Uvod do OS UNIX (cast 1)

1. Základy OS UNIX Peter Švec psvec@ukf.sk

2. Osnova predmetu história a štruktúra systému, prihlasovanie do systému, základné príkazy súborový systém bezpečnosť súborového systému vyhľadávacie funkcie, filtrovanie systémové procesy, archivácia údajov textový editor VI (vim) práca s premennými prostredia skriptyshellu

3. História UNIX – 60-te roky MIT, AT&T BellLabs a GenerelElectric projekt experimentálneho operačného systému Multics (MultiplexedInformation and ComputingService) pre GE-645 KenThompson hra SpaceTravel

4. História UNIX Thomson a Ritchie prepis hry pre DEC PDP-7

5. História UNIX skúsenosti z programovania hry a z vývoja Multicsu vývoj nové operačného systému pre DEC PDP-7 projekt UNICS (Uniplexed Information and Computing System) 1970: UNIX

6. História UNIX (1972) PDP-11 prepis z assembleru do C rozsposlanie kódu

7. História UNIX (1972) PDP-11 prepis z assembleru do C rozsposlanie kódu PDP-11 DennisRitchie KenThompson Teletype 33 terminal

8. Otvorený kód na použitie na zmeny na vylepšenia a limitované šírenie UniversityofCalifornia, Berkeley – leader vývoja, vznik BSD licencií

9. Založenie FOSS Free and OpenSource Software Freedom to run the program, for any purpose Freedom to study how the program works, and adapt it to your needs Freedom to redistribute copies, either gratis or for a monetary fee Freedom to change and improve the program and to redistribute modified versions of the program to the public, so others can benefit from your improvements

10. História UNIX

12. Typy licencií plné – štandardná licencia na bežné používanie OEM – odľahčená (napr. bez manuálov, s novým PC, ako súčasť HW a pod.) multilicencie – možnosť využívania na viacerých PC shareware – licencia s obmedzeniami vypnutie niektorých funkcií (demoverzia) obmedzenie na čas alebo počet spustení (trial) zobrazovanie reklamy (adware) často sa po úhrade/registrácii

13. Licencie freeware – zadarmo plnohodnotné používanie plnohodnotné požívanie na nekomerčné/personálne účely betaverzie (testovacie verzie) publicdomain verejné/voľné dielo (nie softvér) uvoľnené autorom 70 rokov po smrti autora (upravuje autorský zákon)

14. Voľné licencie slobodný softvér - GPL (GeneralPublicLicence) vyžaduje šírenie upraveného kódu znova pod GPL licenciou („lepivá licencia“) free software foundation otvorený softvér narábanie so softvérom ľubovoľným spôsobom (inštalácia, kopírovanie, distribúcia, modifikácia) poznanie vnútornej štruktúry (verejný zdrojový kód) možnosť meniť zdrojové kódy odvodený SW nemusí byť otvoreným

15. Najznámejší slobodný a otvorený SW Operačné systémy Internet Programovanie Databázy Grafika Kancelária

16. Najznámejší slobodný a otvorený SW Operačné systémy Linux, {free|open|net}BSD, Darwin, OpenSolaris Internet Apache, BIND, Mozilla&Firefox Programovanie GCC, Perl, PHP, Python, Ruby, Tk/Tcl Databázy MySQL, PostgreSQL Grafika TheGimp, Blender, Mplayer, Xara Kancelária OpenOffice

17. GNU/Linux Richard M. Stallman, 1984 Free Software Foundation vývoj GNU (Gnuisnot Unix) LinusTorvalds, 1990 Unixovskýkernel krytý GPL Spolu s GNU prostriedkami tvoria kompletný OS GNU/Linux

18. Linux vs. Windows systém súborov bezpečnostné aktualizácie antivírusová ochrana základná inštalácia ďalšie aplikácie

19. Distribúcie Linuxu

20. Pracovné prostredia KDE GNOME Xfce

21. Verzia linuxového jadra http://www.kernel.org/

22. Základné časti UNIX jadro (kernel) systému súborov správy zariadení správy procesov správy pamäte shell (príkazový interpreter) Bourne shell C shell Korn shell adresárová štruktúra

23. Súborové systémy Solaris (ufs, zfs), Linux (ext3, ext4) meno súboru max 255 znakov ľubovoľné znaky case-sensitive bodka na začiatku = skrytý súbor (pred ls)

24. Disky a partície ls /dev mount mount/dev/cdrom /media/cdrom cat /etc/fstab

25. Súborový systém (man hier) bin – základné spustiteľné súbory boot – súbory jadra systému dev – súbory pre prístup k hardvéru etc – základné konfiguračné súbory home – domovské adresára používateľov lib – knižnice systému mnt – adresár pre pripájanie ďalších filesystémov proc – virtuálny adresár (v RAM) pre čísla procesov root – domovský adresár roota sbin – spustiteľné súbory roota tmp – adresár pre dočasné súbory usr – používateľské súbory a programy var – premenné systému, logy, maily

26. i-node udržuje informácie o súboroch jeden súbor (adresár) = jeden i-node ID vlastníka ID skupiny typ súboru prístupové práva

27. Možnosti prihlásenia Lokálne console tty (tty1 – tty12) X WindowSystem Vzdialene sshstudent@194.160.210.94 heslo je: qwe123ASD PuTTY 194.160.210.94

28. Prvé prihlásenie zmeniť heslo (príkaz passwd) aspoň 8 písmen aspoň 2 znaky abecedy a aspoň jeden číselný alebo zvláštny znak rozdielne od prihlasovacieho mena odlišovať sa od predchádzajúceho hesla aspoň troma znakmi môže obsahovať medzery zapamätať si !!!

29. Používateľské účty superpoužívateľ root (#) UID = 0, GID = 0 bežný používateľ user ($, %) UID > 1000, GID > 1000 systémové služby bez shellu, alebošpeciálny shell UID < 1000 UID < 65535 (obmedzené práva)

30. Príkazy v UNIXe case-sensitive potvrdenie ENTEROM možnosť reťazenia argumenty a možnosti (options) date(príkaz) počet sekúnd od 1.1.1970 cal (príkaz) cal 2010 (príkaz a argument) uname -a (príkaz a možnosť) ps -aux(príkaz a niekoľko možností) ps -a -u –x (príkaz a niekoľko možností)

31. Manuálové stránky man sekcia príkaz Sekcie 1. príkazy používateľskej úrovne 2. systémové volania 3. funkcie knižníc 4. zariadenia a ovládače zariadení 5. formáty konfiguračných súborov 6. hry 7. rôzne (ASCII), popisy makier 8. nástroje na údržbu systému man passwd (alebo man 1 passwd) man 5 passwd

32. Ovládanie manuálových stránok Pre pohyb slúžia nasledovné klávesy: enter – posun o riadok nadol medzera – posun o stránku nadol b – posun o stránku nahor Pre vyhľadávanie slúžia nasledovné klávesy: lomka / – nasleduje za ňou reťazec, ktorý chceme vyhľadávať n – opäť vyhľadá reťazec smerom nadol Ostatné klávesy: znak rovnosti = – ukončí prezeranie h – zobrazí pomoc, v ktorej sú popísané všetky klávesové skratky q – ukončí manuálové stránky

33. Špeciálne znaky stty –a Control-C ukončuje momentálne bežiaci príkaz Control-D určuje koniec súboru alebo ukončenie (exit)