2. Čo je to Globalizácia
• Globalizácia znamená internacionalizáciu (interakciu medzi národmi,
lokalitami a regiónmi), transnacionalizáciu (vznik obrovských
obchodných spoločností, tie rozmiestňujú svoje články po svete
tak, aby dosahovali čo najväčší zisk) a integráciu (funkčnú a
regionálnu).
• Extrémna interpretácia Globalizácie často označuje Globalizáciu ako
pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne
rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.
• Základným impulzom pre začiatok globalizácie
bola revolúcia v doprave v prvej polovici 20. storočia. Pomocou
rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať
obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi v
zahraničí. Priekopníkom globalizácie boli USA, kde miestne
spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy.
3. Čo je to Globalizácia
Pepsi v Indonézií
McDonald's v Japonsku
KFC v Kuvajte
Coca Cola v Číne
4. Globalizácia v minulosti
Rysy Globalizácie v minulosti boli veľmi podobné tým
dnešným:
• Intenzita medzinárodného obchodu bola rovnaká.
• Namiesto Amerického Doláru sa ako svetové platidlo používala
Britská Libra.
• Garant bezpečnosti námorných ciest bola najmä Veľká Británia
(dnes USA), preto hlavným komunikačným jazykom ostáva
Angličtina.
• Hlavný rozdiel oproti minulosti je, že v minulosti väčšina
obchodov prebiehala v koloniálnych ríšach, tak že obchod a
obchodné podmienky často krát využívali armádne mocnosti (
VB, Francúzsko, Španielsko, neskôr USA).
• Všeobecne možno povedať, že s vtedajšou Globalizáciou
zdielame rovnaký obraz obchodnej prepojenosti, ale máme k
nemu inú cestu.
5. Globalizácia v súčasnosti
Rysy Globalizácie v súčasnoti:
• Obrovské objemy tovarov, peňazí a informácií, minimálne
náklady, jednoduchosť komunikácie.
• Slobodný medzinárodný obchod.
• Medzinárodná turistika - dovolenky, pracovné cesty, štúdiá bez
obmedzení.
• Medzinárodná kriminalita a násilie – organizovaný zločin
(obchod so zbraňami, krádeže áut, terorizmus, finančné a
stávkarské podvody). Môžeme konštatovať, že násilie na
svete nadobudlo globálny charakter – násilie v rodine, násilie
na ženách, násilie v armáde, násilie na školách.
6. Pozitívne vplyvy Globalizácie
• Globalizácia znamená rastúcu vzájomnú závislosť rôznych národov,
štátov a regiónov celého sveta, a to v takej miere, že svet sa
stáva globálnou dedinou. Žiadna spoločnosť na svete už nežije
úplne oddelene od ostatných a aj v najbohatších zemiach sú
ľudia závislí napr. od tovaru vyrábaného v zahraničí alebo od
potravín vypestovaných v zahraničí.
Pozitíva globalizácie:
1.
2.
3.
4.
Liberalizácia spôsobuje že svetový obchod mimoriadne rastie .
Internacionalizácia podnikania – prístup k zahraničným trhom.
Rastie konkurencia.
Informačné technológie, ktoré umožňujú šetriť náklady a čas.
7. Negatívne vplyvy Globalizácie
• Proces globalizácie so sebou prináša aj rôzne problémy. Jedným
z nich je napríklad veľká odlišnosť kultúr, ktorá vedie k
nestabilite v niektorých krajinách. Typickým príkladom sú
krajiny západnej Európy, kde často dochádza k nepokojom.
Tento problém môže mať ale aj opačný charakter, napríklad
v arabským krajinách, kde preniká západná globalizovaná
kultúra a mení tak konzervatívnu islamskú spoločnosť.
•
Negatíva globalizácie:
1. Vyvolávajú sa vnútorné rozpory čo môže vyvolať sociálne explózie
(štrajky, protesty).
2. Globálna ekonomika výrazne ovplyvní bohatstvo medzi krajinami
a vytvorí nerovnováhu medzi krajinami.
3. Nezamestnanosť – súvisí s konkurenciou.
4. Kriminalita, terorizmus, znečisťovanie životného prostredia
8. Globalizačné problémy
Globalizačné problémy potrebujú záujem a prostriedky aby sa mohli
vyriešiť. Príkladom je USA a ich ochrana námorných ciest, preto že
práve USA vynakladá obrovské množstvo financií aby ich ochránilo. Ale
nie vždy je riešenie problému tak jednoduché. Má na to vplyv viacero
faktorov ako napríklad v prípade ochrany životného prostredia ak je
nutné znížiť emisie, pravdepodobne sa zvýši cena výroby, klesne
konkurencieschopnosť a odlejú sa investície, takže v konečnom
meradle všetko, čo peniazechtiví ľudia získajú je o niečo lepšie ovzdušie
a veľké množstvo ostatných nevýhod (zvýšenie ceny produktu, odchod
investorov, zvýšenie nezamestnanosti).
Medzi najvážnejsie globalizačné problémy patria:
1. Globálne oteplovanie
2. Rozširovanie púští a vysychanie riek
3. Nedostatok vody
4. Hladomor
9. Najvážnejšie Globálne problémy
• 1. Globálne otepľovanie – je označenie zložitého a nie celkom
objasneného procesu, ktorého výsledkom je rast priemernej
teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku (desiatok
až stoviek rokov) v mierke celej planéty. Priemerné ročné teploty
sa zvýšili od konca 19. storočia o 0,2 ± 0,6 °C. Na zvýšení sa
výraznou mierou podieľala činnosť človeka, a to najmä emisie
skleníkových plynov, najmä CO2 za posledných 50 rokov.
•
11. Najvážnejšie Globálne problémy
• 2. Rozšiřovanie púští a vysychanie riek – príčiny sú okrem
globálneho oteplovania aj veľká intenzita pastierstva a chovu
dobytka, preťažovanie pôdy v poľnohospodársve, závlahové
systémy, odlesňovanie a následný vznik erózie a odnos pôdy
– výsledkom je púšť. Problém rozširovanie púští je spojený s
najväčšími púšťami na svete – Sahara, Namib, Kalahári, Gobi,
Veľká Viktórina púšť, Atakama.
•
12. Najvážnejšie Globálne problémy
• 3. Nedostatok vody - Poďla
Svetovej banky asi 1,7 miliardy
ľudí nemá priamy prístup k pitnej
vode. Podľa OSN znečistená voda
vyvolá 4/5 chorôb v rozvojových
krajinách. Vodné zdroje sveta
ohrozuje stúpajúci počet
obyvateľov planéty, najmä v
meských aglomeráciach. OSN
poznamenáva, že vody vlastne
nieje nedostatok preto, že sa
vyčerpávajú zdroje ale preto, lebo
sa s ňou zle hospodári.
Nedostatkom vody trpia najviac
krajiny Blízkeho východu, S Afriky,
J a Z Indie, J a Z Ameriky, Pakistan,
Mexiko.
•
13. Najvážnejšie Globálne problémy
• 4. Hladomor – hladomory sa v
minulosti objavili mnohokrát ale
nikdy nie v takom rozsahu ako v
posledných niekoľkých
desaťročiach. Počet hladujúcich
vo svete presahuje 1 miliardu. Je
to nárast o 100 miliónov oproti
minulému roku a takmer všetci
hladujúci žijú v rozvojových
krajinách. Výsledky analýz OSN
sú alarmujúce keď vo svete
zomrie kvôli podvýžive každých 5
sekúnd jedno dieťa, čo je viac
ako 17 000 denne a celkom 6
miliónov ročne.