanie meritórneho rozhodnutia súd rozhodne tak, že jeho rozhodnutie
bude mať zákonom predpokladané účinky na právne vzťahy, o ktorých sa súd vyslovil vo
výroku takéhoto rozhodnutia.35
Menované podmienky sa môžu z iného hľadiska deliť na
procesné podmienky na strane súdu, účastníkov konania a na negatívne procesné
podmienky.
2.1 Procesné podmienky na strane súdu
2.1.1 Právomoc súdu
V § 7 ods. 1 OSP je daná právomoc všeobecných občianskoprávnych súdov.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú
a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných,
rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. Táto právomoc občianskoprávnych súdov bude vyplývať
aj pri nariaďovaní predbežných opatrení. V citovanom ustanovení zákon upravuje
všeobecnú právomoc súdov na prejednávanie súkromnoprávnych sporov, ako aj
nesporových vecí, ktoré, spravidla, vyplývajú z noriem súkromného práva. Rozhodujúce je
predovšetkým to či sporová alebo nesporová vec súvisí so subjektami súkromného práva
a či tieto subjekty uplatňujú nároky, ktoré vyplývajú z noriem súkromného práva.
33
Napr. je to neúplnosť návrhu, procesná nespôsobilosť či nedostatok príslušnosti.
34
Napr. je to res iudicata, nedostatok právomoci i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
35

23
,,Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).“36
Túto procesnú podmienku vyjadruje aj § 104
OSP37
. Ich splnenie, teda existenciu súdnej právomoci, skúma súd z úradnej povinnosti
v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom ich nedostatok vedie zásadne
k zastaveniu konania. Tieto základné poznatky o súdnej právomoci v civilnom procese sú
významné aj pre posúdenie otázky právomoci občianskoprávneho súdu v súvislosti
s návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia.
Je potrebné poznamenať, že právomoc súdu pri nariadení predbežného opatrenia
je nutné skúmať rozdielne pri predbežných opatreniach podľa § 74 OSP a rozdielne
podľa § 102 OSP. Ak súd nariaďuje predbežné opatrenie v priebehu konania, jeho
právomoc je daná už tým, že koná a rozhoduje vo veci samej, a teda nemusí skúmať svoju
právomoc. Činnosť súdu pred začatím konania sa však vyznačuje tým, že súd ešte vo veci
samej nezačal konať a z tohto dôvodu je nutné zistiť či je vôbec oprávnený nariadiť
predbežné opatrenie podľa § 74 OSP. Dočasná úprava pomerov účastníkov konania musí
úzko súvisieť s právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z noriem súkromného práva, konkrétne
z ustanovenia § 7 ods. 1 OSP. Dôraz sa musí klásť aj na to či dočasná úprava pomerov
účastníkov chráni nárok, ktorý vyplýva zo súkromného práva a ktorého ochranu je povinný
a oprávnený zabezpečiť občianskoprávny súd.
Ak súd zistí, že nie je oprávnený danú vec prejednať a rozhodnúť o nej, má sa za to,
že nie je oprávnený ani nariadiť predbežné opatrenie. V tomto prípade musí vec postúpiť
orgánu, ktorý takéto oprávnenie má. Ak nie je taký štátny orgán, ktorý je oprávnený
nariadiť predbežné opatrenie, je povinný poskytnúť takúto ochranu súd.38
Vyplýva to aj
z čl. 46 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že každému sa zaručuje právo na súdnu a inú
právnu ochranu. Inak povedané, v pochybnostiach o právomoci občianskoprávneho súdu
nemôže dôjsť k odmietnutiu práva na súdnu ochranu len preto, že niet iného oprávneného
orgánu, ale subsidiárne ju môže i musí poskytnúť civilný súd. Potvrdzuje to aj znenie § 4
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kde sa ustanovuje, že proti tomu, kto právo
ohrozí alebo poruší, sa možno domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.
36
§ 103 OSP.
37
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie
konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd
urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
38
Vyplýva to z § 3 OSP, ktorý hovorí aj o tom, že každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré
bolo ohrozené alebo porušené.

24
Po zistení nedostatku právomoci nie je potrebné, aby súd venoval svoju pozornosť
ďalším procesným podmienkam, lebo nedostatok právomoci je zásadne neodstrániteľným
nedostatkom procesnej podmienky a jeho existencia dovoľuje súdu ukončiť činnosť pred
začatím konania bez skúmania ostatných procesných podmienok.39
Spory o právomoc
medzi súdmi a orgánmi štátnej správy rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky40
.
2.1.2 Príslušnosť súdu
Pod pojmom príslušnosť súdu sa v rámci občianskeho súdneho konania rozumie
druh, stupeň, ako aj konkrétny súd, ktorý má prejednať a rozhodnúť určitú vec, patriacu do
právomoci občianskoprávneho súdnictva.41
V Občianskom súdnom poriadku sú upravené
tri druhy príslušnosti, a to vecná, miestna a funkčná. V zákone č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky je upravená ešte príslušnosť kauzálna.
Na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie o veci
samej.42
Trvanie príslušnosti je obmedzené len na činnosť súdu pred začatím konania, lebo
ak konanie už začalo, o predbežnom opatrení rozhodne ten istý súd, ktorý koná vo veci
samej. Na druhej strane, po vydaní predbežného opatrenia, žalobca môže podať návrh na
začatie konania aj na tom súde, ktorý nevydal predbežné opatrenie. Do úvahy však
prichádza len súd daný na výber, resp. všeobecný súd odporcu, ak predbežné opatrenie
vydal súd určený v § 87 OSP.
Vecná príslušnosť
Termín vecná príslušnosť vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi súdmi rôzneho
druhu (stupňa) pri prejednávaní veci v prvom stupni.43
Danosť tejto príslušnosti je jednou z
procesných podmienok, ktorá sa týka súdu. Jej splnenie skúma súd ex offo v každom
štádiu konania a na každom stupni. Jej absencia je neodstrániteľnou vadou postupu súdu
podľa § 104a ods. 244
a 345
OSP.
39
40
§ 8a OSP.
41
42
§ 74 ods. 2 OSP.
43
44
Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec
príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

25
Pri dočasnej úprave pomerov účastníkov konania je vecne príslušný ten súd, ktorý
je podľa § 9 OSP vecne príslušný na konanie o veci samej; z toho vyplýva, že na
nariadenie predbežného opatrenia sú zásadne vecne príslušné okresné súdy.46
Krajské súdy
(podľa § 9 ods. 2 OSP) rozhodujú ako súdy prvého stupňa len v niektorých prípadoch,
pričom je rozhodujúca podstata sporu (konania vo veci samej). Má sa za to, že krajské
súdy rozhodujú:
- v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej
výmere, než patrila medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení;
- v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom
o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského
poistenia;
- v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické
imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov SR.
Miestna príslušnosť
Určuje nám, ktorý konkrétny súd je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť. Pri
dočasnej úprave pomerov účastníkov konania je teda miestne príslušný ten súd, ktorý je
podľa § 84 až 89b OSP miestne príslušný na konanie o veci samej. Ak nie je príslušný súd
známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie
podľa § 75a47
súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje a hneď, ako je to možné, postúpi
vec príslušnému súdu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v prípade, že sa zmenia
okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť svoju
príslušnosť na iný súdu, ak je to v záujme maloletého.48
Zároveň je potrebné vychádzať
z toho, že účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, ak by šlo o vec samu.
Právna teória, vychádzajúc z platnej právnej úpravy, rozlišuje:
- všeobecnú miestnu príslušnosť (§84 až §86 OSP) a
- osobitnú miestna príslušnosť, ktorá sa ďalej delí na:
o miestu príslušnosť výlučnú (§88, §89b OSP),
45
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy
nižšieho stupňa viazané.
46
§ 9 ods. 1 OSP.
47
Pozri poznámku pod čiarou číslo 29.
48
§ 177 ods. 2 OSP.

26
o miestnu príslušnosť danú na výber (§ 87 OSP).49
Prioritné postavenie má výlučná miestna príslušnosť, podľa ktorej sa bude
prednostne určovať miestna príslušnosť; pričom sa najčastejšie vyskytuje v nesporových
konaniach. V prípade, že príslušnosť súdu nie je takto určená, prichádza do úvahy
príslušnosť všeobecná alebo príslušnosť daná na výber; tieto sa najčastejšie uplatňujú
v sporových konaniach. Všeobecná miestna príslušnosť prichádza do úvahy, ak miestnu
príslušnosť netreba určiť podľa výlučnej príslušnosti alebo ak navrhovateľ (žalobca)
nevyužil svoje právo zvoliť si príslušnosť danú na výber.50
Príslušnosť daná na výber
vyjadruje právo navrhovateľa zvoliť si namiesto všeobecného súdu odporcu príslušný súd
podľa § 87 OSP.
Pri predbežných opatreniach je potrebné zisťovať príslušnosť súdu najmä z dvoch
hľadísk. Prvé hľadisko zastrešuje prípad, ak majú byť predbežným opatrením dočasne
upravené pomery účastníkov a druhým je nariadenie predbežného opatrenia v prípade
obavy, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
§ 11 OSP nám hovorí o tom, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne
a miestne príslušný, pričom príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase
začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Tieto procesné pravidlá sa uplatnia aj v konaní
o predbežnom opatrení, ak sa majú predbežným opatrením dočasne upraviť pomery
účastníkom. ,,Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci.“51
Táto procesná zásada sa uplatňuje v konaní o predbežnom opatrení a je
obmedzená len na činnosť súdu pred začatím konania. Po nariadení predbežného opatrenia
navrhovateľ nie je povinný podať žalobu na tom súde, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Výnimku z tejto zásady predstavuje situácia, keď všetci sudcovia miestne príslušného súdu
sú v zmysle § 1452
OSP vylúčení. V takom prípade musí byť vec prikázaná inému súdu.
Ak súd nariadi predbežné opatrenie z dôvodu obavy, že by bol výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený a konanie vo veci samej sa už skončilo, príslušnosť súdu sa
posudzuje s prihliadnutím na ustanovenie § 45 EP a na samotný účel exekučného konania.
Na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný ten súd, ktorý je príslušný na konanie
o veci samej. Vecou v exekučnom konaní nie je vec sama, o ktorej sa rozhodlo
v základnom konaní, ale vecou je procesný nárok na nútený výkon súdneho rozhodnutia.
49
50
51
§ 74 ods. 2 OSP.
52
Podľa § 14 OSP sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sudcovia, ak so zreteľom na ich pomer
k veci či účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde
vyššieho stupňa sú vylúčení aj sudcovia, ktoré rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa a naopak.

27
Vo všeobecnosti poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie je oprávnený okresný
súd.53
Miestna príslušnosť sa určuje všeobecným súdom povinného. V zmysle uvedeného,
právo nariadiť predbežné opatrenie bude mať všeobecný súd povinného. Súdna prax
pripustila nariadiť predbežné opatrenie v prípadoch, ak je obava, že by bola exekúcia
ohrozená, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by
mohlo byť vydané. Najvyšší súd SR uviedol, že ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré
musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané
alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený a kumulatívne by mal žalobca pohľadávku alebo iný nárok,
pričom mu bude priznaný súdnym rozhodnutím.
V tomto prípade sa príslušnosť súdu určuje rovnako ako v prípadoch nariadenia
predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, lebo vec
nemožno chápať v zmysle exekúcie, ale vecou je ochrana porušených či ohrozených práv
a právom chránených záujmov, ktorým sa má dočasnou úpravou poskytnúť ochrana.
Funkčná príslušnosť
Funkčná príslušnosť nadväzuje na systém opravných prostriedkov, a teda určuje,
ktorý súd prejedná a rozhodne určitú vec v inštančnom postupe, resp. rozhodne o riadnom
alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. V zásade platí, že o riadnom opravnom
prostriedku rozhodne priamo nadriadený súd; najčastejšie sú to krajské súdy.54
V praxi sa
len zriedka vyskytujú prípady, kedy o prípadnom opravnom prostriedku rozhoduje
Najvyšší súd SR. Podľa ustanovenia § 210a OSP môže uznesenie podľa § 75a OSP zmeniť
priamo súd prvého stupňa, ak odvolaniu vyhovie v plnom rozsahu.
Do účinnosti poslednej novely OSP zákon upravoval lehoty v odvolacom konaní
iba v niektorých prípadoch a v ostatných veciach bolo na úvahe súdu, kedy rozhodne
o odvolaní proti zamietnutiu nariadenia predbežného opatrenia. Takáto úprava umožňovala
súdu rozhodnúť o odvolaní v ,,neprimeranom čase“, čo mohlo viesť k zmareniu účelu
predbežných opatrení. Posledná novela OSP zaviedla povinnosť odvolacieho súdu
rozhodnúť bezodkladne, najneskôr však do 30 dní.
V § 231 OSP sú taxatívne vymenované prípady, ktoré možno napadnúť návrhom na
obnovu konania, a keďže predbežné opatrenia sa tam nevyskytujú, obnova konania je
v súvislosti s nimi vylúčená. Aj dovolanie je v zmysle § 239 ods. 3 OSP neprípustné.
53
§ 45 ods. 1 EP.
54
§ 10 OSP.

28
Určité ustanovenia o funkčnej príslušnosti možno nájsť aj v zákone č. 371/2004 Z.
z. o sídlach a obvodoch súdov SR, v ktorom sa pri niektorých kauzálnych súdoch rieši aj
funkčná príslušnosť na rozhodovanie o odvolaní v prospech konkrétneho súdu.55
Kauzálna príslušnosť
S týmto pojmom vznikajú aplikačné problémy v súvislosti so skúmaním základnej
procesnej podmienky na strane súdu v civilnom procese. Kauzálna príslušnosť začína byť
braná samozrejme (ako akýsi doplnkový druh príslušnosti súdov) popri troch existujúcich
príslušnostiach, ktoré sme si vyššie vymedzili. Tým, že zákon o sídlach a obvodoch súdov
v ustanoveniach § 8 až § 14a zveril výkon určitých špecializovaných civilných vecí
konkrétnym súdom, vznikol výkladový problém, ktorý podľa JUDr. Števčeka teória aj
aplikačná prax buď nereflektujú vôbec, alebo len stroho konštatujú, že ide o príslušnosť
kauzálnu. A robia tak bez toho, aby sa hlbšie zamýšľali nielen nad dôsledkami, ktoré
z toho plynú, ale najmä nad historicko-právnymi a systémovými väzbami nášho civilného
procesu, ktoré, podľa názoru spomínaného autora, takýto výklad nepripúšťajú.
Podľa jedného názoru je kauzálne kritérium56
kritériom právomoci, nie stanovenia
miestnej príslušnosti súdov. Špecializovaná agenda v príslušných ustanoveniach zákona
o sídlach a obvodoch súdov je stanovenie osobitnej miestnej príslušnosti výlučnej, ktorú
môže súd skúmať len, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opakovane alebo ak
miestnu (ne)príslušnosť namietne odporca pri prvom procesnom úkone, ktorý mu v konaní
patrí. De lege ferenda je potrebné upraviť kritériá osobitnej miestnej príslušnosti výlučnej,
ako aj následky nedodržania týchto kritérií komplexne v celom OSP.
Na základe iného názoru; je to problém, ktorý nie je zanedbateľný, lebo sa dotýka
procesnej podmienky. Podľa doc. Ficovej príslušnosť (upravenú v § 8 až § 14a zákona č.
371/2004 Z. z.) je potrebné ,,definovať ako vymedzenie rozsahu pôsobnosti iba medzi
niekoľkými súdmi toho istého druhu, ktorých územné obvody sú zákonom rozšírené len
pre dané konanie, pri prejednávaní určitej veci v prvom stupni.“57
A teda paragrafy
citovaného zákona nie sú úpravou miestnej, ale vecnej príslušnosti. V prospech tohto
názoru svedčí (a) ustanovenie § 1 zákona č. 371/2004 Z. z., ktorý používa pri vymedzení
účelu zákona pojem pôsobnosť súdov. Pod týmto pojmom sa ešte nedávno rozumela vecná
príslušnosť súdov, a teda sa dá predpokladať, že zákonodarca vychádzal ešte z tohto
55
56
ŠTEVČEK, M. 2009. K problematike tzv. kauzálnej príslušnosti niektorých slovenských súdov.
57
FICOVÁ, S. 2009. Otázniky nad kauzálnou príslušnosťou.

29
staršieho pojmu. (b) § 15 cit. zákona, v zmysle ktorého ostáva zachovaná vecná príslušnosť
súdu, ak bolo konanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začaté na vecne
príslušnom súdu, vzťahuje sa na právne prípady, ktoré sú upravené v § 8 až § 14a cit.
zákona., lebo len nimi došlo k zmene vecnej príslušnosti.
2.2 Procesné podmienky na strane účastníkov konania
Správne určenie okruhu účastníkov je veľmi dôležité, lebo nesprávne určenie
okruhu účastníkov súdom je spravidla takou vadou konania, ktorej dôsledkom je zrušenie
rozhodnutia (§ 221 ods. 1 písm. f)) či prípustnosť dovolania (§ 237 ods. 1 písm. f)). Status
účastníka konania má/majú podľa Občianskeho súdneho poriadku:
- navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný),
- tí, ktorých zákon za účastníkov označuje58
,
- tí, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať59
.
Účastníkmi konania sú podľa § 74 ods. 2 OSP tí, ktorí by nimi boli, ak by šlo o vec
samu. O veci samej sa koná v sporovom či nesporovom konaní. Z toho vyvodzujeme, že
v činnosti súdu pred začatím konania posudzujeme:
 vec samu, t.j. o ochranu akého ohrozeného alebo porušeného práva sa žiada,
 okruh účastníkov.
Na tomto mieste sa vynára otázka či postup súdu, označený ako činnosť súdu pred
začatím konania, vôbec dovoľuje uvažovať o účastníkoch konania, keďže konanie sa ešte
nezačalo. Vzhľadom na to, že zákon jednoznačne používa v tomto paragrafe termín
účastníci, dedukujeme, že môžeme uvažovať o procesných právach a povinnostiach týchto
účastníkov v rovnakej rovine ako v prípade účastníkov základného konania.
Pojem účastníka konania o predbežnom opatrení je potrebné posudzovať v užšom
kontexte ako v konaniach vo veci samej, lebo v sporových konaniach súdy rozhodujú iba
na základe dispozície navrhovateľa (napr. návrh na nariadenie predbežného opatrenia),
pričom sa účasť odporcu nevyžaduje. Obdobná situácia nastáva aj v nesporových
58
Pozri § 90 OSP. Ide o konania, ktoré možno začať na základe návrhu. Je potrebné uvedomiť si, že
v sporovom konaní, ktoré môže súd začať iba na návrh, nemožno považovať za účastníka toho, koho sa vec
inak týka, ak nebol v návrhu navrhovateľom určený ako účastník konania.
59
Pozri § 94 ods. 1 OSP. Ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Tieto konania sú upravené v § 81
OSP.

30
konaniach, kde súdy v zmysle zásady oficiality a zásady vyšetrovacej nariaďujú predbežné
opatrenia vtedy, ak sa domnievajú, že je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa.
Pristúpenie (a rozšírenie počtu účastníkov, ak hmotné právo vyžaduje, aby
účastníkmi konania boli všetci, ktorí sú subjektami určitého hmotnoprávneho oprávnenia
alebo hmotnoprávnej povinnosti), zmena (v dôsledku univerzálnej a v niektorých
prípadoch aj singulárnej sukcesie) či zámena účastníkov (po zistení nedostatku aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie) je v konaniach o predbežnom opatrení možná, pričom tieto
inštitúty sa neuplatnia v odvolacom konaní podľa § 216 OSP. Ak je na strane navrhovateľa
alebo odporcu viac subjektov, môže v týchto konaniach vystupovať spoločenstvo
účastníkov; v nesporových konaniach je súd ex offo povinný zosúladiť okruh účastníkov.
V odbornej literatúre sa vyskytli viaceré názory na postavenie vedľajšieho účastníka;
pričom jedna skupina tvrdí, že je to možné pri predbežných opatreniach. Druhá skupina
(do ktorej patrí aj prof. Mazák)60
sa prikláňa k názoru, že vedľajší účastník nemôže
vystupovať v konaní o predbežnom opatrení, lebo mu chýba jeden zo základných
predpokladov, ktorým je právny záujem na výsledku konania. ,,Inštitút vedľajšieho
účastníka v konaní vo veciach obchodného registra je vylúčený.“61
A tiež je potrebné
dodať, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je meritórnym
rozhodnutím.
Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok na
strane účastníkov konania, pričom jej rozsah závisí od hmotného práva. Ak teda hmotné
právo priznáva určitému subjektu spôsobilosť na práva a povinnosti, súčasne tento subjekt
môže byť účastníkom konania pred civilným súdom. Má sa za to, že osoba (fyzická,
právnická), ktorá má byť účastníkom konania o predbežnom opatrení, musí mať
spôsobilosť na práva a povinnosti62
. Jej nedostatok má za následok zastavenie konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má aj ten, komu ju zákon priznáva.63
Procesná spôsobilosť umožňuje účastníkom konania vlastnými procesnými
úkonmi robiť dispozíciu v konaní a súčasne ovplyvňovať jeho priebeh.64
Rozsah tejto
spôsobilosti je spätý so spôsobilosťou na právne úkony65
(v zmysle hmotného práva). Ak
60
61
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 39/1995.
62
Fyzická osoba získava spôsobilosť na práva a povinnosti už narodením. To sa priznáva aj ešte
nenarodenému dieťaťu (nasciturus) za predpokladu, že sa narodí živé. Pri právnickej osobe sa to počíta odo
dňa jej zápisu do obchodného registra.
63
Vyplýva to z § 19 OSP.
64
Pozri § 20 OSP.
65
Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu získava fyzická osoba dovŕšením 18 roku veku; pri
právnickej osobe je to dňom jej zápisu do obchodného registra.

31
je účastník konania pozbavený/obmedzený spôsobilosti na právne úkony, je priamo
úmerne pozbavený/obmedzený aj v jeho procesnej spôsobilosti. Účastník konania
o predbežnom opatrení, ktorý je procesne nespôsobilý či jeho procesná spôsobilosť je
obmedzená, musí byť zastúpený; najčastejšie je to zákonný zástupca či súdom ustanovený
opatrovník. Účastník sa môže nechať zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí, na základe
plnomocenstva. Najčastejšie sa využíva zastupovanie advokátom podľa § 25 OSP; tento
paragraf určuje aj zastupovanie ďalším advokátom či koncipientom. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia podľa § 75a OSP nemusí byť maloleté dieťa zastúpené; ide
o osobitnú výnimku súvisiacu s ochranou maloletých. Centrum pre medzinárodnoprávnu
ochranu detí a mládež môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka
v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ak ide o veci s medzinárodným
prvkom.66
Zákonnými zástupcami dieťaťa sú jeho rodičia, ale v prípade právnych úkonov,
pri ktorých by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom alebo medzi deťmi
navzájom ani jeden z rodičov nemôže zastupovať svoje dieťa. V tomto prípade súd
ustanoví dieťaťu tzv. kolízneho opatrovníka.67
Predbežným opatrením sa ukladajú povinnosti účastníkovi konania o predbežnom
opatrení; inej osobe ich možno uložiť iba vtedy, ak to od nej možno spravodlivo žiadať.68
Iná osoba nie je účastníkom konania o predbežnom opatrení, ale možno ju považovať za
účastníka pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení povinnosti tejto osobe,
pričom musí mať spôsobilosť byť účastníkom konania.
2.3 Negatívne procesné podmienky
Medzi negatívne procesné podmienky zaraďujeme dve prekážky, t.j. prekážka
začatej veci (litispendencia) a rozsúdenej veci (res iudicata). Pri skúmaní menovaných
procesných podmienok je potrebné venovať pozornosť pojmu tá istá vec, pričom tento
pojem sa vzťahuje na:
 účastníkov konania, ako aj na ich právnych nástupcov;
66
Pozri § 26 ods. 1 OSP.
67
68
§ 76 ods. 2 OSP.

32
 skutkovú a právnu totožnosť nároku alebo právnej veci patriacej do právomoci
civilného súdu, o ktorých ochranu sa v súdnom konaní žiada;
 predmet konania (zároveň je potrebné dodať, že všetky procesné podmienky musia
byť splnené kumulatívne).69
§ 83 OSP pojednáva o procesnej úprave prekážky začatej veci (litispendencie). Jej
podstata spočíva v tom, aby sa po začatí konania v tej istej veci už opäť nekonalo. Bolo by
v rozpore so samotným účelom občianskeho súdneho konania, ak by sa v tej istej veci
uskutočňovalo niekoľko konaní. Túto prekážku je potrebné skúmať v konaní pred súdmi
i pred orgánmi verejnej moci, lebo na nariadenie predbežného opatrenia je oprávnený
nielen súd, ale aj správny orgán70
.
Prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) vyjadruje § 159 ods. 3 OSP: ,,Len čo sa
o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.“ Aj táto prekážka sa uplatňuje
v konaní o predbežnom opatrení a úvahy o jej aplikácií (v súvislosti s predbežnými
opatreniami) sú rovnaké ako pri litispendencii. Existencia uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia je neodstrániteľnou prekážkou konania a súd je povinný v takom
prípade konanie zastaviť.
69
70
§ 43 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

33
3 Konanie o predbežnom opatrení
3.1 Členenie (druhy) predbežných opatrení
Výpočet predbežných opatrení je explifikatívny (vzhľadom na použité slovo
,,najmä“ v § 76 ods. 1 OSP), a práve preto druh predbežného opatrenia môže obsahom (ale
i nemusí) zodpovedať výlučne zákonnému textu. Nevylučuje sa ani kombinácia
predbežných opatrení v sporoch, v ktorých sa vyžaduje nielen dočasná úprava pomerov,
ale aj zabezpečenie budúcej exekúcie. Predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi konania, (najmä) aby:
a) platil výživné v nevyhnutnej miere,
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,
koho označí súd,
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru
a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami,
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevystupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo
osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia,
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.71
Predbežné opatrenia môžeme v ďalšom rade deliť podľa možností, ktoré
prichádzajú do úvahy:
- buď sa návrh na nariadenie PO podá pred podaním návrhu vo veci samej
a v takom prípade súd uloží povinnosť, aby do určitého času navrhovateľ podal návrh vo
veci samej,
- návrh na nariadenie PO možno podať súčasne s návrhom vo veci samej alebo
- návrh na nariadenie PO možno podať potom, ako súd začal konať vo veci samej;72
v tomto prípade ide o hľadisko časové.
71
§ 76 ods. 1 OSP.
72
ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. 2009. Občiansky súdny poriadok - komentár.

34
Súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením používa výrok, ktorý svojou
povahou najviac zodpovedá osvedčenému právu, a to bez ohľadu na to či tento výrok má
normatívny základ v ustanovení § 76 OSP. Platí to vo všetkých konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu; v ostatných konaniach je súd viazaný petitom, ale znenie návrhu na
súdne rozhodnutie ešte neznamená, že by sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nemohlo vyhovieť. Ak súd dospeje k záveru, že požadované predbežné opatrenie
navrhovaným obsahom zodpovedá účelu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi.
A teda druhy predbežných opatrení sú, ako sme už poznamenali, vymedzené explifikatívne
(to znamená, že súd by mohol nariadiť aj predbežné opatrenie iného obsahu, resp. spojiť
viaceré druhy predbežných opatrení na dosiahnutie predbežnej ochrany účastníka konania).
3.2 Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia
Rozhodovanie o PO patrí medzi najdôležitejšie štádiá tohto zabezpečovacieho
konania a prichádza do úvahy vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, ktoré sme
uviedli v druhej kapitole. Len od súdu (jeho úvahy) závisí či PO nariadi alebo nie. Práve
z tohto dôvodu by mal navrhovateľ svoj nárok podložiť tvrdeniami a dôkazmi, ktoré
osvedčia jeho nárok a súdu sa budú javiť viac ako pravdepodobné.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť
zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, ako aj to, aký vzťah má navrhované PO
k predmetu budúceho konania vo veci samej (ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na
základe žaloby).73
Nariadenie PO je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak:
- sa potvrdí i osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,
- tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,
- táto dočasná úprava je potrebná,
- sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,
73

35
- sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi
účastníkmi.74
Ak ide o predbežné opatrenie pred začatím konania a vo veci samej, nariaďuje ho
predseda senátu, ak ide o senátne veci, tak senát a predseda senátu len vtedy, keď je tu
nebezpečenstvo z omeškania.75
Existencia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania je základným
predpokladom nariadenia PO, pričom potvrdením existencie právneho vzťahu je aj vzťah
predbežnej ochrany k ochrane vo veci samej. Súd, v prípade neexistencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania, nemusí ďalej zisťovať iné podmienky a zamietne návrh na
vydanie PO.
Aj napriek tomu, že nariadením PO sa poskytne iba dočasná ochrana porušenému
a/alebo ohrozenému právu a/alebo právom chránenému záujmu navrhovateľa, súd musí
skúmať tak potrebu ochrany práva alebo záujmu, ako aj to či sa nariadením PO neporuší
Ústavou SR zaručené právo toho, voči komu PO smeruje. Ak súd dospeje k záveru, že
nariadením PO sa neprimerane zasiahne do ústavných práv a slobôd, návrh zamietne.
A teda dočasná úprava právnych vzťahoch nesmie vytvoriť nenávratný stav v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi konania.
Rozhodovanie o dôvodnosti PO závisí od úvahy súdu, a preto musíme konštatovať,
že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie. Podkladom pre každé súdne rozhodnutie
musí existovať právny záujem, pričom jeho podstata sa odlišuje podľa toho, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha i akej veci sa týka. Právny záujem PO sa vyvodzuje
z právne významných skutočností, ktorých základ vyvodzujeme z niektorých ustanovení
OSP.76
Aplikačná prax súdov i literatúra konštruujú závery, že nariadenie PO nie je možné,
ak by obsah výroku PO bol totožný s obsahom výroku vo veci samej. Predpokladáme, že
dôvodom takýchto úvah je, že PO je výnimočným inštitútom, a preto nie je prípustný
v takých prípadoch, v ktorých môže účastník konania dosiahnuť ochranu svojich
subjektívnych práv právoplatným rozsudkom; súd by totiž nariadením takéhoto PO
predbiehal rozhodnutie vo veci samej. Dodávame však, že existujú aj určité výnimky: ,,Aj
keď spravidla platí, že predbežné opatrenie nemá ukladať obsahovo rovnaké povinnosti,
aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej, možno nariadiť predbežné opatrenie
74
75
76
Konkrétne to je § 74 ods. 1 OSP a § 102 ods. 1 OSP.

36
zakazujúce určité konanie rovnako, ako petit žaloby o zdržanie sa takého konania, ktoré
napĺňa skutkové znaky nekalosúťažného konania.“77
Podľa Mazáka78
prvým predpokladom pre nariadenie PO je (v prípade, že je obava
z dôvodu toho, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený) existencia súdneho
rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu
rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Znamená to, že musí existovať
rozhodnutie, ktoré by mohlo byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Druhým
predpokladom je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. (Obava je objektívny
stav, ktorý oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, pričom
základom tejto obavy je ohrozenie.)79
3.3 Dokazovanie a rozhodovanie o predbežnom opatrení
,,Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.“80
Toto zákonné ustanovenie reflektuje
to, na základe čoho rozhoduje súd. V konaniach o PO sa však dokazovanie nevykonáva v
,,plnom rozsahu“, ako je to v konaniach vo veci samej, má charakter osvedčovania.81
Súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktorých
dôležitosť je nevyhnutná pre rozhodnutie o návrhu na PO. Pri zisťovaní súd nemusí
prihliadať na všetky procesné formality (ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní).
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné.
Z doteraz povedaného teda vyplýva, že je iba vecou navrhovateľa, aby svoje
tvrdenia podložil takými dôkazmi, ktorými osvedčí svoj právny nárok; pričom môže
využiť dôkazné prostriedky v zmysle § 125 OSP.
77
78
79
Toto ohrozenie súd skúma u povinného a oprávnený musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný koná tak, že
v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného
súdneho rozhodnutia.
80
81

37
Dokazovanie je povinnou fázou pred nariadením PO a vykonáva sa v takom
rozsahu, pre ktorý je určujúce či sa o PO rozhoduje pred konaním vo veci samej alebo
počas konania.82
Dokazovanie pred začatím konania o veci samej je zúžené v dôsledku
účelu a podstaty predbežného opatrenia; lehoty na rozhodnutie o návrhu; toho, že súd nemá
k dispozícii žiadne predbežné výsledky procesné dokazovania (lebo nebola podaná
žaloba); súd koná bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi.
Súd môže vydať rozhodnutie o PO aj bez výsluchu účastníkov.83
Účastníci nemusia
byť teda pred rozhodnutím o predbežnom opatrení vypočutí; toto pravidlo súvisí s tým, že
výsluch by mohol zmariť účel predbežného opatrenia, a tiež s tým, že v tejto činnosti súdu
sa zásadne nevykonáva podrobné dokazovanie. Výsluch účastníkov však súd môže
nariadiť – v takom prípade musí rešpektovať všetky pravidlá procesného dokazovania.
V prípade, že súd vykonáva dôkaz iba listinami, dokazovanie nevykonáva na verejnom
ústnom pojednávaní, ale potrebné úsudky súd prijíma bez súčinnosti s účastníkmi.
Často ráz sa stalo, že súdy zo všeobecne známych dôvodov (prieťahov v konaní)
nestihnú v sedemdňovej lehote rozhodnúť o návrhu na predbežné opatrenie. Podľa R.
Dobrovodského84
súdy v danom prípade obchádzajú povinnosť dodržať poriadkovú lehotu
stanovenú v § 75 ods. 5 OSP tak, že fakticky rozhodnú o návrhu napr. na dvadsiaty deň,
ale v písomnom vyhotovení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia vyznačia dátum
jeho vydania tak, ako keby rozhodli na piaty či šiesty deň od doručenia návrhu. Uznesenie
o PO sa tak dostáva do rúk obete o mesiac (v tom lepšom prípade), čo úplne marí účel
novely OSP. A práve z tohto dôvodu zákonodarca novelou OSP doplnil ustanovenie § 75
o odsek 10, podľa ktorého rozhodnutie o PO súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
nariadenia. ,,Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle
rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“85
Čas rozhodovania súdu o PO je určený zákonnými lehotami, a to v závislosti od
druhu PO. Pri väčšine PO určuje OSP lehotu na rozhodnutie tak, že súd je povinný
rozhodnúť o PO bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od doručenie návrhu. ,,Ak súd
rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g),
rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenie návrhu, ktorý má náležitosti podľa
82
V závislosti od toho či sa postupuje podľa § 74 a nasl. OSP alebo § 102 OSP.
83
§ 75 ods. 7 OSP.
84
DOBROVODSKÝ, R. 2009. K inštitútu vykázania násilníckej osoby z obydlia a k iným zmenám pri
ochrane obetí násilia páchaného v rodine.
85
§ 75 ods. 10 druhá veta OSP.

38
odseku 2.“86
Pri obzvlášť závažných PO rozhodne súd do 24 hodín (§ 75a OSP) od
doručenia návrhu. Lehota začína plynúť odo dňa doručenia návrhu na nariadenie PO,
pričom sa predpokladá, že návrh musí obsahovať náležitosti, ktoré sú stanovené v § 75
ods. 2 OSP. Zákon (OSP) neukladá žiadne sankcie za porušenie, nedodržanie procesných
lehôt na rozhodnutie a účastník konania má právo v takýchto prípadoch podať sťažnosť na
postup sudcu, ktorý môže byť aj dôvodom na uloženie disciplinárneho opatrenia.87
Vo veciach určenia otcovstva môže súd predbežným opatrením uložiť žalovanému
mužovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, pričom toto opatrenie môže nariadiť aj
bez návrhu. V rozpore s účelom právnej úpravy predbežných opatrení podľa ustanovenia §
74 a nasl. OSP sú také rozhodnutia, ktorými sa žalovanému ukladá, aby platil výživné aj za
minulé obdobie. Súd má preto určiť začiatok tejto platobnej povinnosti, spravidla, odo dňa
rozhodnutia o predbežnom opatrení.88
Súd nemôže predbežným opatrením zriadiť záložné právo.89
Predbežné opatrenie,
ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd
nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného
bolo primerané právu, ktoré budúci súdny výkon je ohrozený.90
Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je
predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho
majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.91
3.4 Právoplatnosť a vykonateľnosť predbežného opatrenia
Aj napriek tomu, že v ustanoveniach OSP (týkajúcich sa inštitútu PO) nie je presne
vymedzená forma rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie PO, z § 167 OSP vyplýva, že
86
§ 75 ods. 5 prvá veta OSP.
87
V zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
88
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 20/1980.
89
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, číslo judikátu: 10/2001.
90
91
Uznesenie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 20/1998.

39
sa rozhoduje vždy uznesením. To platí aj v prípade, keď sa nariadi PO súčasne
s vynesením rozsudku vo veci samej.
Uznesenie o predbežnom opatrení nadobúda právoplatnosť v súlade s ustanovením
§ 159 ods. 1 OSP. Pod právoplatnosťou rozumieme takú vlastnosť, ktorá spôsobuje jeho
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Uznesenie o PO sa stáva právoplatné jeho
doručením a márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.
Rozlišujeme formálnu a materiálnu stránku právoplatnosti.92
Formálna stránka
(ďalej len ,,FS“) znamená, že uznesenie je momentom právoplatnosti zásadne
nezmeniteľné, a teda nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom (odvolaním).
Predpokladom FS právoplatnosti teda je riadne doručenie uznesenia všetkým účastníkom
konania (prípadne ich zástupcom) a nenapadnuteľnosť rozhodnutia odvolaním. Materiálna
stránka (ďalej len ,,MS“) právoplatnosti spočíva v záväznosti tohto uznesenia pre určitý
okruh subjektov, a tým i v nezmeniteľnosti právoplatného súdneho uznesenia. V tomto
zmysle je uznesenie záväzné pre všetky orgány a účastníkov konania.
Ak bol návrh na nariadenie PO odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd
ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa. Uznesenie odvolacieho súdu im doručí len vtedy, ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.93
Odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia je prípustné, podáva
ho účastník, ktorý nesúhlasí s nariadením predbežného opatrenia. Podobne, ak súd
zamietne návrh na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ má právo proti takémuto
rozhodnutiu sa odvolať. Kompetentným súdom na konanie o podanom opravnom
prostriedku je príslušný odvolací súd, t. j. druhostupňový súd, ktorý je nadriadený
prvostupňovému súdu, ktorý predbežné opatrenie nariadil. Odvolanie proti uzneseniu
o nariadení predbežného opatrenia sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podanie odvolania nemá suspenzívný účinok.
,,Súd nemôže predbežným opatrením zakázať registrovému súdu vykonať zápis
spoločnosti v obchodnom registri. V konaní vo veciach obchodného registra, ktoré sa
začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka alebo
osôb oprávnených na to podľa zákona, nemožno predbežným opatrením súdu odňať
právomoc registrového súdu o návrhu rozhodnúť, v dôsledku čoho ustanovenie § 76 ods.
2 O. s. p. je nepoužiteľné. Súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
92
93
§ 75 ods. 9 OSP.

40
obchodného podielu nemôže predbežným opatrením určiť, že až do právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú spoločníkmi
spoločnosti tí spoločníci, ktorí by nimi boli pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného
podielu a v pomere podielov pred prevodom obchodného podielu.“94
Vzťah vykonateľnosti a právoplatnosti súdnych rozhodnutí sa posudzuje
v závislosti od toho či ide o rozsudky alebo uznesenia. Vykonateľnosť rozhodnutia
zvyčajne nastupuje až po vzniku právoplatnosti, ktorou sa potvrdzuje povinnosť alebo
nárok, a tým aj ich záväznosť a právo zabezpečiť aj súdnou cestou ich nútenú realizáciu
voči povinnému subjektu. Vykonateľnosť uznesenia o nariadení predbežného opatrenia
nastáva uplynutím lehoty na plnenie (tá začína plynúť od doručenia uznesenia).95
Ak súd
uložil v uznesení96
povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, pričom súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Na druhej strane, ak v uznesení
o vydaní PO nebola určená lehota na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo
doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.97
Vykonateľnosť teda nie je viazaná na právoplatnosť uznesenia o predbežnom opatrení;
chráni a zabezpečuje práva oprávneného pred suspenzívnymi účinkami riadneho
opravného prostriedku. Odklad vykonateľnosti PO je vylúčený z dôvodu naliehavosti
dočasne upraviť pomery účastníkov konania.
3.5 Zánik a zrušenie predbežného opatrenia
K zániku predbežného opatrenia dochádza priamo zo zákona, a teda bez toho, aby
o tom musel rozhodovať súd. § 77 ods. 1 OSP taxatívne ustanovuje dôvody zániku
predbežných opatrení. PO zaniká, ak:
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia
o veci,
94
Rozhodnutie Najvyššieho súdu, číslo judikátu: 123/1999.
95
§ 171 ods. 1 OSP.
96
Pozri § 167 ods. 2 a § 160 ods. 1 OSP.
97
Tu si treba uvedomiť, že uznesenie nadobúda vykonateľnosť už v okamihu jeho doručenia v zmysle §
171 ods. 2 OSP, a teda ešte pred jeho právoplatnosťou.

41
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
a) Súd pri nariadení predbežného opatrenia súčasne uloží navrhovateľovi, aby
v lehote, ktorú mu súd určí, podal návrh na začatie konania vo veci samej.98
Žalobu
v zmysle uvedeného ustanovenia možno podať na občianskoprávnom alebo
rozhodcovskom súdu. Táto lehota je sudcovskou lehotou a na návrh navrhovateľa ju môže
súd predĺžiť. Jej zmeškanie však súd nemôže odpustiť, lebo jej márnym uplynutím
predbežné opatrenie vo veci zaniká.99
V prípade nepodania návrhu na začatie konania,
predbežné opatrenie zaniká dňom, kedy mala byť žaloba najneskôr podaná.
b) Po druhé, nevyhovením návrhu vo veci samej sa rozumie celkový procesný
neúspech navrhovateľa, ktorý neznamená len to, že súd žalobu vo veci samej zamietne, ale
aj to, že vezme žalobca žalobu späť, prípadne dôjde k zastaveniu konania pre nedostatok
niektorej procesnej podmienky, ktorá je neodstrániteľná.100
Predbežné opatrenie zaniká
dňom, kedy zamietavé rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť alebo konanie
bolo právoplatne zastavené.
c) Ak bol navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný a súčasne uplynula 30 dňová
lehota od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, je to dôvod pre zánik predbežného
opatrenia. Ďalšie trvanie predbežného opatrenia by bolo nadbytočné, nakoľko navrhovateľ
môže uspokojiť svoj nárok na základe vykonateľného rozhodnutia vo veci samej.101
K zániku predbežného opatrenia dochádza bez ohľadu na to či žalobca už dosiahol
uspokojenie vo veci samej (dobrovoľné či exekučné). V tomto prípade nie je dôležitá
právoplatnosť, ale vykonateľnosť rozhodnutia. Vo výroku uznesenia predbežného
opatrenia je nadbytočné (v zmysle ustanovení § 75, § 76 a § 102 OSP) a nesprávne (v
zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c) OSP) uvádzať, že predbežné opatrenie stráca
platnosť právoplatnosťou konečného rozhodnutia, vzhľadom na to, že tento následok
vyplýva priamo už z ustanovení § 77 ods. 1 OSP; tu je stanovené, kedy zanikne zo zákona
predbežné opatrenie.
d) Po štvrté, predbežné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, po ktorý malo predbežné
opatrenie trvať. Zánik predbežného opatrenia nastáva uplynutím posledného dňa, ktorý je
uvedený v rozhodnutí, ktorým sa nariadilo.
98
99
ĎURANA, M. – KUBINEC, M. 2005. Je rozpor právneho úkonu s predbežným opatrením dôvodom jeho
neplatnosti?
100
101

42
V prípade nariadenia predbežného opatrenia podľa § 75a OSP, trvá najmenej počas
troch mesiacov od jeho vykonateľnosti. Ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté
konanie vo veci samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci
samej vykonateľné.102
Súd predbežné opatrenie zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.103
K zrušeniu môže dôjsť napríklad vtedy, ak:
 súd dodatočne zistí, že dôvody na nariadenie predbežného opatrenia tu ani neboli;
 odpadol právny záujem na takomto dočasnom zabezpečení, pretože vznikla nová
hmotnoprávna situácia vo vzťahoch medzi účastníkmi, v dôsledku ktorej je
predbežné opatrenie nadbytočné;
 povinný dobrovoľne splnil vymáhaný nárok či zabezpečil jeho splnenie
 alebo odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
O zrušení môže rozhodnúť súd iba na návrh, ak to nie je nutné či účelné. Vo
veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, takýto návrh nie je potrebný. Procesne
legitimovaný je nielen odporca ale aj navrhovateľ, a to z toho dôvodu, že nariadením
predbežného opatrenia môže vzniknúť (najmä) ujma, ktorú je navrhovateľ povinný znášať.
V prípade, ak by malo predbežné opatrenie kumulovaný obsah, možno ho zrušiť aj sčasti,
ak odpadne jednej z dôvodov, pre ktoré bolo nariadené; vyplýva to z toho, že OSP
nepredpisuje rozsah zrušenia predbežného opatrenia.
Predbežné opatrenie sa nariaďuje uznesením; práve preto vykonateľnosť predbieha
jeho právoplatnosť. K jeho zrušeniu môže dôjsť aj vtedy, ak uznesenie o jeho nariadení nie
je právoplatné. Na tomto mieste vyvstáva ešte jedna otázka: Čo sa stane, ak po
právoplatnom nariadení predbežného opatrenia navrhovateľ zmenil návrh vo veci samej,
pričom súd túto zmenu právoplatne schválil?104
Touto otázkou sa odborná literatúra
a judikatúra príliš nezaoberajú. Prikláňame sa k názoru, že ak žalobca kvantitatívne zvýši
svoj uplatňovaný nárok (napr. žiada zaplatenie vyššej sumy), predbežné opatrenie
nezanikne, ale má ešte väčší zaisťovací význam. V tomto prípade návrhu môže byť
vyhovené. No ak sa však žalovaná čiastka zmenou petitu znížila, je dôvod znovu zvážiť či
ešte existujú dôvody pre existenciu predbežného opatrenia. Ak dôjde k podstatnej zmene
návrhu (napr. ak žaloba na vydanie veci bola zmenená na žalobu na peňažné plnenie),
predbežné opatrenie zo zákona zaniká, akonáhle súd zmenu právoplatne pripustil.
102
Pozri § 75a ods. 4 OSP.
103
104
NOVOTNÝ, J. – BÁRTA, J. 2001. K otázce zániku předbežného opatření v případě pravomoceného
připustení změny návrhu na zahájení řízení.

43
Dôvodom toho bude výklad § 77 ods. 1 písm. b) OSP (návrhu vo veci samej sa
nevyhovelo).105
105
Aplikácia ustanovenia § 77 ods. 2 OSP nie je namieste, lebo faktický stav sa nezmenil, a teda nepominuli
dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia.

44
4 Predbežné opatrenia v Európskej únii
V poradí piateho pristúpenia vstúpila Slovenská republika do Európskej únie, spolu
s ďalšími deviatimi krajiny Európy (doposiaľ bolo spolu šesť pristúpení). Zmluva
o pristúpení týchto desiatich štátov (Slovensko, Slovinsko, Česko, Poľsko, Lotyšsko, Litva,
Estónsko, Cyprus, Maďarsko, Malta) bola podpísaná dňa 16. apríla 2003 a platnosť
nadobudla dňa 1. mája 2004. Od tohto obdobia sa na náš štát vzťahuje právny poriadok
Európskej únie, ako i na ostatné členské štáty.
Povinnosť vnútroštátneho súdu (a správneho orgánu) aplikovať právo Európskej
únie vyplýva aj zo zásady lojality, ktorá je zakotvená v článku 10 ZES106
; pričom jednotný
výklad a aplikáciu práva EÚ zabezpečuje najmä Súdny dvor Európskej únie.107
Súdny dvor
EÚ sa podľa Lisabonskej zmluvy (platnej od 1. 12. 2009) skladá zo Súdneho dvora,
Všeobecného súdu (bývalý Súd prvého stupňa ES) a osobitných súdov (bývalý Súd pre
verejnú službu EÚ).
Súdny dvor v prípade Costa v. ENEL, 6/64 zdôraznil, že na rozdiel od bežných
medzinárodných zmlúv vytvorila Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (aktuálne sa
volá Zmluva o fungovaní Európskej únie) vlastný právny poriadok, ktorý sa okamihom
nadobudnutia jej platnosti stal neoddeliteľnou súčasťou právnych poriadkov členských
štátov a ktorý sú vnútroštátne súdy povinné aplikovať. Vytvorením spoločenstva na
neobmedzenú dobu, ktoré má vlastné inštitúcie, vlastnú subjektivitu, spôsobilosť právne
konať a vystupovať na medzinárodnom poli, a najmä skutočné právomoci vyplývajúce
z obmedzenia suverenity či prenesenia právomocí členskými štátmi na spoločenstvo,
členské štáty obmedzili, hoci len vo vymedzených oblastiach, svoje suverénne práva
a vytvorili právny poriadok záväzný tak pre ich príslušníkov, ako aj pre štáty samotné.
Súdny dvor v tomto prípade zdôraznil prednosť práva EÚ (je to vlastnosť, ktorú majú
všetky jeho normy, a to bez ohľadu na ich právnu silu) pred celými právnymi poriadkami
všetkých členských štátov (vrátane noriem ústavných). Prednosť práva Európskej únie je
v našom právnom poriadku zakotvená v Čl. 7 ods. 2108
a 5109
Ústavy SR. V Čl. 144 ods. 2
106
ZES sa od 1. 12. 2009 premenovala na Zmluvou o fungovaní EÚ, lebo vstúpila do platnosti Lisabonská
zmluva.
107
MAZÁK, J. 2009. Základy práva Európskej únie.
108
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

Bakalárska práca - Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní

Bakalárska práca - Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní

Recommended

Recommended

More Related Content

What's hot

What's hot (20)

Viewers also liked

Viewers also liked (8)

More from Právny Dom

More from Právny Dom (20)

Bakalárska práca - Predbežné opatrenia v občianskom súdnom konaní