2. O ňom (* 16. december 1770, Bonn– † 26. marec 1827, Viedeň) bol nemecký skladateľ viedenskej klasiky flámskeho pôvodu a jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby
3. Rodina Ludwig pochádza z chudobnej rodiny, ktorej predkovia pochádzali z flámskeho Mechelenu. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, ale naznačuje odkiaľ pochádza jeho rodina. Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig van Beethoven, bol zamestnaný ako hudobník u kolínskeho arcibiskupa. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr spevák. Jeho život nebol ľahký, otec bol alkoholik, matka bola často chorá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja.
4. Štúdium Aby rozšíril svoje vzdelanie, cestuje Ludwig van Beethoven v roku 1787 do Viedne, aby sa stal žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Ďalší skladatelia, medzi inými Joseph Haydn, vytvorili vtedy z hlavného mesta rakúskeho arcivojvodstva hudobné centrum Európy. Štúdium u Mozarta sa ale nerealizovalo. Jednak bol Mozart očividne zamestnaný prácou na vlastných dielach a mal aj iné starosti, kvôli čomu neprejavil záujem.
5. Beethoven ako klavírny virtuóz Beethoven sa rýchlo preslávil so svojou komornou hudbou, ktorú označovali ako úplne novú a modernú. Ďalej sa preslávil aj ako klavírny virtuóz a majster improvizácie. Raz sa mu stalo, že klavír bol rozladený o jeden poltón hlbšie. Keďže nebolo času na nastavenie klavíra, zahral svoj c-durový koncert bez okolkov v cis-dure. Vo veku 29 rokov začal skladať Beethoven 1. symfóniu, ktorú dokončil začiatkom ďalšieho roku. Premiéra dňa 2. apríla 1799 mala veľký úspech.
6. Otoskleróza Vo veku 30 rokov sa u Beethovena prejavili prvé známky otosklerózy . Na vyrovnanie straty sluchu nechal do klavíra zabudovať až štyri struny. V roku1819 Beethoven úplne ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent orchestra. Počas kúpeľného pobytu, z ktorého načerpal optimizmus, napísal priateľovi a zložil 2. symfóniu, ktorá však nemala veľký úspech. Počas Beethovenovho života sa nevedelo prečo ohluchol.
7. Eroica a Fidelio V 3. symfónii našiel Beethoven svoju podobu veľkej symfónie. Pôvodne mala názov „Sinfonia grande, intitolata Bonaparte“ (Veľká symfónia, titulovaná Bonaparte) podľa Napoleona, ale keď sa dozvedel, že 18. mája 1804 sa nechal korunovať cisárskou korunou, vymazal vo veľkej zúrivosti jeho meno z titulnej strany. Nový nadpis bol „Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého muža“.
8. Symfónie č. 5 c-mol, č. 6 F-dur a č.7 A-dur 5. symfónia bola v minulosti nazývaná „Osudová“, symfónia vznikla v ťažkej fáze života skladateľa Dňa 22. decembra 1808 bola premiéra spolu s 6. symfóniou (Pastorálna), so štvrtým klavírnym koncertom. Dňa 8. decembra 1813 bola premiéra 7. symfónie a mala obrovský úspech. Počas viedenského kongresu zistil Beethoven, že toto stretnutie panovníkov Európy vedie len k ďalšiemu útlaku.
9. Hluchota a 9. symfónia Po smrti brata v roku 1775 si zobral Beethoven jeho syna Karla k sebe. Napriek (alebo možno práve kvôli) týmto veľkým súkromným problémom zložil Beethoven v tomto čase svoje najdôležitejšie diela, okrem iného omšu Missa solemnis. O rok neskôr ukončil 9. symfóniu. Posledný odsek s chórovým finále na Schillerovu „Óda na radosť“ veľmi prispel k popularite tohto diela.
10. Diela 9 symfónií 5 klavírnych koncertov Husľový koncert D-dur Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-dur Opera Hudba k dráme „Egmont“ Balety Operety Ouvertura pochod so zborom „Die Weihe des Hauses“ Eine Chorfantasie oratórium „Kristus na Olivovej hore“ dve omše
