Diploma Thesis

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FAKULTA MANAGEMENTU
VYUŽITIE DOTÁCIÍ PRI FINANCOVANÍ
ŠPORTOVÝCH AKTIVÍT VO VYBRANOM SUBJEKTE
Diplomová práca
2014 Bc. Igor Závodný

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FAKULTA MANAGEMENTU
VYUŽITIE DOTÁCIÍ PRI FINANCOVANÍ
ŠPORTOVÝCH AKTIVÍT VO VYBRANOM SUBJEKTE
Diplomová práca
Študijný program: Manažment
Študijný odbor: 3.3.15. manažment
Školiace pracovisko: Katedra ekonómie a financií
Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kajanová, PhD.
2014 Bc. Igor Závodný

ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku
použitú literatúru.
.................................................
vlastnoručný podpis študenta

POĎAKOVANIE
Ďakujem vedúcej diplomovej práce doc. Ing. Jane Kajanovej, PhD. za ochotu, cenné
rady a usmernenie pri písaní záverečnej práce.

ABSTRAKT
ZÁVODNÝ, Igor: Využívanie dotácií pri financovaní športových aktivít vo
vybranom subjekte. [Diplomová práca] – Univerzita Komenského v Bratislave.
Fakulta managementu; Katedra ekonómie a financií. Vedúci: doc. Ing. Jana
Kajanová, PhD. Bratislava: UK, 2014, 72s.
Cieľom diplomovej práce je sumarizovať základné poznatky z oblasti využívania
dotácií pri financovaní športových klubov a interpretovať ich na vybranom subjekte.
Diplomová práca má 72 strán, obsahuje 16 obrázkov a 8 tabuliek. Diplomová práca
je rozdelená na štyri kapitoly. Prvá kapitola je zameraná na teoretické aspekty
poskytovania dotácií. V druhej kapitole je definovaný cieľ a popísané čiastkové
ciele. Tretia kapitola hovorí o metodike, ktorá je použitá pri vypracovaní diplomovej
práce. V štvrtej kapitole sú teoretické poznatky aplikované na vybraný subjekt Mesto
Detva.
Kľúčové slová: financovanie, dotácie, telesná kultúra a šport, športové aktivity.

ABSTRACT
ZÁVODNÝ, Igor: The use of subsidies for the financing of sports activities in
selected subject [Thesis] – Comenius University in Bratislava. Faculty of
Management; Department of Economy and Finance. Supervisor: doc. Ing. Jana
Kajanová, PhD. Bratislava: UK, 2014, 72p.
The aim of the thesis is to summarize some basic knowledge of the use of subsidies
for the financing of sports clubs and interpret them to the selected subjects. Master's
thesis is 72 pages, includes 16 images and 8 tables. The thesis is divided into four
chapters. The first chapter focuses on the theoretical aspects of subsidies. The second
chapter defines the purpose and described milestones. The third chapter focuses on
the methodology that is used in preparing the thesis. In the fourth chapter the
theoretical knowledge applied to the selected entity town of Detva.
Key words: funding, grants, physical culture and sports, sports activities.

Predhovor
Centrálna štátna správa nakupuje služby, tovary a práce, zároveň rozdeľuje
verejné zdroje miestnym samosprávam na rôzne účely – od vybudovania kanalizácie,
nákupu kníh, podpory športu, opravu škôl a pod. Na rozdiel od decentralizačnej
dotácie, ktorá sa rozdeľuje podľa stanoveného vzorca, v prípade dotácií
rozdeľovaných zo zdrojov európskych ako aj zo zdrojov štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky ide o selektívnu podporu vybraným miestnym samosprávam.
Voľnosť predstaviteľov centrálnej moci v rozhodovaní o dotáciách otvára otázky
spojené s tým, do akej miery sú dané zdroje prideľované tým, ktorí ju najviac
potrebujú a pripravia najkvalitnejší projekt. Predkladaná diplomová práca je
rozdelená do štyroch častí.
V prvej časti diplomovej práce sa venujeme teoretickým aspektom
poskytovania dotácií, pričom konkrétne vyjadrujeme pojem dotácia. Ďalej sa
zameriame na ekonomické súvislosti poskytnutia dotácií, zákonom o poskytnutiu
dotácií, informovanosti o dotáciách s postupným prechodom na telesnú kultúru
a šport, ktoré sú hlavnou problematikou diplomovej práce, pretože sa budeme
zaoberať financovaním športových aktivít vo vybranom subjekte. V druhej časti je
definovaný hlavný cieľ a jeho parciálne časti. Tretia časť hovorí o metodike, ktorá je
použitá pri vypracovaní diplomovej práce. V štvrtej časti sú teoretické poznatky
aplikované na nami vybraný subjekt.
Keďže sa dlhé roky pohybujeme v oblasti športu a zaujímame sa
o problematiku športovej oblasti, téma financovanie športových aktivít vo vybranom
subjekte je pre nás jasnou voľbou. Veríme, že zvolená téma bude prínosom a pomôže
mnohým, najmä športovo založeným ľuďom podeliť sa o zaujímavé informácie.

Obsah
Úvod...........................................................................................................................13
1 Vymedzenie pojmu dotácie ..............................................................................15
1.1 Štátne dotácie...............................................................................................16
1.2 Ekonomické súvislosti poskytovania dotácií...............................................17
1.2.1 Zákon o poskytovaní dotácií .......................................................................... 20
1.3 Zdroje čerpania dotácií ................................................................................22
1.4 Informovanie o dotáciách cez internetové stránky ......................................23
1.5 Dotácie pre telesnú kultúru a šport..............................................................24
1.5.1 Financovanie telesnej kultúry a športu.......................................................... 24
1.5.2 Dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ........................... 26
1.5.3 Zdroje dotácií na telesnú kultúru a šport....................................................... 28
1.5.4 Dotácie na elitný šport prostredníctvom štátnych zdrojov ............................ 29
1.5.5 Dotácie na športovanie verejnosti zo štátnych zdrojov ................................. 33
1.5.6 Dotácie prostredníctvom iných verejných zdrojov......................................... 34
1.5.7 Dotácie prostredníctvom verejných zdrojov na miestnej úrovni.................... 34
1.5.8 Dotácie na šport prostredníctvom súkromných zdrojov ................................ 35
2 Cieľ práce ..........................................................................................................38
2.1 Čiastkové ciele práce ...................................................................................38
3 Metodika práce a metódy skúmania ...............................................................39
4 Výsledky práce ..................................................................................................40
4.1 Telesná kultúra a šport v Detve ...................................................................40
4.2 Riadenie telesnej kultúry a športu v Detve..................................................41
4.3 Finančné riadenie telesnej kultúry a športu na úrovni mesta.......................41
4.4 Všeobecne záväzné nariadenie o dotáciách.................................................43
4.4.1 Kritériá rozdelenia dotácií pre činnosť športových klubov a oddielov.......... 44
4.4.2 Kritériá rozdelenia dotácií pre talentovanú mládež ...................................... 45
4.4.3 Kritériá rozdelenia dotácií pre podporu športových aktivít .......................... 46
4.5 Prerozdelenie dotácií na telesnú kultúru a šport v Detve ...........................47
4.5.1 Športové zariadenia ....................................................................................... 47
4.5.2 Športové kluby................................................................................................ 52
4.5.3 Športové podujatia......................................................................................... 57
4.6 Využitie dotácií vo vybranom športovom klube .........................................60
4.6.1 Základné informácie o ŠK Hádzaná Detva.................................................... 60

4.6.2 Spôsob financovania ŠK Hádzaná Detva....................................................... 61
4.6.3 Využitie dotácií v ŠK Hádzaná Detva ............................................................ 61
Záver..........................................................................................................................66
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZOZNAMOV..............................................69

Zoznam obrázkov
Obrázok 1: Štruktúra finančných zdrojov športových klubov SR v roku 2011 .........37
Obrázok 2: Rozdelenie dotácií na činnosť .................................................................42
Obrázok 3: Kritériá prerozdelenia dotácií na činnosť športových klubov .................44
Obrázok 4: Kritériá prerozdelenia dotácií na talentovanú mládež .............................45
Obrázok 5: Kritériá prerozdelenia dotácií na športové aktivity .................................46
Obrázok 6: Porovnanie hodnoty dotácií na prevádzku športových zariadení............48
Obrázok 7: Hodnota dotácií na modernizáciu športových zariadení .........................51
Obrázok 8: Celková hodnota dotácií na činnosť športových klubov .........................53
Obrázok 9: Hodnota dotácií na činnosť športových klubov (1).................................55
Obrázok 10: Hodnota dotácií na činnosť športových klubov (2)...............................56
Obrázok 11: Celková hodnota dotácií na športové podujatia.....................................57
Obrázok 12: Porovnanie dotácie na činnosť športového klubu v roku 2011 .............62
Obrázok 15: Pomer verejných a súkromných zdrojov v roku 2013...........................64
Obrázok 16: Využitie dotácií v roku 2013 .................................................................65

Zoznam tabuliek
Tabuľka 1: Alokácia finančných prostriedkov v r. 2013 v EUR ...............................27
Tabuľka 2: Pridelené finančné zdroje v r. 2007 až 2011 v tis. EUR..........................29
Tabuľka 3: Prevádzka športových zariadení v r. 2011 až 2013 v EUR .....................49
Tabuľka 4: Modernizácia športových zariadení v r. 2011 až 2013 v EUR................50
Tabuľka 5: Činnosť športových klubov v r. 2011 až 2013 v EUR ............................54
Tabuľka 6: Športové aktivity vybraných klubov v r. 2011 až 2013 EUR..................58
Tabuľka 7: Dotácia na činnosť športového klubu v r. 2011 až 2013 EUR ................61
Tabuľka 8: Dotácia na športové aktivity v r. 2011 až 2013 EUR ..............................62
Zoznam príloh
Príloha 1 : Všeobecne záväzné nariadenie o dotáciách Mesta Detva

13
Úvod
Diplomová práca sa zaoberá problematikou využívania dotácií pri financovaní
športových aktivít vo vybranom subjekte. Telesná kultúra a šport bola vždy
považovaná za oblasť, ktorá mala a má v očiach spoločnosti významné postavenie.
Telesná kultúra a šport je jedna z možných ciest k vytvoreniu zdravšej spoločnosti.
Aby telesná kultúra a šport mohla v dnešnej dobe fungovať na určitej úrovni, je
potrebné vytvárať podmienky finančného zabezpečenia. Jednou z možností
financovania telesnej kultúry a športu je získať finančné prostriedky formou dotácií.
Diplomová práca je rozdelená na štyri kapitoly. Prvá kapitola je zameraná na
teoretické aspekty poskytovania dotácií, pričom konkrétne vyjadrujeme pojem
dotácia. Ďalej sa zameriavame na ekonomické súvislosti poskytovania dotácií,
zákonom o poskytovaní dotácií a informovanosti o dotáciách. Postupný prechod na
hlavnú problematiku dotácie na telesnú kultúru a šport nám poskytne pohľad na
financovanie športu na Slovensku. V druhej kapitole je definovaný cieľ a popísané
čiastkové ciele diplomovej práce. Tretia kapitola hovorí o metodike, ktorá je použitá
pri vypracovaní diplomovej práce. V štvrtej kapitole sú teoretické poznatky
aplikované na vybraný subjekt Mesto Detva, kde zanalyzujeme systém poskytovania
dotácií a ich následné využitie. V závere štvrtej kapitoly poskytneme prehľad
využitia dotácie vo vybranom športovom klube v Detve. Pri písaní diplomovej práce
sa postupovalo najskôr od zberu informácií až po samotnú analýzu a vyhodnotenie
výsledkov práce.
Hlavným dôvodom výberu témy využívanie dotácií pri financovaní športových
aktivít vo vybranom subjekte je, že počas štúdia sme mali možnosť vidieť do
problematiky športových klubov v Detve.
Práca je dôležitá, pretože si myslíme, že v dnešnej rýchlo sa vyvíjajúcej dobe je
užitočná každá informácia, ktorá môže pomôcť k efektívnemu rastu organizáciám, či
športovým klubom.
Rozpracovaním problematiky využívanie dotácií pri financovaní športových
aktivít vo vybranom subjekte chceme zistiť, aké sú Všeobecné nariadenia
prerozdeľovania dotácií vo vybranom subjekte, aké sú kritériá prerozdeľovania

14
dotácií a ako boli dotácie využité na telesnú kultúru a šport vo vybranom subjekte
počas rokov 2011, 2012 a 2013. Zároveň na záver chceme poukázať na využívanie
dotácií vo vybranom športovom klube, ktorý využíva poskytnuté dotácie vybraného
subjektu.
Výsledkom diplomovej práce bude celkový prehľad využívania dotácií na
telesnú kultúru a šport v konkrétnom meste na území Slovenskej republiky.

15
1 Vymedzenie pojmu dotácie
Vo vyspelých štátov je fungovanie ekonomík významne ovplyvňované štátnym
zásahom, ktorý vo všeobecnej rovine sleduje tri základné typy cieľov, a to alokačné,
redistribučné a stabilizačné. K nižším úrovniam vlády sa priraďuje alokácia. Pre
centrálnu vládu sú vhodnejšie distribúcia a stabilizácia.
Pre dosiahnutie týchto cieľov sú využívané nástroje, ktoré možno rozdeliť na
trhové a administratívne. Najdôležitejším trhovým nástrojom môžu byť nenávratné
finančné transfery. Môžeme ich charakterizovať ako nenávratnú platbu z verejných
rozpočtov konečnému príjemcovi. Ich cieľom je zlepšenie finančnej situácie alebo
stimulácie k určitému danému správaniu. Príjemca transferov môže byť osoba
fyzická (predovšetkým ide o sociálne dávky), ale aj právnická (vrátane obcí).
Nenávratné finančné transfery centrálnej vlády pre obce majú rôznu podobu,
príkladom sú príspevky, dotácie a granty. Ich spoločnou vlastnosťou je to, že ide o
verejné zdroje a o ich následnom pridelení rozhoduje verejná inštitúcia. Dotácie
predstavujú poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov účtovným jednotkám
na mzdy, produkty, ostatné prevádzkové náklady a obstaranie dlhodobého majetku
podľa osobitných predpisov zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu iných orgánov.1
Dotácie môžeme klasifikovať z viacerých hľadísk. Z hľadiska stanovenia účelu,
prípadne iných podmienok ich poskytnutia je delenie na všeobecné (nepodmienené)
a špecifické (podmienené). Všeobecné dotácie v slovenských podmienkach v čistej
podobe neexistujú. V najširšom ponímaní si centrálna úroveň stanovuje všeobecne
platné normatívy alebo striktne vyžaduje splniť účel poskytnutia (napr. dotáciách na
chod základných škôl). Príkladom špecifických dotácií sú všetky transfery (dotácie)
poskytované obciam na Slovensku.2
Podľa Veľkej ekonomickej encyklopédie dotácie predstavujú peňažné
prostriedky, ktoré sú charakterom platby, ktorú inštitúcia alebo jednotlivec poskytne
inej inštitúcii alebo jednotlivcovi bez toho, že by očakávali nejakú protihodnotu.
1
SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. – BAŤOVÁ, D.: Pridaná hodnota transparentnosti II. Bratislava:
OPEN SOCIETY INSTITUTE, 2009. ISBN 978-80-89244-45-4.
2
SHAH, A.: Fiscal Need Approach to Equalization Transfers in a Decentralized Federation.
Washington, DC: World Bank Policy Research Working Paper, 2006.

16
Môže ísť príkladne o účelovú dotáciu (určená na presne vymedzené použitie) alebo o
neúčelovú dotáciu (jej využitie nie je presne definované, možno ju použiť na
akýkoľvek výdavok). Dotácie môžu byť poskytnuté v plnej alebo čiastočnej výške.
Spravidla sú dotácie viazané na splnenie určitých, presne vymedzených účelov alebo
úloh za stanovených podmienok.3
1.1 Štátne dotácie
Štátne dotácie môžeme chápať ako prídel finančných prostriedkov zo štátneho
rozpočtu, v rámci právom regulovaného procesu fyzickej alebo právnickej osobe.
Štátne dotácie predstavujú zúčtovateľnú sumu prostriedkov finančného charakteru.
Vo všeobecnosti môže ísť o platbu, ktorú inštitúcia poskytne jednotlivcovi alebo
inštitúcii bez toho, že by očakávala nejakú protihodnotu. Môže ísť o účelovú dotáciu
alebo o neúčelovú dotáciu. Účelová dotácia je určená na špecifický účel, so
stanoveným časom a spôsobom navrátenia v prípade jej nepoužitia. Využitie
neúčelovej dotácie nie je presne definované, možno ju použiť na akékoľvek výdavky.
Dotácie sa poskytujú predovšetkým zo štátnych účelových fondov a zo štátneho
rozpočtu. Pre poskytovanie príspevkov a dotácií je oporou v právnom slova zmysle
príslušný zákon, alebo podzákonná právna regulácia (napr. vyhláška, nariadenie
vlády, výnos).4
Dotácie sa môžu poskytovať právnickým osobám a fyzickým osobám. Sú
poskytované z výdavkov štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. Dotácie vo
svojej vecnej podstate poskytuje buď správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je
svojimi výdavkami a príjmami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak
ustanovia osobitné zákony či iná rozpočtová organizácia.5
Dotácie poskytnuté zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo
z finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev je nutné chápať ako jednu z
foriem štátnej alebo európskej podpory, ktoré sa stanovujú pomocou vlády alebo
príslušnými orgánmi Európskych spoločenstiev vo foriem rôznych rozvojových
3
ŠÍBL, D.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 2002. ISBN 8089085040.
4
CENTRÁLNY PORTÁL PRE NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE: Štátne dotácie [online]. [cit. 2014-
05-10]. Dostupné na: < http://www.1snsc.sk/statne_dotacie>
5
MINISTERSTVO FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Slovník pojmov [online]. [cit. 2014-05-
10]. Dostupné na: <http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3922>

17
programov alebo na základe určených priorít. Poskytovateľom dotácií zo štátneho
rozpočtu je správca kapitoly alebo orgán štátnej správy, ktorý je svojimi výdavkami
a príjmami zapojený na jeho rozpočet. Dotácie s výnimkou dotácií na úhradu
preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, dotácií na
financovanie spoločných programov SR a EÚ, dotácií na náhradu straty pri
zabezpečení výkonov vo verejnom záujme a dotácií verejným vysokým školám sa
poskytujú na základe žiadosti. Použitie dotácií podlieha povinne ročnému zúčtovaniu
so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje Ministerstvo financií SR.6
Štátny rozpočet je súčasťou sústavy verejných rozpočtov, do ktorej patrí:7
 štátny rozpočet,
 rozpočty vyšších územných samosprávnych celkov,
 rozpočty municipalít, resp. miest a obcí,
 rozpočty štátnych a iných verejných fondov,
 rozpočty štátnych, verejných a verejnoprospešných podnikov
a organizácii.
V rozpočtovej sústave zohráva veľkú úlohu práve štátny rozpočet. Je to
centralizovaný peňažný fond, ktorý je vytváraný, rozdeľovaný a používaný
predovšetkým s využitím nenávratného a neekvivalentného spôsobu rozdeľovania. Je
schvaľovaný zákonodarnými zbormi a získava formu rozpočtového zákona.
1.2 Ekonomické súvislosti poskytovania dotácií
V širšom chápaní dotácie berieme ako finančné transfery, ktoré môžu slúžiť na
zabezpečenie životného štandardu a aktivít v obecných spoločenstvách. Dotácie tak
isto ako dane môžu plniť redistribučnú funkciu, teda sú financované z daňových
a iných verejných príjmov centrálnej úrovne, prípadne zo zdrojov EU a následne sú
redistribuované pre obce. Avšak môžu mať aj alokačnú funkciu, pretože slúžia na
financovanie vybraných verejných statkov, či zmierňovania dopadov negatívnych
6
SEKERKOVÁ, Ľ.: Dotácie, nenávratné finančné príspevky, dary a iné externé zdroje financovania
činnosti organizácií nezriadených alebo nezaložených na podnikanie [online]. [cit. 2014-06-10].
Dostupné na: <https://www.pp.sk/6407/Dotacie-nenavratne-financne-prispevky-dary-a-ine-externe-
zdroje-financovania-cinnosti-organizacii-nezriadenych-alebo-nezalozenych-na-podnikanie-1_A-
DAU28647.aspx>
7
FINANCE.SK: Čo je štátny rozpočet? [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.finance.sk/hospodarstvo/informacie/o-statnom-rozpocte/co-je-statny-rozpocet/>

18
externých efektov. Vzhľadom k tomu, že ide o špecifické dotácie, nemôžu ich obce
používať ľubovoľne. Dotačný nástroj centrálnej vláde umožňuje silne ovplyvňovať
správanie miestnych samospráv.8
Poskytovanie dotácií centrálnou vládou miestnym samosprávam môže priniesť
viaceré ekonomické efekty, ide o dôchodkové efekty, substitučné efekty, ako aj efekt
mucholapky.
Dôchodkový efekt sa prejavuje v zmene množstva požadovaného tovaru
vyvolaný tým, že zmena v jeho cene vplýva na zvýšenie alebo zníženie reálneho
dôchodku spotrebiteľa. Dôchodkový efekt dopĺňa substitučný efekt cenovej zmeny.
Substitučný efekt nastáva keď relatívna cena nejakého tovaru klesá, majú
spotrebitelia sklon spotrebúvať tohto tovaru viac (čiže "substituovať" iné tovary
týmto tovarom) a spotrebúvať tohto tovaru menej, keď sa jeho relatívna cena zvyšuje
(čiže "substituovať" tento tovar inými). Tento substitučný efekt cenovej zmeny vedie
ku klesajúcej krivke dopytu.9
Dotácie od vlády môžu stimulovať spotrebu miestnej komunity, než je možné
dosiahnuť znížením daní. Efekt mucholapky sa nazýva preto, že peniaze plynúce do
nejakej lokality sú aj v lokalite utratené. Ekonomická teória podľa Haláska poskytuje
niekoľko prístupov k vysvetleniu tohto efektu:10
 voliči nevnímajú skutočné limitné ceny statkov v prípade bez
spoluúčasti, kedy limitné náklady presiahnu priemerné náklady, voliči
sú si vedomí prvej situácii ako druhej,
 z krátkodobého pohľadu majú miestni úradníci veľkú samostatnosť pri
rozhodovaní o rozpočtoch, keď dostanú ďalšie fondy, voliči sa o tom
nemusia dozvedieť, aj keby sa o tom dozvedeli tak nemajú žiadne
prostriedky ako byrokratov donútiť aby im peniaze vrátili,
8
9
BANKY.sk 2000-2014. Slovník pojmov [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://banky.sk/17228/substitucny-efekt-cenovej-zmeny-substitution-effect-of-a-price-change.php>
10
HALÁSEK, D.: Rozhodování ve veřejném sektoru. Ostrava: VŠB – Technická univerzita. ISBN 80-
248-0570-7.

19
 federálni administrátori dotácií sú schopní zaistiť, aby sa peniaze
utrácali ako dodatočný finančný zdroj a nie ako substitút miestnych
fondov, majú však právomoc ako dotáciu zobrať.
Dotácie všeobecného charakteru nemajú podmienku na použitie pre konkrétny
účel, preto nespôsobujú substitučné efekty, spôsobujú však dôchodkový efekt. Inými
slovami, centrálnym nastavením všeobecných podmienok, poskytovanie dotácie
neprichádza k preferovaniu istého typu verejného statku pred iným a tým k zmene
ich relatívnych cien, dochádza len k vyššej spotrebe oboch. Môžeme to vysvetliť tak,
že z titulu transferu nedochádza k zmene relatívnych cien statkov. Tým, že sa neurčí
na čo môže a na čo nemôže obec použiť dotáciu, tak dáva obci možnosť použiť ich
na akýkoľvek účel.
Na základe pozitívnej ekonomickej analýzy by sa mohlo očakávať, že v miere
ovplyvňovania veľkosti verejných výdavkov obcí budú všeobecné dotácie neutrálne,
pretože budú ekvivalentne nahradené rovnakým nárastom príjmov občanov obce,
ako príklad môžeme dať formu zníženia daní. Napriek tomu však veľa empirických
štúdií potvrdzuje, že príspevok vo forme nepodmienenej dotácie spôsobí čistý nárast
verejných výdavkov, pretože obce k ekvivalentnému zníženiu daní nepristúpia. Tento
efekt sa môže nazvať efekt mucholapky.11
Naproti tomu cieľom špecifických dotácií je motivovať obce k uskutočňovaniu
špecifických programov, aktivít, ktoré definovala centrálna vláda. Spôsobujú teda
substitučný, ale aj dôchodkový efekt. Špecifické dotácie sú často sprevádzané
podmienkou spolufinancovania, ktoré sa v praxi využívajú častejšie, pretože sú
najvhodnejšie na financovanie aktivít samospráv, ktoré centrálna úroveň považuje za
dôležité.
Pri špecifických dotáciách, ktoré sú sprevádzané podmienkou
spolufinancovania môže ísť buď o limitné transfery alebo bezlimitné. Pri limitných
transferoch je určená maximálna výška transferu. Pri bez limitných transferoch nie je
určený strop pre transfer, len % z objemu výkonov. Ako príklad bezlimitnej dotácie
môžeme uviesť stanovenie 20% spolufinancovania výstavby všetkých športových
11

20
ihrísk v obciach, bez ohľadu na počet obcí, ktoré sa do programu zapoja. V praxi je
však častejší prípad špecifických dotácií s limitným spolufinancovaním zo strany
centrálnej vlády, ktorý jej tak umožňuje zohľadňovať vlastné rozpočtové
obmedzenia.
Špecifické dotácie v prvom rade považujeme za formu pomoci na lokálnej
úrovni. Spolufinancovanie poskytovateľovi môže slúžiť ako nástroj kontroly, pretože
mu umožňuje zvýšiť finančnú zodpovednosť prijímateľa a mať prehľad o jeho
skutočných nákladoch projektu.
Ekonomicky modernejším sú dotácie s výstupným podmienením. Ekonomický
význam takéhoto nástroja spočíva v dôraze na dosahovanie výsledkov predmetných
subvenčných programov a raste zodpovednosti verejného sektora za dosahované
výsledky. Prúd Novej inštitucionálnej ekonómie považuje neefektívnosť
v spravovaní verejného sektora za dôsledok oportunistického správania sa verejných
činiteľov. Je tomu tak preto, lebo občania buď nemajú schopnosť vynucovať
zodpovednosť týchto činiteľov alebo nesie toto vynucovanie so sebou príliš vysoké
transakčné náklady. Práve transfery s výstupným podmienením sú riešením, keďže
zvyšujú informačnú bázu pre občanov a zároveň znižujú transakčné náklady spojené
so získaným takýchto informácií. Ak centrálna úroveň stanoví a následne kontroluje
sledovanie podmienok plnenia výstupu grantu znižuje tým náklady spojené
s takýmto monitoringom zo strany miestnych občanov.12
1.2.1 Zákon o poskytovaní dotácií
Zákon o poskytovaní dotácií bol schválený 8. decembra 2010 Národnou radou
Slovenskej republiky pod č. 524/2010. Tento zákon ustanovuje účely, podmienky,
rozsah, kontrolu a spôsob poskytovania dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej
republiky.
12
SHAH, A.: A Fiscal Need Approach to Equalization Transfers in a Decentralized Federation.
Washington, DC: World Bank Policy Research Working Paper, 2006.

21
Účel poskytovania dotácií § 2
Dotáciu z rozpočtovej kapitoly úradu vlády na príslušný rozpočtový rok možno
poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom13
na
podporu:14
 zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity a kultúrnych hodnôt
národnostných menšín,
 výchovy a vzdelávania k právam národnostných menšín,
 národných kultúrnych pamiatok,
 projektov zachovania pamätihodností slovenských osobností
európskeho významu,
 dialógu a porozumenia medzi národnostnou väčšinou a národnostnými
menšinami a etnickými skupinami,
 rozvoja športu.
Podmienky poskytovania dotácií § 3
Dotáciu podľa § 2 možno poskytnúť žiadateľovi, ktorým je:15
 obec,
 vyšší územný celok,
 občianske združenie,
 nadácia,
 záujmové združenie právnických osôb, ktoré je právnickou osobou,
 nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
 neinvestičný fond so sídlom na území Slovenskej republiky,
 registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť,
 právnická osoba zriadená osobitným zákonom,
 medzinárodná organizácia registrovaná na území Slovenskej republiky,
13
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
14
NÁRODNÁ RADA SR: Zákon [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.vlada.gov.sk/data/files/4309_zakon-524-2010.pdf>
15
NÁRODNÁ RADA SR: Zákon [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.vlada.gov.sk/data/files/4309_zakon-524-2010.pdf>

22
 rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej
zriaďovateľom je vyšší územný celok alebo obec,
 fyzická osoba oprávnená na podnikanie s miestom podnikania na území
Slovenskej republiky alebo
 právnická osoba oprávnená na podnikanie so sídlom na území
Slovenskej republiky.
Medzi dotácie zo štátneho rozpočtu je potrebné zaradiť aj príspevky v zmysle
zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktoré sú
poskytované v súlade s týmto zákonom a len za podmienok ním ustanovených a
právnymi predpismi Európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.
Uvedené vyplýva z § 1 ods. 2 zákona o štátnej pomoci. Štátnou pomocou na účely
tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje
podnikateľovi na podnikanie alebo v súvislosti s ním priamo alebo nepriamo z
prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov.16
1.3 Zdroje čerpania dotácií
Dotácie obciam poskytuje inštitúcia centrálnej správy veci verejných. Medzi
inštitúcie, z ktorých je možné čerpať dotácie patrí Ministerstvo hospodárstva SR,
Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR,
Ministerstvo životného prostredia SR, Úrad vlády SR, Ministerstvo financií SR,
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR, Ministerstvo zdravotníctva SR a Štátny fond rozvoja bývania.
Dotácie obciam z úrovne centrálnej vlády sú na Slovensku realizované
prostredníctvom programov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu a v menšej miere
tiež zo zdrojov tých eurofondov, z ktorých príjmy nie sú zaradené do jednotlivých
kapitol štátneho rozpočtu. Tieto kapitoly sú najmä kapitolami jednotlivých
ministerstiev a všeobecnej pokladničnej správy, v menšej miere sa tiež jedná o
kapitoly jednotlivých úradov a štátnych fondov. Podiel štátu na grantoch a dotáciách
obciam sa v posledných rokoch pohybuje na úrovni 90%, zvyšnú časť tvoria granty z
16
SEKERKOVÁ, Ľ.: Dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a VÚC [online]. [cit. 2014-06-
10]. Dostupné na:
<http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&phContent=~/ED
L/ShowArticlePrint.ascx&ArticleId=23105>

23
fondov EU nepatriace pod štátny rozpočet a iné zdroje ako napríklad z VÚC. Dotácie
poskytované z centrálnej moci obciam sú v zásade dvojakého druhu. Buď ide o
dotácie zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov.17
1.4 Informovanie o dotáciách cez internetové stránky
Pri procese poskytovania dotácií je prístup k informáciám dôležitý. Jednotlivým
žiadateľom umožňuje dozvedieť sa o tom, ako sa môžu zaujímať o získanie dotácií,
čím sa zvyšuje konkurencia a tlak na kvalitu predkladaných projektov.
Ideálny model internetovej stránky, ktorá informuje o dotáciách by mala byť
postavená na nasledovných princípoch jednoduchosti, prehľadnosti, zrozumiteľnosti,
aktuálnosti, jednotnosti, užitočnosti a praktickosti, modernosti, štandardnosti a
atraktívnosti.
Vláda schválila nový model poskytovania aktuálnych informácií o procese
prideľovania dotácií. V roku 2012 sa zaviedli presné pravidlá pre zverejňovanie
celého procesu prideľovania dotácií, čo sa považuje za kľúčový predpoklad
zefektívnenia systému poskytovania dotácií. Ministerstvá musia zverejňovať
informácie o poskytnutých dotáciách v jednotnej štruktúre.18
Konkrétne internetové stránky, ktoré informujú o udeľovaných dotáciách, by
mali obsahovať:19
 typ dotácie a komu je určený,
 kritéria, ktoré musí záujemca splniť, na ich získanie,
 časové medzníky – dátum predloženia žiadosti, dátum ukončenia
hodnotenia žiadosti a pod.,
 formuláre žiadosti,
 proces rozhodovania o udeľovaní dotácii,
 spôsob kreovania komisie, v prípade že je vytváraná pri udeľovaní
komisie,
17
18
SŤAHEL R..: Jednotné informovanie o dotáciách [online]. [cit. 2014-06-11]. Dostupné na:
<http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/jednotne-informovanie-o-dotaciach-46510>
19

24
 mená členov komisie a spôsob riešenia ich potenciálneho konfliktu
záujmov,
 zoznam udelených dotácií a zdôvodnenie,
 zoznam nepridelených dotácií a pod.,
 najčastejšie otázky a odpovede,
 kontaktná osoba.
1.5 Dotácie pre telesnú kultúru a šport
Telesná kultúra a šport vyjadruje špecifické sociálno-kultúrne prostredie,
v rámci ktorého sú realizované rôzne vzájomne sa podmieňujúce činnosti, z ktorých
riadiacu zaujíma telovýchovná aktivita, ktorá je podľa svojho zmyslu diferencovaná
na telesnú výchovu, telovýchovnú rekreáciu a šport.
Telesná kultúra a šport predstavuje špecifický sociálnokultúrny systém, v rámci
ktorého sa realizujú rôzne vzájomne sa podmieňujúce činnosti, pričom riadiacu rolu
má telocvičná aktivita, ktorá je diferencovaná na telocvičnú rekreáciu, telesnú
výchovu a šport. Jedná sa teda o množinu inštitúcií, organizácií, legislatívnych
noriem, spôsobov materiálneho a personálneho zabezpečenia.20
Pod telesnou kultúrou a športom, ktoré predstavujú rôzne organizované alebo
neorganizované, skupinové alebo individuálne činnosti rozumieme rôznorodé
telovýchovné, športové, turistické a pohybovo-rekreačné aktivity. Problematika
telesnej kultúry a športu patrí organizačne pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu SR. Hlavným cieľom podpory telesnej kultúry a športu je zlepšiť psychický
a fyzický stav obyvateľstva a na tento účel využívať okrem zdrojov zo štátneho
rozpočtu, výťažkov z lotérií aj sponzorstvo a daňové úľavy.21
1.5.1 Financovanie telesnej kultúry a športu
Financovanie telesnej kultúry a športu je z najširšieho metodického členenia
zabezpečované z dvoch zdrojov – z verejných a súkromných. Každá oblasť zdrojov
má svoje ekonomické opodstatnenie. V mnohých prípadoch dochádza k prelínaniu
20
HODAŇ, B. – HOBZA, V.: Financování tělesné kultury. Olomouc: Univerzita Palackého
v Olomouci, 2010. ISBN 978-80-244-2658-7.
21
BEŇOVÁ, E. – NEUBAUEROVÁ, E.: Ekonomika verejného sektora. Bratislava: Merkury spol.
s.r.o., 2007. ISBN 978-80-89143-48-1.

25
financovania z obidvoch zdrojových oblastí, často je v tejto súvislosti pripomínané
viaczdrojové financovanie športu. Napriek tomu, že všetky zložky telesnej kultúry a
športu sú výrazne podporované z verejných rozpočtov, najväčším zdrojom telesnej
kultúry a športu je rozpočet domácností. Veľmi významnou zdrojovou zložkou
telesnej kultúry a športu je štátny, krajský a municipálny rozpočet.22
Telesná kultúra šport v krajinách Európskej únie vie vytvoriť na základe
dostupných analýz pridanú hodnotu vo výške cca 407 mld. eur, čo predstavuje 3,7%
HDP Európskej únie a pracovné miesta pre 15 miliónov ľudí, teda približne 5,4%
pracovnej sily.23
V škandinávskych krajinách, Francúzsku, Veľkej Británii, Holandsku sa
z verejných zdrojov vynakladá na šport na jedného obyvateľa najväčšie množstvo
finančných prostriedkov, približne 100 až 180 eur. Najmenej na Malte, Bulharsku,
Litve, Českej republike, Poľsku, Lotyšsku, Rakúsku, kde dotácia na 1 obyvateľa
nedosiahne ani 20 eur.24
Na Slovensku je finančná podpora zo strany štátu na obyvateľa iba 7 eur.
Finančné prostriedky na telesnú kultúru a šport zo štátneho rozpočtu sa pre šport
sústavne znižujú. Dotované činnosti pre telesnú kultúru a šport majú aj iné zdroje v
štátnom rozpočte. Telesná kultúra a šport má nedostatočné možnosti financovania z
iných mimorozpočtových zdrojov ako sú stávkové hry a lotérie, hazardné hry,
reklamná činnosť, sponzorstvo a pod.). Firmy a spoločnosti s účasťou štátu sa vo
forme financovaní podieľajú na iných oblastí, ako je šport. Ak podporujú telesnú
kultúru a šport, tak nie v súlade so štátnou politikou v oblasti športu a jej prioritami.
Stále nedoriešenou otázkou sú zdroje financovania športu na miestnej a regionálnej
úrovni. Možnosť čerpaní finančných prostriedkov prostredníctvom inštitútu 2% dane
z príjmu využije len približne 45% športových organizácií. Telesná kultúra a šport sa
v Slovenskej republike predovšetkým chápe ako užívateľ a nie ako kreatívny tvorca
ekonomiky. Šport ako ekonomická kategória však štátu viac dáva, ako od štátu
dostáva.
22
HODAŇ, B. – HOBZA, V.: Financování tělesné kultury. Olomouc: Univerzita Palackého v
Olomouci, 2010. ISBN 978-80-244-2658-7.
23
EURÓPSKA KOMISIA: Biela Kniha o športe. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných
publikácií Európskych spoločenstiev, 2007. ISBN 978-92-79-06563-7.
24
KOCOUREK, J. a kol.: Analýza financování sportu v České republice [online]. [cit. 2014-06-10].
Dostupné na: <http://www.msmt.cz/sport/analyza-financovani-sportu-v-ceske-republice>

26
Účelom poskytovania dotácií na telesnú kultúru a šport je zvyšovanie ich
pridanej hodnoty do spoločnosti. Zo štátnych zdrojov sa financuje elitný šport
a športovanie verejnosti. Do elitného športu zaraďujeme vrcholové športové výkony
a aktivity, príprava elitných športovcov, vrcholové športové podujatia, starostlivosť
o športové talenty a pod. Športovanie verejnosti zahŕňa aktivity, ktoré motivujú ľudí
k vykonávaniu telesnej aktivity bez ohľadu na jej typ a motív.
Pri financovaní sa uplatňuje metóda, ktorá znižuje subjektívny vplyv
a objektivizuje procesy financovania. Kde je možné sa používajú matematické
výpočty, tam kde to možné nie je ministerstvo posudzuje prijaté žiadosti pomocou
komisie. Činnosť komisie je upravená osobitným štatútom, ktorý vydáva
ministerstvo.
1.5.2 Dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Štatút Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na
základe všeobecne záväzných právnych predpisov25
podrobnejšie vymedzuje
pôsobnosť a úlohy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, ustanovuje zásady činnosti a jeho vnútornej organizácie, vzťahy
ministerstva k ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ďalším orgánom
a organizáciám, právnickým osobám a fyzickým osobám.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR je rozpočtovou organizáciou
štátu, ktorá je svojimi výdavkami a príjmami napojená na štátny rozpočet, je
právnická osoba, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene. Sídlom
ministerstva je Bratislava.26
25
Zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 172/2005 Z. zo organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov, zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene
a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
26
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

27
Dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú poskytované do
štyroch oblastí, a to:27
 regionálne školstvo,
 vysoké školy,
 deti a mládež,
 šport.
Alokácia finančných prostriedkov na oblasť športu v roku 2013 (rozpočet
sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež - oblasť športu). Program 026 - Národný
program rozvoja športu v SR, funkčná klasifikácia: 08.1.0 - Rekreačné a športové
služby je možné vidieť v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Alokácia finančných prostriedkov v r. 2013 v EUR
Podprogram Schválený Upravený
Šport na školách a rekreačný šport 1 500 000 929 900
Štátna športová reprezentácia a rozvoj športových odvetví 17 870 806 19 536 806
Športovo talentovaná mládež 8 450 000 6 595 000
Materiálno technický rozvoj športu 1 000 000 1 000 000
UV SR č. 115 z 27.2.2013 - Futbalové štadióny 2013-2022 - 4 500 000
Koordinácia projektov a prierezové činnosti 200 000 195 400
Tovary a ďalšie služby 50 000 43 663
SPOLU Sekcia štátnej starostlivosti o šport a mládež 29 070 806 32 800 769
Antidopingová agentúra SR 368 870 393 710
Národné športové centrum 963 714 1 127 414
Splnomocnenec vlády SR pre mládež a šport - 600 000
SPOLU Národný program rozvoja športu v SR 30 403 390 34 921 893
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa tabuľky financovania športu v roku 201328
27
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR: Dotácie Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu SR [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na: <Ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu SR https://www.minedu.sk/7536-sk/dotacie-ministerstva-skolstva-vedy-
vyskumu-a-sportu-sr/>
28
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU V SLOVENSKEJ
REPUBLIKY: Financovanie športu v roku 2013 [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<https://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2013/>

28
Tabuľka 1 zobrazuje prehľad alokácií finančných prostriedkov. Podľa nej
môžeme vidieť, že spolu Národný program rozvoja športu v SR bol v roku 2013
podporený upravenou sumou 34 921 893 EUR.
1.5.3 Zdroje dotácií na telesnú kultúru a šport
Telesná kultúra a šport sa môže financovať zo štátnych zdrojov, iných
verejných zdrojov, verejných zdrojov na miestnej úrovni, súkromných zdrojov
a vlastných zdrojov. Zo štátnych zdrojov je možné dotácie čerpať z rozpočtov
ministerstiev. Z iných verejných zdrojov je možné dotácie čerpať zo zdrojov EU,
zdrojov 2% daní príjmov fyzických osôb a právnických osôb, zmlúv o reklamnej
činnosti spoločností (napr. Tipos, SPP), v ktorých má štát podiel, z výroby
a vysielaní športu vo verejnoprávnych médiách (napr. Rozhlas a televízia
Slovenska), z výnosov tipovacích súťaží na športové výsledky. Z verejných zdrojov
na miestnej úrovni je možné dotáciu čerpať z rozpočtov miest, obcí a samosprávnych
krajov, z rozpočtov spoločností, v ktorých majú podiel mestá obce a samosprávne
kraje. Zo súkromných zdrojov je možné dotáciu čerpať z darov fyzických osôb
a právnických osôb, zo zmlúv o reklamnej činnosti, z peňažných a nepeňažných
plnení za služby vykonávané so športovými subjektmi, z výnosov z charitatívnych
lotérií, z hodnoty práce dobrovoľníkov v športe. Z vlastných zdrojov je možné
dotáciu čerpať z príjmov športujúcich osôb, z príjmu zákonného zástupcu športujúcej
osoby, z príjmu športových organizácií prostredníctvom členských príspevkov.29
Telesná kultúra a šport na Slovensku je financovaná z verejných zdrojov
centrálnej úrovne, regionálnej úrovne, miestnej úrovne.30
Z centrálnej úrovne je možné získať dotácie z Ministerstva školstva, vedy,
výskumu a športu SR, Ministerstva financií SR a Úradu vlády SR. Ministerstvo
vnútra SR financuje Stredisko štátnej športovej reprezentácie, dotácie neposkytuje.
Ministerstvo obrany SR financuje Stredisko prípravy štátnej športovej reprezentácie,
dotácie neposkytuje. Z regionálnej úrovne je možné podporiť svoje projekty
dotáciami zo samosprávnych krajov. Každý samosprávny kraj má svoje všeobecne
29
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU V SLOVENSKEJ REPUBLIKY:
Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<https://www.minedu.sk/koncepcia-statnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>
30
SLOVENSKÝ ŠPORTOVÝ PORTÁL [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://sport.gov.sk/Page/centralna-uroven-1>

29
záväzné nariadenia o poskytovaní dotácií. Z miestnej úrovne aktuálne možnosti
podpory aktivít v oblasti telesnej kultúry a športu mestami a obcami sú zverejňované
na webových sídlach miest a obcí, na ich internetových stránkach alebo iných
hromadne dostupných zverejneniach.
V tabuľke 2 je možné vidieť pridelené finančné zdroje podľa subjektov na
športové účely v rokoch 2007-2011.
Tabuľka 2: Pridelené finančné zdroje v r. 2007 až 2011 v tis. EUR
2007 2008 2009 2010 2011 Priemer
za subjekt
MŠ SR 33 370 36 039 40 075 75 216 27 458 42 512
Ostatné
ministerstvá
7 935 7 488 7 809 9 233 7 300 7 953
Úrad vlády - 1 952 10 079 8 381 - 4 082
Obce 97 950 120 857 143 672 200 518 97 541 132 108
VÚC 165 196 196 154 168 176
Iné inštitúcie 546 581 - - 563 328
Spolu 140 366 167 113 201 831 293 501 133 029 187 168
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa štúdie KPMG31
Priemerná celková výška finančných zdrojov plynúcich z verejných
prostriedkov v období rokov 2007 až 2011 sa pohybovala na úrovni 187, 2 milióna
EUR. Najvyšší podiel celkových zdrojov pochádza z regionálnej úrovne a to najmä
z rozpočtov obcí, ktoré priemerne uvoľnili na financovanie športu 132, 1 miliónov
EUR.
1.5.4 Dotácie na elitný šport prostredníctvom štátnych zdrojov
Elitný šport je priamo úmerný kvalite záujmu a športových výkonov
(zahraničnej i domácej verejnosti) o elitný šport. Motívom záujmu verejnosti o elitný
šport môže byť obdiv dosiahnutého výkonu, atraktivita samotnej aktivity, sympatie k
31
VANČO, Ľ. – GAJDOŠ, M.: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike [online]. [cit.
2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.olympic.sk/userfiles/files/Publikacie/koncepcia_financovania_portu_v_sr-watermark-
25358.pdf>

30
elitnému športovcovi, cítenie sociálnej potreby príslušnosti k skupine (kluboví
fanúšikovia), považovanie elitného športovca za vhodný hodnotový vzor.
V rámci elitného športu je financovanie prioritne rozdelené na poskytnutie
dotácií na:32
 rozvoj športových odvetví,
 odmeny športovcov za dosiahnuté výsledky a trénerov mládeže,
 investičné zabezpečenie športovej reprezentácie SR,
 organizovanie významných medzinárodných a tradičných podujatí,
 opatrenia celospoločenského významu,
 športová príprava vybraných športovcov.
Rozvoj športových odvetví
Všetky dotačné prostriedky, ktoré sú určené na šport sú rozdelené medzi
národné športové zväzy podľa koeficientu úmernému spoločenského významu
športov, ktorý sa vypočíta nasledovne:33
Koeficient športu = športový úspech x záujem o šport
V kolektívnom športe je športový úspech daný postavením určitého športu vo
svojej svetovej federácii. V kolektívnom športe je daný postavením Slovenska v
oficiálnom svetovom rebríčku federácie a v redukovanom poradí krajín Európy v
rámci tohto rebríčka.
V individuálnom športe je športový úspech vypočítaný z výsledkov športovca
daného športu na oficiálnych podujatiach jeho medzinárodnej športovej federácie
počas uplynulých 4 rokov. Každý výsledok je prepočítaný na umiestnenie na
majstrovstvách sveta a vynásobený koeficientom útlmu podľa roku, v ktorom bol
výsledok dosiahnutý. Športový úspech sa vypočíta ako priemer 10 najlepších
výsledkov v každom hodnotenom roku.
32
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY:
Elitný šport [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na: < https://www.minedu.sk/elitny-sport/>
33
KALIŇÁK, M.: Vláda SR schválila Koncepciu štátnej politiky v oblasti športu republike [online].
[cit. 2014-06-10]. Dostupné na: <https://www.minedu.sk/vlada-sr-schvalila-koncepciu-statnej-
politiky-v-oblasti-sportu/>

31
Športový úspech sa ďalej prepočítava na 100%, aby sa zohľadnil rôzny počet
členských krajín v medzinárodných športových federáciách a vynásobený
koeficientom významu výsledku, ktorý klesá nepriamo úmerne s výsledkom.
Záujem o šport sa skladá z troch čiastkových záujmov:34
 záujem obyvateľstva Slovenska o určitý šport, zistený prieskumami
verejnej mienky,
 záujem medzinárodnej verejnosti o určitý šport, jeho sledovanosťou v
medzinárodných médiách, zistený agentúrnym prieskumom,
 záujem športovcov, určený počtom registrovaných aktívnych
športovcov, zistený zverejnením registrov športovcov v informačnom
systéme verejnej správy o športe a preukázateľný zaplatením členských
príspevkov.
Športové zväzy majú slobodu narábania s poskytnutými prostriedkami, povinne
však musia spĺňať podmienky zverejňovania použitia poskytnutej dotácie a iných
zdrojov, zverejňovania výročnej správy, vkladania štruktúrovaných informácií o
vlastnom športovom odvetví do informačného systému v športe, uvádzania loga
poskytovateľa s textovou informáciou o poskytnutom príspevku zo štátneho
rozpočtu, a pri prezentácii účelu alebo projektu, informovania médií a verejnosti o
poskytovateľovi príspevku.35
Odmeny športovcom za dosiahnuté výsledky a trénerov mládeže
Úspešní športovci sú za svoj najlepší výsledok roka odmenení vopred
definovanou čiastkou. Odmenení dotáciou sú aj tréneri juniorských športovcov, ktorí
dosiahli v hodnotenom roku významný výsledok, a tiež tréneri za ich celoživotnú
prácu s mládežou.36
34
ŠPORTINFORM: Časopis pre telovýchovné jednoty, kluby a spolky [online]. [cit. 2014-06-10].
Dostupné na: <http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/Sportinform/02_2013.pdf>
35
ŠPORTINFORM: Časopis pre telovýchovné jednoty, kluby a spolky [online]. [cit. 2014-06-10].
Dostupné na: <http://www.sportcenter.sk/userfiles/file/Studovna/Sportinform/02_2013.pdf>
36
Uzatvorené výzvy [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<https://www.minedu.sk/uzatvorene-vyzvy/>

32
Investičné zabezpečenie športovej reprezentácie SR
Dotácia je určená na pomoc pri nákupe investičných prostriedkov pre športovú
reprezentáciu SR. Financuje sa v poradí, ktoré závisí od potreby investície pre
zvýšenie úspešnosti reprezentantov Slovenskej republiky v danom športe,
naliehavosti obstarania, kúpy, opravy investície vzhľadom na plynutie doby
životnosti predchádzajúcej obdobnej investície, vhodnosti a možnosti použitia
investície po naplnení primárneho účelu, koeficientu športu a spolufinancovania
investície športovým zväzom. Tie z uvedených parametrov, ktoré nie sú možné
vypočítať matematicky, posudzuje komisia na posudzovanie žiadostí.
Organizovanie významných medzinárodných a tradičných podujatí
Dotácia je určená na financovanie organizácie významného medzinárodného
alebo tradičného podujatia. Závisí od počtu aktívnych športovcov, počtu dní trvania
podujatia podľa pravidiel medzinárodnej športovej federácie a dôležitosti podujatia.
Poradie financovania je závislé od koeficientu športu, dôležitosti podujatia a jeho
spolufinancovania. Vzhľadom na veľké množstvo typov podujatí sa financujú len
podujatia typu majstrovstvá sveta a Európy dospelých a juniorov, svetového a
európskeho pohára a podujatí, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky aspoň
15 rokov a súčasne sú v kalendári medzinárodnej športovej federácie alebo sa na nich
zúčastní aspoň 1000 športovcov. Dôležitosť podujatia je definovaná vopred
nemennou číselnou hodnotou.
Športová príprava vybraných športovcov
Najlepší športovci SR sú financovaní osobitne. Financovaný je len športovec:37
 ktorý vo svojom športovom odvetví dosahuje elitné výsledky,
 ktorý má potenciál dosahovať elitné výsledky v budúcnosti,
 ktorý zaplatil v predchádzajúcom roku daň zo svojho príjmu v SR
a bude daň platiť v SR za každý rok, v ktorom mu bola poskytnutá
dotácia.
37
Financovanie športu v roku 2013 [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<https://www.minedu.sk/financovanie-sportu-v-roku-2013/>

33
1.5.5 Dotácie na športovanie verejnosti zo štátnych zdrojov
Športovanie verejnosti a jeho spoločenský význam je priamo úmerný počtu
ľudí, ktorí športujú, bez ohľadu na ich motív (oddych, zábava, zdravie, krása, vplyv,
zárobok). Na centrálnej úrovni zo štátnych zdrojov štát podporuje výchovu detí a
mládeže k trvalej kompetencii k vlastnému telesnému pohybu nasledovne:38
 kontinuálne vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy,
 príspevok na výberové športovanie detí a mládeže v športových kluboch
(športové poukazy),
 kampaň za pohybovo aktívny životný štýl,
 organizovanie školských športových aktivít,
 celoštátne programy športu pre všetkých.
Kontinuálne vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy
Ministerstvo zabezpečuje učiteľom telesnej výchovy kontinuálne vzdelávanie,
ktorým si dopĺňajú vzdelanie o kompetencie potrebné na vyučovanie telesnej
výchovy motivujúcim spôsobom (napr. pripravovaný národný projekt Zvýšenie
kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy spolufinancovaný z operačného
programu Vzdelávanie).
Príspevok na výberové športovanie detí a mládeže (športové poukazy)
Ministerstvo má zavedený štátny príspevok na výberové športovanie detí a
mládeže do 18 rokov (športový poukaz) v športových kluboch. Zároveň pripravuje
pilotný projekt na zavedenie športových poukazov pre seniorov, v spolupráci s VÚC
a obcami.
Kampaň za pohybovo aktívny životný štýl
Zo štátnych zdrojov na centrálnej úrovni je dotovaná kampaň za pohybovo
aktívny životný štýl. Kampaň je riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu v SR.
38
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU V SLOVENSKEJ REPUBLIKY:
Koncepcia štátnej politiky v oblasti športu [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<https://www.minedu.sk/koncepcia-statnej-politiky-v-oblasti-sportu-slovensky-sport-2020/>

34
Organizovanie školských športových aktivít
Zo štátnych zdrojov na centrálnej úrovni sa uskutočňuje dotovanie športových
aktivít pre žiakov v štátnych vzdelávacích programoch ISCED 1, ISCAD 2 a ISCED
3. Financovanie je viazané na počet žiakov a škôl zapojených do týchto aktivít,
cvičebných jednotiek žiakov, je jednotné pre všetky typy aktivít. Koordinátorom
financovania týchto aktivít je Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu v SR.
Priorita financovania je závislá od spolufinancovania aktivít, ich efektivity, zapojenia
žiakov a škôl do obdobných aktivít v minulosti a od spoľahlivosti realizátora aktivít.
1.5.6 Dotácie prostredníctvom iných verejných zdrojov
Ministerstvo poskytuje na verejnom informačnom portáli o športe možnosti a
metodické poradenstvá ohľadne získania finančných prostriedkov pre šport z iných
verejných zdrojov.
Zmluvy o reklamnej činnosti štátnych spoločností
Spoločnosti, kde má štát podiel (napr. SPP, Tipos), uzatvárajú so športovými
subjektmi zmluvy o reklame. Pri výpočte dotácie na športové odvetvia ministerstvo
prihliada na zmluvu o reklame uzatvorenú s konkrétnym športovým zväzom.
1.5.7 Dotácie prostredníctvom verejných zdrojov na miestnej úrovni
Starostlivosť o telesnú kultúru a šport na miestnej úrovni upravuje príslušná
právna úprava. Táto koncepcia neukladá povinnosti nad rámec kompetencií
uvedených v tomto zákone.39
S cieľom prezentovať príklady dobrej praxe a stransparentnenia finančných
tokov na miestnej a regionálnej úrovni Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu v SR vedie centrálny register finančných prostriedkov vynaložených na šport
z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.40
39
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších
územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)
40
ÚRAD VLÁDY SR: Centrálny register zmlúv [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.crz.gov.sk/>

35
1.5.8 Dotácie na šport prostredníctvom súkromných zdrojov
Zo súkromných zdrojov je financovanie športu realizované prostredníctvom:
 výnosov z charitatívnych lotérií,
 hodnôt práce dobrovoľníkov,
 sponzorstva
 vlastných príjmov.
Výnosy z charitatívnych lotérií
Charitatívne lotérie sú lotérie prevádzkované nadáciami alebo záujmovými
združeniami, ktorej výnos sa použije na podporu verejnoprospešného účelu.41
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre mimovládne športové
organizácie zabezpečuje poradenstvo v oblasti charitatívnych lotérií (prípadne v
oblasti charitatívnych reklám).
Hodnoty práce dobrovoľníkov
Hodnotu práce, ktorú odpracujú dobrovoľníci bez nároku na mzdu, je možné
finančne vyčísliť. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre mimovládne
športové organizácie zabezpečuje poradenstvo v oblasti vyčísľovania hodnoty práce
dobrovoľníkov, vedie register dobrovoľníkov a prezentuje príklady dobrej praxe
maximálneho trvalo udržateľného využitia dobrovoľníkov.
Ministerstvo na verejnom informačnom portáli o športe prezentuje možnosti
získania finančných prostriedkov na šport zo súkromných zdrojov a príklady dobrej
praxe využitia týchto zdrojov.42
Sponzorstvo
Sponzorstvo predstavuje významný špecifický prostriedok k zabezpečeniu
dostatočných finančných zdrojov slúžiacich k realizácii najmä kultúrnych,
vedeckých, charitatívnych a ďalších aktivít v rôznych sférach života spoločnosti.
V tomto smere netvoria výnimku ani telovýchovné, športové a turistické organizácie,
41
Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov.
42
SLOVENSKÝ ŠPORTOVÝ PORTÁL [online]. [cit. 2014-06-10]. Dostupné na:
<http://sport.gov.sk/>

36
spolky, kluby, jednotlivci, usilujúci sa o získanie finančných prostriedkov pre ich
aktívnu činnosť.43
Sponzorovanie je spoločná marketingová aktivita, nie len metóda pre zvýšenie
finančných zdrojov. Ide o vytvorenie vzťahu medzi organizáciou a sponzorom. Ak je
sponzorovanie úspešné, naplňuje ciele oboch partnerov.44
Oblasť sponzorstva sa rozlišuje na dve základné zložky: finančný a bártrový
(poskytovanie materiálu alebo služieb zo sponzorskej strany). Súčasná legislatíva
nezahrňuje ucelené spresnenie sponzorstva ani úpravu sponzorskej zmluvy. Tým
pádom sa realizuje finančná podpora z podnikateľskej strany pre športové subjekty
na základe zmlúv pre dary alebo reklamných zmlúv. Isté normy v legislatíve, hlavne
o daní z príjmov obsahuje sekcie, ktoré sú motiváciou pre podporovanie určitých
činností.
Sponzorstvo má jednoznačne efekty pre sponzora. To znamená, že aj keby
nastala zmena zákona dane z príjmu je málo pravdepodobné, že by prišlo ohrozenie
aktívnej účasti na sponzorovaní športu. Na druhú stranu v regiónoch so slabšou
ekonomikou sú väčšie aktivity zo strany sponzorov skorej sporadické.
Vlastné príjmy
Vlastné príjmy opomína zákon o telesnej kultúre a športe. Ide o jeden
z dôležitých zdrojov financovania, ktorým je verejnosť sama o sebe. Tá môže
financovať šport spôsobom buď aktívnym alebo pasívnym. Do aktívneho
financovania sa zahrňujú členské poplatky, nákup športového oblečenia do
pasívneho financovania vstupné, poplatky za športové kanály a pod.
Ako sa uvádza v správe v oblasti financovania športu priamo verejnosťou,
neexistujú plnohodnotné informácie o finančných tokoch, čo znamená že bez
poznania tejto hodnoty je každá analýza nemožná. Zahraničné výskumy ukazujú, že
v rekreačnom športe je väčší alebo porovnateľný objem peňazí s profesionálnym
športom.
43
ČÁSLAVOVÁ, E.: Management a marketing sportu. Praha: Olympia, 2009. ISBN 978-80-7376-
150-9.
44
GREY, A. – SKILDUM-REID, K.: Sponzorship seekers toolkit. Second edition. Australia: The
McGraw-Hill Companies, Inc., 2003. ISBN 0 0747 12217.

37
Vo väčšine prípadov platí, že s rastúcou vyspelosťou štátu spoločne rastie aj
množstvo peňazí vyčlenených na výdavky pre voľný čas, do ktorého môžeme
s určitosťou rátať aj výdavky na šport. Poskytnúť reálnu správu o objeme výdavkov
v súčasnosti je nemožné keďže neexistujú výstupy a štatistiky súvisiace s touto
problematikou. Ako príklad však môže poslúžiť analýza štruktúry finančných
zdrojov športových klubov SR v roku 2011.
Na obrázku 1 je zobrazená analýza štruktúry finančných zdrojov športových
klubov SR v roku 2011.
Obrázok 1: Štruktúra finančných zdrojov športových klubov SR v roku 201145
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa štúdie KPMG
Dotácie zo súkromných zdrojov najviac pokrývajú domácnosti, ktoré sa v rámci
členských príspevkov do rozpočtu športových klubov podieľajú 53% na štruktúre
finančných zdrojov športových klubov. Ďalej nasledujú sponzoring 13% a dary 10%.
45
VANČO, Ľ. – GAJDOŠ, M.: Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike [online]. [cit.
2014-06-10]. Dostupné na:
<http://www.olympic.sk/userfiles/files/Publikacie/koncepcia_financovania_portu_v_sr-watermark-
25358.pdf>
10%
53%
9%
7%
8%
13%
Štruktúra finančných zdrojov
športových klubov SR rok 2011
Dary
Domácnosti
Príspevky od športových
zväzov
Štátny rozpočet
Rozpočty krajov a obcí
Sponzoring

38
2 Cieľ práce
Cieľom predloženej diplomovej práce je sumarizovať základné poznatky
z oblasti využívania dotácií pri financovaní športových klubov a interpretovať ich na
vybranom subjekte. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné najskôr získať teoretické
vedomosti z problematiky poskytovania dotácií na Slovensku.
Snahou písania diplomovej práce je charakterizovať problematiku využívania
dotácií pri financovaní športových aktivít z teoretického hľadiska a následne
implementovať teoretické vedomosti v praktickej časti.
Vzhľadom k tomu o akú rozsiahlu tému sa jedná, je dôležité vymedziť si
čiastkové ciele diplomovej práce.
2.1 Čiastkové ciele práce
Jedným z cieľov diplomovej práce je charakterizovanie teoretických aspektov
poskytovaní dotácií, ekonomických súvislostí poskytovaní dotácií, zákonom
o poskytovaní dotácií, zdrojoch čerpania dotácií a informovanosti o dotáciách.
Cieľom je postupný prechod poskytovania dotácií na telesnú kultúru a šport, ktoré sú
hlavnou problematikou diplomovej práce.
Ďalším dôležitým krokom pre dosiahnutie hlavného cieľa je výber, predstavenie
a analýza vybraného subjektu. Zistenie Všeobecných záväzných nariadení a kritérií
pri poskytovaní dotácií na telesnú kultúru a šport vo vybranom subjekte.
Ďalším krokom podľa zistených kritérií je prerozdelenie a využitie dotácií na
telesnú kultúru a šport vo vybranom subjekte v konkrétnych porovnávajúcich rokoch.
Posledným krokom je zvolenie športového klubu, ktorý využíva dotácie
vybraného subjektu s cieľom analýzy poskytnutých dotácií a podrobnejšieho
pohľadu využitia dotácií v konkrétnom roku.
Splnením daných čiastkových cieľov by mal byť dosiahnutý hlavný cieľ
diplomovej práce.

39
3 Metodika práce a metódy skúmania
V diplomovej práci je analyzované využívanie dotácií pri financovaní
športových aktivít vo vybranom subjekte. Rozhodli sme sa, že budeme
implementovať tému diplomovej práce využívanie dotácií pri financovaní športových
aktivít vo vybranom samostatnom subjekte Mesto Detva, ktorý je územným
samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky.
Využívanie dotácií pri financovaní športových aktivít vychádza z podrobnej
analýzy koncepcie rozvoja telesnej kultúry a športu v meste Detva. Potrebné
informácie boli získané zo stretnutí s predsedníčkou komisie mládeže, vzdelávania
a športu v Detve, a taktiež z transparentných informácií o prerozdeľovaní dotácií na
stránke Mesta Detva.
Zdrojom informácií v diplomovej práci sú rôzne ministerstvá, štúdie,
internetové zdroje, odborná domáca a zahraničná literatúra. Pri písaní diplomovej
práce používame metódu komparácie, pomocou ktorej porovnávame pridelené
dotácie z časového hľadiska. Používame metódu analýzy, pomocou ktorej si
problematiku využívania dotácií rozdeľujeme na jednotlivé časti. Pomocou tejto
metódy lepšie chápeme javy ako celok. Na základe metódy syntézy zabezpečujeme
zjednotenie myšlienok do jednotlivých častí a vyvodzujeme jednotlivé závery.
Metódu dedukcie využívame pri analýze dotácií a pomocou nej vyhodnocujeme
výsledky.
Ďalšie metódy, ktoré v diplomovej práci používame, majú skôr podporný
charakter. Ich význam spozorujeme predovšetkým v statickom porovnávaní
analyzovaných dát resp. matematickom rozbore finančných ukazovateľov.

40
4 Výsledky práce
V praktickej časti sa venujeme analýze využitia dotácií pri financovaní
športových aktivít vo vybranom subjekte. Za skúmaný subjekt sme si vybrali územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky Mesto Detva. Najskôr
charakterizujeme vybraný subjekt, neskôr postupne prejdeme na prerozdelenie
dotácií pre športové zariadenia, športové kluby a športové podujatia, ktoré finančne
podporuje Mesto Detva. Na záver si zanalyzujeme využitie dotácií v hádzanárskom
klube ŠK Hádzaná Detva.
4.1 Telesná kultúra a šport v Detve
Športovú históriu v Detve začal písať najrozšírenejší šport futbal, a to už
v druhej polovici 30-tich rokov minulého storočia. Podobu pravidelných súťaží však
šport i futbal dostáva až v 50-tich rokoch, kedy s výstavbou a rozvojom
Podpolianskych strojární sa rozvíja mesto a s ním i športová činnosť do takej miery,
že v roku 1954 sa zakladá telovýchovná jednota, ktorá v polovici 60-tich rokov mala
12 oddielov a odborov, ktorými boli futbal, volejbal, hádzaná, hokej, gymnastika,
ľahká atletika, stolný tenis, šach, turistika, lyžovanie, kulturistika, základná
a rekreačná telesná výchova. V 70-tich rokoch bol v Detve k dispozícii viac športový
areál s dvomi futbalovými trávnatými ihriskami a jedným škvarovým, dvomi
asfaltovými hádzanárskymi ihriskami, ľahkoatletickou bežeckou dráhou
s doskočiskami. Športové aktivity v tomto období sa presunuli do stredu mesta.
V blízkosti športového areálu sa nachádzal lyžiarsky vlek, gymnastická telocvičňa
a umelá ľadová plocha. Začiatkom 80-tich rokov bola dobudovaná športová hala.
Týmto boli na pomery mesta vytvorené primerané materiálne podmienky, čo sa
prejavilo jednak na rozvíjaní masových športových aktivít. V Detve bolo
evidovaných viac ako 1000 aktívnych športovcov. Zároveň v meste Detva vyrástli a
pôsobili mnohí športovci, ktorí obliekali aj reprezentačné tričká. Predovšetkým títo
športovci, ktorí sa dostali z Detvy do najvyšších republikových súťaží, robili radosť
svojim vychovávateľom a občanom. Úspechy detvianskeho športu vytvorili dobrú
materiálnu i personálnu základňu, na ktorej sa dá rozvíjať aj súčasná a budúca
športová činnosť v Detve.

41
4.2 Riadenie telesnej kultúry a športu v Detve
Riadenie športu a športových zariadení patrí pod Mesto Detva, ktoré je
samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Mesto
Detva je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Riadenie športovej činnosti v meste Detva má vo svojej kompetencii oddelenie
školstva, kultúry a sociálnych vecí Mestského úradu.
Oddelenie pripravuje v spolupráci:
 s predsedom komisie mládeže, vzdelávania a športu zasadnutia komisie
a pripravuje zmluvy v rámci schválených dotácií mesta jednotlivým
športovým klubom v rámci platných Všeobecných záväzných nariadení
o dotáciách,
 s predsedami (prezidentmi) jednotlivých klubov a oddelením rozvoja
Mestského úradu podklady na aktuálne výzvy pre oblasť investícií do
športových zariadení ako aj na činnosť,
 s oddelením správy majetku plán údržby, opráv a investícií na aktuálne
roky a výhľadovo na 3 roky.
V oblasti prípravy a organizácie športových podujatí je z kapacitných dôvodov
činnosť oddelenia obmedzená na sporadické a príležitostné akcie, zamerané hlavne
na športové, pohybové a telovýchovné aktivity občanov v spolupráci so športovými
klubmi, resp. občianskymi združeniami.
Čo sa týka školského športu a mimoškolských telovýchovných aktivít, tieto sú
zabezpečené hlavne prostredníctvom zariadenia CVČ, ktoré každoročne schvaľuje
kalendár športových podujatí, spoluorganizuje okresné kolo žiakov v ľahkej atletike
a iné športové podujatia.
4.3 Finančné riadenie telesnej kultúry a športu na úrovni mesta
Spôsob financovania športu a telesnej kultúry mestom sa vykonáva:

42
 príspevkami športovým oddielom, klubom a organizáciám – dotácie na
činnosť,
 financovaním nákladov na prevádzku športových zariadení a údržbu –
prevádzkové výdavky,
 financovaním rekonštrukcií a obnovy športových areálov a športovísk –
kapitálové výdavky.
Pri financovaní telesnej kultúry a športu je potrebné stanoviť minimálnu čiastku
finančných prostriedkov, ktorá bude dotovaná z rozpočtu mesta, resp. z podielových
daní. Táto čiastka sa každoročne vyčleňuje na oblasť telesnej kultúry a športu.
Mesto Detva prerozdeľuje dotácie z rozpočtu mesta na telesnú kultúru a šport
do nasledovných kategórií – činnosť športových klubov, talentovaná mládež
a jednorazové športové aktivity. Výšky dotácie na činnosť sú zobrazené na obrázku
2.
Obrázok 2: Rozdelenie dotácií na činnosť
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa podkladov Mesta Detva
Na obrázku 2 môžeme vidieť rozdelenie dotácií na činnosť športových klubov,
talentovanej mládeže a jednorazových športových aktivít. Na činnosť športových
klubov je vymedzených 80%, na podporu talentovanej mládeže 10% a na podporu
jednorazových športových aktivít 10% z celkovej sumy pridelenej na telesnú kultúru
a šport v Detve.
80%
10%
10%
Rozdelenie dotácií na činnosť
Činnosť športových klubov
Podpora talentovanej
mládeže
Podpora jenorazových
športových aktivít

43
4.4 Všeobecne záväzné nariadenie o dotáciách
Mesto Detva podľa ustanovenia § 4, § 6 ods. 1. § 11 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov a podľa ustanovenia § 7
zákona ods. 1 písm. b) a písmeno i), ods. 4 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydalo
Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Detva č. 4/2013 o poskytovaní dotácií
z rozpočtu mesta.
Predmet a rozsah úpravy podľa §1
Účelom Všeobecného záväzného nariadenia je stanoviť postup a podmienky
poskytovania dotácií z rozpočtu Mesta Detva právnickým osobám, fyzickým osobám
– podnikateľom, mestám, obciam a VÚC, a to v rámci cieľových oblastí:
 kultúra – rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, tvorba, ochrana alebo
šírenie kultúrnych hodnôt, zachovanie kultúrneho dedičstva,
 telesná kultúra a šport,
 sociálna oblasť, ochrana a podpora zdravia,
 ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodného dedičstva
na území mesta,
 podporné aktivity napomáhajúce rozvoju mesta vo všetkých oblastiach
jeho hospodárskeho života.
Celá dokumentácia Všeobecne záväzných nariadení Mesta Detva č. 4/2013 o
poskytovaní dotácií z rozpočtu mesta sa nachádza v prílohe 1.

44
4.4.1 Kritériá rozdelenia dotácií pre činnosť športových klubov
a oddielov
Poskytovanie dotácií musí byť na základe diferencovanej podpory jednotlivých
klubov podľa druhu športu, tradícií v Detve, úspešnosti a pod.
Váha jednotlivých kritérií na základe ktorých sa rozdeľujú dotácie pre
jednotlivé kluby a oddiely zobrazuje obrázok 3:
Obrázok 3: Kritériá prerozdelenia dotácií na činnosť športových klubov
Na obrázku 3 môžeme konštatovať, že prerozdelenie dotácie pre podporu
športových klubov a oddielov záleží od váhy kritérií. Schválenie a prerozdelenie
dotácií sa riadi kritériami – tradície 10%, postavenie v rámci Slovenska 10%,
mládežnícka základňa 20%, finančná náročnosť športu 40%, počet reprezentantov
10% a medailové umiestnenie 10%.
Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Podkladom dotácie na činnosť je
hodnotenie činnosti klubu za kalendárny rok, ktoré predkladá štatutárny zástupca
klubu do 15.1. nasledujúceho roka, pre ktorý klub žiada dotáciu. Na činnosť
športových klubov a oddielov podľa týchto kritérií je vyčlenených 80% z celkových
finančných prostriedkov.
10%
10%
20%
40%
10%
10%
Kritériá prerozdelenia dotácií na činnosť
športových klubov
Tradície
Postavenie v rámci SR
Mládežnícka základňa
Finančná náročnosť športu
Počet reprezentantov
Medailové umiestnenie

45
4.4.2 Kritériá rozdelenia dotácií pre talentovanú mládež
Uvedená dotácia vychádza zo skutočnosti, že financovanie športu je veľkou
mierou zabezpečovaná rodičmi. Bohužiaľ, veľa talentov, nádejných športovcov sa so
športom na vrchol z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nedostane. Práve
v tomto prípade Mesto Detva sa snaží podať pomocnú ruku. Pre talentovanú mládež
je určený finančný balík vo výške 10% z celkových finančných prostriedkov
určených na činnosť športových klubov.
Váha jednotlivých kritérií, na základe ktorých sa rozdeľujú dotácie pre
talentovanú mládež zobrazuje obrázok 4.
Obrázok 4: Kritériá prerozdelenia dotácií na talentovanú mládež
Na obrázku 4 môžeme konštatovať, že prerozdelenie dotácie na podporu
talentovanej mládeže záleží od váhy kritérií. Schválenie a prerozdelenie dotácií sa
riadi kritériami – trvalé bydlisko v Detve 30%, člen reprezentačného výberu 20%,
člen regionálneho výberu 10%, majster republiky 20%, majster kraja 10%
a medailové umiestnenie na majstrovstvách SR 10%.
30%
20%10%
20%
10%
10%
Kritériá prerozdelenia dotácií na
talentovanú mládež
Trvalé bydlisko v Detve
Člen reprezentačného
výberu
Člen regionálneho výberu
Majster republiky
Majster kraja
Medailové umiestnenie na
M SR

46
4.4.3 Kritériá rozdelenia dotácií pre podporu športových aktivít
Uvedená dotácia je vo výške 10% z celkových finančných prostriedkov, ktorá
je určená na tradičné i jednorazové športové podujatia, ktoré propagujú mesto
v regionálnom i celoslovenskom meradle.
Váha jednotlivých kritérií na základe ktorých sa rozdelia dotácie pre podporu
športových aktivít zobrazuje obrázok 5.
Obrázok 5: Kritériá prerozdelenia dotácií na športové aktivity
Na obrázku 5 môžeme konštatovať, že prerozdelenie dotácie na podporu
športových aktivít záleží od váhy kritérií. Schválenie a prerozdelenie dotácií sa riadi
kritériami – dlhoročná tradícia 50%, medzinárodná účasť 20% a masovosť športu
30%.
50%
20%
30%
Kritériá prerozdelenia dotácií na
športové aktivity
Dlhoročná tradícia
Medzinárodná účasť
Masovosť

47
4.5 Prerozdelenie dotácií na telesnú kultúru a šport v Detve
Prerozdelenie a pohľad na pridelené dotácie na telesnú kultúru a šport v Detve
z rozpočtu Mesta Detva sme si rozdelili na tri časti:
 športové zariadenia,
 športové kluby,
 športové podujatia/aktivity.
Okrem spomenutých častí, Mesto Detva sa snaží podporovať aj talentovanú
mládež.
4.5.1 Športové zariadenia
V meste sa nachádzajú športové zariadenia ako telocvične základných škôl,
športové areály pri základných školách:
 plážové volejbalové ihrisko pri ZŠ s MŠ Alexandra Vagača, Štúrova
12,
 vše športový areál pri ZŠ Juraja Thurzu, A. Bernoláka 19,
 multifunkčné ihrisko pri ZŠ Kukučínova ul. 480/6,
 basketbalové ihrisko pri ZŠ obrancov mieru 884/23.
Všetky spomínané zariadenia sú v správe škôl. Ďalšie mestské športové
zariadenia sú:
 športová hala,
 gymnastická telocvičňa,
 tenisové kurty,
 letný štadión,
 zimný štadión,
 kúpalisko.
Mestské športové zariadenia sú buď v správe športových klubov alebo v
správe Technických služieb s.r.o.

48
Na nasledujúcom obrázku 6 môžeme vidieť porovnanie pridelených dotácií
Mestom Detva na prevádzku športových zariadení v rokoch 2011 až 2013.
Obrázok 6: Porovnanie hodnoty dotácií na prevádzku športových zariadení
Zdroj: Vlastné spravovanie podľa podkladov Mesta Detva
Na obrázku 6 môžeme vidieť zobrazenie pridelených dotácií na prevádzku
športových zariadení. V roku 2011 Mesto Detva vyčlenilo z rozpočtu na prevádzku
športových zariadení 98 139 EUR. V roku 2012 Mesto Detva vyčlenilo 104 354
EUR. V roku 2013 Mesto Detva vyčlenilo 99 786 EUR. Celková suma za sledované
roky činila 302 279 EUR.
94000,00
96000,00
98000,00
100000,00
102000,00
104000,00
106000,00
2011 2012 2013
Porovnanie dotácií na prevádzku
športových zariadení v EUR
Porovnanie dotácií na prevádzku

49
Mesto Detva pridelilo dotácie na prevádzku športových zariadení nasledovne
(tabuľka 3):
Tabuľka 3: Prevádzka športových zariadení v r. 2011 až 2013 v EUR
Zariadenie/prevádzkovateľ 2011 2012 2013
Športová hala/MVK Detva 16 597 16 597 13 032
Zimný štadión/Zimak s.r.o. 46 785 - -
Zimný štadión/ Technické služby Detva s.r.o. - 50 000 47 500
Gymnastická telocvičňa/KŠG Detva 11 135 11 135 14 854
Letný štadión/MFK Detva 13 622 13 622 11 400
Kúpalisko/podnikateľský subjekt - 13 000 -
Kúpalisko/Technické služby s.r.o. 10 000 - 13 000
Spolu: 98 139 104 354 99 786
Podľa tabuľky 3 môžeme vidieť, že športové zariadenie zimný štadión do konca
roku 2012 prevádzkoval Zimak s.r.o. Detva. Od roku 2012 začali zimný štadión
prevádzkovať Technické služby Detva s.r.o. . Kúpalisko bolo do roku 2012
prevádzkované Technickými službami Detva s.r.o. . Od roku 2012 bolo
prevádzkované podnikateľským subjektom a v roku 2013 prešlo opäť pod Technické
služby Detva s.r.o. . Opravy a bežnú údržbu zariadení zabezpečuje oddelenie správy
majetku Mestského úradu v Detve poskytovaním dotácií z rozpočtu Mesta Detva.

50
Športové zariadenia, ktoré sa využívajú na športové aktivity občanov mesta
Detva boli modernizované nasledovne (tabuľka 4).
Tabuľka 4: Modernizácia športových zariadení v r. 2011 až 2013 v EUR
Športové zriadenie 2011 2012 2013
Gymnastická telocvičňa 28 406,34 - 26 989,56
Hádzanárska budova 20 444,43 494,23 7 107,84
Letný štadión 36 832 - -
Športová hala 22 448,4 - 13 591,61
Spolu: 108 131,17 494,23 47 689,01
Podľa tabuľky 4 môžeme vidieť pridelené dotácie na modernizáciu športových
zariadení v meste Detve. Na gymnastickú telocvičňu bolo v roku 2011 vyčlenených
28 406,36 EUR na hydroizoláciu strechy a jej zateplenie. V roku 2013 bolo
vyčlenených 26 989,56 EUR na rekonštrukciu zadnej steny, výmeny okien
a maľovanie fasády. Hádzanárska budova bola v rokoch 2011 až 2013 v správe
športového klubu ŠK Hádzaná Detva. Nachádza sa na letnom štadióne v objekte
futbalového klubu MFK Detva. V roku 2011 bolo vyčlenených na jej modernizáciu
20 444,43 EUR na rekonštrukciu WC, rekonštrukciu šatní pre multifunkčné ihrisko.
V roku 2012 bola vyčlenená dotácia 494,23 EUR na zasklievanie a maľovanie okien,
dverí a šatní. V roku 2013 bola vyčlenená dotácia 7 107,84 EUR na opravu fasády,
maľovanie a výmeny žľabov. Na modernizáciu letného štadiónu v roku 2011 bola
vyčlenená dotácia 36 832 EUR na zateplenie budovy a obnovy fasády. Na športovú
halu v roku 2011 bola vyčlenená dotácia 22 448,4 EUR na opravu elektrických
rozvodov a hydroizoláciu strechy. V roku 2013 bola vyčlenená dotácia 13 591,61
EUR na rekonštrukciu spŕch, sociálnych zariadení a výmeny umývadiel. Celkovo
Mesto Detva poskytlo dotáciu v rokoch 2011 až 2013 na modernizáciu športových
zariadení sumu vo výške 156 316,41 EUR.

51
Grafický pohľad na celkovú pridelenú sumu na modernizáciu športových
zariadení môžeme vidieť na obrázku 7.
Obrázok 7: Hodnota dotácií na modernizáciu športových zariadení
Obrázok 7 nám graficky zobrazuje celkovú sumu pridelenej dotácie Mesta
Detva na modernizáciu gymnastickej telocvični, ktorá činila vo výške 55 395,90
EUR. Gymnastickú telocvičňu prevádzkuje športový klub KŠG Detva. Celková suma
poskytnutej dotácie na modernizáciu hádzanárskej budovy činila vo výške 28 046,50
EUR. Hádzanárska budova bola vo vlastníctve v rokoch 2011 až 2013 športového
klubu ŠK Hádzaná Detva. Celková suma poskytnutej dotácie na modernizáciu
letného štadiónu činila vo výške 36 832 EUR. Letný štadión prevádzkuje športový
klub MFK Detva. Celková suma poskytnutej dotácie na modernizáciu športovej haly
činila vo výške 36 040,01 EUR. Športovú halu prevádzkuje športový klub MVK
Detva.
V hodnotenom období mesto zabezpečilo rozsiahle opravy aj na zimnom
štadióne, a to zakúpením novej chladiacej technológie a rekonštrukcii strechy.
Opravilo letné kúpalisko, údržbu pred sezónou v roku 2011 zabezpečil
podnikateľský subjekt a v roku 2013 Technické služby Detva s.r.o. Zrekonštruovalo
budovu telocvične I. ZŠ v rámci projektu Stavebné úpravy. Zateplilo a odstránilo
havarijný stav I. ZŠ v Detve, ktoré bolo finančne podporené zo štrukturálnych
fondov Európskej únie. Spravilo bežnú údržbu detských ihrísk pri bytových domoch.
0,00
20000,00
40000,00
60000,00
Gymnastická
telocvična
Hádzanárska
budova
Letný štadión Športová hala
Celková suma dotácie na
modernizáciu zariadenia v rokoch
2011 až 2013 v EUR
Celková suma dotácie na modernizáciu zriadenia v rokoch 2011 až 2013

52
4.5.2 Športové kluby
V meste dlhoročne pôsobili a pôsobia viaceré športové kluby. Možno
konštatovať, že v súčasnosti svoju činnosť vykonávajú športové kluby MFK Detva
(futbal), Športový klub polície Detva (futbal), HC 07 Detva s.r.o. (hokej), MVK
Detva (volejbal), ŠK Hádzaná Detva (hádzaná), KŠG Detva (gymnastika), ŠK
CRAZY-Rock Detva (akrobatický rock and roll), Klub Karate Detva (karate), KST
Detva (turistika), Cykloklub Poľana (cyklistika), Volejbalový klub obchodnej
akadémie Detva (volejbal), Manual Team (skateboarding), ŠK ARYTAS Detva
(aerobik) – v roku 2013 zanikol, MHK BLESKY Detva (hokej), Kraso klub Detva
(krasokorčuľovanie), DTF team Detva (florbal), BK Detva (basketbal), ŠK
Podpoľanie (šach), Šachový klub GARDE Detva (šach) a FFC Detva (bojové
umenia).
Na svoju činnosť si športové kluby zabezpečujú finančné prostriedky
z viacerých zdrojov:
 dotácie zo strany Mesta Detva
 vlastné zdroje – členské, vstupné,
 2% z daní fyzických a právnických osôb
 sponzorské,
 reklama,
 príspevok od odpovedajúceho športového zväzu,
 projekty.
Mesto Detva sa podieľa na spolufinancovaní činnosti športových klubov, ktoré
vyvíjajú svoju činnosť na území mesta Detva, pracujú vo svojich kluboch hlavne
s mládežou a požiadajú mesto o dotáciu na svoju činnosť zmysle platných
Všeobecných záväzných nariadení Mesta Detva č. 4/2013 o poskytovaní dotácií z
rozpočtu mesta.

53
Na nasledujúcom obrázku 8 môžeme vidieť zobrazenie celkovej hodnoty
pridelených dotácií na činnosť športových klubov v rokoch 2011 až 2013.
Obrázok 8: Celková hodnota dotácií na činnosť športových klubov
Na obrázku 8 môžeme vidieť celkovú hodnotu pridelených dotácií v rokoch
2011 až 2013. V roku 2011 Mesto Detva vyčlenilo finančné prostriedky na činnosť
športových klubov v sume 37 808 EUR. V roku 2012 Mesto Detva vyčlenilo sumu
47 401 EUR. V roku 2013 Mesto vyčlenilo sumu 52 660 EUR. Ako môžeme vidieť,
poskytnutá dotácia na chod športových klubov postupne v sledovaných rokoch rástla.
Hlavným dôvodom, že finančné prostriedky na rozvoj športových klubov rástli je, že
Mesto Detva postupne riešilo otázky neinvestovania do športových zariadení
v minulom období.
0,00
10000,00
20000,00
30000,00
40000,00
50000,00
60000,00
2011 2012 2013
Dotácie na činnosť športových klubov v
rokoch 2011 až 2013 v EUR
Pohľad na percentuálne zobrazenie poskytnutých dotácií v rokoch 2012 až 2013

54
Tabuľka 5 zobrazuje ako Komisia Mládeže vzdelávania a športu prerozdelila
dotácie v rokoch 2011 až 2013 podľa vypracovaných kritérií schválených komisiou.
Tabuľka 5: Činnosť športových klubov v r. 2011 až 2013 v EUR
Športový klub 2011 2012 2013
MFK Detva (futbal) 11 000 12 500 12 456
Športový klub polície Detva (futbal) 700 700 263
HC 07 Detva s.r.o. (hokej) 11 446 7 019 20 062
MVK Detva (volejbal) 3 500,10 4 300 3 449
ŠK Hádzaná Detva (hádzaná) 2 200 2 500 2 012
KŠG Detva (gymnastika) 3 700 5 000 2 060
Športový klub CRAZY-Rock Detva
(akrobatický rock and roll)
1 050 1 050 1 437
Klub Karate Detva (karate) 2 800 2 500 1 246
Šachový klub GARDE Detva (šach) 800 500 431
Klub slovenských turistov Detva
(turistika)
- - 263
Športový klub ARYTAS Detva (aerobik) 132 132 0
Mládežnícky hokejový klub BLESKY
Detva (hokej)
- 6 000 3 449
Kraso klub Detva (krasokorčuľovanie) - 500 263
DTF team Detva (florbal) - 2 100 2 587
Basketbalový klub Detva (basketbal) - 2 100 2 395
Šachový klub Podpoľanie Detva (šach) 480 500 287
Free Fight Club Detva (bojové umenia) - - -
Spolu: 37 808,10 47 401 52 660
Podľa tabuľky 5 môžeme vidieť pridelené dotácie na činnosť športových
klubov v rokoch 2011 až 2013. Celkové pridelené dotácie sú prerozdeľované podľa
Všeobecných záväzných nariadení Mesta Detva č. 4/2013 o poskytovaní dotácií z
rozpočtu mesta. Prerozdelené dotácie spadajú pod kritériá na rozdelenie dotácií na
činnosť športových klubov a oddielov.

55
Na nasledujúcich obrázkoch môžeme vidieť ročne pridelené dotácie na chod
športových klubov v grafickom zobrazení celkovo od roku 2011 až 2013.
Na obrázku 9 môžeme vidieť pridelené dotácie Mesta Detva na podporu
športových klubov, ktoré patria medzi najviac podporované športové kluby v Detve.
Obrázok 9: Hodnota dotácií na činnosť športových klubov (1)
Na obrázku 9 môžeme vidieť prerozdelenie dotácií Mesta Detva na podporu
športových klubov v rokoch 2011 až 2013. Najviac podporovanými športovými
klubmi v Detve sú HC 07 Detva (hokej), jeho celková dotácia predstavovala
v rokoch 2011 až 2013 sumu 38 527 EUR. MFK Detva (futbal), jeho celková
dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 35 956 EUR. MVK Detva
(volejbal), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 11 249
EUR. KŠG Detva (gymnastika), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011
až 2013 sumu 10 760 EUR. MHK Blesky Detva (hokej), jeho celková dotácia
predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 9 449 EUR. ŠK Hádzaná Detva
(hádzaná), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 6 712
EUR. Karate klub Detva (karate), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011
až 2013 sumu 6 546 EUR. DTF team Detva (florbal), jeho celková dotácia
0,00 EUR
5 000,00 EUR
10 000,00 EUR
15 000,00 EUR
20 000,00 EUR
25 000,00 EUR
2011
2012
2013

56
predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 4 687 EUR. Je nutné podotknúť, že
MHK BLESKY Detva a DTF team Detva začali svoju činnosť od roku 2012.
Na obrázku 10 môžeme vidieť pridelené dotácie Mesta Detva na podporu
športových klubov, ktoré patria medzi menej podporované športové kluby v Detve.
Obrázok 10: Hodnota dotácií na činnosť športových klubov (2)
Na obrázku 10 môžeme vidieť prerozdelenie dotácií Mesta Detva na podporu
športových klubov v rokoch 2011 až 2013. Ďalej podporovanými športovými klubmi
v Detve sú BK Detva (basketbal), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011
až 2013 sumu 4 495 EUR. ŠK – Crazyrock Detva (rock and roll), jeho celková
dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 3 537 EUR. Šachový klub
GARDE Detva (šach), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013
sumu 1 731 EUR. Športový klub polície Detva (futbal), jeho celková dotácia
predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 1 663 EUR. Šachový klub Podpoľanie
Detva (šach), jeho celková dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 1 267
EUR. Kraso klub Detva (krasokorčuľovanie), jeho celková dotácia predstavovala
v rokoch 2011 až 2013 sumu 763 EUR. ŠK ARYTAS Detva (aerobik), jeho celková
dotácia predstavovala v rokoch 2011 až 2013 sumu 264 EUR. Je nutné podotknúť, že
BK Detva a Kraso klub Detva, začali svoju činnosť od roku 2012, Klub slovenských
0,00 EUR
500,00 EUR
1 000,00 EUR
1 500,00 EUR
2 000,00 EUR
2 500,00 EUR
3 000,00 EUR
2011
2012
2013

57
turistov Detva začal svoju činnosť od roku 2013. ŠK ARYTAS Detva v roku 2013
zanikol.
Po zanalyzovaní obrázku 9 a obrázku 10 môžeme konštatovať, že najviac
podporovanými športmi v Detve sú hokej, futbal a volejbal. Konkrétne sa jedná o
športové kluby HC 07 Detva s.r.o., MFK Detva a MVK Detva.
4.5.3 Športové podujatia
V sledovaných rokoch sa usporiadalo mnoho športových podujatí, ktoré
nadväzovali na podujatia s dlhoročnou tradíciou alebo začali svoju tradíciu
športového podujatia. Športové podujatia sú finančne podporené z rozpočtu Mesta
Detva. Finančné prostriedky sa poskytujú prostredníctvom dotácií na základe
žiadosti, ktorú si podáva usporiadateľský subjekt v súlade so Všeobecnými
záväznými nariadeniami Mesta Detva č. 4/2013 o poskytovaní dotácií.
Celkové porovnanie hodnôt pridelených dotácií, ktoré podporili športové
aktivity z rozpočtu Mesta Detva v rokoch 2011 až 2013 môžeme vidieť na obrázku
11.
Obrázok 11: Celková hodnota dotácií na športové podujatia
6000,00
6200,00
6400,00
6600,00
6800,00
7000,00
7200,00
2011 2012 2013
Dotácie na športové podujatia v rokoch
2011 až 2013 v EUR
Prehľad dotácie športovým klubom na športové podujatie

58
Na obrázku 11 môžeme vidieť prehľad dotácií na športové podujatia v rokoch
2011 až 2013. V roku 2011 boli športové podujatia podporené v celkovej hodnote 6
414 EUR. V roku 2012 boli športové podujatia podporené v celkovej hodnote 7 045
EUR. V roku 2013 boli športové podujatia podporené v celkovej hodnote 6 980
EUR. Športové kluby organizujú alebo sa zúčastňujú podujatí, kde vzorne
reprezentujú mesto Detva. Spolu za roky 2011 až 2013 boli športové podujatia
podporené zo strany Mesta Detva v celkovej hodnote 20 439 EUR. Mnohé z nich
majú dlhoročnú tradíciu regionálneho, nadregionálneho alebo medzinárodného
charakteru.
Prehľad dotácií na projekty poskytnuté aktívnym športovým klubom na
športové aktivity môžeme vidieť v tabuľke 6.
Tabuľka 6: Športové aktivity vybraných klubov v r. 2011 až 2013 EUR
Dotácie na projekty 2011 2012 2013
MVK Detva (volejbal) 530 - -
HC 07 Detva s.r.o. (hokej) 1 870 - -
MHK Blesky Detva (hokej) - 630 1 299
BK Detva (basketbal) 600 - -
DTF team Detva (florbal) - 165 -
MFK Detva (futbal) 1 550 935 -
ŠK Hádzaná Detva (hádzaná) - 270 300
KST Detva (turistika) 775 180 200
KŠG Detva (gymnastika) - 900 1 500
Karate klub Detva (karate) 600 100 145
ŠK – Crazyrock Detva (rock and roll) - 1 000 400
Šachový klub Podpoľanie Detva (šach) - 570 500
Šachový klub GARDE Detva (šach) - - 200
Poskytnutá dotácia celkovo pre projekty
vybraných športových klubov:
5 925 4 750 4 544
Podľa tabuľky 6 môžeme vidieť pridelené dotácie na projekty poskytnuté na
športové aktivity vybraných športových klubov v sledovaných rokoch 2011 až 2013.

59
Volejbalovému klubu MVK Detva boli pridelené dotácie v roku 2011 na projekty
turnajového charakteru v meste Detva v celkovej sume 530 EUR. Hokejovému klubu
HC 07 Detva s.r.o. boli pridelené dotácie v roku 2011 na projekty v celkovej sume 1
870 EUR. Mládežníckemu hokejovému klubu MHK Blesky Detva boli pridelené
dotácie v roku 2012 a v roku 2013 na projekty zakúpenie tréningových pomôcok
a účasti na medzinárodných turnajov v zahraničí v celkovej sume 1 929 EUR.
Basketbalovému klubu BK Detva boli pridelené dotácie v roku 2011 na projekty
v celkovej sume 600 EUR. Florbalovému klubu DTF team Detva bola pridelená
dotácia v roku 2012 na usporiadanie florbalového turnaja v Detve v sume 165 EUR.
Futbalovému klubu MFK Detva boli pridelené dotácie v roku 2011 a 2012 na
projekty podpory rozvoja futbalu u maloletých detí a futbalové turnaje v celkovej
sume 2 485 EUR. Hádzanárskemu klubu ŠK Hádzaná Detva boli pridelené dotácie
v roku 2012 a 2013 na projekty turnajového charakteru v meste Detva v celkovej
sume 570 EUR. Turistickému klubu KST Detva boli pridelené dotácie v roku 2011,
2012 a 2013 na projekty zakúpenia turistickej výstroje a turistiky mimo detvianskeho
regiónu v celkovej sume 1 155 EUR. Gymnastickému klubu KŠK Detva boli
pridelené dotácie v rokoch 2012 a 2013 na projekty Londýn 2012, oceňovanie
športovcov a zorganizovanie 40 ročného výročia založenia športového klubu
v celkovej sume 2 400 EUR. Klubu karate Detva boli pridelené dotácie v rokoch
2011, 2012 a 2013 na projekty reprezentovania mesta Detva na medzinárodných
súťažiach v celkovej sume 845 EUR. Rock and roll klubu Crazy-Rock Detva boli
pridelené dotácie v rokoch 2012 a 2013 na projekty reprezentovania mesta Detva na
medzinárodných súťažiach v celkovej sume 1 400 EUR. Šachovému klubu
Podpoľanie boli pridelené dotácie v rokoch 2012 a 2013 na projekty usporiadanie
medzinárodného šachového turnaja v celkovej sume 1 070 EUR. Šachovému klubu
GARDE Detva bola pridelená dotácia v roku 2013 na projekt reprezentovania mesta
Detva na Majstrovstvách SR detí a mládeže v celkovej sume 200 EUR. Z tabuľky
môžeme vyčítať, že celková poskytnutá suma na podporu športových aktivít
vybraných aktívnych klubov v roku 2011 bola v hodnote 5 925 EUR, v roku 2012
v hodnote 4 750 EUR a v roku 2013 v hodnote 4 544 EUR.

60
4.6 Využitie dotácií vo vybranom športovom klube
V nasledujúcich častiach sa budeme venovať otázke podrobnejšieho využitia
dotácií vo vybranom športovom klube. Vybrali sme si športový klub ŠK Hádzaná
Detva.
ŠK Hádzaná Detva je občianske združenie, ktoré bolo v decembri 2008
zaregistrované na Ministerstve vnútra a vo februári 2009 začalo svoju športovú
činnosť. ŠK Hádzaná Detva je založené pri ZŠ Ul. Obrancov mieru. Pod vedením
kvalifikovaných trénerov sa chce pričiniť o znovuobnovenie dlhoročnej tradície
hádzanej v Detve a zároveň v najbližšej budúcnosti aj o športový rozvoj detí a
mládeže v našom regióne. V portfóliu športového klubu sa nachádza momentálne
jedno družstvo, a to družstvo žien, ktoré reprezentuje mesto Detva v 2. najvyššej
súťaži žien na Slovensku. Zakladateľom a zároveň prezidentom športového klubu je
Štefan Závodný.
4.6.1 Základné informácie o ŠK Hádzaná Detva
ŠK Hádzaná Detva je občianske združenie, ktorého poslaním je rozvíjanie
telesnej kultúry a športu v detvianskom regióne. Hlavnou víziou športového klubu je
znovuobnovenie dlhoročnej tradície hádzanej v Detve. Základné informácie:
Názov: ŠK Hádzaná Detva
Sídlo: ZŠ Ul. Obr. mieru 884, 962 12 Detva
Právna forma: občianske združenie
Dátum založenia: 1.12.2008
IČO: 45026840
Tel. kontakt: 0902 425 414 – Štefan Závodný (prezident klubu)
Email: hadzana.detva@gmail.com
Klubové farby: zeleno – biela
Miesto stretnutia: Mestská športová hala Detva

Diploma Thesis

Recommended

Recommended

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (15)

Diploma Thesis