Recomendados
Mais conteúdo relacionado
Destaque
Destaque (20)
Slovak National Sitting
- 1. Technická Univerzita vo Zvolene DIPLOMOVÁ PRÁCA 2007 Juraj Tomčík
- 3. Technická Univerzita vo Zvolene Drevárska fakulta Nábytok do slovenskej reštaurácie diplomová práca Zvolen, 2007 Juraj Tomčík Vedúci diplomovej práce: Mgr. art. Marián Ihring
- 4. ANALITYCKÝ LIST Autor Juraj Tomčík Nábytok do slovenskej reštaurácie Názov práce Podnázov práce Jazyk práce slovenský, anglický Typ práce Diplomová práca Počet stán 106 Akademický titul Inžinier Technická univerzita vo Zvolene Univerzita Fakulta Drevárska fakulta Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Katedra Študijný odbor Priemyselný dizajn nábytku Študijný program Mesto Zvolen Vedúci diplomovej práce Mgr. art. Marián Ihring Konzultanti diplomovej práce Doc. Ing. Juraj Veselovský Csc. Ing. Stanislav Kvočka 27. Apríl 2007 Dátum odovzdania Dátum obhajoby 29. Máj 2007 Kľúčové slová národ, národná identita, ľudové umenie, slovenská reštaurácia, koliba, salaš, sedenie, stolička, Kategória Konspekt umenie, dizajn nábytku Citovanie práce Tomčík Juraj, Nábytok do slovenskej reštaurácie. Diplomová práca. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, Drevárska fakulta, 2007. Furniture to slovak restaurant Názov práce v AJ Podnázov práce v AJ nation, national identity, folk art, slovak restaurant, Kľúčové slová v AJ shed, chalet, seating, chair
- 5. Technická Univerzita vo Zvolene Drevárska fakulta Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE Meno a priezvisko: Juraj Tomčík Odbor: Priemyselný dizajn nábytku Škol. rok: 2006/ 2007 Téma diplomovej práce: Nábytok do slovenskej reštaurácie Podrobné zadanie : - dizajn nábytku s dôrazom na národnú identitu - vymedzenie okruhov témy - rešerš v oblasti riešenia témy - história, trendy, účelnosť a funkčnosť - filozofia národnosti a stolovania - filozofia dizajnérskeho riešenia - dizajnérske 2D návrhy - dizajnérske 3D návrhy (PC + hmotové modely v mierke) - konštrukčné a technologické riešenie - grafické riešenie a prezentácia + model M 1:1 + makety v mierke - cenové zhodnotenie produktu Zadané dňa: 19. Máj 2006 Odovzdané dňa: 27. Apríl 2007 Vedúci diplomovej práce: Mgr. art. Marián Ihring Dátum obhajoby: 29. Máj 2007 Závod preddiplomovej praxe: Konzultanti: Doc. Ing. Juraj Veselovský Csc. Ing. Stanislav Kvočka Recenzenti: Toto zadanie je súčasťou diplomovej práce ............................................. vedúci katedry
- 6. ERRÁTA strana riadok chybne správne
- 7. PREHLÁSENIE Čestne prehlasujem, že som celú diplomovú prácu, vrátane všetkých príloh vypracoval samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry. Pri zadaní diplomovej práce som bol oboznámený s predpismi pre jej vypracovanie. Juraj Tomčík vo Zvolene, dňa 27. Apríla 2007
- 8. POĎAKOVANIE Chcem sa poďakovať všetkým pedagógom a konzultantom, ktorý svojimi podnetmi a vecnými radami prispeli k dokončeniu tejto diplomovej práce. Hlavne Mgr. art. Mariánovi Ihringovi, vedúcemu diplomovej práce, Doc. Ing. Jurajovi Veselovskému Csc, a Ing. Stanislavovi Kvočkovi. V neposlednom rade sa chcem poďakovať aj rodičom za morálnu a finančnú podporu pri realizácii.
- 9. ABSTRAKT Práca obsahuje : Počet listov 109 Počet fotografií 41 Počet obrázkov 31 Počet vizualizácií 11 Počet výkresov 3 Počet použitých zdrojov citovanej literatúry 13 Počet CD 1 Slovenská reštaurácia ako miesto prezentácie slovenskej kuchyne je v tejto práci predstavovaná cez riešený nábytok a to stoličku a stôl. V prvej časti tejto práce je opísaný stav súčasných slovenských „moderných“ salašov, ktoré sa momentálne na našom trhu nachádzajú a prezentujú našu kuchyňu. Súčasne s reštauráciami som v prvej časti predstavil aj slovenské domy počas olympiád a veľkých športových a takisto aj slovenské expozície na svetových výstavách. Druhá kapitola sa týka ľudového umenia na Slovensku, z ktorého ho čerpal inšpiráciu pre konkrétne návrhy sedenia. Sú tam opísané techniky spracovania dreva, čo bol vlastne najpoužívanejší materiál na výrobu nábytku a taktiež jeho vtedajšie rozdelenie. V tejto časti je aj popísaná aj naša národná kuchyňa s národnými jedlami čo vlastne bezprostredne súvisí s našimi reštauráciami. Do všeobecnej časti som zaradil podkapitoly ako dispozícia reštaurácií a ich vzhľad, typológia sedacieho nábytku a jeho ergonómia a pôsobenie farby v priestore vzhľadom na tému týkajúcu sa identity národa. Posledná kapitola sa týka už navrhovania a hľadania konkrétneho tvaru pre stoličku, ktorou som pri navrhovaní začínal. Podrobnejšie som tento proces popísal v metodike práce, nasledujú jednotlivé etapy, cez ktoré som počas tohto procesu prešiel a pomenoval. Výsledok, ako je prezentovaný v závere diplomovej práce, od začiatku svojho vývoja smeruje na poukázanie potreby takéto sedenie navrhnúť.
- 10. ABSTRACT Slovak restaurant, like a place of presentation of slovak cuisine is in this graduation theses represented by the task which is being chair and table. In the first part of this work are describing curent restaurants with slovak cuisine, like a modern chalets, which are representing our cuisine and culture on the tourist market. I also introduse the Slovak houses throught the Olympic games and big sports meetings and slovak expositions on the World´s Fairs. On the subjects of the second part are slovak culture and folk art in Slovakia, which has been the part of my inspiration for concrete design of seating. There are describing technics of wood processing, which has been the most used material for furniture producing and also its partitio. National cuisine with dishes is also describing in this part, which is directly associated with ours restaurants. In the common part includes subheads like disposition of restaurants and theirs appearance, typology and ergonomics of seating and colour effects in the interior subject to national identity. Last chapter relative of desing and looking for the concrete shape of chair, which was the first task of my work. Progress of this work is explain in more detail in the part called methodics of process following single chapters of process of designing. Result presented at the end of the designing process is pointed to requirement of design this kind of seat.
- 11. „Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu“. John F. Kennedy
- 12. OBSAH ÚVOD 14 PREZENTÁCIA NÁRODA SLOVENSKÉHO DNES 1.1 Súčasné slovenské reštaurácie 15 1.2 Slovenské domy 16 1.3 Slovensko na svetovej výstave 18 1.4 Identita a hodnoty našej spoločnosti 19 1.5 Národ, národnosť a súvisiace -izmy 20 ĽUDOVOSŤ NÁRODA SLOVENSKÉHO 2.1 Slovenská kultúra 23 2.2 Ľudové výtvarné umenie 24 2.3 Spracovanie dreva 29 2.4 Ľudový nábytok 30 2.5 Salaše 33 2.6 Slovenská kuchyňa 33 2.7 Ústredie Ľudovej Umeleckej Výroby 35 VŠEOBECNÁ ČASŤ 3.1 Ako má vyzerať dobrá reštaurácia 37 3.2 Dispozícia reštaurácií 38 3.3 Typológia sedenia 39 3.3 Ergonómia sedenia 42 3.4 Pôsobenie farieb 44 3.5 Tvar ako kompozičný výrazový prostriedok 46 VLASTNÝ NÁVRH SEDENIA 4.1 Metodika práce 48 4.2 Inšpirácia a anti-inšpirácia 50 4.3 Etapy navrhovania 52 4.4 Použité materiály a techniky 55 4.5 Cenové zhodnotenie produktu a jeho propagácia 57 ZÁVER/ Summary 59 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 62 PRÍLOHY 65
- 13. ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: inšpirácia Alvar Aalto - “finlandia” 67 Philippe Starck - Ľudovítov duch 68 Bořek Šipek - “česká tradice” 69 Vojtech Vilhan - štátne reprezentačné priestory 70 Dušan S. Jurkovič - “tradičné slovenské” 71 “česko-slovenská kuchyňa” v Sydney 72 ľudový ornament 73 modrotlač 74 PRÍLOHA B: anti-inšpirácia “luxus” po slovensky 76 PRÍLOHA C: skice “prvé návrhy” 79 Slovenské Národné Posedenie 80 duch doby ľudovej 81 slovenská národná stolička 82 slovenské národné posedenie 85 PRÍLOHA D: vizualizácie Slovenská národná stolička 88 Slovenské národné posedenie 90 PRÍLOHA E: základné rozmery základné rozmery stoličky 93 základné rozmery stola, typy stolov 94 somatografické zobrazenie 95 mechanické skúšky 97 kusovníky 99 technická podmienka 101 návrhy na poťah sedáka 103 PRÍLOHA F: konštrukčné výkresy PRÍLOHA G: CD
- 14. ZOZNAM OBRÁZKOV Juraj Tomčík - voľná maľba, originál 2000x1200 mm Obr. 01 65 Alvar Aalto - stolička K 65 Obr. 02 67 Alvar Aalto - stolička 64 Obr. 03 67 Alvar Aalto - sklenená váza Obr. 04 67 Alvar Aalto - kreslo Zebra Obr. 05 67 Alvar Aalto - sklenená váza Obr. 06 67 Alvar Aalto - čajový vozík Obr. 07 67 Philippe Starck - Ľudovítov duch 68 Obr. 08 Bořek Šipek - stolička Yoo Obr. 09 69 Bořek Šipek - stolička Jánský Obr. 10 69 Bořek Šipek - stolička Bambi Obr. 11 69 Bořek Šipek - stolička Sedlák Obr. 12 69 Bořek Šipek - stolička Filzka Obr. 13 69 Vojtech Vilhan - kreslo zo Slovenskej národnej rady v Bratislave, 1964 70 Obr. 14 Vojtech Vilhan - pracovňa predsedu SNR, Bratislava 1976 70 Obr. 15 Vojtech Vilhan - pracovňa predsedu SNR, Bratislava 1976 70 Obr. 16 Vojtech Vilhan - kreslo z interiéru Národného zhromaždenia v Prahe 70 Obr. 17 Dušan S. Jurkovič - Vesna, stolička 71 Obr. 18 Dušan S. Jurkovič - Vesna, úložný nábytok a sedenie 71 Obr. 19 Dušan S. Jurkovič - Vesna, stolička 71 Obr. 20 Dušan S. Jurkovič - Vesna, rohové sedenie 71 Obr. 21 Dušan S. Jurkovič - Vesna, sedenie 71 Obr. 22 Dušan S. Jurkovič - Vesna, polica 71 Obr. 23 Prague restaurant, Sydney - priečelie 72 Obr. 24 U nás doma restaurant, Sydney - priečelie 72 Obr. 25 Prague restaurant, Sydney - bar + pokladňa 72 Obr. 26 Prague restaurant, Sydney - bar + pokladňa 72 Obr. 27 Prague restaurant, Sydney - pohľad na vstup z galérie 72 Obr. 28 Prague restaurant, Sydney - pohľad pri vstupe do interiéru 72 Obr. 29 ukážky ľudového ornamentu 73 Obr. 30 ukážky modrotlače z ponuky firmy Arimo spol. s.r.o. Strážnice, ČR 74 Obr. 31 Červený rak, Banská Bystrica 76 Obr. 32 Slovenská reštaurácia, Bratislava 76 Obr. 33 Hotel Centrum, Košice 76 Obr. 34 Salaš Žiar, Smrečany 76 Obr. 35 Penzión Koliba, Dolný Kubín 76 Obr. 36 Salaš Slavkov, Veľký Slavkov Obr. 37 76
- 15. Salaš Žiar, Smrečany Obr. 38 77 Penzión Sojka, Malatíny Obr. 39 77 Salaš Žiar, Smrečany Obr. 40 77 Koliba u sv. Krištofa, Banská Bystrica 77 Obr. 41 Reštaurácia Koliba, Liptovský Mikuláš 77 Obr. 42 Modrá koliba, Bratislava 77 Obr. 43 skice - “prvé návrhy” 79 Obr. 44 - 47 skice - Slovenské Národné Posedenie 80 Obr. 48 - 51 skice - Duch doby ľudovej Obr. 52 - 55 81 skice - Slovenská národná stolička Obr. 56 - 59 82 skica - Slovenská národná stolička Obr. 60 83 skica - Slovenská národná stolička Obr. 61 84 skice - Slovenské Národné Posedenie Obr. 62 - 63 85 skica - Slovenské Národné Posedenie Obr. 64 86 vizializácie - Slovenská Národná Stolička - I. varianta Obr. 65 - 66 88 vizializácie - Slovenská Národná Stolička - II. varianta Obr. 67 - 68 88 vizializácie - Slovenská Národná Stolička - III. varianta Obr. 69 - 70 89 vizializácie - Slovenská Národná Stolička - IV. varianta Obr. 71 - 72 89 Slovenské národné posedenie, interiér Obr. 73 - 74 90 Slovenské národné posedenie, interiér Obr. 75 91 základné rozmery stoličky - nárys bokorys pôdorys Obr. 76 93 základné rozmery stola - nárys bokorys pôdorys Obr. 77 94 základné typy stolov - pôdorys Obr. 78 94 somatografické zobrazenie, stolička - nárys bokorys pôdorys Obr. 79 95 somatografické zobrazenie, stôl - nárys pôdorys Obr. 80 96 návrhy na poťah sedáka - modrotlač Obr. 81 103 návrhy na poťah sedáka - modrotlač Obr. 82 104 Slovenské Národné Posedenie - poster, originál 1000x700 mm Obr. 83 106
- 17. CIEĽ PRÁCE Cieľom diplomovej práce je poukázať na súčasné propagovanie slovenskej kultúry a kuchyne na Slovensku a v zahraničí. Ponúknuť inú alternatívu riešenia slovenských reštaurácií ako sú súčasné „drevenice“, ktoré svojim vzhľadom zakrývajú chamtivosť po zisku majiteľov takýchto reštaurácií. Tieto reštaurácie tváriace sa ako „moderné salaše“ sa u nás rozmohli hlavne prílevom väčšieho počtu turistov po vstupe Slovenska do Európskej únie. Čo je na jednej strane pozitívne, no na tej druhej, prevádzkovatelia reštaurácií väčšinou zabúdajú aj na domácich zákazníkov. Zameriavajú sa na väčší zisk, ktorý skôr nadobudnú od zahraničných turistov ako od bežných domácich zákazníkov. Preto sa mi zdajú súčasné drevené interiéry týchto reštaurácií len ako štýlové a lacné oblbnutie cudzincov keďže Slováci poväčšine vedia, že ich národné jedlo sa spája so salašom či životom v dreveniciach. S takýmto interiérom sa samozrejme spájajú aj jeho prvky, ako sú drevené lavice, či ťažké masívne stoly a stoličky, na ktorých sa nielen že nepohodlne sedí ale sú tiež lacné a tým pádom si takáto reštaurácia neprávom dáva prívlastok luxusná, či exkluzívna. Mojou úlohou bolo navrhnúť práve nábytok do slovenskej reštaurácie, konkrétne stôl a stoličku, ktorá by si zachovala charakter ľudovosti a zároveň bola aj reprezentatívnym kusom slovenskej kultúry na rozdiel od masívnych lavíc, ktoré nanajvýš reprezentujú potrebu čo najrýchlejšieho vrátenia vloženého kapitálu, ktorý by sa pri investovaní do dobrého dizajnu nábytku pri najmenšom oddialil. -13-
- 18. ÚVOD Jednotlivé nábytkové kusy a nábytkové systémy sú neustále vo vývoji. Ich dizajn by mal byť v prvom rade príťažlivý ale tiež nadčasový. Cieľom je vytvárať dlhodobé platné riešenia, pretože nábytok nie je druh sortimentu, ktorý tak často meníme. Preto je nábytok investícia, ktorá sa musí vyplatiť vo zvýšenom pohodlí a zvýšenej efektivite. Pri tvorbe takýchto nových výrobkov, ktoré prinášajú nové vlastnosti a najnovšie poznatky z antropometrie, ergonómie a fyziológie, treba dbať aj na hygienické, estetické, ekologické, ekonomické, bezpečnostné, technické a najmä funkčné vlastnosti. Sedací nábytok slúži na podporu ľudského teľa pri sedení. V súčasnosti existuje veľa druhov sedacieho nábytku, ktorý sa delí na ďalšie podskupiny. Musí zabezpečovať vhodnú polohu pre prácu aj odpočinok. Čo sa týka reštauračných alebo kuchynských stoličiek, tieto patria medzi najviac používané a preto aj ich sortiment na trhu je najväčší. Ich kvalitu rozlišujeme práve podľa spomínaných požiadaviek vrátane dizajnu. Špecifickou skupinou sedenia do reštaurácií patrí sedenie do typicky národných reštaurácií, ktoré ponúkajú a prezentujú národnú kuchyňu daného štátu. Ide tu hlavne o prenesenie identity národa do nábytkového kusu, vychádzajúc z jeho histórie a kultúry s využitím súčasných technológií výroby nábytku. -14-
- 19. SÚČASNÉ SLOVENSKÉ REŠTAURÁ CIE Ako väčšina národov, tak aj ten náš má svoju kuchyňu charakteristickú svojimi špecifickými jedlami rôznych chutí. Pri podrobnejšej analýze síce zistíme, že našich pôvodných jedál nie je až tak veľa ako v porovnaní napríklad s talianskou alebo francúzskou kuchyňou, no vzhľadom na počet obyvateľov a nie celkom veľkým územím je to tak akurát. Vďaka našim predkom a bohatej ľudovej kultúre môžme byť hrdý, že sa vôbec naša kuchyňa zachovala a našla si miesto medzi európskymi. Veď napríklad taká Austrália nemá v podstate ani jedno národné jedlo a to je 20 miliónový národ s rozlohou takmer 160 krát väčšou ako Slovensko. Nie je to síce celkom adekvátny príklad, vzhľadom na obdobie, za ktoré sa kontinent osídlil. Každý národ by sa rád pochválil svojou kuchyňou a každému cudzincovi by tú svoju rád predstavil. V poslednom čase som si u nás všimol nárast „slovenských reštaurácií“. Veď prečo nepredstaviť našu slovenskú kuchyňu v reštaurácii s rovnomenným názvom. Tieto sú väčšinou predstavené ako dobové drevenice a chatrče s dobovým interiérom a ešte aj obsluha má dobový ľudový kostým, ľudovo nazývaný kroj. Gýčový interiér so všetkým možným čo ponúkol pôjd či kôlnička a čo teraz visí po stenách hoci to tam vôbec svojou kedysi funkciou nepasuje. Na prvý pohľad klasické predstavenie doby, keď sa u nás spávalo za pecou a jedlo bolo skôr vzácnosťou. Teraz si to jedlo kúpite práve v tom istom, alebo podobnom prostredí. Nie je to ale tak trošku klamanie domáceho zákazníka, ktorý väčšinou pozná dobu, v ktorej možno vyrastal, alebo sa s ňou stretol inak. Pokiaľ sa podnik, v našom prípade slovenská reštaurácia, a jeho obsluha bude zameriavať len na cudzincov svojim správaním a brať domáceho zákazníka ako niekoho, kto sa nedá oklamať takýmto na efekt sa hrajúcim „klamstvám“, tak to vždy ten domáci bude ako klamstvo brať. Cudzinci zväčša nevedia ako sa u nás žilo a pri sedení v takejto dobovej chatrči, dnes reštaurácii to budú brať ako spestrenie atmosféry a možno im dôjde, že asi takto to u nás niekedy vyzeralo, no domáci, tí si chcú vychutnať len známe chute, ktoré cudzinci ochutnávajú možno prvý krát, a možno aj posledný. Chcem tým povedať, že v prvom rade by malo byť zo slovenskej reštaurácie cítiť pohostinnosť a úctu ku všetkým zákazníkom a nie len vidina zisku, ktorý väčšinou predsa „spraví“ ten cudzinec. Ani sa nečudujem, veď aj ja by som nechal prepitné adekvátne k obskakovaniu môjho stola a mysleniu si aký sú Slováci ale dobrosrdeční. Bohužiaľ ja, domáci zákazník, si to vôbec nemyslím. Ja ako vlastník takejto reštaurácie, vidím len zisk a nič iné. A prečo by som sa pre ten zisk nezameriaval na cudzincov. Pri porovnávaní slovenských reštaurácií som tiež všimol, akou reklamou sa tieto samé prezentujú. Podľa prídavných mien ako štýlová, tradičná alebo originálna, mi je jasné, že sa jedná o drevenice. Ďalšie si zase hovoria luxusná, exkluzívna atď. a pri nahliadnutí do interiéru mi ako prvé udrelo do očí sedenie na dobových napodobeninách lavíc. Čo je to za luxus keď sa zákazníci tlačia za stolom, sedia na nepohodlných drevených laviciach a celé takéto sedenia sú ešte radené do boxov, z ktorých sa nedá poriadne vísť. Hovorím o konkrétnej reštaurácii v centre hlavného -15-
- 20. SLOVENSKÉ DOMY mesta, ktorá si hovorí luxusná. Hlavne, že sa na svojej internetovej stránke chváli akých prominentných ľudí už obsluhovala. Bohužiaľ, ale aj oni museli asi sedieť na drevených laviciach ako ostatní zákazníci, pretože jedli v „luxusnej slovenskej reštaurácii“. Vložením takéhoto sedenia do reštaurácie, chcú majitelia len čo najlepšie využiť priestor, aby sa doň zmestilo čo najviac zákazníkov. Pre prevádzkovateľa sa to oplatí aj z finančného hľadiska. Veď za takú sériu ľavíc dá určite menej ako za kvalitný dizajn a vyrobí mu to hociktorý zručný remeselník. Podľa mňa exkluzivita reštaurácie stojí aj na pohodlnom sedení a s dostatočným priestorom na stolovej doske. Aj z týchto aspektov sa odvodzuje cena ponúkaných jedál v reštaurácii. Momentálne platí, že čím viac sa slovenská reštaurácia bude podobať ľudovým dreveniciam, tým bude cena služieb vyššia. Slováci sa tak ľahko dajú oklamať a tak dobre klamať vedia ... V spomínanom Sydney, sú dve „naše“ reštaurácie. Jedna je česko-slovenská a druhá česká (viď obr. 24 -29, strana 72). Obe sú v jednej štvrti, vzdialené od seba asi päť minút chôdze a vlastnia ich dvaja rozdni majitelia. Štvrť je to ale vychýrená, známa svojim nočným životom, verejnými domami a aj veľkým neónovým reklamným panelom Coca-Cola, ktorý vidno až z centra mesta. Je to prvá zástavka vlaku od centra smerom na východ a volá sa Kings Cross. Nie je ale náhoda, že tieto reštaurácie sú práve v tejto štvrti, pretože kedysi tu žila aj silná česká komunita. Obe reštaurácie sú v takých úzkych radových domoch, stavaných dakedy pre nižšiu robotnícku triedu. Interiér ale vôbec nemajú zariadený v „drevenicovom“ štýle, ako naše reštaurácie na Slovensku a predsa tam Slováci a Česi chodia a to hlavne pre tú výbornú kuchyňu. Mám pocit, že práve tam by sa viac hodil takýto interiér na prilákanie domácich Austrálčanov hoci tam chodia aj tí. Keď majitelia majú na to, aby mohli z Čiech dovážať sudy piva, tak by asi nebol problém doviesť z Európy aj dáke tie drevené kolesá z voza, alebo aj celý voz. Zákazníci tam ale chodia práve pre tú príjemnú obsluhu a pohostinnosť. Podotýkam, hoci sú tieto reštaurácie blízko seba, sú vždy plné, preto je lepšie si stôl dopredu rezervovať a aj obsluha je v oboch prípadoch česko-slovenská. Tieto reštaurácie patria k tým, v ktorých je povolené podávať a konzumovať alkohol, bohužiaľ pre ktorý sme aj vo svete známy ako častí konzumenti a ktorý akosi zapadol do našich známych „foods and drinks“. Na internetovej stránke som si ale všimol malé upozornenie na konci, že alkohol sa tu podáva len s jedlom. Ďalším vhodným miestom na prezentáciu slovenskej kuchyne v zahraničí bývajú tzv. Slovenské domy. Patria osobitne do kategórie reprezentačných priestorov. Vzniká tu priestor pre predstavenie krajiny väčšinou na veľkých športových podujatiach. Tradícia Slovenských domov na vrcholných športových podujatiach sa v súčasnej podobe začala v Turíne na -16-
- 21. Zimných olympijských hrách v roku 2006. No už prvý Slovenský dom otvorili v Sestriere počas majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní vo februári 1997. Ďalší bol zriadený len o dva mesiace neskôr počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Helsinkách. Slovenský dom, v ktorom sa v tom najlepšom svetle predstavovala naša krajina, jej kultúra, šport, turizmus i gastronómia, si veľmi rýchlo získal dobré meno. Zvesti o pohostinnosti Slovákov, o príjemnom prostredí, výborných jedlách i nápojoch, aj o kvalitnej hudbe sa rýchlo rozšírili a Slovenský dom sa stal na športových podujatiach obľúbeným miestom návštev významných hostí zo zahraničia. Na zimných olympijských hrách bol prvý Slovenský dom v Nagane 1998. Podobne ako dva predošlé domy na svetových šampionátoch aj v tomto prípade slúžil Slovenský dom na podporu kandidatúry Popradu - Tatier na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2006. Vo všetkých prípadoch dom zabezpečovala agentúra ROKO v spolupráci so Slovenským olympijským výborom. Manažérom domu bol vždy mimoriadne pozorný hostiteľ Peter Sisák. Štvrtý Slovenský dom bol zriadený počas zasadnutia Medzinárodného olympijského výboru v júni 1999 v juhokórejskom Soule, kde sa rozhodlo o tom, že dejiskom XX. zimných olympijských hier v roku 2006 bude Turín. Slovenský kandidát Poprad - Tatry síce v zápase o získanie práva usporiadať ZOH 2006 neuspel, ale tradícia Slovenských domov, ktoré si získali veľmi dobré meno, pokračovala na všetkých ďalších letných i zimných olympijských hrách – v Sydney 2000, Salt Lake City 2002 i v Aténach 2004. Vždy sa stal obľúbeným miestom nielen na stretávanie sa Slovákov, ale aj na návštevy členov Medzinárodného olympijského výboru, popredných predstaviteľov národných olympijských výborov i medzinárodných športových federácií, významných zahraničných trénerov i športovcov, či predstaviteľov vlád. Napríklad na letných olympijských hrách Sydney 2000 bol Slovenský dom veľmi populárny aj vďaka svojmu umiestneniu v centre mesta, asi päť minút chôdze od známej budovy opery. Olympijská dedina bola síce mimo centra mesta, ale na prezentáciu našej kultúry to bolo celkom výhodné miesto. Veď nie náhodou náš dom navštívil vtedajší predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch, ako jediný reprezentačný dom z pomedzi všetkých zúčastnených krajín. Po olympiáde aj pred ňou tu sídlil Royal Exchange Club. Toto je jedna z možností propagácie našej kultúry a národa na medzinárodnej úrovni a hlavne vďaka sponzorom, ktorí sa tiež chcú na tejto pôde prezentovať, sa finančné prostriedky na takúto propagáciu vždy nájdu, aj keď sa väčšinou jedná o dočasnú prezentáciu, ktorá po skončení športového podujatia stráca svoj význam. Preto sa takéto priestory prenajímajú len na určité obdobie. No na základe takejto reklamy vznikajú nové zariadenia a nový priestor na propagáciu ako napríklad slovenské reštaurácie, rôzne spolky a záujmové kluby. -17-
- 22. SLOVENSKO NA SVETOVEJ VÝSTAVE Približne raz za päť rokov má každá krajina možnosť prezentovať sa na medzinárodnej svetovej výstave EXPO. Najbližšie to pripadá na EXPO 2010, ktoré sa bude konať od 1. mája do 31. októbra 2010 v čínskom Šanghaji. Ako uvádza Ministerstvo hospodárstva SR, Slovensko sa chce tejto udalosti zúčastniť. Bola by to štvrtá samostatná slovenská expozícia na svetových výstavách. Ústredná téma výstavy quot;Lepšie mesto, lepší životquot; sleduje globálnu problematiku rozvoja mestských aglomerácií, ktoré budú na konci druhej dekády 21. storočia obývať dve tretiny zemskej populácie. Mestá budú zohrávať kľúčovú pozíciu v procese globalizácie a určovať nosné trendy rozvoja ľudskej civilizácie. EXPO 2010 je druhou oficiálnou svetovou výstavou v tomto tisícročí a čínsky Šanghaj ju získal ako víťaz z pätice najvážnejších uchádzačov. Očakávaná návštevnosť na výstave je 70 miliónov ľudí. Účasť na svetovej výstave EXPO 2010 v Šanghaji by znamenala už 4. samostatnú účasť Slovenskej republiky na takomto významnom podujatí. V roku 1994 sa SR zúčastnila samostatnou expozíciou na EXPO Taejon, v roku 1998 na EXPO Lisabon a v roku 2000 na EXPO Hannover. Nezúčastnila sa na EXPO Aichi 2005 v Japonsku. Slovenské expozície na svetových výstavách podľa úradu veľmi pozitívne hodnotili tak usporiadatelia, ako aj návštevníci. Návštevnosť slovenských pavilónov vysoko prekračovala priemer návštevnosti. Kvantifikovať jednoznačne prínos z účasti SR na svetových výstavách typu EXPO nie je možné v peňažných jednotkách s dostatočnou objektivitou. Vždy ide o zviditeľnenie a propagáciu krajiny v neštandardnom prostredí, v ktorom vystavujúce krajiny na seba upozorňujú a predvádzajú v súlade so základnou témou výstavy svoju kultúru, prírodu a vzťah svojich obyvateľov k nej, dosiahnutý technický pokrok a ďalšie aspekty. Finančné rozpočty doterajších účastí SR na svetových výstavách EXPO sa čerpali v rozsahu 100 až 130 miliónov Sk, v závislosti od podmienok výstavy (úhrada výstavnej plochy, cena služieb, vzdialenosť a s tým spojené cestovné a poistné náklady a pod.). Pritom 30 až 50 percent celkových nákladov bolo doposiaľ pokrývaných inými príspevkovými formami, resp. sponzorsky. V prípade výstavy EXPO 2010 majú krajiny možnosť realizovať svoje expozície v samostatných pavilónoch, ktoré si vybudujú, alebo využijú pavilóny postavené organizátorom a prenajmú si výstavnú plochu. Súčasťou týchto pavilónov býva samozrejme aj prezentácia vlastných národných kuchýň. Neviem si presne predstaviť, aby v slovenskom pavilóne bola nainštalovaná drevenica ako slovenská reštaurácia. Prečo sa potom doma prezentujeme úplne opačne ako v zahraničí? V mojej diplomovej práci sa chcem zamerať práve na typ reštaurácie, či už na Slovensku, v Austrálii, alebo inde na svete, ktoré primerane odzrkadľujú našu kultúru a zároveň ju neprezentujú v lacnom drevenom interiéry. Verím, že aj tu sú slovenské reštaurácie, ktoré nie sú založené na „drevenicovom klamaní“, a ktoré si vážia každého zákazníka. Také, z ktorej cítiť aj ľudovosť, ale hlavne pohostinnosť a vďaku. Konkrétny interiér by mal mať -18-
- 23. IDENTITA A HODNOTY NAŠEJ SPOLOČNOSTI znaky našej ľudovej kultúry, ale nie v takej veľkej miere. Moderné poňatie salaša alebo koliby s využitím súčasných technológií so zachovaním prírodných materiálov, ako je drevom, koža a pod. Také by mali byť aj interiérové prvky vrátane navrhnutého sedenia, čo je vlastne cieľom mojej diplomovej práce. Vychádzajúc z predchádzajúcej analýzy prostredia, chcem vytvoriť akého si „ducha doby ľudovej“, ktorý sa objavuje v prostredí z ktorého vzišiel. Zo sociologického hľadiska národná identita predstavuje špecifickú formu ľudskej existencie, kolektívnu podobu seba identifikácie a seba interpretácie. Zahŕňa spoločnú historickú skúsenosť a pamäť', kontinuitu tradície a integráciu komunity založenú na spoločnom jazyku. Jej prostredníctvom sa formuje solidarita a pocit spolupatričnosti k danému spoločenstvu, ktorý sa v situáciách ohrozenia môže transformovať do artikulovaného vlastenectva s mobilizačnými účinkami. Výskumy národnej identity na Slovensku ukázali, že národná identita je utváraná jednak činiteľmi etnicko-kultúrnej povahy a jednak občianskymi zložkami. Nato, aby bol človek „skutočným občanom Slovenskej republiky“ sú dôležitejšie atribúty občianskej povahy (ako napr. cítiť sa občanom Slovenskej republiky, dodržiavať normy a zákony Slovenskej republiky). Menšiu váhu majú také atribúty, ako je prežiť väčšinu života na Slovensku, alebo narodiť sa na Slovensku. Táto skutočnosť však môže byť viac ako výslednicou cieleného dlhodobejšieho vývoja výsledkom intervencie situačného kontextu, ktoré počiatkom 90. rokov súviseli jednak so vznikom samostatného štátu a jednak s častým a nedostatočne sankcionovaným porušovaním právneho poriadku v spoločnosti. Do značnej miery za prekvapujúce možno označiť to, že i napriek často deklarovanému vysokému stupňu religiozity slovenskej populácie sa hodnota byť dobrým kresťanom len veľmi slabo spája so „skutočným občanom Slovenska“. Identifikovanosť s vlastnou krajinou a pocit hrdosti možno považovať za konštitutívne prvky národnej identity. Táto forma individuálnej sebareflexie obyvateľov je síce značne zjednodušujúca, ale pomáha dotvárať obraz kolektívnej integrácie s vlastnou krajinou. Pocit národnej hrdosti sa na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, najsilnejšie spája s vlastnými dejinami a kultúrou. Najmenej sa pocit národnej hrdosti, na rozdiel od týchto krajín, spája s takými hodnotami, ako je sociálna spravodlivosť či rovnosť šancí, systém sociálneho zabezpečenia a fungovanie demokracie. Čiže národná hrdosť sa najmenej spája s tými znakmi, ktoré patria k základným atribútom fungovania občianskej spoločnosti. Analýza postojov verejnej mienky k národnej kultúre však odhaľuje ich rozporuplnosť. Táto sa prejavuje najmä vo vzťahu k potrebe ochrany a podpory národnej -19-
- 24. NÁROD, NÁRODNOSŤ A SÚVISIACE -IZMY kultúry ako nutnej súčasti národnej identity v súčasných reštriktívnych podmienkach trhovej ekonomiky. Práve oblasť kultúry, umenia, náboženstva a etnických minorít sú tie položky, na ktorých by sa Slováci nehanbili v štátnom rozpočte najviac ušetriť'. V 90. rokoch bolo možné zaznamenať posuny v názorových a hodnotových prejavoch obyvateľstva. K najvýraznejším zmenám došlo v oblasti morálnych noriem, zosilnela permisivita, badateľný bol vzostup liberálnej tolerancie nielen k „západným hodnotám“, ale aj k javom univerzálne odmietavým (napr. úplatkárstvo). K dôsledkom zvýšenej tolerancie možno zaradiť trend oslabovania etnickej protimenšinovosti (snáď s výnimkou rómskej menšiny) a nepriateľstva voči cudzincom. Naopak v oblasti ideových orientácií a postojov došlo k zakonzervovaniu existujúcich vzorov správania. Ako príklad možno uviesť prežívajúce silné očakávania paternalistického správania sa zo strany štátu a veľmi silné rovnostárstvo. Určitým prísľubom pre budúcnosť a koexistenciu v spoločnom európskom priestore je to, že prvky seba vymedzovania v intenciách negatívneho vzťahu a nepriateľstva voči okolitému a i etnicky odlišnému prostrediu sa na Slovensku výraznejšie neprejavili. Národ je spoločenstvo nelíšiace sa od ostatných markantnými telesnými črtami (aj keď je rasovo určené), ale predovšetkým špecifickou kultúrou a spôsobom života. Je to skupina ľudí, ktorá sa vytvorila historicky a k jej dôležitým znakom patrí spoločná reč, vedomie príslušnosti k národu, pospolitosť územia, prípadne vlastná štátnosť. Myšlienka existencie národov je relatívne mladá, objavila sa až v 19.storočí. Pojem národnosť sa zvykne používať v troch významoch: ako synonymum pojmu národ, na označenie spoločenstva, ktoré sa v národ ešte nesformovalo a na označenie národnej menšiny. Nacionalizmus je politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všetky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo. Nacionalizmus rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne ale s nejakým kráľom alebo autoritou, ktorá nakreslila čiaru na mape. Tento politický smer nahradzuje jeden národ druhému a zvyčajne vedie k nedôvere až k nepriateľstvu voči iným národom. Extrémnou formou je šovinizmus. Patriotizmus je to vlastenectvo, hrdosť na príslušnosť k určitému národu. Patriotizmus vychádza z emotívneho vzťahu k národnosti, národu, k jeho kultúre a spoločnosti. Nevylučuje priateľstvo k iným zemiam a rešpektuje ich práva a záujmy. Internacionalizmus Je to vízia sveta, kde sú ľudský život, ľudské práva a dôstojnosť chápané ako dôležitejšie než národnosť. Internacionalizmus znamená odmietnutie existencie -20-
- 25. akýchkoľvek rozdielov medzi príslušníkmi ľudského rodu všetkých národností. Interkulturalizmus je viera v obohatenie poznaním iných kultúr. Rôzni ľudia môžu žiť spolu i napriek rozdielnym kultúrnym zázemiam. Interkulturalizmus akceptuje a rešpektuje rozdiely. Multikulturalizmus znamená to existenciu rôznych kultúr vedľa seba, obvykle v jednom štáte. Môže však ísť aj o navzájom izolované skupiny ako napríklad v Juhoafrickej republike. (www.rasizmus.sk) -21-
- 26. V DOLINÁCH V dolinách – kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie V dolinách – lesný med vonia viac ako tráva na svahoch túlia sa ovčie stáda V domoch pieseň znie V dolinách – Človek sám svoju prírodu chráni Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek Je to kraj kde prísne štíty hôr Teplo dolín múdro strážia Pokým slnka lúč zazvoní na jarné zvonce ovčích stád Je to kraj kde ráno vstáva skôr Kde sa drevo z hory tíško zváža Je to Slovensko čarovné hrdé Mám ho rád V dolinách – kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie V dolinách – lesný med vonia viac ako tráva na svahoch túlia sa ovčie stáda V domoch pieseň znie V dolinách – Človek sám svoju prírodu chráni Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek Karol Duchoň
- 27. SLOVENSKÁ KULTÚRA Obyvatelia Slovenska dodržiavajú množstvo tradícií, medzi ktoré patrí aj dobrá etika práce. Práca a rodina sú stále stredobodom pozornosti väčšiny obyvateľov. Vyskytuje sa tu však aj veľa príležitostí na kultúrny oddych a rekreačný šport. Slovensko ponúka mnoho príležitostí na návštevu kultúrnych podujatí. Okrem kvalitných divadelných a operných predstavení, sú to aj filmové festivaly a hudobné koncerty. Večer si je možné spríjemniť v kluboch, diskotékach alebo v reštauráciách či puboch. V reštauráciách je možné ochutnať tradičné jedlá či ochutnať slovenské pivo, kvalitné vína alebo tradičné alkoholické nápoje, ako napr. slivovica a borovička, ktorá je výhradne slovenským nápojom destilovaným z borievok. Víkendy sú príležitosťou k športovým aktivitám. Na Slovensku sú obľúbené najmä zimné športy, pre ktoré sú veľmi vhodné podmienky v hornatej krajine a svoje služby tu ponúkajú rôzne lyžiarske strediská. Početné národné parky najviac poskytujú úžasné scenérie na skialpinizmus a iné zimné športy. V lete je obľúbeným športom turistika. Národným športom je hokej a futbal. Slovensko sa vyznačuje malebnou prírodou. Na jeho území je niekoľko národných parkov a chránených krajinných území, ktoré pokrývajú najvýznamnejšie slovenské pohoria a ich okolie - Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Pieniny, Malá Fatra, Poloniny, Slovenský kras a Veľká Fatra. Niektoré jaskyne a kultúrno-historické pamiatky sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO - napr. Dobšinská ľadová jaskyňa alebo pamiatková chránená rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Nezanedbateľnou súčasťou sú liečivé pramene a ich využitie v liečebných kúpeľoch a termálnych kúpaliskách. Slovenské zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, napriek tomu ich podstata zostáva totožná. Niektoré sa zachovali aj dodnes, avšak dodržiavajú sa viac na vidieku ako v mestách. Súčasťou ľudovej kultúry je folklór, ktorý zahŕňa slovesné, hudobné, dramatické a tanečné prejavy. Najznámejšie folklórne súbory sú SĽUK a Lúčnica, ktoré reprezentujú slovenské ľudové umenie aj v zahraničí. Každý rok sa koná niekoľko folklórnych festivalov. Najväčší z nich je v stredoslovenskom meste Východná. Ide o trojdňovú oslavu folklórnej hudby a tanca spojenú s trhom, kde si návštevníci môžu kúpiť tradičné jedlá a remeselné výrobky. Jedným zo spôsobov udržiavania ľudových tradícií je aj ľudová umelecká výroba. Typické slovenské ľudové remeslá sú drevorezbárstvo, košikárstvo, tkáčstvo, vyšívanie, maľba na skle, drotárstvo a výroba tradičnej keramiky. (www.sario.sk) Budúcnosť môžeme budovať len na dôkladnom poznaní našej minulosti. Štúdium ľudovej kultúry nám otvára okná do sviatočných i všedných dní našich predkov. Tisícročia sa tvárnilo ľudské obydlie. Dom, domov, domácnosť. Miesto odpočinku, ochrany, drobných i väčších radostí. Ale i mnoho starostí, sklamaní, bolestí, možno strachu, ťažkých chvíľ a sĺz. Po celé veky bol dom jedným z prejavov myslenia i cítenia. Ukrýval v sebe nielen kus ľudskej práce, tradície a nadania staviteľov, ale rešpektoval i predstavy a spoločenské postavenie majiteľov. Spôsob bývania na vidieku vo veľkej miere závisel od charakteru osídlenia, od -23-
- 28. ĽUDOVÉ VÝTVARNÉ UMENIE klimatických i prírodných podmienok. Roľnícky dvor vytváral do značnej miery uzatvorený životný priestor. Úzke vzťahy existovali medzi členmi rodiny, ktorá vystupuje ako determinujúci činiteľ formy obydlia. A nielen medzi členmi rodiny a ostatnými príslušníkmi dvora, ale tiež medzi ľuďmi a dobytkom, ktorý nebol považovaný iba ako hospodársky artikel, ale ako súčasť veľkej dvorovej rodiny. Ľudová kultúra je systém akumulovaného poznania, vzorov a správania materiálnych a nemateriálnych produktov ľudskej činnosti prenášaných z generácie na generáciu v špecifikovanej sociálnej vrstve, označovanej ako ľud. Kultúrne dedičstvo je súborom materiálnych, sociálnych a duchovných výsledkov tvorivej práce predchádzajúcich generácií, ktoré tvoria historické kontinuum a súčasť dnešnej kultúry. Ľudové staviteľstvo je súčasťou ľudovej kultúry, značí výrobnú činnosť s praktickým cieľom. Taktiež je zaužívaný výraz ľudová architektúra, ktorá predstavuje ľudové stavby, ktoré majú niektoré prvky slohového umenia. Uvedomovať si zachovanie remeselného dedičstva je dôležité najmä z dvoch aspektov. Dedičstvo nám dáva pôvod, ktorý je východiskom snaženia ľudstva a jeho originality. Pričom manuálne zručnosti jedinca vytvárajú samotný základ pokroku civilizácie . (www.madunice.sk) Ľudové výtvarné umenie predstavuje súhrn predmetov z oblasti hmotnej kultúry, ktoré svojou výtvarnou stránkou a umeleckými hodnotami prerastajú bežné formy a prejavy. Ľudová umelecká tvorba v oblasti výtvarnej bola hlboko zrastená s myšlienkovým svetom a celým životným prostredím ľudu, ako aj s jeho prakticky mi potrebami. Organicky vyplýva z ostatných ľudských činnosti, súvisela so životom a jeho Aukciami. Ľudové umenie je prejavom životného názoru svojich tvorcov a nositeľov. Výtvarný prejav slovenského ľudu zahŕňal celú veľkú oblasť hmotnej kultúry od zjavne úžitkových javov, ako je architektúra, nábytok, odev, textílie, keramika, drevený riad atď., až po výrobky, ktorých účelovosť bola obsiahnutá vo zvykoslovnej, magickej alebo ochrannej funkcii - veľkonočné maľované vajíčka, svadobné a krstinové plastiky z cesta, masky, figuríny a zdobené stromčeky k ročnému zvykosloviu, žatevné vence, náhrobníky, obrazy a plastiky s náboženskou tematikou. Tak ako pre mnohé iné javy ľudovej kultúry, aj pre ľudové umenie je príznačná jeho polyfunkčnosť. Jeden a len istý predmet môže mať za rozličných okolnosti funkciu úžitkovú, obradovú, magickú i reprezentatívnu. Možno povedať, že ľudové umenie bolo takmer vždy predovšetkým úžitkovým umením. Hľadisko úžitkovosti a estetické stvárnenie predmetu vo väčšine prípadov úzko súvisia a -24-
- 29. mimovoľne sa prelínajú, pričom estetická forma podania obsahu síce podstatne umocňuje výtvarne, resp. umelecké kvality stvárňovaných predmetov, ale iba zvládnutie formy nie je pre ľudového umelca podstatným cieľom jeho tvorby: ide mu skôr o nájdenie a vystihnutie takej formy, ktorá je z jeho hľadiska a vnútorného presvedčenia najsprávnejšia a najpravdivejšia pre podávaný obsah či tému. Pre slovenské ľudové umenie, ak berieme do úvahy obdobie od konca 18. stor. do polovice 20. stor., je príznačná rozmanitosť životných, spoločenských i prírodných prostredí, v ktorých vznikalo. Táto bohatá rozvrstvenosť našla odraz aj v mnohotvárnosti slovenskej ľudovej umeleckej tvorby. Celkom odlišné boli prejavy, ktoré vznikli v prostredí rolnícko- pasitierskom, kovo-roľníckom, baníckom a remeselnícko-cechovom. Spôsob života v diferencovaných pospolitostiach podmienil i vytváranie niektorých odlišných foriem v oblasti hmotnej kultúry. Vzťah k práci, k prírode, k rodine, k ľuďom, predstavy o nadreálnych bytostiach a silách, a vôbec svoj základný životný pocit a názor skonkretizoval ľudový tvorca s rýdzosťou svojho citu v nejednom výrobku jedinečnej umeleckej úrovne a silného emotívneho pôsobenia. Do kategórie ľudového umenia zaradujeme i niektoré také výtvory, ktorých pôvod sa síce neviaže iba na vlastné prostredie, ale ktoré boli určené pre ľud a ten ich aj a svoje prijímal, ako napríklad časť produkcie keramických, sklárskych a textilných manufaktúr. Pri skúmaní staršieho vývinového obdobia ľudového umenia, najmä od polovice 19. stor.. obracala sa pozornosť predovšetkým na dedinské prostredie a to hlavne preto, lebo tam sa do konca prvej svetovej vojny sústreďoval a vyvíjal život prevažnej väčšiny národa. Ak teda hovoríme o tradičnom výtvarnom umení ľudu. máme na mysli predovšetkým tvorbu, ktorá vznikala v takom dedinskom prostredí, kde jednotlivé zložky ľudovej kultúry vytvárali slohovú jednotu, resp. vo svojom výslednom pôsobení sa k nej približovali. K základným znakom ľudovej umeleckej výtvarnej tvorby patrí predovšetkým už spomenuté emotívne pôsobenie, ďalej súvis medzi úžitkovosťou a estetickým stvárnením výrobku, podriadenosť normám kolektívneho vkusu, bezprostredný a zasvätený vzťah tvorcu k spracúvanému materiálu a konečné úsilie o dekoratívne dotvorenie predmetov. Všeobecné estetické cítenie, ktoré možno nazvať i kolektívnym vkusom ľudu, značne ovplyvňovalo hmotnú i duchovnú kultúru. Estetické normy boli pevne zaužívané, len celkom pomaly sa menili a vyvíjali a im sa prispôsobovali aj prvky prijímané zvonka zo slohovo odlišných prostredí. Ľudový umelec pracoval buď pre seba. alebo pre objednávateľa z okruhu svojho životného prostredia, s ktorého myšlienkovým svetom sa stotožňoval. V rámci kanonizovaných estetických noriem, ktoré všetkým vyhovovali, lebo boli v zhode s ich cítením, zmýšľaním a presvedčením, sa vyvíjala aj spätosť s určitými formami, tradujúcimi sa z generácie na generáciu. Až keď sa rozpadajú a uvoľňujú idey, ktoré sú nositeľmi foriem, začne ľudový umelec hľadať nové možnosti výrazu. -25-
- 30. Ľudové umenie sa zvykne považovať i na základe jeho celkového uspôsobenia za anonymnú tvorbu. Aj táto anonymita je však relatívna. V kolektíve, pre ktorý tvorca pracoval, bol práve umelec mimoriadnych kvalít - podľa názoru vlastnej pospolitosti - zvlášť cenený. Blízke okolie pozná takmer presne autorstvo jednotlivých diel. No priamo označené autorstvo nachádzame iba na niektorých výtvoroch ľudového umenia. Ďalším charakteristickým znakom tradičného ľudového umenia je vzťah tvorcu k materiálu. Hoci sa výrobky zhotovovali zo základných, bežne prístupných surovín (z dreva, vlny. ľanu. konopí, hliny, rohoviny a pod.) a opracúvali zväčša jednoduchými výrobnými nástrojmi, sú nielen dokladom zručnosti, ale odzrkadľujú aj výtvarné cítenie svojich tvorcov, ktoré sa prejavilo v riešení vzťahov medzi materiálom, formou, funkciou, prípadne i výzdobou a farebnosťou predmetu. Ľudový umelec takmer vždy rešpektoval všetky špecifické vlastnosti používanej suroviny a nedopúšťal sa takých deformácií, ktoré by odporovali charakteru spracúvaného materiálu. V slovenskom ľudovom umení až takmer do konca 19. stor. nenastal rozpor medzi úžitkovou výrobou a umeleckou tvorbou. Syntéza technologických a materiálových znalostí spolu s estetickým stvárnením viedli v ľudovej tvorbe k vzniku jedinečných umeleckých diel. dosahujúcich všeobecnú nadčasovú platnosť. Ľud si vytváral i predmety každodennej potreby s úsilím esteticky ich stvárniť. Jednu z možností ľudového tvorcu, ako dosiahnuť tento cieľ, predstavuje dekoračná zložka. Výzdobný fond sa pohyboval i v súvislosti s účelom artefaktu v značne širokom rozpätí, od funkčne poňatého, rytmicky sa opakujúceho bezpredmetného ornamentu najčastejšie technického charakteru, až po štylizované kresbové motívy rozmanitých tematických druhov, napríklad motívy figurálne, pracovné, architektonické, bohato rozvinuté vegetatívne kompozície atď. V dekoračných motívoch boli obsiahnuté aj také prvky, ktoré mali pôvodne ochrannú a magickú funkciu. Na určitom stupni vývoja ľudového výtvarného prejavu, ktorý sa datuje na Slovensku približne od r. 1850 a rozdielne v súvise s regionálnymi odchýlkami v spoločenskom a hospodárskom vývoji vrcholí približne v r. 1900 - 1950, začala sa akcentovať ornamentálna zložka. Najprv išlo o primárne vyplnenie plochy na miestach exponovaných buď technologicky alebo opticky (švy na súčastiach odevu, hrdlo a čelná strana krčaha, uchá a rúčky nástrojov a nádob a pod.), neskôr dekór zaplnil takmer každé prázdne miesto predmetov (čepce, rukávy košieľ, živôtiky a vesty, steny domov, plochy nábytku atď.). Postupne niektoré výrobky dostali výlučne dekoratívnu funkciu, alebo naopak dekorovali sa preto, lebo mali mať z hľadiska chápania ľudového konzumenta takú funkciu. No popritom v uvedenom období mnohé artefakty, hoci aj s bohatým a výrazným dekórom, ostali naďalej v dennom používaní. Celkový civilizačný proces narušil slohovo homogénne prostredie dediny a súčasne pozmenil i jej výtvarný charakter. Rozpad však nepostupoval na celom území Slovenska -26-
- 31. rovnako, takže mnohé javy ľudovej kultúry pretrvali až dodnes vo svojej archaickej podobe tam, kde životné podmienky a prostredie priaznivo vplývali na ich udržanie. Ide najmä o horské oblasti, ako je údolie horného Hrona, severná strana Nízkych Tatier, severná časť východného Slovenska, oblasť hornej Oravy a horská časť slovensko-moravského pohraničia. Dnes sa však aj v dedinskom prostredí kryje väčšina denných potrieb výrobkami spotrebného priemyslu. Človek sa stal ich užívateľom a prestáva byť ich priamym tvorcom. Pre súčasnú všeobecnú hmotnú kultúru je typický priemyselný výrobok, a už nie remeselno- ručná práca. Aj preto sa ťažisko ľudovej umeleckej tvorby postupne presunulo z úžitkových predmetov na predmety dekoratívneho určenia. Najbližšie k tradičnému ľudovému umeniu minulosti stojí tvorba, dožívajúca ešte v niektorých oblastiach Slovenska ako tvorba pre potreby najbližšieho okolia. Napríklad na vysokej úrovni sa udržiava výšivkárstvo a čipkárstvo, východné a stredné Slovensko má dnes viacero významných centier výroby hrnčiarskeho a dreveného riadu pre domácnosť a pre salaše. Ide tu teda v podstate o estetické stvárňovanie predmetov. ktoré sa zúčastňujú na vytváraní životného a pracovného prostredia. Do oblasti tradičnej tvorby patrí ešte aj dnes pomerne rozsiahla výroba odevných súčasti pre kroje. Hoci vo všeobecnosti možno povedať, že tradičný odev už postupne zaniká, predsa ešte priam prekvapujúco pôsobí pretrvávanie niektorých druhov výroby, ako je napr. výroba svadobných čepcov, šitie odevných súčasti zo súkna a z ovčej kožušiny. Všetky tieto výrobky si vyžadujú okrem dokonalého ovládania techniky spracovania aj určité výtvarné schopnosti svojich tvorcov. V ľudovom hrnčiarstve dožíva výroba rozličného úžitkového riadu pre roľnícke domácnosti, ktorý tiež vyniká čistotou a vyváženosťou tvarového a dekoračného riešenia. Podobné vlastnosti majú i ďalšie výrobky, ako sú vlnené prikrývky, hladké i s votkávaným vlasom. Hoci sú to výrobky určené pôvodne pre tradičné prostredie, predsa tvorivými princípmi svojho vzniku, svojou výrobnou i výtvarnou podstatou sú veľmi blízke modernému estetickému názoru. Pre ďalšiu kategóriu dnešnej ľudovej umeleckej tvorby je charakteristické, že sa niektoré na to vhodné artefakty tradičného ľudového umenia zámerne pretvárajú, adaptujú pre potreby súčasnej spoločnosti a jej nových konzumentov. Pritom sa ďalej rozvíjajú tvorivé schopnosti ľudových majstrov, ktorí svojimi dielami obohacujú a rozširujú škálu našej hmotnej kultúry a vôbec životného prostredia. V tejto kategórii majú značnú prevahu textilné výrobky. Až do súčasnosti sa zachovali v niektorých krajoch Slovenska v mnohých variantoch rozličné techniky, vzory, farebné kombinácie a ich znalosť v pomerne širokom okruhu žien, či už ide o tkáčstvo, výšivkárstvo alebo o čipkárstvo. V súčasnej textilnej tvorbe u niektorých výrobcov prevažuje však množstvo vyrábaných druhov, ako aj dokonalé ovládanie výrobnej -27-
- 32. techniky nad tvorivým prístupom k práci. Mnohí z nich virtuózne realizujú hotové návrhy, ktoré pre ne pripravujú školení výtvarníci. Podobný stav je aj v iných oblastiach tvorby z okruhu ľudových tradícií, či už ide o keramiku, výrobky z dreva, prútia, kovu a pod. V rozsiahlom spektre súčasného slovenského ľudového výtvarného umenia patri popredné miesto rezbárom a sochárom. Ich diela majú dnes už prevažne charakter voľnej tvorby, sú však dokladom jednak pretrvávania vývinovej línie, jednak rozširovania tematického okruhu tradičných sujetov, novosti a variability prístupov vo formálnom riešení materiálov v tomto žánri ľudového výtvarného umenia. Množstvo dokladov v oblasti súčasného voľného i úžitkového výtvarného umenia svedčí o tom, že dôkladné poznanie ľudového umenia viedlo nielen k obohateniu profesionálneho umenia o nové technologické postupy a tvárne prvky, ale aj k rozšíreniu jeho všeobecnej tvorivej a myšlienkovej základne. Ľudové umenie ostáva i dnes živou skutočnosťou. Vrcholné diela súčasného ľudového výtvarného umenia sú dokladom kontinuity jeho vývoja, zdôvodňujú jeho existenciu a dávajú predpoklad pre to, že bude môcť existovať, pochopiteľne. v nových formách, aj v budúcnosti. Ornament - (z lat. ornare = zdobiť, ornamentum = ozdoba) Určitý druh výzdoby, jednotlivý motív na zdobenie i členenie umeleckých diel, najmä umelecko-remeselných výrobkov a architektúry. Výrazovým prostriedkom ornamentu je opakovanie a rytmické radenie určitého typu. Podľa použitých prvkov sa rozoznáva geometrický ornament (lineárny, zložený z abstraktných motívov). rastlinný alebo vegetabilný ornament, v ktorom sa štylizujú obyčajne do plošných útvarov prírodné formy, zoomorfný so štylizáciou zvieracích figúr. Môže byť plastický i plošný, maľovaný alebo vkladaný (intarzia, taušírovanie a pod.). Systém určitého druhu ornamentu, sústava výzdobných motívov používaných v určitom období a v rámci jedného slohu sa označuje ako ornamentika. Okrem dekoratívnej funkcie má ornament aj zložku symbolickú, obsahovú, ktorá niekedy vystupuje zreteľne, inokedy sa stráca vo výzdobnej ploche. Vznik ornamentu je spojený so začiatkami výtvarného prejavu, je rozšírený na celom svete vo všetkých ľudských kultúrach. Sprevádza umelecké štýly v celých dejinách umenia, niekedy má dominantný význam, niekedy je v podriadenej funkcii. Zjavil sa v období mladšieho paleolitu ako výsledok procesu zjednodušovania a štylizovania prvkov technického pôvodu a technických postupov (napr. napodobnenie viazania, napodobnenie vzoru koša, v ktorom sa vyrábali prvé hlinené nádoby a pod.) i pretvárania, preskupovania, rozdeľovania prvkov z monumentálnej tvorby (napr. tvary rýb. zvieracích hláv. neživých predmetov). Ornament vzniká opakovaním článkov v určitom striedavom poriadku. Má svoje -28-
- 33. SPRACOVANIE DREVA slohové zákony, založené na vzájomnom pomere jednotlivých článkov, ich súmernosti či rovnomernosti pri členení plôch, tvarov a línií, na súmernosti alebo asymetrickosti určujúcej hlavnej osi ornamentu. Je vždy podriadenou súčasťou určitého nadradeného celku, s doplnkovým účelom. Dodáva predmetu výraz usporiadania, jasnosti, zákonitosti, ako aj hojnosti, bohatosti, formy a väčšej ceny. Súhrn týchto motívov v rámci určitého okruhu umenia nazývame ornamentikou, ktorá člení a oživuje tvary a plochy, prípadne ich chráni pred opotrebovaním a poškodením. Začiatky ornamentu siahajú do praveku. Pôvodne bol vytvorený len pre určitý druh umenia, ale mal tendenciu rozšíriť sa v príslušnom období na celé umenie alebo sloh. Drevo, ako najdostupnejší prírodný materiál, sprevádzalo človeka celým životom. Dokonale poznal jeho vlastnosti, ktorým prispôsobil techniky opracovania. Množstvo tradičných výrobkov je dodnes prameňom ďalšej tvorby. Pri zhotovovaní výrobkov z dreva sa uplatňujú všetky základné techniky, ktoré predurčujú dekoratívnym i úžitkovým predmetom konečnú podobu. Správne zvolený postup opracovania zachováva buď jeho masívnosť alebo nechá vyniknúť jeho ohybnosť, farebnosť či kresbu. Tradičné predmety, spájajúce sa s pastierskym umením, predovšetkým tzv. bačovský riad (črpáky, odlievaky, formy na syr a oštiepky), ďalej napr. pastierske palice sú špecifickou skupinou a v tradičnej ľudovej kultúre predstavujú vrchol rezbárskeho umenia. Do rovnakej kategórie môžeme zaradiť i drevené sošky a dekoratívne piesty s reliéfnou rezbou. Výraznú skupinu predstavujú dlabané výrobky, ktorých tvar a rustikálny charakter dosahuje výrobca majstrovským ovládaním sekery. Takto sú zhotovené misy, vahany, lyžice, črpáky. Zastúpenie majú i debnárske výrobky - tradičné gelety, džbery, múteľnice, súdky. Korytárska výroba patrí k najstarším technikám spracovania dreva. V minulosti bola hlavným zamestnaním obyvateľov rumunského pôvodu, ktorí v druhej polovici 19. storočia prišli na územie východného Slovenska. Dlabaním sa spracováva čerstvo zoťaté, nevysušené drevo, najčastejšie topoľa, osiky, vŕby alebo lipy. Technika štiepania našla v tradičnom ľudovom prostredí široké uplatnenie. Využívala sa v ľudovej architektúre, pri zhotovovaní nábytku, pri výrobe náradia pre domácnosť a hospodárstvo ako aj pri výrobe menších dekoratívnych predmetov. Štiepanie prevažne z bukového, dubového a javorového dreva alebo dreva ihličnatých stromov bolo rozšírené na celom území Slovenska Zo štiepaného dreva sa zhotovujú závesné holubičky a pávy, tienidlá lámp. Tokárenie je technika založená na princípe tvarovania dreva v rotačnom pohybe súmerne podľa osi. V ľudovom prostredí sa týmto spôsobom vyrábalo tkáčske náradie, kuchynský riad, hračky, jarmočné píšťalky. Sústružené výrobky vo forme mís, tanierov, dóz, -29-
- 34. ĽUDOVÝ NÁBYTOK svietnikov, soľničiek. Tvarová jednoduchosť umocnená sfarbením a kresbou dreva je decentne doplnená napr. vybíjaním, či vylievaním kovom. Touto technikou boli vyrábané i tradičné jednoduché jarmočné píšťalky a zvukové hračky. Debnárska technika je založená na princípe skladania nádob zo štiepaných dielov dreva, stiahnutých kovovými obručami. Debnárstvo bolo známe takmer na celom Slovensku. Jeho rozšírenie a vývoj boli podmienené potrebami viacerých špecializovaných zamestnaní, ako bolo napr. vinohradníctvo, bryndziarstvo, pivovarníctvo, garbiarstvo. Debnárske výrobky boli okrem toho bežnou súčasťou inventára dedinskej domácnosti. Sudy a kade sa vyrábali z tvrdého dubového dreva, ostatné výrobky, hlavne gelety, šafle, bočky, vedrá, múteľnice, vedrá prevažne z mäkkého jedľového a smrekového dreva. (www.uluv.sk) Nábytok ako prenosné zariadenie interiérov, slúžil základným potrebám človeka. Charakteristickým materiálom prevažnej časti nábytkárskej produkcie bolo drevo, no sporadicky sa používajú aj iné materiály ako kov, kameň a pod. Popri základnej funkcie zodpovedal nábytok i predstavám a využitiu v tom, ktorom čase, čo sa odzrkadľuje vo výzdobe, použitom materiály, konštrukcii a technickom spracovaní. Nábytok delíme na : 1.nábytok na ležanie – posteľ, ležadlo 2.nábytok na sedenie – stolička, kreslo, lavica 3.skriňový alebo odkladací – truhla, polica 4.stolový – stôl, stolík 5.interiérové doplnky utilitárneho charakteru – rôzne vešiaky, stojany Popri tomto delení existuje i sekundárne delenie nábytku: 1. Detský nábytok – špecifická kategória – zvyčajne bežné typy nábytku, veľkosťou a rozmermi prispôsobené deťom. Charakteristické sú typy nábytku, ktoré slúžia iba v určitom vekovom období (napr. kolíska) 2. Kovový nábytok – popri hlavnom prúde výroby dreveného nábytku sa v dejinách objavuje aj sporadická výroba nábytku z rôznych kovov (železa, bronzu a mosadze). Rozvoj výroby tohto druhu nábytku na Slovensku je od polovice 19. storočia. 3. Ľudový nábytok – špecifická kategória produkcie nábytku, ktorá sa viaže na etnickú a geografickú základňu. Tvorcovia ľudového nábytku bývali zvyčajne menej školení remeselníci, no s vyhranením estetickým cítením, ktoré vkladali do svojich diel. Ich produkcia bola určená v prvom rade pre vlastnú potrebu, a tiež aj pre potrebu užšieho kolektívu – dediny. Nábytok i značná časť mobiliáru slúžiaceho potrebám poddanskej rodiny sa nachádzala prevažne v izbe, pretože sa tu sústreďoval život i bývanie rodiny. Najmä preto, -30-
- 35. lebo táto miestnosť bola vykurovaná. V kuchyni bolo nábytku a iného mobiliáru pôvodne málo. Pred prenesením ohniska do kuchyne, bola táto miestnosť iba akýmsi skladom pre náradie, pre ktoré sa nenašlo miesto v izbe alebo komore. Po prenesení ohniska do kuchyne sa sem preniesol najprv inventár na obsluhu samotného vykurovacieho zariadenia. Neskôr sa sem preniesla alebo postavila nová polica na hrnce a ostatný kuchynský riad. Stôl zaujímal významné miesto v domácnostiach. Okolo neho sa zhromažďovala rodina pri jedle. Na stole býval položený chlieb, ktorý mu dodával vážnosť, úctu a pokoru. Stôl bol neodmysliteľným kusom nábytku v každej poddanskej domácnosti. V staršom období bol stôl uprostred izby. Neskôr sa mu vyhradilo miesto spravidla v pravom rohu izby. V súpisoch pozostalostí poddaných sa nestretáme s hodnotovým ocenením stola. Nájdeme iba zmienku o stole, prípadne o druhu dreva, z ktorého bol vyrobený (stôl dubový, hruškový, z tvrdého, či mäkkého dreva). Doska stola sa zvyčajne prikrývala vyšívanými konopnými obrusmi. Za predchodcu stola a stolovania považujeme rozostlanú plachtu (prípadne slamu alebo kožušinu), ktorá sa jednoducho rozložila a jedlo bolo podávané na nej. Postupne nasledoval proces zdvíhania “stolovej dosky” od zeme. Za najstarší typ stola považujeme stôl na skrížených nohách spojených trnožou. Stolová doska mala pomerne malé rozmery a bola snímateľná. Časti stola boli len hrubo opracované, tesané kusy, najčastejšie z mäkkého dreva. Vo vývine nasleduje ťažký dubový stôl, ktorý mal štyri rozkročené nohy zhotovené z hrubých, na hranách poopilovaných dosiek osadených v hornej časti do ozdobne vyrezávanej priečky. Nohy spájali dve alebo štyri trnože, v niektorých prípadoch bola súčasťou zásuvka na chlieb. Tvarom a konštrukciou sa tieto stoly podobajú na stoly z obdobia renesancie. Stoly na štyroch stĺpikových nohách majú vrchnú dosku väčšinou štvorcovú, zhotovenú z orechového alebo čerešňového dreva. Na čelnej strane je do veľkej zásuvky zasunutá menšia zásuvka. Stolová doska býva zdobená intarziou. Okolo stola boli dlhé lavice s operadlom, s tzv. lenochem. V poddanskej domácnosti sa stretávame ešte s jedným druhom lavice – tzv. lávky, čo sú kratšie a širšie lavice, vždy bez operadiel. K prázdnej strane stola boli pristavené stolice, ktorých je tiež niekoľko druhov: -stolice s operadlom, či leňochom alebo legatky -stolice bez operadla čiže stolice hrubé -menšie stoličky bez operadla šamle. Vo viacdetných rodinách sa na odpočinok a regeneráciu využívali všetky prístupné miesta. Pre posteľ bol vyhradený ľavý kút izby. Najčastejšie mali domácnosti iba jednu posteľ, zriedkavo dve. Ak mala domácnosť dve postele, boli umiestnené za sebou podľa ľavej izby. Nedostatok ďalších postelí sa nahrádzal najmä využitím lavíc okolo stola, tiež spávaním na peci. Postele boli dielom stolárov. Boli nerozoberateľné na hranatých nohách s nízkymi rovnými čelami bez náteru alebo s hnedým náterom. Dno postele tvorili priečne dosky, na ne -31-
- 36. SALAŠE sa kládla najlepšie ražná slama oklep, ktorá sa zakryla konopnou plachtou. Najjednoduchším prvkom na odkladanie šiat bola žŕdka – slúžila najmä na odkladanie kožuchov, ak ich domáci vlastnili. Azda najkrajším a najpestrejším nábytkom v izba bývala drevená truhla na odkladanie šiat. Prinášala ju do domu nevesta. Truhla bola vyrobená z mäkkého dreva a okovaná. Bočné dosky boli v rohoch spájané na rybinu. Olištovaný rovný vrchnák bol pripevnený o zadnú stenu truhly kovovými pántmi, ktoré boli na starších truhlách ručne kované. V strede čelnej steny truhly bola zámka na kľúč a na jej bočných stranách boli upevnené kovové rúčky na prenášanie. V hornej časti truhly, vo vnútri, po ľavej strane, bol úzky priečinok so sklápacím vrchnáčikom na úschovu stúh a špendlíkov používaných pri ženskom ľudovom odeve. Truhla na odev bola umiestnená v izbe pod oknom z dvorovej strany. Približne od roku 1820 sa výnimočne v poddanských domácnostiach stretávame i s kasňami mestského typu so zásuvkami – chastle so šublatami a dokonca je možné sa stretnúť i s označením skriňa. Takmer v každej poddanskej domácnosti bola na stene bol na stene zavesený fogaš – čiže drevená polica na odkladanie tanierov a džbánkov. Na Záhorí sa zaužíval výraz listva, pretože výraz fogáš znamenal koláč z menej kvalitnej múky. Fogaš pozostával zo širokej zadnej dosky, na jej dolnej časti boli vsadené drevené kolíky na zavesenie džbánkov, či šálok. V hornej časti vyčnievala dlhá lišta, o ktorú sa opierali misky alebo taniere. Často používaný riad bol uložený na polici, ktorá stála obyčajne pri stene. V kúte kuchyne sa skladovali: lopata na chlieb, vidlice, mažiar s tĺkom na mak, ohrablo, metla a lopata na smeti. Pri peci stála stravná truhla, s dvoma alebo troma oddeleniami, rozdelená priečinkami, v ktorých bola múka a strukoviny. Od truhiel na odev boli tieto truhle užšie a nižšie. Mnoho riadu bolo zaveseného priamo na stene alebo na murovaní pece – čelná stena bola posiata misami a taniermi, na pilieroch visel varechár s vareškami, pokrývkami na hrnce, struhák, cedidlo a žufany – naberačky. Prejavy ľudovej kultúry a mnohotvárnosť ich foriem sú výsledkom pôsobenie celého radu rôznorodých činiteľov. Ľudové bývanie zostáva prameňom poznania o kultúrnej i technickej spôsobilosti slovenského ľudu. Je cenným dokladom o spôsobe života ľudu, o technickej i remeselníckej zručnosti. Žijeme v dobe, ktorá vytvára odlišné hodnotové roviny v porovnaní s tými, v ktorých vyrastal náš národ, ktoré sa stáročiami zaužívali a vo vymedzení ktorých plynul na dedine každodenný tok života. Dnes pomaly, ale isto miznú doklady stavebnej kultúry, interiérovej vybavenosti priestorov, ale aj mobiliár domácností. Týmto príspevkom chceli sme podať čiastočný obraz o zariadení poddanských domácností. (www.madunice.sk) -32-
- 37. SLOVENSKÁ KUCHYŇA Ku koloritu horskej krajiny Slovenska tradične a neodmysliteľne patria čriedy oviec pasúce sa na horských lúkach - poľanách. Ovce sa v horských oblastiach Slovenska, predovšetkým na Liptove a Orave, začali chovať a rozširovať už od stredoveku. Celé leto trávili pastieri spolu s čriedami vysoko v horách - na salašoch uprostred zelených lúk. Žili v drevených domcoch - kolibách, v blízkosti ktorých stavali ohrady pre ovce - košiare. Koliba spolu s košiarom predstavovala salaš. Hlavne slovo na salaši mal bača. S valachmi prišlo na Slovensko aj salašníctvo - prastarý spôsob chovu oviec pre mlieko, výrobu syra, bryndze a žinčice. Na Orave a Liptove sa salašníctvo najviac rozšírilo v 16. a 17. storočí, kedy boli liptovské i oravské hole posiate stovkami veľkých salašov a tisíckami oviec a dobytka. Významným strediskom syrárstva bol Liptov a liptovská bryndza bola už v 18. storočí známa aj za hranicami Uhorska. Tu sa vyrábal chutný syr z ovčieho mlieka, bryndza a lahodný nápoj žinčica. Slová ako bryndza, fujara, koliba, čutora - sú rumunského pôvodu. Naopak, slovo salaš pochádza z maďarčiny a slovo geleta - číže drevená nádoba, v ktorej sa bryndza uskladňovala a prepravovala, je prebraté z nemčiny. Slová bača, poľana, vatra sú čisto slovenské. Špecifické pochúťky z ovčieho mlieka sa udržali v slovenskej kuchyni dodnes. Bryndzové halušky sa stali slovenským národným jedlom. Bryndza patrí medzi mäkké syry a vyrába sa z plnotučného mlieka. Znalci vedia, že najlepšia je bryndza májová. V 18. a 19. storočí bryndza z Liptova plnená v drevených geletách vyrábaných v Ľupči putovala po pltiach dolu Váhom až do Serede a odtiaľ ju vozili odberateľom až do Viedne. Liptovskú bryndzu obľubovali aj členovia cisárskej rodiny. Dnes si bryndza rovnako ako údené čí parené ovčie syry a jedlá z nich získavajú stále väčšiu priazeň spotrebiteľov. (www.salas.badas.sk) Najznámejším slovenským jedlom, ktoré sa nenachádza nikde inde na svete sú bryndzové halušky. V ponukách reštaurácií sú aj typické slovenské polievky ako napríklad: zemiaková, kapustová, fazuľová, šošovicová, hubová a iné. Polievky zvykli byť zahusťované a sýte a boli tak niekedy náhradami za hlavné jedlá. Typické slovenské hlavné jedlá sú: špeciality južného a západného Slovenska - pečené husi, kačice a sliepky; jedlá typické pre celé Slovensko - pokrmy z diviny, zabíjačkové špeciality a jedlá z rýb ako pstruh, kapor, štuka či zubáč. V minulosti na Slovensku prevládali bezmäsité jedlá, hlavne varené cestoviny, ako halušky, ktoré boli pripravované z múčno-zemiakového cesta s bryndzou, kapustou, tvarohom alebo pirohy, plnené tvarohom, lekvárom, ovocím a posypané makom či orechmi. Je historickou skutočnosťou, že väčšina typických slovenských jedál pochádza z obdobia nedostatku a biedy. Dnes ich pripravujeme ako tradičné jedlá, ktoré slávia svoje -33-
- 38. zmŕtvychvstanie. Vzhľadom k tradícii pastierstva nechýbajú na slovenskom stole jahňacie a ovčie syry. Život pod Tatrami a Liptovom bol vždy ťažký a ľudia sa naučili pripravovať výživné jedlá a polievky zo surovín, ktoré si vypestovali na svojich políčkach, kapustu, zemiaky, kel, hrach, cibuľu to všetko doplnené kúskom jahňacieho, bravčového, alebo hydinového mäsa. Úrodné nížiny na juhu s výbornými klimatickými podmienkami pre pestovanie akejkoľvek možnej zeleniny, obohatili jedálničiek o papriky, rajčiny, karfiol, uhorky a tekvice. Kuchyňa je viac korenistá, najobľúbenejším korením je paprika, cesnak, majoránka. Typickým pokrmom slovenskej kuchyne je kapustnica, zeleninová polievka, ktorá sa v jednotlivých regiónoch líši. V polievke je okrem kapusty aj klobása alebo bravčové mäso. (www.mojeslovensko.sk) Bryndza - typická slovenská a vo svete ojedinelá pochúťka z ovčieho mlieka, bryndza, obsahuje 100 až 1000krát viac užitočných mikroorganizmov než živé jogurty. Vďaka tomu patrí medzi potraviny s výraznými probiotickými vlastnosťami. Zdraviu osožný účinok bryndze spočíva v udržiavaní rovnováhy v hrubom čreve, schopnosti zneškodňovať cholesterol v krvi a zvyšovať vstrebávanie vápnika, čím okrem boja proti srdcovocievnym ochoreniam vplýva aj na spomaľovanie vzniku rednutia kostí. Bryndza je aj výnimočným nástrojom ochrany proti astme, potravinovej alergii, cukrovke i rakovine. Podľa štatistík sa ročne na Slovensku vyprodukuje približne 4000 ton tohto typického syrárskeho výrobku, z čoho tretina putuje na export. (www.coop.cz) Nielen folklór a národné tradície sú pre Slovensko typické. Milovníci vína a dobrého pitia si prídu na svoje pri nákupe vín zo slovenských vinárskych oblastí. K najobľúbenejším patria vína z Tokajskej, Malokarpatskej, Nitrianskej, Topoľčianskej a Záhorskej oblasti. Svetová kronika vín sa zmieňuje aj o slovenskom sekte Hubert, ktorý hodnotí veľmi pozitívne a o Karpatskom brandy špeciál, ktoré je vyrábané ako ušľachtilý destilát. Typickými slovenskými likérmi sú Demänovka a pre tatranskú oblasť obľúbený Horec. Slivovica a Borovička sú najobľúbenejšími slovenskými aperitívmi. Netreba zabúdať, že Slovensko je okrem produkcie vína a kvalitných páleniek producentom piva. K najobľúbenejším patria Topvar, Zlatý Bažant, Šariš, Corgoň, Gemer a Martiner. Ak máte v rodine maškrtníkov, potešíte ich výbornou slovenskou čokoládou Figaro. K typickým slovenským gastronomickým špecialitám sa radia aj syry a syrové výrobky. K najobľúbenejším patria syrové korbáčiky, parenice, oštiepky a bryndza. Tieto syrové výrobky máte možnosť kúpiť v každých potravinách. (www.slovakiatourism.sk) -34-
- 39. ÚSTREDIE ĽUDOVEJ UMELECKEJ VÝROBY Ústredie Ľudovej Umeleckej Výroby je inštitucionálnym vykonávateľom ochrany a propagácie ľudovej umeleckej výroby ako zložky kultúrneho dedičstva na Slovensku. Je to príspevková organizácia ministerstva kultúry. Založená bola roku 1945 ešte vo vtedajšom Československu, kedy patrila pod ministerstvo hospodárstva. Prijatím zákona o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách v roku 1958, sa ustanovilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby ako kultúrna organizácia s pevne vymedzeným okruhom ochranárskych aktivít, čo je odbytové, dokumentačné a osvetové poslanie organizácie. Predmet súčasnej podoby ÚĽUV zahŕňa široký komplex aktivít ako monitorovanie výskytu tradičných výrob, dokumentovanie súčasnú ľudovú umeleckú výrobu alebo podnecovanie vzniku nových prác. Medzi ďalšie aktivity patrí hodnotenie kvality remeselných výstupov, poskytovanie odborného poradenstva, rozvíjanie vlastnej výstavnej a publikačnej činnosti a poskytovanie a verejné šírenie informácií z oblasti ľudovej tvorby a kultúry. Predmetom ochrany sú vedomosti a zručnosti uplatňované ľudovými výrobcami a ich súčasnými pokračovateľmi a estetické bohatstvo vzorov využívaných v práci s prírodnými materiálmi. Ochrana remesiel spočíva vo vyhľadávaní talentovaných jednotlivcov realizujúcich remeslo v jeho tradičných podobách, v poskytovaní dostatočného množstva podnetov pre remeselníkov a ostatných záujemcov o remeslá ako aj v poskytovaní priestoru na prezentáciu výsledkov takejto činnosti. V zariadeniach ÚĽUV nájdete knižnicu s odbornom literatúrou a študijný archív a aj prístup k dokumentácii výrobkov tvoriacich databázu vzorov ÚĽUV. K službám tejto organizácie patria aj bezplatné konzultácie pre výrobcov o otázkach kvality výroby a zamerania sortimentu, pomoc dizajnéra ÚĽUV pri vývoji výrobkov tradičného remesla a odborné poradenstvo a sprostredkovanie krojovej výroby. Ústredie organizuje záujmové kurzy remesiel pre deti, mládež a dospelých, kluby tradičných remesiel alebo výstavy súčasných autorov remesla a dizajnu orientovaného na remeslá. Pod obchodnú činnosť patria aj predajne zamerané na predaj odborných publikácií a časopisu RUD (Remeslo - umenie – dizajn), predaj remeselníckych potrieb a materiálov pre tradičné ľudové výroby a predaj výrobkov tradičných remesiel a predaj autorských originálov ľudového umenia. Súčasným riaditeľom ÚĽUV je Ing. Milan Beljak. Ústredie Ľudovej Umeleckej Výroby je členom Európskej federácie ľudového umenia a remesiel a Medzinárodnej organizácie ľudového umenia. -35-
- 40. Kde dreva, tam i triesok. Aj majster tesár sa niekedy utne. Česť a dobré meno nekúpiš na trhu. Bez opatrnosti je i múdrosť slepá. Čo tam po tituli, keď nieto v škatuli. Dobrá práca sa sama chváli. Aj najtuhšie drevo prehorí. Dobrá sliepka aj v žihlave vajcia nesie. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Ešte nikdy nebolo tak zle , aby nemohlo byť ešte horšie. Čo Jurko nepochopí , tomu sa Juro nenaučí. Hlad je najlepší kuchár. Človek nikdy nie je dosť múdry. Ani kura zadarmo nehrabe. I dub bol kedysi len žaluďom. Keď dvaja robia to isté , nikdy to nie je to isté. Keď nevieš plávať , neskáč do vody. Radšej nech sa teraz povraz roztrhne , akoby sa mala potom reťaz roztrhnúť. Do mlyna nech nechodí , kto sa nechce zamúčiť. Človek sa učí na vlastných chybách. Blázon chodí nahatý, aby umrel bohatý. Krásy sa nenaješ. Akého ťa vidia , takého ťa uctia. Kto dvoch zajacov naháňa , ani jedného nechytí. Ďaleko hľadá a pod nosom to má. Kto veľa pracuje , nemá čas zarábať peniaze. More nevypiješ, hviezdy nespočítaš. Čo môžeš urobiť sám , nezveruj na iného. Ako kto robí , tak sa mu vodí. Podkovu už má, len kôň mu chýba. S ľuďmi sa raď , svojho rozumu sa drž. Ťažko sa oponuje tomu , kto vie čo hovorí. Aj malý oheň veliký les zapáli. Koniec dobrý , všetko dobré.
- 41. AKO MÁ VYZERAŤ DOBRÁ REŠTAURÁCIA Skúsenému hodnotiteľovi stačí pohľad do dverí reštaurácie, aby vedel, či sa do nej oplatí vkročiť. K jednému zo základných pravidiel profesionálnej obsluhy totiž patrí uvítať hosťa, dať mu najavo, že sa v reštaurácii tešia jeho rozhodnutiu vybrať si práve tento podnik. Zákazník sa však v skutočnosti s reštauráciou stretáva už oveľa skôr – pri rezervácii, ktorou si ako hostiteľ zabezpečuje nerušený priebeh obeda či večere. Systém rezervácií pritom musí kultivovať vedenie reštaurácie – kvalifikovaným preberaním rezervácií (povinnou otázkou je, či budú hostia fajčiari alebo nefajčiari), propagáciou telefonického kontaktu, udržiavaním aktuálnej internetovej stránky, prácou s vizitkami a napokon aj vzhľadom navštíveniek, na ktorých by nemali chýbať ani otváracie hodiny. Ku gastronomickému zážitku patrí neobyčajné prostredie. Reštaurácie na Slovensku utešene pribúdajú a najmä nové sa snažia odlíšiť – interiérom aj kuchyňou. K dokonalosti im neraz chýba doladenie jednotnosti štýlu a lepšia propagácia majstrovstva kuchyne s vyzdvihnutím pozície šéfkuchára. Strategická pozícia hodnotiteľa s dobrým výhľadom na podnik dáva priestor aj na posúdenie systému obsluhy. Ak by ste sledovali iba to, čo sa odohralo pri vašom stole, neraz si neviete vytvoriť obraz povedzme o technických a jazykových kvalitách čašníkov, riešení krízových situácií či využívaní času voľných. K základným zásadám profesionality čašníkov patrí ich ustavičná pozornosť hosťovi. Sú hostia, ktorí potrebujú pri výbere viesť, a sú iní, ktorí radi velia. Jeden a ten istý čašník musí vedieť ulahodiť obidvom. V žiadnom prípade sa však nesmie stať, aby ktorýkoľvek hosť musel čakať na čašníka, či ho nebodaj hľadať. Málokto zo slovenských čašníkov si uvedomuje, že komunikuje, aj keď práve nekomunikuje. O sebe a o podniku, v ktorom pracuje, podáva svedectvo svojím výzorom. Tak ako o úrovni reštaurácie hovoria účesy, nechty, topánky personálu, rovnako výstižne o nich hovorí aj pohľad na stoly. Slovenská choroba – kaviarenské prestieranie v podnikoch označených ako reštaurácie, je chronická. Ale ani prestretie bielych obrusov na začiatku zmeny nestačí – prečo by mal mať druhý či piaty hosť v poradí iný zážitok ako ten prvý?Ato všetko platí aj pre kečupy, horčice, špáradlá. Z neznámych príčin sa v našich podnikoch zahniezdil čašnícky amaterizmus. Kvalifikovaný čašník totiž vie, že pri stole si značí želania hostí v určitom poradí. V rovnakom poradí si potom v kuchyni na ruky kladie taniere a v rovnakom poradí ich zasa servíruje pri stole. A tak sa jednoducho nemá dôvod pýtať kto si čo objednal. Profesionálny servis má svoje pravidlá, ktoré sa vyvinuli, pretože majú logiku. V jednej z učebníc pre čašníkov sme napočítali 47 úkonov, ktoré v priebehu kompletného obeda či večere urobí obsluha (privítanie a usadenie, rozloženie obrúskov, ponuka vody s ľadom, príjem objednávok na nápoje pred jedlom... až po prijatie platby, vrátenie peňazí, otázku na ďalšie prianie hosťa, ponuku na doplnenie kávy alebo čaju a rozlúčenie sa s hosťami). V dobrej reštaurácii vycítite záujem dodržiavať profesionálne pravidlá, vzdelávať sa, stále sa zlepšovať. (www.relax.etrend.sk) -37-
- 42. DISPOZÍCIA REŠTAURÁCIÍ Reštauračné zariadenia by mali plniť súčasne so službami gastronómie aj poslanie kultúrno-spoločenské. Plošné štandardy na jedno miesto pri stole v reštauráciách ovplyvňuje spôsob servisu, tvar miestnosti, hĺbka traktu ale aj vnútorné zariadenie. Môžu ho ovplyvniť stĺpy v pohostinských priestoroch, ich rozmiestnenie a miesta vstupov do priestorov pohostinstva a do prípravovne. Pri bežnej obsluhe môžeme počítať na jedno miesto pri stole s plochou 1,5 – 1,8 m2, vo výberových reštauráciách s náročnejšou obsluhou 1,8 – 2,1 m2 a pri francúzskom spôsobe obsluhy 2 – 2,2 m2. Rozľahlejšie reštauračné priestory je vhodné členiť na menšie stolové zoskupenia, ktoré poskytujú kľudnejšie, uzavretejšie a intímnejšie prostredie a zároveň môžu zodpovedať personálnemu obsadeniu obsluhou. Vizuálne a prevádzkové členenie je možné vytvoriť nízkymi prekážkami, kvetinovými predelmi, ozdobnými mriežkami, paravánmi a pod., to všetko pri zachovaní prehľadu po celom interiéry reštaurácie. Porušenie symetrického a osového stereotypu pri asymetrickom usporiadaní stolového nábytku navodzuje pocit individuálnosti priestoru. Rozmiestnenie jedálnych stolov by však malo byť vždy koncipované tak, aby pri vchode do odbytového priestoru zostal voľný priestor, kde hostia vyčkávajú na uvedenie ku stolu. Dôležité je tiež vymedzenie základnej komunikácie od vstupu až k najvzdialenejším stolom hostí, na ktorú nadväzujú priečne uličky ku stolom. Pretože obsluhujúci pracovníci chodia zásadne vpravo, je potrebné podriadiť aj dvere a ostatné dverové otvory pravidlu pravej ruky. Rozmiestnenie stolov môžeme ovplyvniť pocitmi z konkrétneho priestoru. Pokiaľ je základný prechod miestností v strede interiéru, zdôrazňujeme jeho dĺžku. Až sa nekryje os hlavného prechodu s osou symetrie, priestor sa opticky rozširuje. Pracovné stoly obsluhujúceho personálu umiestňujeme v blízkosti vstupov do prípravovne a to tak, aby prístup k nim čo najmenej križoval cesty hostí. Najvyhľadávanejšie sú miesta pri stoloch, ktoré poskytujú rozhľad po priestore a sedenie chrbtom k stene. Návrh sedenia do slovenskej reštaurácie vnucuje aj určitú predstavu o samotnom priestore a jeho výraze. Interiér takejto reštaurácie, tak ako aj jeho prvky a nábytok, je úzko spojený s históriou a kultúrou nášho národa a preto by sa mal v určitej miere držať tradície ľudového umenia. Nie však doslova, ako sú toho dôkazom súčasné „moderné salaše“. Snažiť sa tieto aspekty vyjadrovať nie pomocou hmotových prvkov, ale skôr materiálom a technológiou jeho spracovania a celkovým vnímaním prostredia. Drevo, ktoré je teraz až vo veľkej miere používané v týchto interiéroch pôsobí strašne lacným dojmom, pretože je len čiastočne opracované a tým dodáva interiéru klamlivý obraz „luxusu“. Farebná kombinácia bielej, modrej a hnedej sa mi zdá pre vyjadrenie našej identity ako najvhodnejšia. Doplnením interiéru vhodnými plošnými a priestorovými abstrakciami by sa mohla dosiahnuť súhra ľudového umenia so súčasnými modernými prejavmi. -38-