SlideShare uma empresa Scribd logo
1 de 87
WELCOME TO SEMINAR
PRESENTATION
31-03-2022 1
COMPARATIVE STUDY ON
SAMPRAPTI OF APASMARA
ROGA WSR BRUHATRAYEE
31-03-2022 2
Presenter,
Dr.Darshini R
1st year PG scholar
Department of Ayurveda Samhita
and Siddhanta.
Government Ayurveda Medical
College and Hospital. Mysuru
Under the guidance of,
Dr.Shreevatsa
Professor and Head
Department of Ayurveda Samhita
and Siddhanta.
Government Ayurveda Medical
College and Hospital. Mysuru
31-03-2022 3
CONTENTS
1.INTRODUCTION
2.MYTHOLOGICAL ORIGIN OF APASAMARA
3.REFERENCES OF APASMARA SAMPRAPTI
4.RELEVANCE OF THE POSITION OF APASMARA
IN VARIOUS SAMHITAS
5.ETYMOLOGY OF THE WORD APASMARA
NIDANA ANALYSIS
6.DEFINITION OF APASMARA
7.NIDANAANALYSIS
8. SAMANYA SAMPRAPTI ANALYSIS
9. POORVARUPA ANALYSIS
10.LAKSHANAANALYSIS
11. VISHESHA SAMPRAPTI ANALYSIS
12. DISCUSSION ON VIKARA PRAKRUTI
13. SADHYAASADHYATA
14. DIFFERENTIATION OF APASMARA FROM
SIMILAR LAKSHANAYUKTA VYADHI
15.CONCLUSION.
31-03-2022 4
1. INTRODUCTION
• Samprapti is one among nidana panchaka. Nidana, poorvaroopa,roopa, upashaya
are quite easy to elicit whereas, Samprati as a phenomenon need accurate textual
understanding is in need, though in few circumstances nidana and doshas
involvement are same it’s the samprapti which makes difference to specific disease.
• Acharya charaka quotes सम्प्राप्तिर्ााप्तिरागप्तिररत्यनर्ाान्िरं व्याधेःCh.Ni1/11, Chakrapani comments
जात िः जन्म, आगत तहि उत्पादकारणस्य व्यातिजननपयिन् ं गमनम्, सम्प्रात््यागत जात ्दैद्यर्थोऽर्तीितय सा व्याििः
सम्प्रातिररत्यर्
31-03-2022 5
Cont…
• Acharya sushruta has not set any direct definition, but while explaining each disease
specific samprapti has been explained and how it is relatable to each vyadhi.
• Acharya vagbhata says “यथोऽादुष्टन दोषण यथोऽा चानुतिसपि ा| तनिवितिरामयस्यासौ सम्प्रातिजाित रागत िः” (िा.
तन.1/8 न यथोऽादुष्टन दोषण यथोऽा चानुतिसपि ा-दहमनुिाि ा सतन्नि्ति्षण गच्छ ा, रत्यामयं िा तनिवितििः-
तनष्पतिरुद्भि इत याि ्, तनतदिष्टा सा सम्प्रातििः|
31-03-2022 6
Cont…
• Rogas dealt by Acharyas are of either Shareerajaashraya and Manaashraya or
both.
• The prevalence of ubhayasharita rogas are more, these type rogas seek special
attention because of wide spectrum boundary of its affect.
• Apasmara is one such disease which has high impact on the quality of life of the
affected person and also results discrimination in education, employment and
social acceptance.
31-03-2022 7
2.MYTHOLOGICAL ORIGIN OF
APASAMARA
• प्तिप्तिधभूिाशुप्तिसंस्पशाादपस्माराणां Ch.Ni8/
During Daksha yagna destruction, the origin of various haunting cemeteries or
devouring human beings and unclean substances contact has led to apasmaara roga.
According to Hindu mythology Apasmara is a dwarf who represents spiritual ignorance
and nonsensical speech. He is also known as Muyalaka or Muyulakan. Lord Shiva
adopted the form of SriNataraja and performed the cosmic dance of Tandava, thereby
suppressed Apasmara by crushing him with his right foot.
31-03-2022 8
REFERECE OF DETAILED APASMARA
VYADHI AND CHIKITSA
चरकसंतह ा तनदानस्थोऽानम् 08. अपस्मारतनदानम्
िरकसंप्तििा प्तिप्तकत्सास्र्ानम् 10. अपस्मारप्तिप्तकप्तत्सिम्
सुश्रुिसंप्तििा उत्तरिन्रम् 61 अपस्माररप्तिषधाध्यायेः
अष्टाङ्गहृदयम् उत्तरस्र्ानम् 07 अपस्माररप्तिषधाध्यायेः
अष्टाङ्गसङ्रिेः उत्तरस्र्ानम् - 10. अपस्माररप्तिषधेः
31-03-2022 9
4.RELEVANCE OF THE POSITION OF APASMARA IN VARIOUS
SAMHITAS
• उन्मादानन्िरं रागुत्पत्तािपस्मारोत्पादादपस्मारप्तनदानमुच्य | Ch.Ni8/1
• आद्युत्पत्तािुन्मादन सिोत्पन्नत्िादुन्मादमनु अपस्मारप्तिप्तकप्तत्सिमुच्यि|Ch.Chi 10/1
Soon after origin of unmada roga, very next chance of disease occurance is
apasamara because of samanya hetu.
31-03-2022 10
Cont….
• अमानुषोपसगारप्तिषधानन्िरं मनेःरदुप्तष्टसामान्याि् रिप्तिप्तकप्तत्सिस्याराप्तप शस्ित्िादपस्माररप्तिषधारम्प्भेः|Su.Utt 61/01
• मूरकृच्रानन्िरं मूरकृच्र रप्तिक्षणमल्पाल्पंमििोऽसम्प्यगािमननाशौिादमानुषोपसगासम्प्भािनायाममानुषर्न्यव्याप्तधरप्तिषधारम्प्भो युक्त इत्यि
आि| Su. Utt 60/01
• In previous chapter अमानुषोपसगारप्तिषधा - अमानुषा दिाप्तदरिाेः अमानुषाप्तण भूिाप्तन, very first, direct
relationship of roga and manas occurs, perhaps with common Manas dusti apasmara is
explaind first.
• Moreover, Ashuchi is main cause for previous chapter which also holds good cause for
apasamara roga than compared to unmada.
31-03-2022 11
• भूिसमानििुत्िाप्तदप्तभप्तित्तोपप्लिसामान्याप्तच्िप्तकत्सासामान्याच्ि भूप्तिप्तिप्तकत्साया अनन्िर
एिोन्मादापस्मारयोप्तनाणाय As.San Utt 9/1
• Bhutaadi leads to affliction of mind, which is common cause of
unmada and apasmara. Even at level of chikitsa they all above are similar
31-03-2022 12
5.ETYMOLOGY OF THE WORD APASMARA
• अपशब्दो गमनार्ाेः, स्मारेः स्मरणं, अपगिेः स्मारो यप्तस्मन् रोग सोऽपस्मारेः| Su.Ut 61/2
• Apasmara is so called because of Smriti Apagamana – loss of capacity to recognize
things, power of remembrance being the important feature.
• स्मृप्तिभूािार्ाप्तिज्ञानमपि पररिर्ान |
अपस्मार इप्ति रोक्तस्ििोऽयं व्याप्तधरन्िकृि्| Su.Ut61/3
• Apasmaara is defined as a state in which loss of previously perceived memory and
disease holds capacity of ending one’s life.
• स्मृिरपायो-प्तिनाशेः, अपस्मार उच्यि| As.Utt 7/1
• Stage of memory power loss.
31-03-2022 13
6.DEFINITION OF APASMARA
• स्मृिरपगमं रािुरपस्मारं प्तभषप्तविदेः|
िमेःरिशं बीभत्सिष्टं धीसत्त्िसम्प्प्लिाि्| Ch.Chi 10/3
• बीभत्सिष्ट स्मृत्यपगमादौ ि ििुमाि- धीसत्त्िसम्प्प्लिाप्तदप्ति| सम्प्प्लिेः प्तिभ्रमेः, स्िरूपपान्यर्ात्िप्तमप्ति यािि्, बीभत्सिष्टप्तमप्ति िमेःरिशन
ज्ञानाभाित्िाद्बीभत्सिष्टा फनिमनाङ्गप्तिक्षपणाप्तदका यप्तस्मन्नुपगि िं बीभत्सिष्टम्|
• When a person loses his consciousness, power of discrimination, alteration in behaviour
and perception, not under voluntary control.
• स्मृत्यपायो ह्यपोस्मारेः स धीसत्त्िाप्तभसंप्लिाि्| As.Utt
• Because of dhee, satwa samplava - smritiharana occurs, this phenomenon named as
apasmaara.
31-03-2022 14
7.NIDANAANALYSIS
रजस् मोभ्यामुपह च सामुद्रान् तिषमबहुदोषाणां समलतिकव ोपतह ान्य्ुचतन्यभ्यिहारजा ातन
ि्षम्प्ययुक्तनोपयोगतितिनोपयुञ्जानानां न्ररयोगमतप च तिषममाचर ामन्याश्च ्रतरचष्टा तिषमािः समाचर ामत्युपक्षयाद्वा
चरर ािः कामक्रोिीयलोीमोहहषि्ोकतचन् ोद्वगातदतीिः सहसा्तीपूरयतन् ,
Ch.Ni 8/4
31-03-2022 15
Classification of Nidana
Asamtendriyartha
samyoga
Pragnaaparadha Parinaama
समलप्तिकृिोपप्तििान्यशुिीन्य्यि
िारर्ािाप्तन
समलप्तिकृिोपप्तििान्यशुिीन्य्यििारर्ािाप्तन उपक्षया
िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ा
नानां
िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ानानां उद्भ्रान्िप्तिषमबिुदोषाणां
कामक्रोधभयलोभ
मोहहर्षशोकचिन्तोद्वेगा
दिभभिः
रर्स्िमो्यामुपििििसा -
- शरीरिष्टा प्तिषमाेः
िन्ररयोगमप्तप ि प्तिषममािरिा
-
31-03-2022 16
रर्स्िमो्यामुपििििसा Ch.Ni8/4
• प्तनयिस्त्िनुबन्धो रर्स्िमसोेः परस्परं, न ह्यरर्स्कं िमेः रििाि
• Rajasika and tamasika prakruti are easily prone.
• दुेःखकारणं भिप्ति
• Chirakalapariklista punarvartaka jwara affect leads to heenachetas and durbala shareera.
रज is of Chala guna which is of Vata
pradhana.
म is of Moha which is kapha
pradhana.
रार्सं सदोषमाख्यािं रोषांशत्िाि् िामसमप्तप सदोषमाख्यािं मोिांशत्िाि
31-03-2022 17
Cont…
उद्रान् तिषमबहुदोषाणां
• अरोद्भ्रान्ित्िनोन्माप्तगात्िं - िगेः रिृत्त्युन्मुखत्िं
• प्तिषमत्िन कदाप्तिदपस्मारिगकिृात्िं दर्शयाि
 बिुदोषाणां – in Ch.Su 16/13-14
• श्लष्मप्तपत्तसमुत््लशो
• अबुद्चधत्व, अवसािको मनोऽवसाििः
Hikk-
a
veghod
-eerana
Shwa
-sa kasa
Apata
ntrak-
a
udavart
-a
31-03-2022 18
समलतिकव ोपतह ान्य्ुचतन्यभ्यिहारजा ातन
• “मन्द्ग्नौ मतलन्ीुिक्त् रपाकाद्दोषसञ्चयिः” (च. तच. 13) Apaka dosha sanchaya starts.
• समलैेः अशुप्तिप्तभेः, प्तिकृिैेः िैरोप्तधकैेः, मला इप्ति दुष्टदोषसञ्ज्ञाेः; यदुक्तं - “मप्तलनीकरणान्मलाेः” इप्ति
स्िास््य
रत्यिायििुपररिारण
बुप्तिदोषा
प्तिषमशरीरन्यासाप्तद
प्तिशुिािारािारा क्षीयमाणशरीरपोषणन
िाािाप्तदकार
केः
31-03-2022 19
Cont…
• एिम्ुच्य्यन्नम्ुतचत्िन ज्ञा ं मनस उपघा कत्िादामदूषकं ीित
• प्त्लन्नगुरुपूप्तिपयुाप्तषिभोप्तर्नां प्तिषमाध्यशनरायाणां
• प्तिषमाप्तिमारव्यायामसङ्क्षोप्तभिशरीराणां भयक्रोधशोकलोभमोिायासबिुलानाम् असमर्ािष्टानां शारीरमानसीनां
नष्टस्मवत बुति.
31-03-2022 20
Cont…
• अदहताहारोपयोचगनाां पुनिः कारणतो न सद्यो िोर्वान्भवत्यपिारिः|
न दह सवाषण्यपथ्यानन तुल्यिोर्ाणण, न ि सवे िोर्ास्तुल्यबलािः, न ि सवाषणण शरीराणण
व्याचधक्षमत्वे समर्ाषनन भवन्न्त|
िदि ह्यप्यं दशकालसंयोगिीयारमाणाप्तियोगाद्भूयस्िरमप्यं सम्प्पद्यि|
स एि दोषेः संसृष्टयोप्तनप्तिारुिोपक्रमो गम्प्भीरानुगिप्तिरप्तस्र्िेः राणायिनसमुत्र्ो ममोपघािी कष्टिमेः प्तक्षरकाररिमि
सम्प्पद्यि|ch.su 28/7
31-03-2022 21
• Vikruta ahara leads to Dosha prakopa of all and they get lodged in gambhira
dhatus like Majjadi, praanayatana like hridaya…, directly affects Marma and
when dosha avastha attains deep status – roga becomes kastatamah and
Kshiprakari
• प्तििस्यानििारणयाऽप्तििसियाऽप्तिसियाऽप्तिमारिृिो दोषो र्लापूरिद्वृिेः स्िस्र्ानमाप्लाव्य स्र्ानान्िरं यािीप्ति युक्तम् CH.SU
28/32
31-03-2022 22
िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ानानां
• िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनप्ति येः रकृप्तिकरणाप्तदरािारोपयोगप्तिप्तधिाक्तव्येः िन िैषम्प्ययुक्तन; िैषम्प्यं ि रकृत्यादीनामशस्ित्िं रकृप्तिगुरुत्िाप्तदप्तभेः
कृिं ज्ञयम्
• आिारस्य प्तिधािष्टौ प्तिशषा ििुसञ्ज्ञकाेः|
शुभाशुभसमुत्पत्तौ िान् परीक्ष्य रयोर्यि्| CH.SU 28/42
• प्तिप्तधनप्ति सम्प्यगािारािारप्तिप्तधना - Shuddha rakta forms
• नाप्तनष्टदशर्ैमानोप्तिघािकरैभाािैमानोप्तिघािं राप्नोप्ति Ch.Vi 1/
• कामक्रोधलोभमोिष्यााह्रीशोकमानोद्वगभयोपििमनसा िा यदन्नपानमुपयुज्यि, िदप्याममि रदूषयप्ति Ch.Vi 2/
31-03-2022 23
िन्ररयोगमप्तप ि प्तिषममािरिामन्याि शरीरिष्टा प्तिषमाेः समािरिामत्युपक्षयाद्वा
1.िन्रं शरीरं, िस्य पररपालनार्ं सद्वृत्तोक्तेः रयोगेः; शरीरिष्टाशब्दन िु गमनाप्तद गृह्यि
• व्यिायाप्तिरर्ागरैेः प्तिषमादुपिाराच्ि
• लङ्घनप्लिनात्यध्िव्यायामाप्तिप्तििप्तष्ट धािूनां सङ्क्षयाप्तच्िन्िाशोकरोगाप्तिकषाणाि्||१६||
दुेःखशय्यासनाि् क्रोधाप्तििास्िप्नाद्भयादप्तप|
िगसन्धारणादामादप्तभघािादभोर्नाि्||१७||
ममााघािाद्गर्ोष्राश्वशीघ्रयानापिंसनाि् Ch.Chi28/
31-03-2022 24
Cont…
2.शरीरिष्टा – दिव्यायामेः, मनोव्यायामं - प्तिन्िनाप्तद व्यायामिास्यभाष्याध्िराम्प्यधमारर्ागरान् – Ch. Su 7/
Leads to Vata prakopa
• What does Vata prakopa do??
मनो व्याहषियत , सिेतन्ियाण्युपहतन् , ीय्ोकमोहद्न्यात रलापाञ्जनयत | Ch.Su12/
एिानिंप्तिधांिान्यान् योऽप्तिमारं प्तनषिि| गर्ं प्तसंि इिाकषान् सिसा स प्तिनर्शयप्ति
31-03-2022 25
3.क्षयो धािुक्षयेः
व्यायामोऽनशनं प्तिन्िा रूपक्षाल्परप्तमिाशनम्|
िािािपौ भयं शोको रूपक्षपानं रर्ागरेः
• कालो भूिोपघािि ज्ञािव्याेः क्षयिििेः
• यदा पुरुषोऽप्तिमारं शोकप्तिन्िापररगिहृदयो भिप्ति, ईष्योत्कण्ठाभयक्रोधाप्तदप्तभिाा समाप्तिर्शयि, कृशो िा सन् रूपक्षान्नपानसिी भिप्ति,
दुबालरकृप्तिरनािारोऽल्पािारो िा भिप्ति, िदा िस्य हृदयस्र्ायी रसेः क्षयमुपैप्ति; स िस्योपक्षयाच्छोषं राप्नोप्ति,Ch.Ni 6/
• कासाि् सञ्र्ायि क्षय इप्ति कासािािुक्षयो र्ायि
• िीनमारमािारराप्तशं बलिणोपियक्षयकरम
31-03-2022 26
• Nidanas mentioned are directing towards pragnaparadha which leads to tridosha
prakopa and Buddhi vishamata.
 उदीरणं गप्तिमिामुदीणाानां ि प्तनरिेः| सिनं सािसानां ि नारीणां िाप्तिसिनम्|
कमाकालाप्तिपािि प्तम्यारम्प्भि कमाणाम्| प्तिनयािारलोपि पूज्यानां िाप्तभधषाणम्||
ज्ञािानां स्ियमर्ाानामप्तििानां प्तनषिणम्| परमौन्माप्तदकानां ि रत्ययानां प्तनषिणम्||
अकालादशसञ्िारौ मैरी सङ्प्त्लष्टकमाप्तभेः| इप्तन्ियोपक्रमोक्तस्य सद्वृत्तस्य ि िर्ानम्||
ईष्याामानभयक्रोधलोभमोिमदभ्रमाेः| िज्र्ं िा कमा यि् प्त्लष्टं प्त्लष्टं यििकमा ि|
यच्िान्यदीदृशं कमा रर्ोमोिसमुप्तत्र्िम्| रज्ञापराधं िं प्तशष्टा ब्रुिि व्याप्तधकारणम
Ch.Sha 1/108
31-03-2022 27
Role of pragnaparadha
• बुद्ध्या प्तिषमप्तिज्ञानं प्तिषमं ि रििानम्| रज्ञापराधं र्ानीयान्मनसो गोिरं प्ति िि् | Ch.sha 01/
• धीधृप्तिस्मृप्तिप्तिभ्रष्टेः कमा यि् कुरुिऽशुभम्| रज्ञापराधं िं प्तिद्याि् सिादोषरकोपणम्
• ववर्माभभननवेशो यो ननत्याननत्ये दहतादहते| ज्ञेयिः स बुद्चधववभ्रंांशिः समां बुद्चधदहष पश्यनत
• ववर्यप्रवणां सत्त्वां धृनतभ्रंांशान्न शक्यते| ननयन्तुमदहतािर्ाषद्धृनतदहष ननयमान्त्मका
• तत्त्वज्ञाने स्मृनतयषस्य रजोमोहावृतात्मनिः|
भ्रंश्यते स स्मृनतभ्रंांशिः स्मतषव्यां दह स्मृतौ न्स्र्तम्|| Ch.Sha 01/
• रज्ञापराधाद्ध्यप्तििानर्ाान् पञ्ि प्तनषिि| सन्धारयप्ति िगांि सिि सािसाप्तन ि| Ch.Su 28/39
31-03-2022 28
 मद्यप्तनत्या प्तपपासालुमल्पस्मृप्तिमनिप्तस्र्िप्तित्तं िा Ch.Sha 8/
 अपस्माररणं पुनेः कप्तलकलिशीला Ch.Sha 8/21
कप्तलेः िाप्तिकेः, कलिस्िु शारीरकेः
When garbhini indulges in kalahasheela pravrutti, garbha prone for apasmara.
So far enlisted do not directly leads to Apasmara, Dosha which has underwent
dusti will be in leena avastha, when krodaadi vyanajka nidana indulgence occurs
then the roga exhibits.
• कामक्रोधभयलोभमोििषाशोकप्तिन्िोद्वगाप्तदप्तभेः – Vyanjaka iti preraka
31-03-2022 29
• प्तिभ्रान्िबिुदोषाणामप्तििाशुप्तिभोर्नाि्
रर्स्िमो्यां प्तििि सत्त्ि दोषािृि हृप्तद||
प्तिन्िाकामभयक्रोधशोकोद्वगाप्तदप्तभस्िर्ा|
मनस्यप्तभिि नॄणामपस्मारेः रििाि| Ch.Chi 10/4-5
• Same nidanas dealt in nidanasthana is quoted in chikitsasthana to remind the
concepts in concise form.
31-03-2022 30
Nidana in Sushruta Samhita
• प्तम्याप्तियोगप्तन्ियार्ाकमाणामप्तभसिनाि् |
प्तिरुिमप्तलनािारप्तििारकुप्तपिैमालैेः ||
िगप्तनरिशीलानामप्तििाशुप्तिभोप्तर्नाम् |
रर्स्िमोप्तभभूिानां गच्छिां ि रर्स्िलाम् |
िर्ा कामभयोद्वगक्रोधशोकाप्तदप्तभभृाशम् |
ििस्यप्तभिि पुंसामपस्मारोऽप्तभर्ायि | Su.Ut 61/6
• प्तम्याप्तियोगप्तन्ियार्ाकमाणामप्तभसिनाि् – leads to tridosha prakopa
31-03-2022 31
Cont…
• बलिप्तद्वरिाप्तिव्यायामव्यिायाध्ययनरपिनरधािनरपीडनाप्तभघािलङ्घनप्लिनिरणराप्तरर्ागरणभारिरण- गर्िुरगरर्पदाप्तिियाा
• अनशनप्तिषमाशनाध्यशनिािमूरपुरीषशुक्रच्छप्तदाक्षिर्ूद्गारबाष्पिगप्तिघािाप्तदप्तभप्तिाशषैिाायुेः रकोप
• क्रोधशोकभयायासो प्तपत्तं रकोप
• प्तदिास्िप्नाव्यायामालस्यमधुराम्प्ललिणशीिप्तस्नवधगुरुप्तपप्तच्छलाप्तभष्यप्तन्द श्लष्मा रकोपमापद्यि|
31-03-2022 32
तिरुिमतलनाहारतिहारकु तप ्मिल्िः
• मतलन्दैद आहारतिहाराभ्यां सम्प्बध्य ; र मतलनाहारिः पूत द्वष्टामध्यपयुितष ािः, मतलनो तिहारो दृष्टादृष्टाथोऽििः
स्मा ििचना ् ज्ञा व्यिःकलुषं मतलनम्|
• Consumption of प्तिरुिमप्तलनािारप्तििार leads to सौमनस्यं तिपयियं, सिििा ुस्नहिःहर, ्रतर अपचयिः
 कु तप ्मिल्ररत्यर मला िा तपिश्लष्माणो रजस् मसत च, दहमतलनतकरणादुच्यन्
31-03-2022 33
िगतनग्रह्तलानामतह ा्ुतचीोतजनाम्
• वेगा ववण्मूत्रादीनाां तेषाां वेगानाां ननग्रहो धारणां, तत्र शीला वेगननग्रहरता |
स्वभावतिः प्रवृत्तानाां, प्रकृ त्यैव स्वाशयच्युतानाभमत्यर्षिः| एतेनैतेऽप्रवृत्ता बलान्नोिीरणीया इनत
सूियनत
वातववण्मूत्रजृम्भाश्रुक्षवोद्गारवमीन्द्रिय |
व्याहरयमानरुददतरुदावतो ननरुच्यते|| Su.utt55/04
• अदहताशुचिभोन्द्जनाममनत यद्यप्येषोऽर्थो ववरुद्धममलनाहारात् इत्यनेनव प्राप्त |
व्याचधभमन्न्ियिौबषल्यां मरणां िाचधगच्छनत |
ववरुद्धरसवीयाषणण भुञ्जानोऽनात्मवान्नरिः
31-03-2022 34
रजस् मोतीीू ानां गच्छ ां च रजस्िलाम्
• िषां िायुगाप्तिमत्त्िाि् रसरणििुेः सत्यप्यिैिन्य |
स प्ति रर्ोभूप्तयष्ठेः; रर्ि रििाकं सिाभािानाम्
• रर्ोबिुलो िायुेः- रर्ोबिुलो िायुिलत्िाि्
• िमोबिुला पृप्तर्िी- िमोबिुला पृप्तर्िी अत्यन्िािरकत्िाि्
• रजस्वलाां दृष्टाततवाम्– Vataprakopaka kaala and Aartava in Aagneya pradhana,
Shukra is Soumya bhava, when indulged in coapulation the Aagneya bhava may
destroy shukra and its path.
31-03-2022 35
Nidana in Astanga sangraha
• िषां पुनरुन्मागागत्ि ििुेः - षातमत ्ारतरमानसानां दोषाणामुन्मागिगमन,
• शमलं - ्मलं पापम्
• प्तिकृिोपप्तििमप्तििम
अनुप्तििमन्नपानप्तिप्तधप्तनरपक्षमािारर्ािमत्यु
• उपक्षीणदिानां व्यिायव्याप्तधिगसमुद्गम
• प्तिषमशरीरिष्टोपसिा - तिषमण ्ारतरणाङ्गन या चष्टा स्यािः सिा
• Acharaya Vaghbhata has not mentioned specific hetu for apasmara, quoted to consider
unmada hetu for apasmara roga.
31-03-2022 36
Cont..
• दि प्तद्वर्गुरूपल्लङ्घनं - दिादतनामुल्लङ्घनं िा
• रागद्वषर्प्तनिाप्तभराप्तधप्तभमानोप्तिघािो - राग-जतन ा आियो दतय ातदतिरहादयिः| द्वषजतन ा ीयादयिः| ्रातितीमिनोतिघा िः
• प्तिषोपप्तिषगरोपयोगो - गरो-्नकसंयोगजतन ं तिषम् - कव तरमं ु तिषं गरसंतज्ञ ं नानातिि्रौषि्िः संयुक्त् िः तक्रय यिन च्च कव तरमं सम्प्योगि्ादा्ु िा हतन् तचराद्वा
तचर राद्वा – Suggestive of dosha Chayapoorvaka dosha prakopa and leenavastha of doshas.
• िायुना रप्तिलोमन स्िप्नप्तिन्िापरायणेः
• One of upradava of garavisha., where gati of vata is in opposite direction
31-03-2022 37
• र्ायिऽप्तभिि प्तित्त प्तिन्िाशोकभयाप्तदप्तभेः|
उन्मादित्रकुप्तपिैप्तित्तदिगिैमालैेः|
Manas which is afflicted with rajas and tamas, बुद्ध्यातदतिना्ातच्चि तचन् ाद्यतीह
• थोऽोन्मादितच्चिदहग ्दरष्िः रकव तप ्िः सत्त्ि ह , हृदय व्याि
• Consumption of nidana like chinta,shoka and bhayaadi leads to mala – refers to
doshas.
31-03-2022 38
8.SAMANYA SAMPRAPTI ANALYSIS
• दोषाेः रकुप्तपिा रर्स्िमो्यामुपििििसामन्िरात्मनेः श्रष्ठिममायिनं हृदयमुपसृत्योपरर प्तिष्ठन्ि, िर्प्तन्ियायिनाप्तन ि|
िर िािप्तस्र्िाेः सन्िो यदा हृदयप्तमप्तन्ियायिनाप्तन िररिाेः कामक्रोधभयलोभमोििषाशोकप्तिन्िोद्वगाप्तदप्तभेः सिसाऽप्तभपूरयप्तन्ि, िदा
र्न्िुरपस्मरप्ति|
Ch.Ni 08/
• धमनीप्तभेः प्तश्रिा दोषा हृदयं पीडयप्तन्ि प्ति|
सम्प्पीड्यमानो व्यर्ि मूढो भ्रान्िन ििसा| Ch.Chi 10/6
31-03-2022 39
• Nidana sevana - Ahita acharana(since it is long term nidana )leads to doshas to settle in gambhira dhatus,
Sarva dosha prakopa
Agni dusti and Aama forms
Tridosha prakopa, Rajas and tamas afflicted mind
Hridaya seat of indriyaayatana- षडङ्गमङ्गं प्तिज्ञानप्तमप्तन्ियाण्यर्ापञ्िकम्|
आत्मा ि सगुणििप्तिन्त्यं ि हृप्तद संप्तश्रिम्
आश्रयोपघािनाप्तश्रिस्योपघािेः प्तसि एि
31-03-2022 40
Leena avastha of doshas हृिये इन्न्ियायतनेर्ु ि लीनत्वेनावन्स्र्तािः
Poorana of leenavastha doshas in Dhamanis[Anukta Manovaha Srotas],
indriyaayatana
When kaamaadi nidana sevana - Vyanjaka nidana
Doshas comes to vyaktaavasta in both jnanedriya and karmendriya-
अपस्मारिगयुक्तो
31-03-2022 41
हस्तौ पािौ गुिोपस्र्ां वाचगन्न्ियमर्ावप ि|
कमेन्न्ियाणण पञ्िैव पािौ गमनकमषणण||
• When Chala, Sheegra guna of vata aggravates and moves to above mentioned
sthana and exhibits features.
• Apasmara is also vyadhi occurs because of hridaya marmabhigata.
31-03-2022 42
Samprapti Ghataka : During Vega kala
• Dosha – कु तप ्मिल्ररत्यर मला िा तपिश्लष्माणो रजस् मसत च
• Vata – Prana, Udana, Vyana and samana
• Pitta – Sadhaka
• Kapha, -Avalambaka &Tarpaka
• Raja and Tamas
• Dushya- Rasa,Rakta,majja & Manas.
31-03-2022 43
Srotas
• Pranavaha- बुद्चधहृियेन्न्ियचित्तधृक- deviation of functions
• Annavaha- अप्तिमारस्य िाकाल िाप्तििस्य ि भोर्नाि्|
अन्निािीप्तन दुष्यप्तन्ि िैगुण्याि् पािकस्य ि|
Lakshanas- अनन्नाप्तभलषणमरोिकप्तिपाकौ
• Rasavaha,- प्तिन्त्यानां िाप्तिप्तिन्िनाि् - अश्रिा िारुप्तििास्यिैरस्यमरसज्ञिा हृल्लासो
• Raktavaha- प्तिदािीन्यन्नपानाप्तन,- तमसश्िानतिशषनम्, बुद्धेिः सम्मोहो
• Majjavaha- ववरुद्धानाां ि सेवनात्- भ्रंमो मूच्छाष िशषनां तमसस्तर्ा|
अरुर्ाां स्र्ूलमूलानाां पवषजानाां ि िशषनम ्
31-03-2022 44
• Manovaha – Kamashokha bhayaadhi
• Srotodusti-Atipravrutti & Vimargagamana.
• Agni – jataraagni and dhatwaagni
• Aama – Saama or Niraama.
• Udhbhavastaana – Amashayaa samutthana
• Sancharasthana- Sarvashareera.
31-03-2022 45
Cont….
• Adhistana – Shareera and Manas.
• Vyaktasthana- Jnanendriya and karmendriya.
• Rogamarga – Madhyamarogamarga
• Vyadhi swabhava – Kasta sadhya
31-03-2022 46
Samprapti types
• Sankhya samprapti - ित्िारेः
• Vidhi samprapti – िािप्तपत्तकफसप्तन्नपाि
• Pradhanya samprapthi – Tridoshaja Vatapradhana.
• Vikalpa samprapti – chala, sheegra teekshna and sthimita guna of tridoshas are
predominant.
• Bala- kala samprapti - Vataja – In last part of night& early morning
Pittaja – In mid night and afternoon
Kaphaja – In morning & evening.
31-03-2022 47
Samprapti in Sushruta samhita
• सञ्ज्ञाििषु स्रोिेःसु दोषव्यािषु मानिेः |
रर्स्िमेःपरीिषु मूढो भ्रान्िन ििसा || Su,Utt 61/7
Nidana sevana
Tridosha, rajas and tamas-
Khavaigunyata of sanjnavaha
arotas
avarana of doshas in
sajnavahasrotas
affect on
manas
मूढो
रान् न
31-03-2022 48
• Vitiated rajas and tamas does रर्सेः रििाकत्िाि् & िमस आिरणात्मकत्िाि्
• द्वयोरप्तप स्रोिसोेः सूक्ष्माणां रिानानां बिुत्िाि् स्रोिेःप्तस्ित्युक्तम् – Though sanjnavaha srotas are two.
Because of sukshma bhava they are innumerable.
• उभयात्मकं बुद्ध्यात्मकं कमाात्मकं ि मनेः - भ्रान्िन ििसा leads to moha of buddhi
• भ्रमिक्रारूपढस्यि भ्रमणम्, मूच्छाा ििनाच्युप्तिेः
31-03-2022 49
• रर्ेःप्तपत्ताप्तनलाद्भ्रमेः |
िमोिािकफात्तन्िा, प्तनिा श्लष्मिमोभिा
• नात्यर्ं कुप्तपििाप्तप लीनो मागेषु प्तिष्ठप्ति |
प्तनष्रत्यनीकेः कालन ििुमासाद्य कुप्यप्ति Su.Su 21/
• लीन एकिेशन्स्र्तिः- Soon after prakopa of doshas they won’t lead to prasaraavastha
…doshas stays in particular region, thereby when nidana sevana continue and
further prasara of doshas occurs, next staansamshraya with rasa,rakta and gambhira
dhatus which produces poorvarupa when doshas gets adhistana in indriyas the
lakshana manifests in vega kala.
31-03-2022 50
Shatkriya kala
• Sanchaya – in swasthana of doshas since tridosha prakopa exits, Raja and
tamas wsr manas
• Prakopa – Amaashaya
• Prasara – Sajnavaha srotas and vatavaha, pittavaha and kaphavaha dhamanis
• Staanasamshraya – Rasa,rakta majja,hridaya and indriyaatanas.
• Vyakta – hasta,paada, mukha,Akshi
31-03-2022 51
Astanga Hridaya
• जायतेऽभभहते चित्ते चिन्ताशोकभयादिभभिः| उन्मािवत् प्रक
ु वपतैन्श्ित्तिेहगतैमषलैिः|
िि सत्त्ि हृप्तद व्याि संज्ञािाप्तिषु खषु ि| िमो प्तिशन् मूढमप्तिबीभत्साेः कुरुि प्तक्रयाेः|
तर्थोरमादवन्द्च्ित्तदेहगतदोष प्रकृ वित - Consumption of nidana
like chinta,shoka and bvhayaadi.
leads to mala – refers to doshas - रजस्तमोवाताददमभ
Afflicts manas(mind)- िि सत्त्ि
संज्ञािातहषु स्रो िःसु व्यािषु सत्सु, जाय Avarana of doshas to hridaya
and sajnavaha srotas.
तन्द्स्मांश्ि जाते सनत मूढमनत सन्तमो-मोहां, ववशन्बीभत्सा -
ननन्द्रदता , क्रिया क
ु रुते
31-03-2022 52
Cont…
• When mano dusti occurs, the function of manas is hampered and the components
associated with manas will also get dysfunctioned.
• At samprapti level difference of opinion:
• Acharya charaka : Prerequisite of upahata chetas by kama- krodhadi required.
• Dhamanis and hridaya are dosha site.
• Acharya sushruta : sanjnavaha srotas& manas – site for doshas
• Acharya vagbhata – sanjnavaha srotas, hridaya& manas
31-03-2022 53
9.POORVARUPAANALYSIS
• भ्रंूव्युिासिः सििमक्ष्णोिैकृिमशब्दश्रिणं लालाप्तसङ्घाणरस्रिणमनन्नाप्तभलषणमरोिकाप्तिपाकौ हृदयरिेः कुक्षराटोपो
दौबाल्यमप्तस्र्भदोऽङ्गमदो मोिस्िमसो दशानं मूच्छाा भ्रमिाभीक्ष्णं स्िप्न ि मदनिानव्यधनव्यर्निपनपिनादीनीप्ति| Ch.Ni8/6
• अशब्दश्रवणममनत अववद्यमानशब्दश्रवणशब्दम्, आटोि गुडगुडाशब्दववशेषो वातजरय
• Poorvarupa occurs because of dosha dushya sammurchana. Here majority of
poorvarupa directing towards vata dosha pradhana Firstly, rasa dhatu is hampered
since ashraya in hridaya,
• भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्and लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः – Doshas in indriyaadhistana
31-03-2022 54
• लालाप्तसङ्घाणरस्रिणमनन्नाप्तभलषणमरोिकाप्तिपाकौ हृदयरिेः कुक्षराटोपो दौबाल्य
• Doshas in anutklista avastha has led to gambhiragata avastha of doshas, so majjadi-
gambira and dusti of respected dhatu is found रुक् पिाणां भ्रमो मूच्छाा दशानं िमसस्िर्ा|
अरुषां स्र्ूलमूलानां पिार्ानां ि दशानम् - मज्जरदोषा ्|
• स्िप्न ि मदनिानव्यधनव्यर्निपनपिनादीनीप्ति- Vyadhi swabhavaja poorvarupa .
31-03-2022 55
Sushruta Samhita
• हृत्कम्प्पेः शून्यिा स्िदो ध्यानं मूच्छाा रमूढिा |
प्तनिानाशि िप्तस्मंस्िु भप्तिष्यप्ति भिन्त्यर् Su.Ut 61/7
• Poorvaroopa is dosha- dushya sammurchana, vataadi dosha in apakavastha has
led to dusti of rasa first हृत्पीडाकम्प्पशून्यिा- Rasa kshaya,
• Nidranasha – vata prakopa
• Murccha- मूच्छाा प्तपत्तिमेःराया
• मूढसञ्ज्ञ ा नष्टसम्प्यग्ज्ञान ा
• Tridosha sammurcchana with Rasa dosha is predominant.
31-03-2022 56
Astanga Sangraha
• रूपपमुत्पत्स्यमानऽप्तस्मन् हृत्कम्प्पेः स्नून्यिा भ्रमेः| िमसो दशानं ध्यानं भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्|
अशब्दश्रिणं स्िदो लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः| अप्तिपाकोऽरुप्तिमूाच्छाा कुक्ष्याटोपो बलक्षयेः|
प्तनिानाशोऽङ्गमदास्िृट् स्िप्न गानं सनिानम्| पानं िैलस्य मद्यस्य ियोरि ि मिनम्
31-03-2022 57
• हृत्कम्प्पेः स्नून्यिा भ्रमेः अप्तिपाकोऽरुप्तिमूाच्छाा कुक्ष्याटोपो ऽङ्गमदास्िृट्– rasa pradoshaja vikara with
tridosha predominance
• स्िप्न गानं सनिानम् पानं िैलस्य मद्यस्य ियोरि ि मिनम् – dancing in dreams, drinking oil- alcohol
and urinating the same., अशब्दश्रिणं – Rajas and tamas dusti on manas
• भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्and लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः – Doshas in indriyaadhistana
31-03-2022 58
10. LAKSHANAANALYSIS
• अपस्मारं पुनेः स्मृप्तिबुप्तिसत्त्िसम्प्प्लिाद्बीभत्सिष्टमािप्तस्र्कं िमेः रिशमािक्षि| Ch.Ni8/5
 सम््लवादिनत ववकृ नतगमनात्– Perversion of smriti, buddhi & satva.
o उप्लवो िुिःखागमिः, सवाषवस्र्ास्वनन्योऽहमहां स्रष्टा स्वभावसांभसद्धोऽहमहां
शरीरेन्न्ियबुद्चधस्मृनतववशेर्राभशररनत ग्रहणमभभसम््लविः
 द्बीभत्सिेष्ट – बीभत्सा फ
े नवमनाङ्गभङ्गादिरूपा िेष्टा यन्स्मन् तद्बीभत्सिेष्टम्due to
dearrangement of dhee & satva, loathsome expressions.
तम प्रवेशोऽज्ञानसाधम्यातत्, equivalent to Jnana abhava i.e., loss of consciousness.
आिप्तस्र्कं िमेःरिशप्तमप्ति कादाप्तित्कं िमेःरिशं; िमेःरिशोऽज्ञानसाधम्प्यााि्
31-03-2022 59
Cont…
• पर्शयत्यसप्तन्ि रूपपाप्तण- Visualizes non-existent forms,
• पिप्ति रस्फुरत्यप्तप- falls down
• प्तर्ह्वाप्तक्षभ्रूेः- tongue, eyes and eyebrows become tremulous
• स्रिल्लालो - saliva discharge from his mouth
• िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन् - involuntary movement of limbs.
• दोषिग ि प्तिगि सुििि् रप्तिबुद्ध्यि- Gets up after above episode like getting up from sleep.
Ch.Chi 10/8-9
31-03-2022 60
• When the surge of doshas is over, wakes up as getting up from sleep.
• First doshaadistana in manas – Rajas and tamas leads to smriti, buddhi and Satva Vibhrama
• Why only thses 3??, Because Smriti is an integral part of buddhi and buddhi is of manas and atma
then finally manas is the vital subject.
• द्बीभत्सिष्ट- Hridaya is Ashrita of षडङ्गमङ्गं प्तिज्ञानप्तमप्तन्ियाण्यर्ापञ्िकम्
• Indriya refers to both jnanedriya and karmendriya ,िस्िौ पादौ गुदोपस्र्ं िाप्तगप्तन्ियमर्ाप्तप ि and िक्षुेः श्रोरं घ्राणं रसनं
स्पशान& any deviation of its action will be assessed by indriyadhistanas.
• So, enlisted bhibhatsa chesta like प्तर्ह्वाप्तक्षभ्रूेः स्रिल्लालो िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन् is expressed.
31-03-2022 61
Cont…
• कृििगप्तष्िप्ति िगं कृत्िा क्षीणबलषु, िगो प्ति दोषाणां बलक्षयकारणं भिप्ति; यदुक्तं प्तिषमज्िर- “कृत्िा िगं गिबला” (प्ति. ३)
इत्याप्तद| Ch.Su 24/42 – commentary
Rationality behind gaining consciousness after episodes of discussed lakshanas are
explained - Potency or optimal level of doshas reduces after vegas, so person gains
consciousness.
31-03-2022 62
Sushruta Samhita
• प्तिप्तक्षपन् िस्िपादं - ववक्षक्षिन् इतस्तत क्षक्षिन्,- Involuntary movements of limbs, यन्द्स्मन् ववकारे ववक्षक्षिन्
हस्तिादममत्याददिेष्ट सन् आतुर क्षक्षतौ ितनत स ववकारोऽिस्मार इनत प्रोक्त
• प्तिप्तर्ह्मभ्रूप्तिालोिनेः - , ववन्द्जह्मभ्ू ववलोिन विभ्ूनेत्र ,- crooked eyebrows and abnormal gaze.
• दन्िान् खादन् िमन् फनं - bites teeth, emits froath from mouth
• प्तििृिाक्षेः- वववृताक्ष उच्छमलताक्ष - protruded eyes
• पिि् प्तक्षिौ - falls down on ground
• अल्पकालान्िरं िाप्तप पुनेः सञ्ज्ञां लभि सेः - After a short period regaining consciousness
Su.Utt 61/9
31-03-2022 63
• Astanga Sangraha
• दन्िान् खादन् िमन् फनं िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन्||३||
पर्शयन्नसप्तन्ि रूपपाप्तण रस्खलन् पिप्ति प्तक्षिौ|
प्तिप्तर्ह्यप्तक्षभ्रुिो दोषिगऽिीि प्तिबुध्यि||४||
कालान्िरण स पुनिैिमि प्तििष्टि| As.Utt 7/1-4
• दोषिग चात क्रान् तिबुध्य -रकव त ं यात .
• There is no as such difference while enlisting lakshanas between brihattrayees.
31-03-2022 64
11.VISHESHA SAMPRAPTI ANALYSIS
• VATAJAAPASMARA – Nidana like रूपक्षाल्पशीिान्नप्तिरकधािुक्षयोपिासैरप्तनलोऽप्तििृिेः| leads to vata prakopa .
Charaka sushruta vagbhata
भीक्ष्णमिस्मररतां
(sheegra/Ashukari)
- -
क्षणेन सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानम ्
(Ruksha )
- मुहुमुषहुिः अपस्मरनत
सांज्ञाां ि लभते
उन्द्त्िन्द्ण्डताक्षम ् - उन्त्पन्ण्िताक्षिः
असाम्ना ववलिरतम ् प्रलापिः ववस्वरां रुिन्
कम्िते प्रदशेद्दरताउद्वमरतां
फ
े नम ्(Laghu and Chala )
वेपमानो िशन्िन्तान्
श्वसन्फ
े नां वमन्नवप
वातात्स्फ
ु रत्सन्क्र्िः
प्रपतांश्ि श्वभसनत फ
े नां
वमनत कम्पते
31-03-2022 65
Cont…..
तिषमतिन ाङ्गुतलम्,
अनितस्थोऽ पातणपादम्(chala )
हृतद ोदो व्यथोऽा दन् ान् द्त्याध्मा कन्िरिः
परर ो तितक्षपत्यङ्गं तिषमं
तिन ाङ्गुतलिः
अनितस्थोऽ चपलपरुषरूक्षरूपदत्िनं ब्रूयाप्तद्वकृिं सत्त्िं कृष्णं मामनुधािप्ति कृष्णमीक्षि||११||
िपलं परुषं रूपपं प्तिरूपपं प्तिकृिाननम्
अरुणपरुषश्यािनखनयनिदनत्िचम् Vikruta bhava of vata रूपक्ष्र्शयािारुणाप्तक्षत्िङ्नखास्येः
िा लानुप्यं, तिपरत ोप्यं - -
अतीवाध्मातग्रीवम्,
आववद्धमशरस्क
ां
- आववध्यनत मशरो
31-03-2022 66
PITTAJA APASMARA
• अर्ीणाकट्िम्प्लप्तिदाह्यशीिैभोज्यैप्तििं प्तपत्तमुदीणािगम्
• चयपूििकत्िन तपिस्य महान् ं कोपं द्ियत
अभीक्ष्णमिस्मररतां वित्तादवि दह वायु शीघ्रकारी
भवनत|
अिस्मरनत वित्तेन मुहु सांज्ञा ि
ववरदनत||
क्षणेन सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानम ् वपत्तािवप दह वायुिः शीघ्रकारी
भवनत|
मुहुिः सांज्ञा
अवक
ू जरतम ् क
ू जनां ,
31-03-2022 67
आस्फालयरतां भूममां धुरवरनङ्गानन, ववह्वल
हररतहाररिताम्रनखनयनवदनत्विां तृट्तापस्वेिमूच्छाषतो, तृट्
वपपासा
पीतफ
े नाक्षक्षवक्रत्वगास्पा
लयनत मेदिनीम ्
रुचधरोक्षक्षतोग्रभरवादीप्तरुवषतरूिदमशत भैरवािी्तरुवर्तरूपिशी
तृर्ान्न्वतिः
सतृष्णोष्णानलव्याप्तलोकदशी ब्रूयाद्ववकृ तां सत्त्वां पीतां
मामनुधावनत
31-03-2022 68
KAPHAJAAPASMARA
सम्प्पूरणैमान्दप्तििप्तष्टिस्य सोष्मा कफो ममाप्तण सम्प्रिृिेः- न सोष्मा कफ इत उतत्ललष्ट्तक्तकिः कफ
चिरादिस्मररतां, (Manda) कफान्द्च्िरेण ग्रहणां
चिराच्ि सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानां (Manda) चिरेणैव ववबोधनम ्|
ितरतम ्, अननतववकृ तिेष्टां (Manda ) पतन्भूमौ िेष्टाऽल्पा
लालामुद्वमरतां वमन्कफम ्, त्क्लेि, क्लेशिः भूयसी लाला
शुक्लनेरनखास्यता
31-03-2022 69
शुक्लनखनयनवदनत्विां,
शुक्लगुरुन्द्स्नग्धरूिदमशतनां
शुक्लफ
े नाङ्गवक्त्राक्ष
ब्रूयाद्ववकृ तां सत्त्वां शुक्लां
मामनुधावनत
शुक्लाभरूिदमशतत्वां
शीतो हृष्टाङ्गजो गुरु (Sheeta and
Guru)
शीतहृल्लासननिातषिः -
श्लष्मलानुपशयं, प्तिपरीिोपशयं ि श्लष्मणाऽपस्मरन्िं
31-03-2022 70
TRIDOSHAJA APASMARA
• सिैरिैेः समस्िैस्िु प्तलङ्गैज्ञेयप्तिदोषर्ेः|
• सिााकृप्तिेः सप्तन्नपािादपस्मार इिागिेः|
स र्न्िुं पाियत्याशु प्तिना बीभत्सिप्तष्टिैेःCh.Su24
• Tridoshaja Murcha also owns similar features of apasmara devoid of
bhibhatsachesta.
31-03-2022 71
Vegakala
• पक्षाद्वा द्वादशािाद्वा मासाद्वा कुप्तपिा मलाेः|
अपस्माराय कुिाप्तन्ि िगं प्तकप्तञ्िदर्ान्िरम् Ch.Chi 10/13
• 12 - Vata
• 15- pitta
• 30- Kapha
• प्तकप्तञ्िदर्ान्िरप्तमप्ति प्तकप्तञ्ित्कालान्िरं िगं कुिाप्तन्ि, स्िोककालान्िरप्तमप्ति यािि्
• Time of vega is not fixed, may occur accordingly nidana sevana leading to vyakta of leena dosha.
31-03-2022 72
Cont..
• What are the factors which influence vegas?
• ऋत्ििोरारदोषाणां मनसि बलाबलाि्|
कालमर्ािशाच्िैि ज्िरस्िं िं रपद्यि Ch.Chi 3/75
31-03-2022 73
12. DISCUSSION ON VIKARA PRAKRUTI
• ित्िार इप्ति ििनमागन्िुसम्प्बन्धऽप्यपस्माराणां ििुष्करप्तिपादनार्ाम्; अपस्मारो प्ति नोन्मादिि् स्ििन्रणागन्िुना प्तक्रयि| Ch.Ni
8/1
• िषामागन्िुरनुबन्धो भित्यि कदाप्तिि्, िमुत्तरकालमुपदक्ष्यामेः|
िस्य प्तिशषप्तिज्ञानं यर्ोक्तप्तलङ्गैप्तलाङ्गाप्तध्यमदोषप्तलङ्गानुरूपपं ि प्तकप्तञ्िि्|Ch.Ni8/9
• In all doshaja apasmara Agantu influence persists. The features are more severe
compared to doshaja apasmara varieties and the agantuja induced apasmara
features are quite different from doshaja.
31-03-2022 74
Cont…
• सिाापस्मार भूिसम्प्बन्धो भिप्ति, न ि स्ििन्रोऽपस्मारो भौप्तिको भििीप्ति दशायप्ति Ch.Ni 8/9 chakrapani – all
varieties of Apasmara have relation with butha origin, but swantantra apasmara
i.e., alone bhutaja apasmara never occurs. Thus, agantuja apasmara is not
considered as variant of apasmara types.
• Apasmara Vegas occur suddenly and subside on their own without treatment. On
this account some consider apasmara as agantu roga and not Doshaja Roga.
31-03-2022 75
• Acharya dalhana quotes few school of opinion that apasmara is not doshaja vyadhi
and reasons provided are :
अननममत्तागमात् अकारणोत्िादनात्
गमनादकृ तेऽवि िेत्यत्र ‘प्रतीकारे’ इनत शेष ;तेन प्रतीकारे अकृ तेऽवि
व्याधेगतमनादुिशमाददत्यर्थत
आगमाच्िेनत स्वकीयात्; न िुनश्िेतरस्मात्, तत्र दोषजत्वेनािस्मारस्य दमशततत्वात्
31-03-2022 76
Justification by Acharya Dalhana to consider apasmara as
doshaja vyadhi
• क्रमोपयोगािोषाणां - िमोियोगाद्दोषाणाममनत सञ्जियाददिमेण दोषाणाां ववकारजननयोगाददत्यर्थत
• क्षप्तणकत्िाि् – तर्था सवतिाररषदत्वादायुवेदस्य सौगतमतमवलम्ब्य ‘गमनादकृ तेऽवि ि’ इत्यस्य
हेतोननतराकरणाय हेतुमाह- क्षणणकत्वात्तर्थव िेनत
• आगमाद् - आगमाच्िेनत; स्वतरत्रात् िरतरत्राच्िेत्यर्थत
• ववश्वरूपप्याच्ि - समस्तानाां वातवित्तश्लेष्मणाां मनोदोषयो रजस्तमसोश्ि रूिां नानाप्रकारां मलङ्गां
यस्यािस्मारस्य स तर्था, तद्भावो वश्वरूप्यां तस्मात्
31-03-2022 77
Cont…
• Seeds deposited on the earth do not sprout in the rainy season, but wait for the
arrival of autumn season when only they sprout. Similarly vitiated doshas wait for
opportune time to manifest.
• अपस्मारो महाव्यातिस् स्माद्दोषज एि ु|
31-03-2022 78
13. SADHYAASADHYATA
• सिैरिैेः समस्िैस्िु प्तलङ्गैज्ञेयप्तिदोषर्ेः|
अपस्मारेः स िासाध्यो येः क्षीणस्यानिि येः| Ch.Chi10/12
• When tridoshaja apasmara exhibits with all lakshanas.
• क्षीण of shareera due to course of disease.
• अनि – Chronic course of disease.
• र्लाप्तवनिुमशैल्यो प्तिषम्यि िं सदा|
रक्षदुन्माप्तदनं िैि सद्येः राणिरा प्ति ि Ch.Chi 10/
• Jala,Agni, near tree to be protected from these places, because vegas near them leads to
sadhyopraanhara
31-03-2022 79
Apasmara as Maharoga
• िािव्याप्तधरपस्मारी कुष्ठी शोफी िर्ोदरी|
गुल्मी ि मधुमिी ि रार्यक्ष्मी ि यो नरेः|
अप्तिप्तकत्स्या भिन्त्यि बलमांसक्षय सप्ति|
अन्यष्िप्तप प्तिकारषु िान् प्तभषक् पररिर्ायि्| Ch.In 9/9
• Prognosis of Eight multi factorial disease is enlisted under mahavyadhi. So, if the
patients present with Apasmara lakshanas associated with Bala and mamsa kshaya
then disease is considered as Achikitsya.
31-03-2022 80
Arista lakshanas
• असत्तमेः पर्शयप्ति येः शृणोत्यप्यसिेः स्िनान् |बिून् बिुप्तिधान् र्ारि् सोऽपस्मारण बध्यि||२२||
मत्तं नृत्यन्िमाप्तिध्य रिो िरप्ति यं नरम्| |स्िप्न िरप्ति िं मृत्युरपस्मारपुरेःसरेः| Ch.In5/ 23
• One who perceives darkness even darkness is absent around environment and
visual hallucinations(hears sounds when there is no real sound ) In dream, a
person who sees himself dancing with ghosts while in intoxication with his head
upside down, will be taken away by death getting affected with epilepsy.
.
31-03-2022 81
14. DIFFERENTIATION OF APASMARA FROM SIMILAR
OTHER LAKSHANAYUKTA VYADHI
• Mada murcha and sanyasa are mohaaavastha which is succeeding in order.
• िायुेः - मनो प्तिक्षोभ, सञ्ज्ञां सम्प्मोि
• प्तपत्त कफ- मनो प्तिक्षोभ, सञ्ज्ञां नयत्याकुलिां
• दोषषु मदमूच्छाायाेः कृििगषु दप्तिनाम्|
स्ियमिोपशाम्प्यप्तन्ि सन्न्यासो नौषधैप्तिाना
31-03-2022 82
• प्तिना बीभत्सिप्तष्टिैेः is the differentiating lakshana. Sanyaasa is exactly opposite to
apasmara
• Apatantraka धनुिान्नमयद्गाराण्याप्तक्षपन्मोियत्तर्ा, स्िब्धाक्षोऽर्
• उर उप्तत्क्षप्यि मन्या स्िब्धा रीिाऽिमृद्यि|| दन्िानां दशनं र्ृम्प्भा लालास्रािेः सिावरिेः| र्ाििगो प्तनिन्त्यष िैकल्यं िा प्तनयच्छप्ति”
(ि. प्ति. २८)
• In bahiryaama though few lakshanas mimic apasmara the vega occurs induces
vikalata of shareera, धनुस्तम्भां which is unique feature of bahiryaama not found in
apasmara
31-03-2022 83
15.CONCLUSION
• Samprapti of apasmara occurs in two platform, one in vegakaalaavastha and other in
avegakaala.
• Apasmaara is tridoshaja,Dwimanasadoshaja Marmaashrita, Madyamaroga marga,
Gruhaavesha and Deerghakalanubandi roga.
• Smriti nasha, Tamah pravesha and Bheebhatsachesta are the cardinal features.
31-03-2022 84
Cont….
• Apasmara is one such roga where samprapti is focused on leena doshas and under
topic of vega oriented also apasmara is one among .Importance of vega oriented
vyadhis are influence of nidana, dosha Avastha and gati of same.
• All acharyas of Brihat-trayi has same opinion almost, where Leena dosha is attribution
by chakrapani for apasmara roga.
• यथोऽा आियनायोगोलकन सन् िन दािारस्य कटाहादिः सन् ापिः| आिारण च कटाहातदना सन् िनाियस्य घव ादिः सन् ापिः|
दिं रागादयो द्वयं रुजन् तत न्याय्यम . With above reference apasmara can be concluded
that Apasmara is ubhayashrita roga.
31-03-2022 85
DISCUSSION
विनशन्क्तमवप िाधत्ते, यशश्िाभभिीपयनत,
पूवषश्रुते ि सन्िेहवतिः पुनिः
श्रवणाच्ुतसांशयमपकर्षनत
31-03-2022 86
THANK YOU
31-03-2022 87

Mais conteúdo relacionado

Mais procurados (20)

Sandhivata (osteoarthritis)
Sandhivata (osteoarthritis)Sandhivata (osteoarthritis)
Sandhivata (osteoarthritis)
 
Kshira basti
Kshira bastiKshira basti
Kshira basti
 
Virechana Karmukata
Virechana KarmukataVirechana Karmukata
Virechana Karmukata
 
Sthaulya chikitsa other than oral administration
Sthaulya chikitsa other than oral administrationSthaulya chikitsa other than oral administration
Sthaulya chikitsa other than oral administration
 
Abhyantara Snehana (internal oleation)
Abhyantara Snehana (internal oleation)Abhyantara Snehana (internal oleation)
Abhyantara Snehana (internal oleation)
 
Kamala - An Ayurvedic View
Kamala - An Ayurvedic ViewKamala - An Ayurvedic View
Kamala - An Ayurvedic View
 
Sthoulya & Karshya
Sthoulya & KarshyaSthoulya & Karshya
Sthoulya & Karshya
 
A presentation on vata rakta chikitsa ppt
A presentation on vata rakta chikitsa pptA presentation on vata rakta chikitsa ppt
A presentation on vata rakta chikitsa ppt
 
Pandu – a literature review.pptx
Pandu – a literature review.pptxPandu – a literature review.pptx
Pandu – a literature review.pptx
 
Gradhrasi
GradhrasiGradhrasi
Gradhrasi
 
4. importance and knowledge of dashavidha pariksha
4. importance and knowledge of dashavidha pariksha4. importance and knowledge of dashavidha pariksha
4. importance and knowledge of dashavidha pariksha
 
Sheetapitta, udarda and kotha
Sheetapitta, udarda and kothaSheetapitta, udarda and kotha
Sheetapitta, udarda and kotha
 
HRIDROGA.pptx
HRIDROGA.pptxHRIDROGA.pptx
HRIDROGA.pptx
 
Ppt aushadh sevana kala
Ppt aushadh sevana kalaPpt aushadh sevana kala
Ppt aushadh sevana kala
 
Rasayana
RasayanaRasayana
Rasayana
 
Prameha (Rogavastha)
Prameha (Rogavastha)Prameha (Rogavastha)
Prameha (Rogavastha)
 
Concept of shodhana
Concept of shodhanaConcept of shodhana
Concept of shodhana
 
Vamana ppt dr .p.murali krishna
Vamana ppt  dr .p.murali krishnaVamana ppt  dr .p.murali krishna
Vamana ppt dr .p.murali krishna
 
Nasya karma
Nasya karmaNasya karma
Nasya karma
 
Roga marga
Roga margaRoga marga
Roga marga
 

Semelhante a ppt apasmara.pptx

Padartha kala-ppt- notes
Padartha   kala-ppt- notesPadartha   kala-ppt- notes
Padartha kala-ppt- notesDrAbdulSukkurM
 
KAPHAJA ATISARA
KAPHAJA ATISARA KAPHAJA ATISARA
KAPHAJA ATISARA drchaithra
 
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDA
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDARITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDA
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDADrDivyalekshmiPS
 
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptx
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptxप्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptx
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptxTwinkle613131
 
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxRelevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxe-MAP
 
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENT
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENTOJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENT
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENTaarathihariharan2
 
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptx
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptxA.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptx
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptxDr komal Jadhav
 

Semelhante a ppt apasmara.pptx (17)

Padartha kala-ppt- notes
Padartha   kala-ppt- notesPadartha   kala-ppt- notes
Padartha kala-ppt- notes
 
Elucidating pakshaghata.pdf
Elucidating pakshaghata.pdfElucidating pakshaghata.pdf
Elucidating pakshaghata.pdf
 
PAKRUTI, DR KHALID
PAKRUTI, DR KHALIDPAKRUTI, DR KHALID
PAKRUTI, DR KHALID
 
KAPHAJA ATISARA
KAPHAJA ATISARA KAPHAJA ATISARA
KAPHAJA ATISARA
 
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDA
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDARITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDA
RITUCHARYA-SEASONAL REGIMENS OF AYURVEDA
 
ANALYSING SHLOKA.pptx
ANALYSING SHLOKA.pptxANALYSING SHLOKA.pptx
ANALYSING SHLOKA.pptx
 
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptx
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptxप्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptx
प्रमाण शारीर_mod [Autosaved].pptx
 
yoga raj guggulu
yoga raj gugguluyoga raj guggulu
yoga raj guggulu
 
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptxRelevance of poorvakarma in shodhana.pptx
Relevance of poorvakarma in shodhana.pptx
 
Vrana
VranaVrana
Vrana
 
PRAMEHA CHIKITSITAM.pptx
PRAMEHA CHIKITSITAM.pptxPRAMEHA CHIKITSITAM.pptx
PRAMEHA CHIKITSITAM.pptx
 
SWASTHA CHATUSHKA.pptx
SWASTHA CHATUSHKA.pptxSWASTHA CHATUSHKA.pptx
SWASTHA CHATUSHKA.pptx
 
Questioning.pptx
Questioning.pptxQuestioning.pptx
Questioning.pptx
 
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENT
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENTOJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENT
OJAS - THE VITALITY & CORE ESSENCE,AND VIGOUR FOR NOURISHMENT
 
RASAYANA.pptx
RASAYANA.pptxRASAYANA.pptx
RASAYANA.pptx
 
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptx
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptxA.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptx
A.Hr.Su 7 - 19 TO 20.pptx
 
D06_SVCMahatmyam_v1.pdf
D06_SVCMahatmyam_v1.pdfD06_SVCMahatmyam_v1.pdf
D06_SVCMahatmyam_v1.pdf
 

Mais de AyurvedaSamhithaandS

A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANI
A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANIA COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANI
A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANIAyurvedaSamhithaandS
 
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta AyurvedaSamhithaandS
 
A comparative study on samprapti of swasa roga
A comparative study on samprapti of swasa rogaA comparative study on samprapti of swasa roga
A comparative study on samprapti of swasa rogaAyurvedaSamhithaandS
 
Comparative study of udara samprapti
Comparative study of udara sampraptiComparative study of udara samprapti
Comparative study of udara sampraptiAyurvedaSamhithaandS
 
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti Nyaya
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti NyayaSuchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti Nyaya
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti NyayaAyurvedaSamhithaandS
 
Comparative Study on Samprapti of Raktapitta
Comparative Study on Samprapti of RaktapittaComparative Study on Samprapti of Raktapitta
Comparative Study on Samprapti of RaktapittaAyurvedaSamhithaandS
 
Comparative Study on Samprapti of Pandu
Comparative Study on Samprapti of PanduComparative Study on Samprapti of Pandu
Comparative Study on Samprapti of PanduAyurvedaSamhithaandS
 
Comparative study of Kamala vis-a-vis Brihatrayi
Comparative study of Kamala vis-a-vis BrihatrayiComparative study of Kamala vis-a-vis Brihatrayi
Comparative study of Kamala vis-a-vis BrihatrayiAyurvedaSamhithaandS
 
Kakadanta pareeksha & santana nyaya
Kakadanta pareeksha & santana nyayaKakadanta pareeksha & santana nyaya
Kakadanta pareeksha & santana nyayaAyurvedaSamhithaandS
 
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya Nyaya
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya NyayaNa prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya Nyaya
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya NyayaAyurvedaSamhithaandS
 
4. seminar prameha samanya samprapti
4. seminar prameha samanya samprapti4. seminar prameha samanya samprapti
4. seminar prameha samanya sampraptiAyurvedaSamhithaandS
 
Significance of shringa grahika nyaya ppt
Significance of shringa grahika nyaya pptSignificance of shringa grahika nyaya ppt
Significance of shringa grahika nyaya pptAyurvedaSamhithaandS
 

Mais de AyurvedaSamhithaandS (18)

kusta chikitsa.pptx
kusta chikitsa.pptxkusta chikitsa.pptx
kusta chikitsa.pptx
 
A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANI
A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANIA COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANI
A COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF GRAHANI
 
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
Comparative Study on Samprapti of Vatarakta
 
A comparative study on samprapti of swasa roga
A comparative study on samprapti of swasa rogaA comparative study on samprapti of swasa roga
A comparative study on samprapti of swasa roga
 
Ghunakshara nyaya
Ghunakshara nyaya Ghunakshara nyaya
Ghunakshara nyaya
 
Comparative study of udara samprapti
Comparative study of udara sampraptiComparative study of udara samprapti
Comparative study of udara samprapti
 
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti Nyaya
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti NyayaSuchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti Nyaya
Suchkatah Nyaya & Chatrinogacchanti Nyaya
 
Comparative Study on Samprapti of Raktapitta
Comparative Study on Samprapti of RaktapittaComparative Study on Samprapti of Raktapitta
Comparative Study on Samprapti of Raktapitta
 
Comparative Study on Samprapti of Pandu
Comparative Study on Samprapti of PanduComparative Study on Samprapti of Pandu
Comparative Study on Samprapti of Pandu
 
Samprapti of Shotha
Samprapti of Shotha   Samprapti of Shotha
Samprapti of Shotha
 
Shilaputraka Nyaya
Shilaputraka Nyaya Shilaputraka Nyaya
Shilaputraka Nyaya
 
Kapinjala Nyaya
Kapinjala Nyaya Kapinjala Nyaya
Kapinjala Nyaya
 
Comparative study of Kamala vis-a-vis Brihatrayi
Comparative study of Kamala vis-a-vis BrihatrayiComparative study of Kamala vis-a-vis Brihatrayi
Comparative study of Kamala vis-a-vis Brihatrayi
 
Kakadanta pareeksha & santana nyaya
Kakadanta pareeksha & santana nyayaKakadanta pareeksha & santana nyaya
Kakadanta pareeksha & santana nyaya
 
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya Nyaya
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya NyayaNa prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya Nyaya
Na prustavo guravo vadanti nyaya & Kedarakulya Nyaya
 
4. seminar prameha samanya samprapti
4. seminar prameha samanya samprapti4. seminar prameha samanya samprapti
4. seminar prameha samanya samprapti
 
Gobalivardha nyaya
Gobalivardha nyayaGobalivardha nyaya
Gobalivardha nyaya
 
Significance of shringa grahika nyaya ppt
Significance of shringa grahika nyaya pptSignificance of shringa grahika nyaya ppt
Significance of shringa grahika nyaya ppt
 

ppt apasmara.pptx

  • 2. COMPARATIVE STUDY ON SAMPRAPTI OF APASMARA ROGA WSR BRUHATRAYEE 31-03-2022 2
  • 3. Presenter, Dr.Darshini R 1st year PG scholar Department of Ayurveda Samhita and Siddhanta. Government Ayurveda Medical College and Hospital. Mysuru Under the guidance of, Dr.Shreevatsa Professor and Head Department of Ayurveda Samhita and Siddhanta. Government Ayurveda Medical College and Hospital. Mysuru 31-03-2022 3
  • 4. CONTENTS 1.INTRODUCTION 2.MYTHOLOGICAL ORIGIN OF APASAMARA 3.REFERENCES OF APASMARA SAMPRAPTI 4.RELEVANCE OF THE POSITION OF APASMARA IN VARIOUS SAMHITAS 5.ETYMOLOGY OF THE WORD APASMARA NIDANA ANALYSIS 6.DEFINITION OF APASMARA 7.NIDANAANALYSIS 8. SAMANYA SAMPRAPTI ANALYSIS 9. POORVARUPA ANALYSIS 10.LAKSHANAANALYSIS 11. VISHESHA SAMPRAPTI ANALYSIS 12. DISCUSSION ON VIKARA PRAKRUTI 13. SADHYAASADHYATA 14. DIFFERENTIATION OF APASMARA FROM SIMILAR LAKSHANAYUKTA VYADHI 15.CONCLUSION. 31-03-2022 4
  • 5. 1. INTRODUCTION • Samprapti is one among nidana panchaka. Nidana, poorvaroopa,roopa, upashaya are quite easy to elicit whereas, Samprati as a phenomenon need accurate textual understanding is in need, though in few circumstances nidana and doshas involvement are same it’s the samprapti which makes difference to specific disease. • Acharya charaka quotes सम्प्राप्तिर्ााप्तिरागप्तिररत्यनर्ाान्िरं व्याधेःCh.Ni1/11, Chakrapani comments जात िः जन्म, आगत तहि उत्पादकारणस्य व्यातिजननपयिन् ं गमनम्, सम्प्रात््यागत जात ्दैद्यर्थोऽर्तीितय सा व्याििः सम्प्रातिररत्यर् 31-03-2022 5
  • 6. Cont… • Acharya sushruta has not set any direct definition, but while explaining each disease specific samprapti has been explained and how it is relatable to each vyadhi. • Acharya vagbhata says “यथोऽादुष्टन दोषण यथोऽा चानुतिसपि ा| तनिवितिरामयस्यासौ सम्प्रातिजाित रागत िः” (िा. तन.1/8 न यथोऽादुष्टन दोषण यथोऽा चानुतिसपि ा-दहमनुिाि ा सतन्नि्ति्षण गच्छ ा, रत्यामयं िा तनिवितििः- तनष्पतिरुद्भि इत याि ्, तनतदिष्टा सा सम्प्रातििः| 31-03-2022 6
  • 7. Cont… • Rogas dealt by Acharyas are of either Shareerajaashraya and Manaashraya or both. • The prevalence of ubhayasharita rogas are more, these type rogas seek special attention because of wide spectrum boundary of its affect. • Apasmara is one such disease which has high impact on the quality of life of the affected person and also results discrimination in education, employment and social acceptance. 31-03-2022 7
  • 8. 2.MYTHOLOGICAL ORIGIN OF APASAMARA • प्तिप्तिधभूिाशुप्तिसंस्पशाादपस्माराणां Ch.Ni8/ During Daksha yagna destruction, the origin of various haunting cemeteries or devouring human beings and unclean substances contact has led to apasmaara roga. According to Hindu mythology Apasmara is a dwarf who represents spiritual ignorance and nonsensical speech. He is also known as Muyalaka or Muyulakan. Lord Shiva adopted the form of SriNataraja and performed the cosmic dance of Tandava, thereby suppressed Apasmara by crushing him with his right foot. 31-03-2022 8
  • 9. REFERECE OF DETAILED APASMARA VYADHI AND CHIKITSA चरकसंतह ा तनदानस्थोऽानम् 08. अपस्मारतनदानम् िरकसंप्तििा प्तिप्तकत्सास्र्ानम् 10. अपस्मारप्तिप्तकप्तत्सिम् सुश्रुिसंप्तििा उत्तरिन्रम् 61 अपस्माररप्तिषधाध्यायेः अष्टाङ्गहृदयम् उत्तरस्र्ानम् 07 अपस्माररप्तिषधाध्यायेः अष्टाङ्गसङ्रिेः उत्तरस्र्ानम् - 10. अपस्माररप्तिषधेः 31-03-2022 9
  • 10. 4.RELEVANCE OF THE POSITION OF APASMARA IN VARIOUS SAMHITAS • उन्मादानन्िरं रागुत्पत्तािपस्मारोत्पादादपस्मारप्तनदानमुच्य | Ch.Ni8/1 • आद्युत्पत्तािुन्मादन सिोत्पन्नत्िादुन्मादमनु अपस्मारप्तिप्तकप्तत्सिमुच्यि|Ch.Chi 10/1 Soon after origin of unmada roga, very next chance of disease occurance is apasamara because of samanya hetu. 31-03-2022 10
  • 11. Cont…. • अमानुषोपसगारप्तिषधानन्िरं मनेःरदुप्तष्टसामान्याि् रिप्तिप्तकप्तत्सिस्याराप्तप शस्ित्िादपस्माररप्तिषधारम्प्भेः|Su.Utt 61/01 • मूरकृच्रानन्िरं मूरकृच्र रप्तिक्षणमल्पाल्पंमििोऽसम्प्यगािमननाशौिादमानुषोपसगासम्प्भािनायाममानुषर्न्यव्याप्तधरप्तिषधारम्प्भो युक्त इत्यि आि| Su. Utt 60/01 • In previous chapter अमानुषोपसगारप्तिषधा - अमानुषा दिाप्तदरिाेः अमानुषाप्तण भूिाप्तन, very first, direct relationship of roga and manas occurs, perhaps with common Manas dusti apasmara is explaind first. • Moreover, Ashuchi is main cause for previous chapter which also holds good cause for apasamara roga than compared to unmada. 31-03-2022 11
  • 12. • भूिसमानििुत्िाप्तदप्तभप्तित्तोपप्लिसामान्याप्तच्िप्तकत्सासामान्याच्ि भूप्तिप्तिप्तकत्साया अनन्िर एिोन्मादापस्मारयोप्तनाणाय As.San Utt 9/1 • Bhutaadi leads to affliction of mind, which is common cause of unmada and apasmara. Even at level of chikitsa they all above are similar 31-03-2022 12
  • 13. 5.ETYMOLOGY OF THE WORD APASMARA • अपशब्दो गमनार्ाेः, स्मारेः स्मरणं, अपगिेः स्मारो यप्तस्मन् रोग सोऽपस्मारेः| Su.Ut 61/2 • Apasmara is so called because of Smriti Apagamana – loss of capacity to recognize things, power of remembrance being the important feature. • स्मृप्तिभूािार्ाप्तिज्ञानमपि पररिर्ान | अपस्मार इप्ति रोक्तस्ििोऽयं व्याप्तधरन्िकृि्| Su.Ut61/3 • Apasmaara is defined as a state in which loss of previously perceived memory and disease holds capacity of ending one’s life. • स्मृिरपायो-प्तिनाशेः, अपस्मार उच्यि| As.Utt 7/1 • Stage of memory power loss. 31-03-2022 13
  • 14. 6.DEFINITION OF APASMARA • स्मृिरपगमं रािुरपस्मारं प्तभषप्तविदेः| िमेःरिशं बीभत्सिष्टं धीसत्त्िसम्प्प्लिाि्| Ch.Chi 10/3 • बीभत्सिष्ट स्मृत्यपगमादौ ि ििुमाि- धीसत्त्िसम्प्प्लिाप्तदप्ति| सम्प्प्लिेः प्तिभ्रमेः, स्िरूपपान्यर्ात्िप्तमप्ति यािि्, बीभत्सिष्टप्तमप्ति िमेःरिशन ज्ञानाभाित्िाद्बीभत्सिष्टा फनिमनाङ्गप्तिक्षपणाप्तदका यप्तस्मन्नुपगि िं बीभत्सिष्टम्| • When a person loses his consciousness, power of discrimination, alteration in behaviour and perception, not under voluntary control. • स्मृत्यपायो ह्यपोस्मारेः स धीसत्त्िाप्तभसंप्लिाि्| As.Utt • Because of dhee, satwa samplava - smritiharana occurs, this phenomenon named as apasmaara. 31-03-2022 14
  • 15. 7.NIDANAANALYSIS रजस् मोभ्यामुपह च सामुद्रान् तिषमबहुदोषाणां समलतिकव ोपतह ान्य्ुचतन्यभ्यिहारजा ातन ि्षम्प्ययुक्तनोपयोगतितिनोपयुञ्जानानां न्ररयोगमतप च तिषममाचर ामन्याश्च ्रतरचष्टा तिषमािः समाचर ामत्युपक्षयाद्वा चरर ािः कामक्रोिीयलोीमोहहषि्ोकतचन् ोद्वगातदतीिः सहसा्तीपूरयतन् , Ch.Ni 8/4 31-03-2022 15
  • 16. Classification of Nidana Asamtendriyartha samyoga Pragnaaparadha Parinaama समलप्तिकृिोपप्तििान्यशुिीन्य्यि िारर्ािाप्तन समलप्तिकृिोपप्तििान्यशुिीन्य्यििारर्ािाप्तन उपक्षया िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ा नानां िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ानानां उद्भ्रान्िप्तिषमबिुदोषाणां कामक्रोधभयलोभ मोहहर्षशोकचिन्तोद्वेगा दिभभिः रर्स्िमो्यामुपििििसा - - शरीरिष्टा प्तिषमाेः िन्ररयोगमप्तप ि प्तिषममािरिा - 31-03-2022 16
  • 17. रर्स्िमो्यामुपििििसा Ch.Ni8/4 • प्तनयिस्त्िनुबन्धो रर्स्िमसोेः परस्परं, न ह्यरर्स्कं िमेः रििाि • Rajasika and tamasika prakruti are easily prone. • दुेःखकारणं भिप्ति • Chirakalapariklista punarvartaka jwara affect leads to heenachetas and durbala shareera. रज is of Chala guna which is of Vata pradhana. म is of Moha which is kapha pradhana. रार्सं सदोषमाख्यािं रोषांशत्िाि् िामसमप्तप सदोषमाख्यािं मोिांशत्िाि 31-03-2022 17
  • 18. Cont… उद्रान् तिषमबहुदोषाणां • अरोद्भ्रान्ित्िनोन्माप्तगात्िं - िगेः रिृत्त्युन्मुखत्िं • प्तिषमत्िन कदाप्तिदपस्मारिगकिृात्िं दर्शयाि  बिुदोषाणां – in Ch.Su 16/13-14 • श्लष्मप्तपत्तसमुत््लशो • अबुद्चधत्व, अवसािको मनोऽवसाििः Hikk- a veghod -eerana Shwa -sa kasa Apata ntrak- a udavart -a 31-03-2022 18
  • 19. समलतिकव ोपतह ान्य्ुचतन्यभ्यिहारजा ातन • “मन्द्ग्नौ मतलन्ीुिक्त् रपाकाद्दोषसञ्चयिः” (च. तच. 13) Apaka dosha sanchaya starts. • समलैेः अशुप्तिप्तभेः, प्तिकृिैेः िैरोप्तधकैेः, मला इप्ति दुष्टदोषसञ्ज्ञाेः; यदुक्तं - “मप्तलनीकरणान्मलाेः” इप्ति स्िास््य रत्यिायििुपररिारण बुप्तिदोषा प्तिषमशरीरन्यासाप्तद प्तिशुिािारािारा क्षीयमाणशरीरपोषणन िाािाप्तदकार केः 31-03-2022 19
  • 20. Cont… • एिम्ुच्य्यन्नम्ुतचत्िन ज्ञा ं मनस उपघा कत्िादामदूषकं ीित • प्त्लन्नगुरुपूप्तिपयुाप्तषिभोप्तर्नां प्तिषमाध्यशनरायाणां • प्तिषमाप्तिमारव्यायामसङ्क्षोप्तभिशरीराणां भयक्रोधशोकलोभमोिायासबिुलानाम् असमर्ािष्टानां शारीरमानसीनां नष्टस्मवत बुति. 31-03-2022 20
  • 21. Cont… • अदहताहारोपयोचगनाां पुनिः कारणतो न सद्यो िोर्वान्भवत्यपिारिः| न दह सवाषण्यपथ्यानन तुल्यिोर्ाणण, न ि सवे िोर्ास्तुल्यबलािः, न ि सवाषणण शरीराणण व्याचधक्षमत्वे समर्ाषनन भवन्न्त| िदि ह्यप्यं दशकालसंयोगिीयारमाणाप्तियोगाद्भूयस्िरमप्यं सम्प्पद्यि| स एि दोषेः संसृष्टयोप्तनप्तिारुिोपक्रमो गम्प्भीरानुगिप्तिरप्तस्र्िेः राणायिनसमुत्र्ो ममोपघािी कष्टिमेः प्तक्षरकाररिमि सम्प्पद्यि|ch.su 28/7 31-03-2022 21
  • 22. • Vikruta ahara leads to Dosha prakopa of all and they get lodged in gambhira dhatus like Majjadi, praanayatana like hridaya…, directly affects Marma and when dosha avastha attains deep status – roga becomes kastatamah and Kshiprakari • प्तििस्यानििारणयाऽप्तििसियाऽप्तिसियाऽप्तिमारिृिो दोषो र्लापूरिद्वृिेः स्िस्र्ानमाप्लाव्य स्र्ानान्िरं यािीप्ति युक्तम् CH.SU 28/32 31-03-2022 22
  • 23. िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनोपयुञ्र्ानानां • िैषम्प्ययुक्तनोपयोगप्तिप्तधनप्ति येः रकृप्तिकरणाप्तदरािारोपयोगप्तिप्तधिाक्तव्येः िन िैषम्प्ययुक्तन; िैषम्प्यं ि रकृत्यादीनामशस्ित्िं रकृप्तिगुरुत्िाप्तदप्तभेः कृिं ज्ञयम् • आिारस्य प्तिधािष्टौ प्तिशषा ििुसञ्ज्ञकाेः| शुभाशुभसमुत्पत्तौ िान् परीक्ष्य रयोर्यि्| CH.SU 28/42 • प्तिप्तधनप्ति सम्प्यगािारािारप्तिप्तधना - Shuddha rakta forms • नाप्तनष्टदशर्ैमानोप्तिघािकरैभाािैमानोप्तिघािं राप्नोप्ति Ch.Vi 1/ • कामक्रोधलोभमोिष्यााह्रीशोकमानोद्वगभयोपििमनसा िा यदन्नपानमुपयुज्यि, िदप्याममि रदूषयप्ति Ch.Vi 2/ 31-03-2022 23
  • 24. िन्ररयोगमप्तप ि प्तिषममािरिामन्याि शरीरिष्टा प्तिषमाेः समािरिामत्युपक्षयाद्वा 1.िन्रं शरीरं, िस्य पररपालनार्ं सद्वृत्तोक्तेः रयोगेः; शरीरिष्टाशब्दन िु गमनाप्तद गृह्यि • व्यिायाप्तिरर्ागरैेः प्तिषमादुपिाराच्ि • लङ्घनप्लिनात्यध्िव्यायामाप्तिप्तििप्तष्ट धािूनां सङ्क्षयाप्तच्िन्िाशोकरोगाप्तिकषाणाि्||१६|| दुेःखशय्यासनाि् क्रोधाप्तििास्िप्नाद्भयादप्तप| िगसन्धारणादामादप्तभघािादभोर्नाि्||१७|| ममााघािाद्गर्ोष्राश्वशीघ्रयानापिंसनाि् Ch.Chi28/ 31-03-2022 24
  • 25. Cont… 2.शरीरिष्टा – दिव्यायामेः, मनोव्यायामं - प्तिन्िनाप्तद व्यायामिास्यभाष्याध्िराम्प्यधमारर्ागरान् – Ch. Su 7/ Leads to Vata prakopa • What does Vata prakopa do?? मनो व्याहषियत , सिेतन्ियाण्युपहतन् , ीय्ोकमोहद्न्यात रलापाञ्जनयत | Ch.Su12/ एिानिंप्तिधांिान्यान् योऽप्तिमारं प्तनषिि| गर्ं प्तसंि इिाकषान् सिसा स प्तिनर्शयप्ति 31-03-2022 25
  • 26. 3.क्षयो धािुक्षयेः व्यायामोऽनशनं प्तिन्िा रूपक्षाल्परप्तमिाशनम्| िािािपौ भयं शोको रूपक्षपानं रर्ागरेः • कालो भूिोपघािि ज्ञािव्याेः क्षयिििेः • यदा पुरुषोऽप्तिमारं शोकप्तिन्िापररगिहृदयो भिप्ति, ईष्योत्कण्ठाभयक्रोधाप्तदप्तभिाा समाप्तिर्शयि, कृशो िा सन् रूपक्षान्नपानसिी भिप्ति, दुबालरकृप्तिरनािारोऽल्पािारो िा भिप्ति, िदा िस्य हृदयस्र्ायी रसेः क्षयमुपैप्ति; स िस्योपक्षयाच्छोषं राप्नोप्ति,Ch.Ni 6/ • कासाि् सञ्र्ायि क्षय इप्ति कासािािुक्षयो र्ायि • िीनमारमािारराप्तशं बलिणोपियक्षयकरम 31-03-2022 26
  • 27. • Nidanas mentioned are directing towards pragnaparadha which leads to tridosha prakopa and Buddhi vishamata.  उदीरणं गप्तिमिामुदीणाानां ि प्तनरिेः| सिनं सािसानां ि नारीणां िाप्तिसिनम्| कमाकालाप्तिपािि प्तम्यारम्प्भि कमाणाम्| प्तिनयािारलोपि पूज्यानां िाप्तभधषाणम्|| ज्ञािानां स्ियमर्ाानामप्तििानां प्तनषिणम्| परमौन्माप्तदकानां ि रत्ययानां प्तनषिणम्|| अकालादशसञ्िारौ मैरी सङ्प्त्लष्टकमाप्तभेः| इप्तन्ियोपक्रमोक्तस्य सद्वृत्तस्य ि िर्ानम्|| ईष्याामानभयक्रोधलोभमोिमदभ्रमाेः| िज्र्ं िा कमा यि् प्त्लष्टं प्त्लष्टं यििकमा ि| यच्िान्यदीदृशं कमा रर्ोमोिसमुप्तत्र्िम्| रज्ञापराधं िं प्तशष्टा ब्रुिि व्याप्तधकारणम Ch.Sha 1/108 31-03-2022 27
  • 28. Role of pragnaparadha • बुद्ध्या प्तिषमप्तिज्ञानं प्तिषमं ि रििानम्| रज्ञापराधं र्ानीयान्मनसो गोिरं प्ति िि् | Ch.sha 01/ • धीधृप्तिस्मृप्तिप्तिभ्रष्टेः कमा यि् कुरुिऽशुभम्| रज्ञापराधं िं प्तिद्याि् सिादोषरकोपणम् • ववर्माभभननवेशो यो ननत्याननत्ये दहतादहते| ज्ञेयिः स बुद्चधववभ्रंांशिः समां बुद्चधदहष पश्यनत • ववर्यप्रवणां सत्त्वां धृनतभ्रंांशान्न शक्यते| ननयन्तुमदहतािर्ाषद्धृनतदहष ननयमान्त्मका • तत्त्वज्ञाने स्मृनतयषस्य रजोमोहावृतात्मनिः| भ्रंश्यते स स्मृनतभ्रंांशिः स्मतषव्यां दह स्मृतौ न्स्र्तम्|| Ch.Sha 01/ • रज्ञापराधाद्ध्यप्तििानर्ाान् पञ्ि प्तनषिि| सन्धारयप्ति िगांि सिि सािसाप्तन ि| Ch.Su 28/39 31-03-2022 28
  • 29.  मद्यप्तनत्या प्तपपासालुमल्पस्मृप्तिमनिप्तस्र्िप्तित्तं िा Ch.Sha 8/  अपस्माररणं पुनेः कप्तलकलिशीला Ch.Sha 8/21 कप्तलेः िाप्तिकेः, कलिस्िु शारीरकेः When garbhini indulges in kalahasheela pravrutti, garbha prone for apasmara. So far enlisted do not directly leads to Apasmara, Dosha which has underwent dusti will be in leena avastha, when krodaadi vyanajka nidana indulgence occurs then the roga exhibits. • कामक्रोधभयलोभमोििषाशोकप्तिन्िोद्वगाप्तदप्तभेः – Vyanjaka iti preraka 31-03-2022 29
  • 30. • प्तिभ्रान्िबिुदोषाणामप्तििाशुप्तिभोर्नाि् रर्स्िमो्यां प्तििि सत्त्ि दोषािृि हृप्तद|| प्तिन्िाकामभयक्रोधशोकोद्वगाप्तदप्तभस्िर्ा| मनस्यप्तभिि नॄणामपस्मारेः रििाि| Ch.Chi 10/4-5 • Same nidanas dealt in nidanasthana is quoted in chikitsasthana to remind the concepts in concise form. 31-03-2022 30
  • 31. Nidana in Sushruta Samhita • प्तम्याप्तियोगप्तन्ियार्ाकमाणामप्तभसिनाि् | प्तिरुिमप्तलनािारप्तििारकुप्तपिैमालैेः || िगप्तनरिशीलानामप्तििाशुप्तिभोप्तर्नाम् | रर्स्िमोप्तभभूिानां गच्छिां ि रर्स्िलाम् | िर्ा कामभयोद्वगक्रोधशोकाप्तदप्तभभृाशम् | ििस्यप्तभिि पुंसामपस्मारोऽप्तभर्ायि | Su.Ut 61/6 • प्तम्याप्तियोगप्तन्ियार्ाकमाणामप्तभसिनाि् – leads to tridosha prakopa 31-03-2022 31
  • 32. Cont… • बलिप्तद्वरिाप्तिव्यायामव्यिायाध्ययनरपिनरधािनरपीडनाप्तभघािलङ्घनप्लिनिरणराप्तरर्ागरणभारिरण- गर्िुरगरर्पदाप्तिियाा • अनशनप्तिषमाशनाध्यशनिािमूरपुरीषशुक्रच्छप्तदाक्षिर्ूद्गारबाष्पिगप्तिघािाप्तदप्तभप्तिाशषैिाायुेः रकोप • क्रोधशोकभयायासो प्तपत्तं रकोप • प्तदिास्िप्नाव्यायामालस्यमधुराम्प्ललिणशीिप्तस्नवधगुरुप्तपप्तच्छलाप्तभष्यप्तन्द श्लष्मा रकोपमापद्यि| 31-03-2022 32
  • 33. तिरुिमतलनाहारतिहारकु तप ्मिल्िः • मतलन्दैद आहारतिहाराभ्यां सम्प्बध्य ; र मतलनाहारिः पूत द्वष्टामध्यपयुितष ािः, मतलनो तिहारो दृष्टादृष्टाथोऽििः स्मा ििचना ् ज्ञा व्यिःकलुषं मतलनम्| • Consumption of प्तिरुिमप्तलनािारप्तििार leads to सौमनस्यं तिपयियं, सिििा ुस्नहिःहर, ्रतर अपचयिः  कु तप ्मिल्ररत्यर मला िा तपिश्लष्माणो रजस् मसत च, दहमतलनतकरणादुच्यन् 31-03-2022 33
  • 34. िगतनग्रह्तलानामतह ा्ुतचीोतजनाम् • वेगा ववण्मूत्रादीनाां तेषाां वेगानाां ननग्रहो धारणां, तत्र शीला वेगननग्रहरता | स्वभावतिः प्रवृत्तानाां, प्रकृ त्यैव स्वाशयच्युतानाभमत्यर्षिः| एतेनैतेऽप्रवृत्ता बलान्नोिीरणीया इनत सूियनत वातववण्मूत्रजृम्भाश्रुक्षवोद्गारवमीन्द्रिय | व्याहरयमानरुददतरुदावतो ननरुच्यते|| Su.utt55/04 • अदहताशुचिभोन्द्जनाममनत यद्यप्येषोऽर्थो ववरुद्धममलनाहारात् इत्यनेनव प्राप्त | व्याचधभमन्न्ियिौबषल्यां मरणां िाचधगच्छनत | ववरुद्धरसवीयाषणण भुञ्जानोऽनात्मवान्नरिः 31-03-2022 34
  • 35. रजस् मोतीीू ानां गच्छ ां च रजस्िलाम् • िषां िायुगाप्तिमत्त्िाि् रसरणििुेः सत्यप्यिैिन्य | स प्ति रर्ोभूप्तयष्ठेः; रर्ि रििाकं सिाभािानाम् • रर्ोबिुलो िायुेः- रर्ोबिुलो िायुिलत्िाि् • िमोबिुला पृप्तर्िी- िमोबिुला पृप्तर्िी अत्यन्िािरकत्िाि् • रजस्वलाां दृष्टाततवाम्– Vataprakopaka kaala and Aartava in Aagneya pradhana, Shukra is Soumya bhava, when indulged in coapulation the Aagneya bhava may destroy shukra and its path. 31-03-2022 35
  • 36. Nidana in Astanga sangraha • िषां पुनरुन्मागागत्ि ििुेः - षातमत ्ारतरमानसानां दोषाणामुन्मागिगमन, • शमलं - ्मलं पापम् • प्तिकृिोपप्तििमप्तििम अनुप्तििमन्नपानप्तिप्तधप्तनरपक्षमािारर्ािमत्यु • उपक्षीणदिानां व्यिायव्याप्तधिगसमुद्गम • प्तिषमशरीरिष्टोपसिा - तिषमण ्ारतरणाङ्गन या चष्टा स्यािः सिा • Acharaya Vaghbhata has not mentioned specific hetu for apasmara, quoted to consider unmada hetu for apasmara roga. 31-03-2022 36
  • 37. Cont.. • दि प्तद्वर्गुरूपल्लङ्घनं - दिादतनामुल्लङ्घनं िा • रागद्वषर्प्तनिाप्तभराप्तधप्तभमानोप्तिघािो - राग-जतन ा आियो दतय ातदतिरहादयिः| द्वषजतन ा ीयादयिः| ्रातितीमिनोतिघा िः • प्तिषोपप्तिषगरोपयोगो - गरो-्नकसंयोगजतन ं तिषम् - कव तरमं ु तिषं गरसंतज्ञ ं नानातिि्रौषि्िः संयुक्त् िः तक्रय यिन च्च कव तरमं सम्प्योगि्ादा्ु िा हतन् तचराद्वा तचर राद्वा – Suggestive of dosha Chayapoorvaka dosha prakopa and leenavastha of doshas. • िायुना रप्तिलोमन स्िप्नप्तिन्िापरायणेः • One of upradava of garavisha., where gati of vata is in opposite direction 31-03-2022 37
  • 38. • र्ायिऽप्तभिि प्तित्त प्तिन्िाशोकभयाप्तदप्तभेः| उन्मादित्रकुप्तपिैप्तित्तदिगिैमालैेः| Manas which is afflicted with rajas and tamas, बुद्ध्यातदतिना्ातच्चि तचन् ाद्यतीह • थोऽोन्मादितच्चिदहग ्दरष्िः रकव तप ्िः सत्त्ि ह , हृदय व्याि • Consumption of nidana like chinta,shoka and bhayaadi leads to mala – refers to doshas. 31-03-2022 38
  • 39. 8.SAMANYA SAMPRAPTI ANALYSIS • दोषाेः रकुप्तपिा रर्स्िमो्यामुपििििसामन्िरात्मनेः श्रष्ठिममायिनं हृदयमुपसृत्योपरर प्तिष्ठन्ि, िर्प्तन्ियायिनाप्तन ि| िर िािप्तस्र्िाेः सन्िो यदा हृदयप्तमप्तन्ियायिनाप्तन िररिाेः कामक्रोधभयलोभमोििषाशोकप्तिन्िोद्वगाप्तदप्तभेः सिसाऽप्तभपूरयप्तन्ि, िदा र्न्िुरपस्मरप्ति| Ch.Ni 08/ • धमनीप्तभेः प्तश्रिा दोषा हृदयं पीडयप्तन्ि प्ति| सम्प्पीड्यमानो व्यर्ि मूढो भ्रान्िन ििसा| Ch.Chi 10/6 31-03-2022 39
  • 40. • Nidana sevana - Ahita acharana(since it is long term nidana )leads to doshas to settle in gambhira dhatus, Sarva dosha prakopa Agni dusti and Aama forms Tridosha prakopa, Rajas and tamas afflicted mind Hridaya seat of indriyaayatana- षडङ्गमङ्गं प्तिज्ञानप्तमप्तन्ियाण्यर्ापञ्िकम्| आत्मा ि सगुणििप्तिन्त्यं ि हृप्तद संप्तश्रिम् आश्रयोपघािनाप्तश्रिस्योपघािेः प्तसि एि 31-03-2022 40
  • 41. Leena avastha of doshas हृिये इन्न्ियायतनेर्ु ि लीनत्वेनावन्स्र्तािः Poorana of leenavastha doshas in Dhamanis[Anukta Manovaha Srotas], indriyaayatana When kaamaadi nidana sevana - Vyanjaka nidana Doshas comes to vyaktaavasta in both jnanedriya and karmendriya- अपस्मारिगयुक्तो 31-03-2022 41
  • 42. हस्तौ पािौ गुिोपस्र्ां वाचगन्न्ियमर्ावप ि| कमेन्न्ियाणण पञ्िैव पािौ गमनकमषणण|| • When Chala, Sheegra guna of vata aggravates and moves to above mentioned sthana and exhibits features. • Apasmara is also vyadhi occurs because of hridaya marmabhigata. 31-03-2022 42
  • 43. Samprapti Ghataka : During Vega kala • Dosha – कु तप ्मिल्ररत्यर मला िा तपिश्लष्माणो रजस् मसत च • Vata – Prana, Udana, Vyana and samana • Pitta – Sadhaka • Kapha, -Avalambaka &Tarpaka • Raja and Tamas • Dushya- Rasa,Rakta,majja & Manas. 31-03-2022 43
  • 44. Srotas • Pranavaha- बुद्चधहृियेन्न्ियचित्तधृक- deviation of functions • Annavaha- अप्तिमारस्य िाकाल िाप्तििस्य ि भोर्नाि्| अन्निािीप्तन दुष्यप्तन्ि िैगुण्याि् पािकस्य ि| Lakshanas- अनन्नाप्तभलषणमरोिकप्तिपाकौ • Rasavaha,- प्तिन्त्यानां िाप्तिप्तिन्िनाि् - अश्रिा िारुप्तििास्यिैरस्यमरसज्ञिा हृल्लासो • Raktavaha- प्तिदािीन्यन्नपानाप्तन,- तमसश्िानतिशषनम्, बुद्धेिः सम्मोहो • Majjavaha- ववरुद्धानाां ि सेवनात्- भ्रंमो मूच्छाष िशषनां तमसस्तर्ा| अरुर्ाां स्र्ूलमूलानाां पवषजानाां ि िशषनम ् 31-03-2022 44
  • 45. • Manovaha – Kamashokha bhayaadhi • Srotodusti-Atipravrutti & Vimargagamana. • Agni – jataraagni and dhatwaagni • Aama – Saama or Niraama. • Udhbhavastaana – Amashayaa samutthana • Sancharasthana- Sarvashareera. 31-03-2022 45
  • 46. Cont…. • Adhistana – Shareera and Manas. • Vyaktasthana- Jnanendriya and karmendriya. • Rogamarga – Madhyamarogamarga • Vyadhi swabhava – Kasta sadhya 31-03-2022 46
  • 47. Samprapti types • Sankhya samprapti - ित्िारेः • Vidhi samprapti – िािप्तपत्तकफसप्तन्नपाि • Pradhanya samprapthi – Tridoshaja Vatapradhana. • Vikalpa samprapti – chala, sheegra teekshna and sthimita guna of tridoshas are predominant. • Bala- kala samprapti - Vataja – In last part of night& early morning Pittaja – In mid night and afternoon Kaphaja – In morning & evening. 31-03-2022 47
  • 48. Samprapti in Sushruta samhita • सञ्ज्ञाििषु स्रोिेःसु दोषव्यािषु मानिेः | रर्स्िमेःपरीिषु मूढो भ्रान्िन ििसा || Su,Utt 61/7 Nidana sevana Tridosha, rajas and tamas- Khavaigunyata of sanjnavaha arotas avarana of doshas in sajnavahasrotas affect on manas मूढो रान् न 31-03-2022 48
  • 49. • Vitiated rajas and tamas does रर्सेः रििाकत्िाि् & िमस आिरणात्मकत्िाि् • द्वयोरप्तप स्रोिसोेः सूक्ष्माणां रिानानां बिुत्िाि् स्रोिेःप्तस्ित्युक्तम् – Though sanjnavaha srotas are two. Because of sukshma bhava they are innumerable. • उभयात्मकं बुद्ध्यात्मकं कमाात्मकं ि मनेः - भ्रान्िन ििसा leads to moha of buddhi • भ्रमिक्रारूपढस्यि भ्रमणम्, मूच्छाा ििनाच्युप्तिेः 31-03-2022 49
  • 50. • रर्ेःप्तपत्ताप्तनलाद्भ्रमेः | िमोिािकफात्तन्िा, प्तनिा श्लष्मिमोभिा • नात्यर्ं कुप्तपििाप्तप लीनो मागेषु प्तिष्ठप्ति | प्तनष्रत्यनीकेः कालन ििुमासाद्य कुप्यप्ति Su.Su 21/ • लीन एकिेशन्स्र्तिः- Soon after prakopa of doshas they won’t lead to prasaraavastha …doshas stays in particular region, thereby when nidana sevana continue and further prasara of doshas occurs, next staansamshraya with rasa,rakta and gambhira dhatus which produces poorvarupa when doshas gets adhistana in indriyas the lakshana manifests in vega kala. 31-03-2022 50
  • 51. Shatkriya kala • Sanchaya – in swasthana of doshas since tridosha prakopa exits, Raja and tamas wsr manas • Prakopa – Amaashaya • Prasara – Sajnavaha srotas and vatavaha, pittavaha and kaphavaha dhamanis • Staanasamshraya – Rasa,rakta majja,hridaya and indriyaatanas. • Vyakta – hasta,paada, mukha,Akshi 31-03-2022 51
  • 52. Astanga Hridaya • जायतेऽभभहते चित्ते चिन्ताशोकभयादिभभिः| उन्मािवत् प्रक ु वपतैन्श्ित्तिेहगतैमषलैिः| िि सत्त्ि हृप्तद व्याि संज्ञािाप्तिषु खषु ि| िमो प्तिशन् मूढमप्तिबीभत्साेः कुरुि प्तक्रयाेः| तर्थोरमादवन्द्च्ित्तदेहगतदोष प्रकृ वित - Consumption of nidana like chinta,shoka and bvhayaadi. leads to mala – refers to doshas - रजस्तमोवाताददमभ Afflicts manas(mind)- िि सत्त्ि संज्ञािातहषु स्रो िःसु व्यािषु सत्सु, जाय Avarana of doshas to hridaya and sajnavaha srotas. तन्द्स्मांश्ि जाते सनत मूढमनत सन्तमो-मोहां, ववशन्बीभत्सा - ननन्द्रदता , क्रिया क ु रुते 31-03-2022 52
  • 53. Cont… • When mano dusti occurs, the function of manas is hampered and the components associated with manas will also get dysfunctioned. • At samprapti level difference of opinion: • Acharya charaka : Prerequisite of upahata chetas by kama- krodhadi required. • Dhamanis and hridaya are dosha site. • Acharya sushruta : sanjnavaha srotas& manas – site for doshas • Acharya vagbhata – sanjnavaha srotas, hridaya& manas 31-03-2022 53
  • 54. 9.POORVARUPAANALYSIS • भ्रंूव्युिासिः सििमक्ष्णोिैकृिमशब्दश्रिणं लालाप्तसङ्घाणरस्रिणमनन्नाप्तभलषणमरोिकाप्तिपाकौ हृदयरिेः कुक्षराटोपो दौबाल्यमप्तस्र्भदोऽङ्गमदो मोिस्िमसो दशानं मूच्छाा भ्रमिाभीक्ष्णं स्िप्न ि मदनिानव्यधनव्यर्निपनपिनादीनीप्ति| Ch.Ni8/6 • अशब्दश्रवणममनत अववद्यमानशब्दश्रवणशब्दम्, आटोि गुडगुडाशब्दववशेषो वातजरय • Poorvarupa occurs because of dosha dushya sammurchana. Here majority of poorvarupa directing towards vata dosha pradhana Firstly, rasa dhatu is hampered since ashraya in hridaya, • भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्and लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः – Doshas in indriyaadhistana 31-03-2022 54
  • 55. • लालाप्तसङ्घाणरस्रिणमनन्नाप्तभलषणमरोिकाप्तिपाकौ हृदयरिेः कुक्षराटोपो दौबाल्य • Doshas in anutklista avastha has led to gambhiragata avastha of doshas, so majjadi- gambira and dusti of respected dhatu is found रुक् पिाणां भ्रमो मूच्छाा दशानं िमसस्िर्ा| अरुषां स्र्ूलमूलानां पिार्ानां ि दशानम् - मज्जरदोषा ्| • स्िप्न ि मदनिानव्यधनव्यर्निपनपिनादीनीप्ति- Vyadhi swabhavaja poorvarupa . 31-03-2022 55
  • 56. Sushruta Samhita • हृत्कम्प्पेः शून्यिा स्िदो ध्यानं मूच्छाा रमूढिा | प्तनिानाशि िप्तस्मंस्िु भप्तिष्यप्ति भिन्त्यर् Su.Ut 61/7 • Poorvaroopa is dosha- dushya sammurchana, vataadi dosha in apakavastha has led to dusti of rasa first हृत्पीडाकम्प्पशून्यिा- Rasa kshaya, • Nidranasha – vata prakopa • Murccha- मूच्छाा प्तपत्तिमेःराया • मूढसञ्ज्ञ ा नष्टसम्प्यग्ज्ञान ा • Tridosha sammurcchana with Rasa dosha is predominant. 31-03-2022 56
  • 57. Astanga Sangraha • रूपपमुत्पत्स्यमानऽप्तस्मन् हृत्कम्प्पेः स्नून्यिा भ्रमेः| िमसो दशानं ध्यानं भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्| अशब्दश्रिणं स्िदो लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः| अप्तिपाकोऽरुप्तिमूाच्छाा कुक्ष्याटोपो बलक्षयेः| प्तनिानाशोऽङ्गमदास्िृट् स्िप्न गानं सनिानम्| पानं िैलस्य मद्यस्य ियोरि ि मिनम् 31-03-2022 57
  • 58. • हृत्कम्प्पेः स्नून्यिा भ्रमेः अप्तिपाकोऽरुप्तिमूाच्छाा कुक्ष्याटोपो ऽङ्गमदास्िृट्– rasa pradoshaja vikara with tridosha predominance • स्िप्न गानं सनिानम् पानं िैलस्य मद्यस्य ियोरि ि मिनम् – dancing in dreams, drinking oil- alcohol and urinating the same., अशब्दश्रिणं – Rajas and tamas dusti on manas • भ्रूव्युदासोऽप्तक्षिैकृिम्and लालाप्तसङ्घाणकस्रुप्तिेः – Doshas in indriyaadhistana 31-03-2022 58
  • 59. 10. LAKSHANAANALYSIS • अपस्मारं पुनेः स्मृप्तिबुप्तिसत्त्िसम्प्प्लिाद्बीभत्सिष्टमािप्तस्र्कं िमेः रिशमािक्षि| Ch.Ni8/5  सम््लवादिनत ववकृ नतगमनात्– Perversion of smriti, buddhi & satva. o उप्लवो िुिःखागमिः, सवाषवस्र्ास्वनन्योऽहमहां स्रष्टा स्वभावसांभसद्धोऽहमहां शरीरेन्न्ियबुद्चधस्मृनतववशेर्राभशररनत ग्रहणमभभसम््लविः  द्बीभत्सिेष्ट – बीभत्सा फ े नवमनाङ्गभङ्गादिरूपा िेष्टा यन्स्मन् तद्बीभत्सिेष्टम्due to dearrangement of dhee & satva, loathsome expressions. तम प्रवेशोऽज्ञानसाधम्यातत्, equivalent to Jnana abhava i.e., loss of consciousness. आिप्तस्र्कं िमेःरिशप्तमप्ति कादाप्तित्कं िमेःरिशं; िमेःरिशोऽज्ञानसाधम्प्यााि् 31-03-2022 59
  • 60. Cont… • पर्शयत्यसप्तन्ि रूपपाप्तण- Visualizes non-existent forms, • पिप्ति रस्फुरत्यप्तप- falls down • प्तर्ह्वाप्तक्षभ्रूेः- tongue, eyes and eyebrows become tremulous • स्रिल्लालो - saliva discharge from his mouth • िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन् - involuntary movement of limbs. • दोषिग ि प्तिगि सुििि् रप्तिबुद्ध्यि- Gets up after above episode like getting up from sleep. Ch.Chi 10/8-9 31-03-2022 60
  • 61. • When the surge of doshas is over, wakes up as getting up from sleep. • First doshaadistana in manas – Rajas and tamas leads to smriti, buddhi and Satva Vibhrama • Why only thses 3??, Because Smriti is an integral part of buddhi and buddhi is of manas and atma then finally manas is the vital subject. • द्बीभत्सिष्ट- Hridaya is Ashrita of षडङ्गमङ्गं प्तिज्ञानप्तमप्तन्ियाण्यर्ापञ्िकम् • Indriya refers to both jnanedriya and karmendriya ,िस्िौ पादौ गुदोपस्र्ं िाप्तगप्तन्ियमर्ाप्तप ि and िक्षुेः श्रोरं घ्राणं रसनं स्पशान& any deviation of its action will be assessed by indriyadhistanas. • So, enlisted bhibhatsa chesta like प्तर्ह्वाप्तक्षभ्रूेः स्रिल्लालो िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन् is expressed. 31-03-2022 61
  • 62. Cont… • कृििगप्तष्िप्ति िगं कृत्िा क्षीणबलषु, िगो प्ति दोषाणां बलक्षयकारणं भिप्ति; यदुक्तं प्तिषमज्िर- “कृत्िा िगं गिबला” (प्ति. ३) इत्याप्तद| Ch.Su 24/42 – commentary Rationality behind gaining consciousness after episodes of discussed lakshanas are explained - Potency or optimal level of doshas reduces after vegas, so person gains consciousness. 31-03-2022 62
  • 63. Sushruta Samhita • प्तिप्तक्षपन् िस्िपादं - ववक्षक्षिन् इतस्तत क्षक्षिन्,- Involuntary movements of limbs, यन्द्स्मन् ववकारे ववक्षक्षिन् हस्तिादममत्याददिेष्ट सन् आतुर क्षक्षतौ ितनत स ववकारोऽिस्मार इनत प्रोक्त • प्तिप्तर्ह्मभ्रूप्तिालोिनेः - , ववन्द्जह्मभ्ू ववलोिन विभ्ूनेत्र ,- crooked eyebrows and abnormal gaze. • दन्िान् खादन् िमन् फनं - bites teeth, emits froath from mouth • प्तििृिाक्षेः- वववृताक्ष उच्छमलताक्ष - protruded eyes • पिि् प्तक्षिौ - falls down on ground • अल्पकालान्िरं िाप्तप पुनेः सञ्ज्ञां लभि सेः - After a short period regaining consciousness Su.Utt 61/9 31-03-2022 63
  • 64. • Astanga Sangraha • दन्िान् खादन् िमन् फनं िस्िौ पादौ ि प्तिप्तक्षपन्||३|| पर्शयन्नसप्तन्ि रूपपाप्तण रस्खलन् पिप्ति प्तक्षिौ| प्तिप्तर्ह्यप्तक्षभ्रुिो दोषिगऽिीि प्तिबुध्यि||४|| कालान्िरण स पुनिैिमि प्तििष्टि| As.Utt 7/1-4 • दोषिग चात क्रान् तिबुध्य -रकव त ं यात . • There is no as such difference while enlisting lakshanas between brihattrayees. 31-03-2022 64
  • 65. 11.VISHESHA SAMPRAPTI ANALYSIS • VATAJAAPASMARA – Nidana like रूपक्षाल्पशीिान्नप्तिरकधािुक्षयोपिासैरप्तनलोऽप्तििृिेः| leads to vata prakopa . Charaka sushruta vagbhata भीक्ष्णमिस्मररतां (sheegra/Ashukari) - - क्षणेन सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानम ् (Ruksha ) - मुहुमुषहुिः अपस्मरनत सांज्ञाां ि लभते उन्द्त्िन्द्ण्डताक्षम ् - उन्त्पन्ण्िताक्षिः असाम्ना ववलिरतम ् प्रलापिः ववस्वरां रुिन् कम्िते प्रदशेद्दरताउद्वमरतां फ े नम ्(Laghu and Chala ) वेपमानो िशन्िन्तान् श्वसन्फ े नां वमन्नवप वातात्स्फ ु रत्सन्क्र्िः प्रपतांश्ि श्वभसनत फ े नां वमनत कम्पते 31-03-2022 65
  • 66. Cont….. तिषमतिन ाङ्गुतलम्, अनितस्थोऽ पातणपादम्(chala ) हृतद ोदो व्यथोऽा दन् ान् द्त्याध्मा कन्िरिः परर ो तितक्षपत्यङ्गं तिषमं तिन ाङ्गुतलिः अनितस्थोऽ चपलपरुषरूक्षरूपदत्िनं ब्रूयाप्तद्वकृिं सत्त्िं कृष्णं मामनुधािप्ति कृष्णमीक्षि||११|| िपलं परुषं रूपपं प्तिरूपपं प्तिकृिाननम् अरुणपरुषश्यािनखनयनिदनत्िचम् Vikruta bhava of vata रूपक्ष्र्शयािारुणाप्तक्षत्िङ्नखास्येः िा लानुप्यं, तिपरत ोप्यं - - अतीवाध्मातग्रीवम्, आववद्धमशरस्क ां - आववध्यनत मशरो 31-03-2022 66
  • 67. PITTAJA APASMARA • अर्ीणाकट्िम्प्लप्तिदाह्यशीिैभोज्यैप्तििं प्तपत्तमुदीणािगम् • चयपूििकत्िन तपिस्य महान् ं कोपं द्ियत अभीक्ष्णमिस्मररतां वित्तादवि दह वायु शीघ्रकारी भवनत| अिस्मरनत वित्तेन मुहु सांज्ञा ि ववरदनत|| क्षणेन सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानम ् वपत्तािवप दह वायुिः शीघ्रकारी भवनत| मुहुिः सांज्ञा अवक ू जरतम ् क ू जनां , 31-03-2022 67
  • 68. आस्फालयरतां भूममां धुरवरनङ्गानन, ववह्वल हररतहाररिताम्रनखनयनवदनत्विां तृट्तापस्वेिमूच्छाषतो, तृट् वपपासा पीतफ े नाक्षक्षवक्रत्वगास्पा लयनत मेदिनीम ् रुचधरोक्षक्षतोग्रभरवादीप्तरुवषतरूिदमशत भैरवािी्तरुवर्तरूपिशी तृर्ान्न्वतिः सतृष्णोष्णानलव्याप्तलोकदशी ब्रूयाद्ववकृ तां सत्त्वां पीतां मामनुधावनत 31-03-2022 68
  • 69. KAPHAJAAPASMARA सम्प्पूरणैमान्दप्तििप्तष्टिस्य सोष्मा कफो ममाप्तण सम्प्रिृिेः- न सोष्मा कफ इत उतत्ललष्ट्तक्तकिः कफ चिरादिस्मररतां, (Manda) कफान्द्च्िरेण ग्रहणां चिराच्ि सञ्जज्ञाां प्रनतलभमानां (Manda) चिरेणैव ववबोधनम ्| ितरतम ्, अननतववकृ तिेष्टां (Manda ) पतन्भूमौ िेष्टाऽल्पा लालामुद्वमरतां वमन्कफम ्, त्क्लेि, क्लेशिः भूयसी लाला शुक्लनेरनखास्यता 31-03-2022 69
  • 70. शुक्लनखनयनवदनत्विां, शुक्लगुरुन्द्स्नग्धरूिदमशतनां शुक्लफ े नाङ्गवक्त्राक्ष ब्रूयाद्ववकृ तां सत्त्वां शुक्लां मामनुधावनत शुक्लाभरूिदमशतत्वां शीतो हृष्टाङ्गजो गुरु (Sheeta and Guru) शीतहृल्लासननिातषिः - श्लष्मलानुपशयं, प्तिपरीिोपशयं ि श्लष्मणाऽपस्मरन्िं 31-03-2022 70
  • 71. TRIDOSHAJA APASMARA • सिैरिैेः समस्िैस्िु प्तलङ्गैज्ञेयप्तिदोषर्ेः| • सिााकृप्तिेः सप्तन्नपािादपस्मार इिागिेः| स र्न्िुं पाियत्याशु प्तिना बीभत्सिप्तष्टिैेःCh.Su24 • Tridoshaja Murcha also owns similar features of apasmara devoid of bhibhatsachesta. 31-03-2022 71
  • 72. Vegakala • पक्षाद्वा द्वादशािाद्वा मासाद्वा कुप्तपिा मलाेः| अपस्माराय कुिाप्तन्ि िगं प्तकप्तञ्िदर्ान्िरम् Ch.Chi 10/13 • 12 - Vata • 15- pitta • 30- Kapha • प्तकप्तञ्िदर्ान्िरप्तमप्ति प्तकप्तञ्ित्कालान्िरं िगं कुिाप्तन्ि, स्िोककालान्िरप्तमप्ति यािि् • Time of vega is not fixed, may occur accordingly nidana sevana leading to vyakta of leena dosha. 31-03-2022 72
  • 73. Cont.. • What are the factors which influence vegas? • ऋत्ििोरारदोषाणां मनसि बलाबलाि्| कालमर्ािशाच्िैि ज्िरस्िं िं रपद्यि Ch.Chi 3/75 31-03-2022 73
  • 74. 12. DISCUSSION ON VIKARA PRAKRUTI • ित्िार इप्ति ििनमागन्िुसम्प्बन्धऽप्यपस्माराणां ििुष्करप्तिपादनार्ाम्; अपस्मारो प्ति नोन्मादिि् स्ििन्रणागन्िुना प्तक्रयि| Ch.Ni 8/1 • िषामागन्िुरनुबन्धो भित्यि कदाप्तिि्, िमुत्तरकालमुपदक्ष्यामेः| िस्य प्तिशषप्तिज्ञानं यर्ोक्तप्तलङ्गैप्तलाङ्गाप्तध्यमदोषप्तलङ्गानुरूपपं ि प्तकप्तञ्िि्|Ch.Ni8/9 • In all doshaja apasmara Agantu influence persists. The features are more severe compared to doshaja apasmara varieties and the agantuja induced apasmara features are quite different from doshaja. 31-03-2022 74
  • 75. Cont… • सिाापस्मार भूिसम्प्बन्धो भिप्ति, न ि स्ििन्रोऽपस्मारो भौप्तिको भििीप्ति दशायप्ति Ch.Ni 8/9 chakrapani – all varieties of Apasmara have relation with butha origin, but swantantra apasmara i.e., alone bhutaja apasmara never occurs. Thus, agantuja apasmara is not considered as variant of apasmara types. • Apasmara Vegas occur suddenly and subside on their own without treatment. On this account some consider apasmara as agantu roga and not Doshaja Roga. 31-03-2022 75
  • 76. • Acharya dalhana quotes few school of opinion that apasmara is not doshaja vyadhi and reasons provided are : अननममत्तागमात् अकारणोत्िादनात् गमनादकृ तेऽवि िेत्यत्र ‘प्रतीकारे’ इनत शेष ;तेन प्रतीकारे अकृ तेऽवि व्याधेगतमनादुिशमाददत्यर्थत आगमाच्िेनत स्वकीयात्; न िुनश्िेतरस्मात्, तत्र दोषजत्वेनािस्मारस्य दमशततत्वात् 31-03-2022 76
  • 77. Justification by Acharya Dalhana to consider apasmara as doshaja vyadhi • क्रमोपयोगािोषाणां - िमोियोगाद्दोषाणाममनत सञ्जियाददिमेण दोषाणाां ववकारजननयोगाददत्यर्थत • क्षप्तणकत्िाि् – तर्था सवतिाररषदत्वादायुवेदस्य सौगतमतमवलम्ब्य ‘गमनादकृ तेऽवि ि’ इत्यस्य हेतोननतराकरणाय हेतुमाह- क्षणणकत्वात्तर्थव िेनत • आगमाद् - आगमाच्िेनत; स्वतरत्रात् िरतरत्राच्िेत्यर्थत • ववश्वरूपप्याच्ि - समस्तानाां वातवित्तश्लेष्मणाां मनोदोषयो रजस्तमसोश्ि रूिां नानाप्रकारां मलङ्गां यस्यािस्मारस्य स तर्था, तद्भावो वश्वरूप्यां तस्मात् 31-03-2022 77
  • 78. Cont… • Seeds deposited on the earth do not sprout in the rainy season, but wait for the arrival of autumn season when only they sprout. Similarly vitiated doshas wait for opportune time to manifest. • अपस्मारो महाव्यातिस् स्माद्दोषज एि ु| 31-03-2022 78
  • 79. 13. SADHYAASADHYATA • सिैरिैेः समस्िैस्िु प्तलङ्गैज्ञेयप्तिदोषर्ेः| अपस्मारेः स िासाध्यो येः क्षीणस्यानिि येः| Ch.Chi10/12 • When tridoshaja apasmara exhibits with all lakshanas. • क्षीण of shareera due to course of disease. • अनि – Chronic course of disease. • र्लाप्तवनिुमशैल्यो प्तिषम्यि िं सदा| रक्षदुन्माप्तदनं िैि सद्येः राणिरा प्ति ि Ch.Chi 10/ • Jala,Agni, near tree to be protected from these places, because vegas near them leads to sadhyopraanhara 31-03-2022 79
  • 80. Apasmara as Maharoga • िािव्याप्तधरपस्मारी कुष्ठी शोफी िर्ोदरी| गुल्मी ि मधुमिी ि रार्यक्ष्मी ि यो नरेः| अप्तिप्तकत्स्या भिन्त्यि बलमांसक्षय सप्ति| अन्यष्िप्तप प्तिकारषु िान् प्तभषक् पररिर्ायि्| Ch.In 9/9 • Prognosis of Eight multi factorial disease is enlisted under mahavyadhi. So, if the patients present with Apasmara lakshanas associated with Bala and mamsa kshaya then disease is considered as Achikitsya. 31-03-2022 80
  • 81. Arista lakshanas • असत्तमेः पर्शयप्ति येः शृणोत्यप्यसिेः स्िनान् |बिून् बिुप्तिधान् र्ारि् सोऽपस्मारण बध्यि||२२|| मत्तं नृत्यन्िमाप्तिध्य रिो िरप्ति यं नरम्| |स्िप्न िरप्ति िं मृत्युरपस्मारपुरेःसरेः| Ch.In5/ 23 • One who perceives darkness even darkness is absent around environment and visual hallucinations(hears sounds when there is no real sound ) In dream, a person who sees himself dancing with ghosts while in intoxication with his head upside down, will be taken away by death getting affected with epilepsy. . 31-03-2022 81
  • 82. 14. DIFFERENTIATION OF APASMARA FROM SIMILAR OTHER LAKSHANAYUKTA VYADHI • Mada murcha and sanyasa are mohaaavastha which is succeeding in order. • िायुेः - मनो प्तिक्षोभ, सञ्ज्ञां सम्प्मोि • प्तपत्त कफ- मनो प्तिक्षोभ, सञ्ज्ञां नयत्याकुलिां • दोषषु मदमूच्छाायाेः कृििगषु दप्तिनाम्| स्ियमिोपशाम्प्यप्तन्ि सन्न्यासो नौषधैप्तिाना 31-03-2022 82
  • 83. • प्तिना बीभत्सिप्तष्टिैेः is the differentiating lakshana. Sanyaasa is exactly opposite to apasmara • Apatantraka धनुिान्नमयद्गाराण्याप्तक्षपन्मोियत्तर्ा, स्िब्धाक्षोऽर् • उर उप्तत्क्षप्यि मन्या स्िब्धा रीिाऽिमृद्यि|| दन्िानां दशनं र्ृम्प्भा लालास्रािेः सिावरिेः| र्ाििगो प्तनिन्त्यष िैकल्यं िा प्तनयच्छप्ति” (ि. प्ति. २८) • In bahiryaama though few lakshanas mimic apasmara the vega occurs induces vikalata of shareera, धनुस्तम्भां which is unique feature of bahiryaama not found in apasmara 31-03-2022 83
  • 84. 15.CONCLUSION • Samprapti of apasmara occurs in two platform, one in vegakaalaavastha and other in avegakaala. • Apasmaara is tridoshaja,Dwimanasadoshaja Marmaashrita, Madyamaroga marga, Gruhaavesha and Deerghakalanubandi roga. • Smriti nasha, Tamah pravesha and Bheebhatsachesta are the cardinal features. 31-03-2022 84
  • 85. Cont…. • Apasmara is one such roga where samprapti is focused on leena doshas and under topic of vega oriented also apasmara is one among .Importance of vega oriented vyadhis are influence of nidana, dosha Avastha and gati of same. • All acharyas of Brihat-trayi has same opinion almost, where Leena dosha is attribution by chakrapani for apasmara roga. • यथोऽा आियनायोगोलकन सन् िन दािारस्य कटाहादिः सन् ापिः| आिारण च कटाहातदना सन् िनाियस्य घव ादिः सन् ापिः| दिं रागादयो द्वयं रुजन् तत न्याय्यम . With above reference apasmara can be concluded that Apasmara is ubhayashrita roga. 31-03-2022 85
  • 86. DISCUSSION विनशन्क्तमवप िाधत्ते, यशश्िाभभिीपयनत, पूवषश्रुते ि सन्िेहवतिः पुनिः श्रवणाच्ुतसांशयमपकर्षनत 31-03-2022 86