KI v spolupráci so Združením občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) si Vás dovoľujú pozvať na seminár na tému Verejná kontrola obecnej samosprávy, ktorý sa bude konať v dňoch 1. až 3. marca 2013 v Lúčkach pri Kremnici. Viac informácií na www.konzervativizmus.sk

1. Dušan Sloboda | analytik KI
Komunálna reforma
ako súčasť cesty k lepšej verejnej kontrole obecných samospráv
Seminár ZOMOS a KI | Lúčky | 3. marec 2013

2. Legislatívny rámec
• Ústava SR
• zákon o obecnom zriadení
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave
• zákon o meste Košice

3. Legislatívny rámec
OBCE A MESTÁ
• Ústava SR | Čl. 64:
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný
celok.
• Ústava SR | Čl. 70:
Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov
mesta.
• zákon o obecnom zriadení | § 1:
(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;
združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
(2) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej
územia a o potreby jej obyvateľov.
(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného
prospechu.

4. Legislatívny rámec
BRATISLAVA
• Ústava SR | Čl. 10 (2):
Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví
zákon.
• zákon o obecnom zriadení | § 22a (2):
Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon.
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave

5. Legislatívny rámec
KOŠICE
• zákon o obecnom zriadení | § 22a (1):
Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s
počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.
• zákon o meste Košice

6. Veľkostná štruktúra obcí
veľkostná kategória obcí
počet obcí (2006) počet obcí (%) počet obcí (kum. %)
podľa počtu obyvateľov
40 a menej 13 0,45 0,45
41-500 1154 39,97 40,42
501-1000 774 26,81 67,23
1001-3000 721 24,97 92,21
3001-5000 98 3,39 95,60
5001-10000 55 1,91 97,51
10001-20000 32 1,11 98,61
20001-50000 29 1,00 99,62
50001-100000 9 0,31 99,93
100001 a viac 0 0,00 99,93
Košice 1 0,03 99,97
Bratislava 1 0,03 100,00
Spolu 2887 100,00
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

7. Komunálna politika v číslach
počet
počet obcí, miest a počet voličov
poslancov, počet
mestských častí = počet počet na jedného
ktorý zvolených
volených starostov a voličov komunálneho
sa mal poslancov
primátorov = počet (2010) poslanca
zvoliť (2010)
volených zastupiteľstiev (2010)
(2010)
Bratislava - mestské časti 17 388 004 266 266 1458,7
Bratislava - mesto 1 388 004 45 45 8622,3
Bratislava - mesto a mestské časti 1+17 388 004 311 311 1247,6
Košice - mestské časti 22 196 490 305 305 644,2
Košice - mesto 1 196 490 50 50 3929,8
Košice - mesto a mestské časti 1+22 196 490 355 355 553,5
Prešov 1 74 096 31 31 2390,2
Spolu mestá SR a mestské časti BA a KE 138+17+22 2 468 170 2 944 2 944 838,4
Spolu vidiecke obce SR 2 749 1 941 024 18 183 18 171 106,7
Spolu za SR 2 926 4 409 194 21 127 21 115 208,7
Zdroj: Štatistický úrad SR, prepočty autor

8. Zlučovanie obcí a mestských častí
DEFINÍCIA
• komunálna reforma
• municipalizácia zlučovanie obcí
• amalgamizácia

9. Zlučovanie obcí a mestských častí
VÝVOJ POČTU OBCÍ NA SLOVENSKU (1950-2011)
zmena počtu obcí
počet obcí (bez mestských častí
rok integrácia (-)
Bratislavy a Košíc)
dezintegrácia (+)
1950 3 344 -
1961 3 237 -107
1970 3 091 -146
1980 2 725 -366
1989 2 694 -31
1991 2 825 +131
2001 2 883 +58
2011 2 887 +4
Zdroj: Slavík, V. (1994): Proces integrácie a dezintegrácie obcí v SR ako súčasť lokálnej politiky | aktualizované autorom, prepočty autor

10. Zlučovanie obcí a mestských častí
PREČO ZLUČOVAŤ?
• úspory na strane výdavkov verejných financií – lacnejšia správa vecí
verejných pre daňovníkov
• očakávaná vyššia kvalita výkonu zverených kompetencií v prospech
občana
• ľahšia kontrola zo strany občanov i zo strany štátu
• šanca na lepšiu vymáhateľnosť práva – aj vzhľadom na počet obcí
štát nie je schopný sledovať a vymáhať zákonnosť, zlyhávajú kontrolné
mechanizmy, zákonné sankcie nie sú alebo sú často bezzubé

11. Zlučovanie obcí a mestských častí
SLOVENSKO
• Ústava SR | Čl. 66 (2):
Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
• zákon o obecnom zriadení | § 2 (3):
Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so
súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec
nachádza
• zákon o obecnom zriadení | § 2a:
(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce ... zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká
nová obec ... zlúčiť obce možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy
obcí.
(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch miestneho referenda
zlučovaných obcí.
• zákon o obecnom zriadení | § 11a (1) a):
Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce,
ako aj zmenu názvu obce

12. Zlučovanie obcí a mestských častí
KOŠICE
• zákon o meste Košice | § 3:
(3) Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti ... môže mestské
zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením (VZN); na prijatie VZN je potrebný
súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
(4) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3, ktorým sa vytvárajú, zrušujú,
zlučujú alebo rozdeľujú mestské časti, môžu obyvatelia územne dotknutých
mestských častí odmietnuť hlasovaním v miestnom referende.
(5) VZN mestského zastupiteľstva podľa odseku 3 ... nadobudne účinnosť, ak ho
schvália miestne zastupiteľstvá všetkých územne dotknutých mestských častí
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

13. Zlučovanie obcí a mestských častí
BRATISLAVA
• zákon o hlavnom meste SR Bratislave | § (3):
Vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti alebo vykonať iné zmeny ich
hraníc môže mestské zastupiteľstvo len so súhlasom alebo na návrh obyvateľov
dotknutých mestských častí; ich názor sa zisťuje hlasovaním podľa osobitných
predpisov.

14. Zlučovanie obcí a mestských častí
SLOVENSKO: OBCE
BRATISLAVA A KOŠICE: MESTSKÉ ČASTI
• de iure je zlučovanie obcí na Slovensku resp. zlučovanie
mestských častí v Bratislave a Košiciach možné
• avšak de facto je to nereálne – je takmer nemožné splniť
zákonné podmienky
• na ceste ku komunálnej reforme je preto nutná zmena
zákonov

15. Zlučovanie obcí a mestských častí
NECHCENÁ KOMUNÁLNA REFORMA: NA VEDĽAJŠEJ KOĽAJI ALEBO V SLEPEJ ULIČKE
2004: druhá Dzurindova vláda SR vzala na vedomie informáciu
Komunálna reforma. Materiál pre verejnú diskusiu predloženú splnomocnencom
vlády SR V. Nižňanským; diskusia sa nerozbehla a téma bola odsunutá do úzadia
2005: Analýza mikroregiónov SR na objednávku splnomocnenca vlády SR V.
Nižňanského prináša návrh rozdelenia SR na 160 municipalít
2006-2010: prvá Ficova vláda nemá záujem o komunálnu reformu a vo svojom
slovníku ju nahradila termínom „modernizácia samosprávy“
2008: vízia SAV na objednávku vlády: aj akademici radia uskutočniť municipalizáciu
2010: komunálna reforma sa ocitá v programovom vyhlásení Radičovej vlády
2011: úloha pre splnomocnenca vlády SR M. Kováča predložiť koncepciu komunálnej
reformy; úlohu nakoniec prevzal vedúci úrady vlády SR V. Nižňanský, avšak kvôli
pádu vlády ostala nerealizovaná
2012: ESO, ktoré nie je esom, hoci mohlo byť a audit, ktorý opäť raz nebol; aj druhá
Ficova vláda sa komunálnej reforme vyhýba

16. Slovensko vs. členské krajiny EÚ
Krajina počet obcí priemerný počet obyvateľov priemerná rozloha v km2
Veľká Británia 434 140 050 562
Litva 60 59 250 1 088
Dánsko 98 55 710 440
Írsko 114 38 220 612
Holandsko 443 36 970 77
Portugalsko 308 34 440 299
Švédsko 290 31 540 1 552
Bulharsko 264 29 160 420
Belgicko 589 18 030 52
Poľsko 2 478 15 380 126
Fínsko (2013) 320 16 522 1 057
Grécko 1 034 10 820 128
Slovinsko 210 9 610 97
Taliansko 8 101 7 320 37
Rumunsko 3 176 6 780 75
Nemecko 12 379 6 650 29
Malta 68 6 010 5
Estónsko 227 5 910 199
Španielsko 8 111 5 530 62
Lotyšsko 524 4 340 123
Luxembursko 116 4 140 22
Rakúsko 2 356 3 530 36
Maďarsko 3 175 3 170 29
Slovensko 2 887 1 870 17
Francúzsko 36 683 1 730 15
Česká republika 6 248 1 650 13
Cyprus 524 1 500 18
EÚ 27 91 312 5 430 47
Zdroj: Klimovský, D. (2009): O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry | aktualizované autorom

17. Dánsko ako príklad
DÁNSKO
43 094 km² | 5,58 mil. obyv. (rok 2012)
Počet komunálnych poslancov: 2 520
Počet samospráv – municipalít: 98
Priemerný počet obyvateľov na municipalitu: 55 000
SLOVENSKO
49 035 km² | 5,40 mil. obyv. (rok 2012)
Počet komunálnych poslancov: 21 467
Počet samospráv: 2 926
Priemerný počet obyvateľov na samosprávu: 1 800

18. Dánsko ako príklad
KODAŇ
549 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 55
BRATISLAVA
462 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 45 (mesto) + 266 (mestské časti)
KOŠICE
240 tis. obyv.
Počet komunálnych poslancov: 50 (mesto) + 305 (mestské časti)

19. Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• zrušiť zákon o meste Košice a prehodnotiť nevyhnutnosť
zákona o hlavnom meste SR Bratislave
• doplniť tie osobitné ustanovenia o Košiciach (ak by bolo
potrebné) a Bratislave do zákona o obecnom zriadení, ktoré je
nevyhnutné ponechať v platnosti, pričom nie je možné použiť
všeobecné ustanovenia zákona o obecnom zriadení
• komplexne novelizovať zákon o obecnom zriadení

20. Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• prehodnotenie dvojúrovňovej (resp. trojúrovňovej) samosprávy v
meste Bratislava a Košice v rámci prípravy plošnej komunálnej
reformy (vrátane územia Košíc a Bratislavy)
• audit kompetencií
• stanovenie sídiel municipálnych úradov (vybrané centrá
spádových mikroregiónov) a presun vybraných kompetencií
(originálne, prenesený výkon a miestna štátna správa) na tieto úrady
v správe samosprávy a vytvoriť tak rámec pre realizáciu komunálnej
reformy (teda budúceho zlúčenia obcí do väčších celkov)

21. Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
krátkodobý horizont (počas jedného volebného obdobia):
• presadiť zákon o financovaní kompetencií vykonávaných samosprávou v
mene štátu a stanoviť jasne výšku „platieb za konkrétne výkony“
• redukovať kompetencie verejnej správy na miestnej úrovni (miestna
štátna správa aj samospráva), explicitne zadefinovať základné služby
verejného charakteru, ktoré obec musí financovať, a služby neverejného
charakteru, ktoré obec nemusí (ale môže) financovať
• vykonať zmeny vo fiškálnej decentralizácii v prospech miest a sídiel s
municipálnymi úradmi a prerozdeliť celý výnos z podielovej dane medzi
samosprávy; zaviesť participatívne rozpočtovanie

22. Odporúčania ako ďalej
NA CESTE KU KOMUNÁLNEJ REFORME
stredno(-dlho)dobý horizont (presahujúci viac než jedno volebné obdobie):
• pripraviť a schváliť návrh realizácie komunálnej reformy, vrátane časového plánu
a spôsobu realizácie (zdola-hore?, zhora-dole?, mix?)
• v súvislosti s realizáciou komunálnej reformy prehodnotiť i otázku existencie
župného usporiadania pre obdobie po realizácii komunálnej reformy =
zodpovedať si na otázku:
Je samospráva na župnej úrovni vôbec potrebná?
• ak áno: prehodnotiť nevyhnutnosť volieb zástupcov na župnej úrovni
(zástupcami by mohli byť zvolení starostovia municipalít)
• ak áno: nové územno-správne členenie na regionálnej úrovni
• ak áno: nové prerozdelenie kompetencií medzi municipality a župy
• ak áno: nové prerozdelenie financií medzi municipality a župy
• ak nie: nové prerozdelenie kompetencií medzi štát a samosprávy

23. Odporúčania ako ďalej

24. Ďakujem za pozornosť!
2 926 adeptov v čakárni na
municipalizáciu
Fotografia: 20. Snem ZMOS | Incheba | 19.-20. máj 2010