Prezentované dňa 4. decembra 2012 v rámci medzinárodného workshopu , ktorý na tému „Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a politík k praxi“ v Bratislave organizovala OSF. Viac, vrátane videozáznamu, nájdete na www.noveskolstvo.sk.

1. Systémové prekážky
inkluzívneho vzdelávania v SR
Zuzana Zimenová
Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a politík k praxi
Medzinárodný workshop OSF, 4.-5. december 2012, Bratislava

2. Inkluzívne vzdelávanie:
celospoločenská výzva
Inkluzívne vzdelávanie nie je ornament, ktorým sa dá školský systém kde-tu ozdobiť.
Buď sa zavedie ako základný princíp do všetkých škôl, čím sa od základu zmení ich
charakter, alebo ostane iba na papieri.
Sila inkluzívneho vzdelávania spočíva v tom, že mení školu z miesta, kde sa všetkým
deťom pomyselne navlieka rovnaké číslo jednotnej školskej uniformy na miesto, kde
sa rešpektuje rôznorodosť ich potrieb a kde im učitelia dokážu ušiť vzdelávanie na
mieru.

3. Inkluzívne vzdelávanie:
zámery vlády
Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskej
republike Solidarita – Integrita – Inklúzia 2008 – 2015
Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020
Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 -
2015 na roky 2011 – 2015
Správna cesta – Rómska reforma

4. Znepokojujúce otázky
Do akého školského systému chce vláda zaviesť inkluzívny vzdelávací model?
Má vôbec v tomto systéme inklúzia šancu na úspech?
Kde sú ukryté nástrahy a prekážky?
Ako sa dá zavedeniu inkluzívneho vzdelávania pomôcť?

5. Reforma školstva:
cesta k akému modelu vzdelávania?
Od tradičnej školy k modernej?
Od memorovania k tvorivému mysleniu?
Od jednotného vzdelávania k alternatívnym modelom?
Od centrálneho riadenia k autonómnym školám?
Od masového vzdelávania k individualizácii?

6. Ciele transformácie štátnej správy
vo vyspelých demokraciách
V 90. rokoch minulého storočia sa začali postupne meniť princípy
zabezpečovania služieb vo verejnom sektore
občan prestáva byť objektom v byrokratickej mašinérii a stáva sa klientom
prioritou je efektívne financovanie a zastavenie plytvania
narastá tlak na skvalitňovanie služieb
hľadajú sa mechanizmy na posilnenie verejnej kontroly

7. Charakteristické črty
transformačného pohybu
Decentralizácia
Deregulácia
Privatizácia a outsourcing
Modernizácia manažmentu

8. Dôvody na zmenu
tradičného byrokratického aparátu
Centralizovaná štátna správa s monopolným postavením
a s vysokou mierou regulácie
„vzdialenosť“ od konečných klientov, nedostatočná verejná kontrola, absencia spätnej väzby
Direktívne riadenie zhora nadol
neúmerne vysoký počet byrokratických postupov a nízka miera flexibility
prekrývanie úloh a duplicita činností
Hierarchické usporiadanie pozícií pracovníkov vo vnútri organizácií
striktné vymedzenie právomocí a povinností pracovníkov
demonštrovanie dôležitosti organizácií a motivácia k ich rozširovaniu
orientácia pracovníkov na osobný kariérny postup
Financovanie organizácií na základe vopred stanoveného objemu finančných
prostriedkov
absencia verejnej kontroly, plytvanie verejnými zdrojmi

9. Nová podoba inštitúcií
verejnej správy
Pracujú v konkurenčnom prostredí a aktívne sa uchádzajú o klientov, ktorí majú možnosť
voľby
Klientov vnímajú ako zákazníkov a ponuku služieb utvárajú na základe ich potrieb a
preferencií
Rozvoľňuje sa v nich prísna hierarchická štruktúra nadriadenosti a podriadenosti, direktívne
riadenie ustupuje, cení sa samostatnosť, tvorivý prístup k riešeniu problémov a tímová
spolupráca
Zriaďujú sa samostatné, čiastočne alebo celkom autonómne pracoviská a agentúry
Na zabezpečenie niektorých služieb sa využíva outsourcing
Dôraz sa kladie na výkon a hodnotí sa kvalita výstupov
Miera financovania organizácií z verejných zdrojov závisí do značnej miery od konkrétnych
výstupov
Vytvárajú sa verejne dostupné rebríčky kvality jednotlivých poskytovateľov verejných
služieb

10. Naštartovanie systémových zmien
v postsocialistických krajinách
Výnimočná spoločenská atmosféra, očakávanie zásadných zmien vo všetkých
oblastiach verejného života
Odhodlanie vládnych elít uskutočniť systémové reformy (reforma vzdelávania je
jednou z priorít)
Inšpirácia zahraničnými skúsenosťami
Priama podpora spoločenskej transformácie zo strany vyspelých demokratických
krajín

11. Ohrozenia systémových reforiem
v postsocialistických krajinách
Chýbal základný kameň úspešnej transformácie – stabilná a rozvinutá štruktúra
štátnej správy s kvalifikovanými úradníkmi
Nedostatok skúseností s komplexnými systémovými zmenami
Častá zmena politických reprezentácií – nestabilita, chaos
Absencia mechanizmov spätnej väzby za účelom potrebných korekcií
Mentálne uviaznutie ľudí v tradícii dominantnej úlohy centrálne regulovanej
štátnej správy
Nedôvera verejnosti voči zmenám, ktoré sa od tejto tradície odchyľujú

12. Dôvody zlyhávania systémových reforiem
v postsocialistických krajinách
Absencia širokej verejnej diskusie o potrebe zmeny a všeobecnej spoločenskej zhody na
hlavných reformných cieľoch
Absencia podnetnej odbornej diskusie o konkrétnych návrhoch na zmeny
Absencia premysleného uceleného strategického konceptu, v ktorom jednotlivé kroky na
seba nadväzujú a vytvárajú synergický efekt
Náhodný výber jednotlivých reformných prvkov, pri ktorom prevládajú ideologické
argumenty nad racionálnymi
Inšpirácia zahraničnými skúsenosťami bez porozumenia kontextu krajiny, z ktorej
pochádzajú a bez rešpektovania kontextu krajiny, do ktorej sa zavádzajú
Nevhodná kombinácia navzájom nekompatibilných reformných opatrení
Rezignácia na procesy spätnej väzby a následných korekcií

13. Dôsledky nedôsledných reforiem
v postsocialistických krajinách
Do praxe sa implementujú iba jednoduché, rýchlo uskutočniteľné opatrenia, na
komplexné prístupy spoločnosť rezignuje
Problémy sa riešia kumulovaním nových problémov
Namiesto zoštíhlenia byrokratického aparátu a zjednodušenia byrokratických
činností sa na staré byrokratické postupy vrstvia nové
V krízových momentoch nastáva regresia a volanie po návrate tradičných,
známych štruktúr

14. Reforma školského systému v SR
Ucelené reformné koncepty na úrovni ministerstva školstva
Duch školy (1990)
Konštantín (1994)
Milénium (1999)
Čiastkové koncepcie na úrovni ministerstva školstva, riešiace jednotlivé
segmenty školského systému
Akčné plány na úrovni vlády, reagujúce na aktuálne politické výzvy (sociálna
inklúzia, rómska otázka, rodová rovnosť, multikulturalizmus, atď.)
Návrhy na systémové zmeny na úrovni nezávislých expertov
Návrh nového školského zákona (2006)
Reformná stratégia Nové školstvo (2007)
Reformná koncepcia Štart k novej kvalite vzdelávania (2011)
Rozmanité reformné aktivity škôl, projektových tímov, mimovládnych organizácií
a ďalších iniciátorov, zamerané na konkrétne oblasti vzdelávacieho procesu

15. Priebeh reformy
školského systému v SR
Absencia aktuálneho, detailne premysleného reformného konceptu s jasne zadefinovaným
cieľovým stavom (princípy a charakter nového školského systému)
Absencia reformnej stratégie, ktorá k vytvoreniu nového školského systému povedie
(konkrétne opatrenia, zachytené vo vzájomných súvislostiach a zoradené v časovej
následnosti)
Časová tieseň pri prijímaní nového školského zákona a ďalších právnych predpisov,
nezvládnutý manažment prechodného obdobia
Nepripravenosť hlavných aktérov (učitelia, zriaďovatelia škôl, žiaci, rodičia, ale aj pracovníci
jednotlivých sekcií ministerstva školstva a rezortných priamo riadených organizácií) na
realizáciu reformných opatrení
Ignorovanie reformných priorít, rezignácia na kontextové ukotvenie jednotlivých opatrení,
kumulácia neriešených problémov, nárast byrokracie
Absencia spätnej väzby a korekčných mechanizmov
Reformný chaos odchyľuje reformné snahy od pôvodne deklarovaných reformných
zámerov

16. Aký máme školský systém?
Decentralizačné črty Centralizačné prvky
Rozšírenie siete zriaďovateľov – vznik Sieť škôl ostáva v kompetencii
verejných, súkromných a cirkevných škôl ministerstva školstva
Právna subjektivita škôl Krajské školské úrady
Verejné školy prešli do kompetencie Vysoký počet inštitúcií, priamo riadených
miestnej a regionálnej samosprávy, ministerstvom školstva
vznikajú obecné školské úrady Regulácia školského prostredia
Zriaďujú sa obecné školské rady prostredníctvom narastajúceho
(kompetencia obcí) a územné školské množstva vykonávacích predpisov,
rady (kompetencia VÚC) metodických pokynov a byrokratických
V školách sa zriaďuje školská samospráva úkonov
(rada školy, rada rodičov, žiacka rada) Zachovaný model štátnej školskej
Demokratická voľba riaditeľa školy inšpekcie

17. Aký máme školský systém?
Deregulačné impulzy Regulačné nástroje
Zavedenie dvojúrovňového modelu Príliš rozsiahle a podrobné štátne
štátnych a školských výchovno- vzdelávacie programy
vzdelávacích programov Experimentálne overovanie inovácií
Samostatná tvorba školských Centrálne regulovaný trh s učebnicami
vzdelávacích programov na pôde školy Centrálne regulovaná metodická pomoc
Vznik konkurenčného prostredia pre školy
Slobodný výber školy rodičmi Centrálne akreditované programy
Podporné aktivity tretieho sektora pre kontinuálneho vzdelávania učiteľov
školy, žiakov a učiteľov Výlučne externá kontrola kvality
Autonómia vysokých škôl v príprave vzdelávania (absencia autoevalvačných
budúcich učiteľov mechanizmov)
Celoplošné Testovanie 9 (5)
Externá maturitná skúška

18. Aký máme školský systém?
Nové princípy financovania Brzdy efektívneho financovania
Normatívne financovanie na žiaka Fixné tarifné platy pedagogických a
Školy hospodária s vlastným rozpočtom odborných zamestnancov
Neštátne školy môžu vyberať školné Súbor kvalifikačných predpokladov a
kariérnych stupňov pedagogických a
Verejné školy môžu vyvíjať podnikateľské
odborných pracovníkov bez naplnenia
aktivity
základnými profesijnými štandardami
Riaditeľ rozhoduje o osobnom
Regulovaný systém kontinuálneho
ohodnotení učiteľov
vzdelávania učiteľov a kreditových
príplatkov
Centrálna regulácia organizácie
vyučovania (počty detí v triede, delenie
tried, dĺžka vyučovacej hodiny a pod.)
Limitujúce možnosti škôl zabezpečovať
žiakom so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami podporné služby

19. Aký máme školský systém?
Nový manažment Deformácie systému riadenia
Prenos riadiacich kompetencií z centra na Nedostatočne kvalifikovaná samospráva
samosprávne štruktúry Nedostatočne kvalifikovaní riaditelia škôl
Školská samospráva v oblasti riadenia ľudských zdrojov
Demokratická voľba riaditeľa školy (prioritou je pedagogické vzdelanie)
Centrálne regulované funkčné
vzdelávanie učiteľov (vedúce pozície)
Nedostatočne kvalifikovaní pedagógovia
v oblasti koncepčných činností a tímovej
spolupráce
Absencia verejnej kontroly (žiadne
indikátory hodnotenia kvality na pôde
školy)

20. Rozmenené na drobné:
systémové riziká pri zavádzaní inkluzívneho modelu
V centre pozornosti nášho systému nestojí ŽIAK, ale ŠKOLA
Škola funguje ako samostatná uzavretá jednotka bez živých väzieb na lokálnu komunitu
Neexistujú zmysluplné stratégie lokálnej vzdelávacej politiky
Slabá pripravenosť učiteľov na koncepčnú prácu (školský vzdelávací program) a na
rôznorodé potreby žiakov (individuálny vzdelávací plán)
Slabá pripravenosť budúcich učiteľov na školskú prax
Nedostatočná odborná podpora (špeciálni pedagógovia, psychológovia, asistenti)
Príliš zväzujúce štátne vzdelávacie programy
Slabá variabilita učebníc, absencia reformných učebníc
Limitujúca regulácia organizácie vyučovania (obmedzuje variabilitu pedagogických
prístupov a individuálne tempo výučby)
Nepružný systém financovania (nepokrýva rôznorodé potreby žiakov)
Rigidná externá kontrola štátnou školskou inšpekciou
Žiadne hodnotenie kvality vzdelávacieho procesu na úrovni školskej komunity
Posadnutosť celoplošným testovaním za účelom hľadania „dobrej školy“
Zámery zostavovať „rebríčky kvality“ na základe výsledkov v Testovaní 9 (5)

21. Ako to môže dopadnúť?
Nezamýšľané dôsledky
Chaos v opatreniach
Rôzne reformné očakávania a rôzne Namiesto vytvorenia otvoreného,
návrhy na riešenia problémov, ktoré flexibilného, inkluzívne nastaveného
spolu spolu neladia, menia školský
systém na nepojazdný kolos. školského prostredia, ktoré
prispôsobíme potrebám detí,
(autor obrázku: Ondřej Šteffl, Scio) zvyšujeme tlak na deti, aby sa
prispôsobili škole.

22. Čo môžeme urobiť?
Prof. Linda M. McNeil:
Nikdy predtým sme nemali tak rozsiahle informácie o vývoji dieťaťa ako máme dnes. Nikdy
predtým sme nevedeli toľko o poznávacích procesoch, o fungovaní mozgu, ako aj o vplyve
cielenej starostlivosti prostredia na zdravý rast a rozvoj detí, ako dnes. Nikdy predtým sme
deťom nemohli toľko ponúknuť.
Ako je potom možné, že rozvíjame a podporujeme také školské systémy, ktoré výrazne
obmedzujú učebné a poznávacie možnosti detí, ktoré stále potvrdzujú prekonané formy
diskriminácie a obmedzujú prístup ku vzdelaniu? Ako môžeme považovať takéto štruktúry za
„normálne“, keď minimalizujú vplyv rodičov a širšej komunity na školu a na jej učebné ciele?
Práve naopak, musíme podporovať tie spôsoby učenia, také školy a takých učiteľov, ktorí
dokážu deťom sprostredkovať to najlepšie z nášho kultúrneho bohatstva, ktorí u detí rozvinú
všetky ich schopnosti a zároveň uznajú ich rôznorodosť a odlišnosť.
To je výrazom sily nášho pedagogického snaženia.

23. Ďakujem za pozornosť