1. Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska
a jej programovej služby
Bratislava, september 2011
Miloslava Zemková
generálna riaditeľka
Rozhlasu a televízie Slovenska
Spoluautori:
Ľuboš Machaj, Andrej Miklánek,Vincent Štofaník, Eva Reiselová, Mária Mikušová,
Rastislav Andris, Dušan Vančo, Lovász Attila, Vladimír Burianek, Marta Gajdošíková,
Anna Sámelová, Ivan Kočner, Karol Horváth, Rudolf Pepucha, Milan Prekop, Matúš
Miklošík

2. Obsah:
1. Úvod ....................................................................................................... str. 3
1.a. Riadenie .......................................................................................... str. 4
2. Stratégia programového rozvoja ......................................................... str. 11
2.a. Základná charakteristika zmien ................................................... str. 12
2.b. Programové služby ........................................................................ str. 16
2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanie ................... str. 40
2.d. Štúdiá RTVS ................................................................................... str. 47
2.e. Zhrnutie ........................................................................................... str. 48
3. Záver ...................................................................................................... str. 49
Príloha:
Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS

4. 1. Úvod
Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby s
dôrazom na verejný záujem bola predložená podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z.
z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Koncepcia) na prerokovanie Rade Rozhlasu a televízie Slovenska. Koncepcia vychádza z
Projektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, vypracovaného v súlade s § 16
ods. 2 písm. a), (ďalej len Projekt), na základe ktorého bola dňa 10. 2. 2011 Národnou radou
Slovenskej republiky do funkcie zvolená generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska.
Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou, národnou, nezávislou, informačnou,
kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového
vysielania a televízneho vysielania. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS) bola
zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Svoju činnosť vykonáva v súlade s citovaným zákonom, so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a tiež Štatútom RTVS, a to prostredníctvom organizačných
zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas (ďalej tiež SRo) a Slovenská televízia (ďalej tiež STV),
ktoré sú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej
subjektivity.
Poslaním RTVS je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, t. j. poskytovať
programovú službu, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu,
programovo rozmanitá, pripravovaná na základe redakčnej nezávislosti prostredníctvom
kvalifikovanej pracovnej sily a s uvedomovaním si spoločenskej zodpovednosti. V súčasnosti,
v druhom polroku 2011, RTVS zabezpečuje vysielanie deviatich rozhlasových
programových služieb: Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1, Rádio Regina – Slovenský
rozhlas 2, Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3, Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4, Rádio Patria
– Slovenský rozhlas 5, Radio Slovakia International – Slovenský rozhlas 6, Rádio Klasika –
Slovenský rozhlas 7, Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8, Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9,
a dvoch televíznych programových služieb: Jednotka – STV 1, Dvojka – STV 2.
Táto Koncepcia rozpracúva programové tézy Projektu, stratégiu navrhovaných zmien,
načrtli sme v nej aj nevyhnutný technický a technologický rozvoj. Preto na jej tvorbe
participovali riaditelia Sekcie programu RTVS spolu s manažérmi programových služieb a
tvorivých centier, a tiež riaditeľ Sekcie strategického rozvoja a techniky spolu s manažérmi a
odborníkmi v tejto oblasti. Ostatné oblasti činnosti RTVS majú voči programu výkonný alebo
podporný charakter (sekcie výroby, ekonomiky, komunikácie, generálneho riaditeľa a
ľudských zdrojov). Spôsob riadenia samotnej inštitúcie, rozpracovanie etáp fúzie a kritické
momenty zlúčenia oboch inštitúcií sú komplexne pomenované a popísané priamo v Projekte
(v nasledujúcej kapitole uvádzam odpočet, popisujem súčasný stav a plán krokov procesu
fúzie), ich realizácia je podmienená zákonnými predpokladmi – spôsob financovania,
zostavovanie rozpočtov, nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie – a podriadená
priamej schvaľovacej kompetencii Rady RTVS.
Z tejto Koncepcie a jej prílohy budú následne vychádzať konkrétne projekty:
programové štruktúry, akvizičné projekty a výrobné plány na jednotlivé kalendárne roky,
projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejných obstarávaní.

5. 1.a. Riadenie
Organizmus inštitúcie, akou je RTVS, plnenie jej zákonných úloh, tvorivých, výrobných a
vysielacích procesov, nemôže riadiť jeden človek. Ide o zložité viacvrstvové riadenie v
logicky nadväzujúcich časových úsekoch. Rozlišujeme tri druhy riadenia: riadenie krízy,
riadenie zmien, riadenie fúzie, a v každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové).
V STV musel manažment v prvej fáze fúzie zvládnuť krízové riadenie, keďže išlo o výrazné
zmeny na všetkých analyzovaných úrovniach – organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra,
rozpočet, program, vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so štátom, kapacitné
plánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby a vysielania. V SRo
musí manažment riadiť kontinuálne zmeny: v organizačnej štruktúre, v personálnom
obsadení, v programe. Celkovo tu ide o udržanie a skvalitnenie systému.
Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivých
fázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počas
všetkých fáz fúzie). Ekonomické štruktúry musia kopírovať organizačné štruktúry.
Programové štruktúry sú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,
kapacitnými a technickými možnosťami, stavané sú v ročnej periodicite s možnosťou
flexibilných úprav podľa možností rozpočtu. Technika a technológie musia prejsť výraznou
zmenou, túto budú riadiť špecializované tímy.
Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.
V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomického
riadenia, než pri trojzložkovom financovaní.
Riadenie fúzie RTVS
Keďže v tejto fúzii ide o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinanty
a zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromný
podnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Fúziu som v Projekte
navrhla v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich základnú charakteristiku,
špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre manažment.
Odpočet: V prvej fáze fúzie pôsobil v novej verejnoprávnej inštitúcii dočasný manažment –
zástupkyňa štatutárneho orgánu, menovaná predsedom NR SR, a jej zástupcovia pre SRo a
STV. Základná štruktúra novej inštitúcie bola jednoduchá: samostatné organizačné jednotky
SRo a STV, ktoré boli previazané len jediným prvkom – zástupkyňou štatutárneho orgánu.
Úlohou dočasného manažmentu bola založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkých
administratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu a na
jeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností na
vykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona. (splnené)
Ďalej to bola analýza zmluvných vzťahov – vrátane zmluvy so štátom a príprava novej
zmluvy a dodatku na rok 2011 (splnené). Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátom
bola možná interpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bolo
nevyhnutné prepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie a
stanoviť mu presný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 v STV
bolo nastavenie výroby navrhnutých titulov tak, že sa predpokladalo “preliatie” štátnych
financií do externého prostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšie
súvislosti boli prinajmenšom diskutabilné, interné výrobné kapacity mali spotrebovať

6. maximálne 15% štátnej dotácie, dodatok vôbec neuvažoval o otvorení titulu na nové
investície do technického a technologického zabezpečenia výroby in house. Bolo nevyhnutné
prepracovať dodatok tak, aby výroba vnútri STV spotrebovala viac financií a externé výkony
menej (obrátenie pomeru), aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetky
priame náklady, aby sa mohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termíny
platieb boli realizovateľné. Nový manažment, zostavený po zvolení GR SR, predložil zmluvu
a jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis (splnené, zmluva a
dodatok pre STV na rok 2011 sa realizujú). Ďalšou úlohou bolo zosúladenie ekonomického
riadenia, presné identifikovanie dlhovej služby a jej štruktúry, vytváranie prierezových
pracovných tímov v programových, technických, ekonomických, administratívnych sekciách,
v archívoch (splnené). Výstupy z prierezových tímov boli dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia –
išlo o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy na organizačné zlúčenie príslušných
organizačných útvarov (splnené).
Bez schválených nástrojov riadenia a základných dokumentov sa RTVS riadila rozpočtovým
provizóriom a v inštitúcii platili staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšie
obmedzenia: nemožnosť výraznejších programových zmien v štruktúre televíznych
programových služieb – programový koncept Jednotky a Dvojky je súčasťou až riadneho
rozpočtu na rok 2011, dovtedy STV vysielala v starom režime, nebolo možné svojvoľne
zrušiť Trojku. Ďalej – nebolo možné riešiť personálne obsadenie systemizovaných miest, kým
platili staré organizačné štruktúry.
Dočasný manažment a neskôr riadny manažment prebral agendy, riadiace kompetencie a
právomoci od bývalých štatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholového
manažmentu.
Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnych
subjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva,
pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu a
všetky problémové prvky popísané vyššie.
Obdobie bolo mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňovalo len
nevyhnutné výdavky, bolo vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnom
režime fungoval v riadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímali toto opatrenie ako
dočasnú nevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania v
kombinácii s neistotou vyvolanou avizovaným hromadným prepúšťaním. Navyše, nová
inštitúcia mala zdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, ktoré spôsobovali nerovnaký
prístup k zamestnancom RTVS v dvoch organizačných zložkách. Na podnet ZO OZM a po
dohode všetkých deviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstúpil zamestnávateľ do
kolektívneho vyjednávania, jeho výstupom je Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu.
Riadenie vykazovalo všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných zložkách, s
obmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojov
riadenia, ku ktorým má autorizovaný prístup GR až po schválení radou). Nadstavbová
štruktúra RTVS ešte nejestvovala, nebolo možné ju vyčleniť a riadiť.
Zmenový potenciál pre ďalšiu fázu: vrcholový manažment zmeny inicioval. V organizačnej
zložke SRo bol zmenový potenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každej
oblasti svojej činnosti v uplynulom období, bol pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sám
zmeny inicioval (v oblastiach, na ktoré mal dosah – identifikoval spoločné agendy, požadoval
vytváranie prierezových tímov). V organizačnej zložke STV bol zmenový potenciál
neaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziami a realizáciami
veľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou – zamestnanci sa
zmien obávali (čiastočne to pretrváva doteraz), bránili sa úvahám o fúzii. Avšak – a to je
dôležité – nenaplnil sa predpoklad o vysokej rezistencii voči akejkoľvek zmene, čoraz viac

7. zamestnancov sa na zmenách spolupodieľa. Organizačná zložka bola v akútnej kríze. Preto ju
bolo potrebné krízovo riadiť.
Prvá fáza je ukončená.
Súčasnosť: Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhý
polrok)
Nová GR bola po zvolení zo zákona povinná do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia,
ktoré podliehajú jej schváleniu: návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS,
organizačný poriadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov
RTVS, podmienky poskytovania archívnych dokumentov (splnené). Manažment súbežne
vytvára systém vnútorných smerníc (pôvodné sú nekompatibilné), tento proces by mal byť
ukončený koncom roka 2011. Dobiehajú procesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie a
určené v záväznom harmonograme postupu. Po vykonaní právnych analýz urobil manažment
niekoľko strategických právnych úkonov, ktoré odvrátili hrozbu exekúcií, ukončil alebo
vypovedal nevýhodné zmluvné vzťahy, podal jedno trestné oznámenie, otvoril rokovania o
možnosti úprav zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy so štátom. Pripravil návrh
novej Zmluvy so štátom a dodatku na rok 2012 – oba tieto dokumenty vyplývajú z nového
zákona, potrieb novej inštitúcie a zo skúseností s plnením predchádzajúcich zmluvných
vzťahov so štátom.
RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť.
Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľko
rokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená ako
ziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení GR RTVS
vstúpil do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát, pripravil kompletnú
dokumentáciu na rokovanie Vlády SR (materiál prešiel medzirezortným pripomienkovacím
konaním, je pripravený na schválenie). K oddlženiu zatiaľ teda nedošlo, okrem reálneho
znefunkčnenia systému stále hrozí vysielateľovi strata kredibility. Je to nepriaznivá
východisková pozícia na uzatváranie strategických zmlúv, znevýhodňuje fungovanie
inštitúcie v konkurenčnom prostredí.
Rozpočet, ktorý manažment predložil rade na schválenie, bol stavaný zhora. Aktivizoval
priebežné kontrolné mechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Je síce
vysoko reštriktívny oproti roku 2010, no predpokladá stratu. (RTVS ju však pravdepodobne
nevytvorí). Tvorba rozpočtu zhora si vyžiadala prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov,
identifikáciu všetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bolo nevyhnutné vykonať analýzu
majetku a identifikáciu prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s
hlavnou činnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka,
Paučiná Lehota, Liptovský Ján, nasledovalo rozhodnutie o nadbytočnosti majetku a ďalšie
právne úkony na jeho odpredaj (splnené).
RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vznikli spoločné zlúčené útvary a agendy,
schválená organizačná štruktúra a organizačný poriadok sú vysoko šetriace (ľudské zdroje a
financie). Prebehol prvý audit agend a na jeho základe bolo otvorené hromadné prepúšťanie,
ukončené 30. 9. 2011, teda predčasne. Nový Zákonník práce umožní postupné znižovanie
stavu zamestnancov mimo režimu hromadného prepúšťania. V súčasnosti prebieha následný
audit agend a pracovného vyťaženia zamestnancov, prebiehajú administratívne úkony –
úpravy pracovných zmlúv všetkých zamestnancov RTVS.
Reštrukturalizácia STV: spočívala v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustením
identických a spoločných útvarov (zlúčili sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), došlo
k prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry. Zrevidovalo sa nastavenie procesov

8. plánovania, výroby, postprodukcie, vysielania. Tieto zmeny vyvolali ďalšie zmeny: najmä v
personálnom obsadení, predpokladáme ďalšie zlučovanie príbuzných agend.
Manažment navrhol rade ukončenie činnosti dcérskych spoločností fúziou alebo likvidáciou
pre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhol ukončenie vysielania jednej programovej
služby a úpravy programového konceptu Jednotky a Dvojky.
SRo musel počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto išlo o
vypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčili sa s televíznymi do nadstavbovej
štruktúry), pre budúcnosť musí počítať s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre
(budú súvisieť s ukončením implementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie,
výkazníctva), počet a rozsah programových služieb tu ostal rovnaký ako v roku 2010. Zatiaľ
nebolo potrebné žiadnu rušiť.
V tejto fáze je potrebné v programe a technike postupne vytipovať spoločné prvky – v
spravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web, intranet, riadenie
investícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy).
K tomu sú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického a
technologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, projekty
priestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach
(fúzie regionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend v
sídle RTVS, aby bolo možné uvoľniť výškovú budovu STV (dôjde k šetreniu energií a
nákladov na čistenie, stráženie, údržbu, správu.) (prebieha)
Riadenie: V celom RTVS uplatňuje manažment nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadenie
kontinuálnych zmien, v STV krízové riadenie.
Plán: Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)
Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po prípadnom spojení v
jednom priestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technicky
realizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry
2011. Korporátne vrcholové riadenie.
Program: Z fúzie sú a budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné,
vysielacie a archívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba má
svoje špecifiká v rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákup
takýchto produktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu,
nemôžu dabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe),
náučno-vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko sú
autonómne prvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania.
Rozhlas nie je zvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexné
médium nemôže pracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je však
možné uvažovať o obsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločných
ľudských zdrojov (fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe. Organizačná
štruktúra je stavaná tak, aby rozhlasové a televízne tímy mohli spolupracovať a
vytvárať spoločné projektové a/alebo realizačné tímy.
Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia.
Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych a
zahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie
(obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitie
umeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detského
speváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programových
štruktúrach.

9. Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky – realizuje sa),
intranet, nové médiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidácie
a vytvárania styčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV)
a hlasových služieb (mobil a pevné siete), (analýzy a prípravné projekty sú už v procese,
niektoré prvky bolo už nevyhnutné realizovať). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie a
redundanciu prostriedkov IT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebného
hardware), (prebieha). Synergickým šetriacim prvkom bude určite spoločný park
prenosových vozov a automobilov, predpokladáme ich efektívnejšie využívanie pri
spoločných projektoch. Otvoria sa možnosti zdieľania ľudských a technologických zdrojov
(najmä zvuková výroba pre STV), zdieľania kontribuč-ných, distribučných a príspevkových
ciest (satelitný uplink, dátové linky na štadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚV
SR) a ďalšie synergické prvky. Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilné
technologické a softwarové platformy).
Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možností
voľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítať
s prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (rozhodnutie o využití platformy
PROVYS, projekt je v procese).
Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačné
zmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS,
rovnako aj v SRo a STV. Zostavenie takéhoto rozpočtu musí reflektovať nielen zákonné
spôsoby financovania, ale veľké množstvo súvisiacich faktorov a okolností. Základom ostane
trojzložkový zdroj príjmu (úhrady, príspevok zo štátneho rozpočtu, reklama), alebo
dvojzložkový v prípade zrušenia úhrad. Treba rátať s poklesom na 0,5% využitia vysielacieho
času na reklamu v STV. Podľa nášho názoru bude potrebné aktivizovať všetky zo zákona
povolené a možné druhy reklamy a telenákupu, a v budúcnosti udržať hoci aj nízke percento
na realizáciu reklamy ako minimálneho dodatočného zdroja financovania, na realizáciu cross
promo projektov a mediálnych spoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskové
charitatívne aktivity. Ostatné vlastné zdroje príjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary,
sponzorské plnenia) budú tvoriť skôr doplnkový zdroj. Celkovú príjmovú časť
predpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť ju nemôže prekročiť. Keďže
výdavky oboch predchádzajúcich inštitúcií spolu boli na prelome rokov 2010 a 2011 na
úrovni 115 – 117 mil. eur, pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stála pred manažmentom pri
súčasných podmienkach financovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vo
výške 20 mil. eur. (v roku 2011 splnené a prekročené, úspory budú najmenej 23 mil. eur).
Optimálne zdroje pre inštitúciu s takým rozsahom činností, ktoré vykonáva v roku 2011, by
mali byť vo výške 106 mil. eur (optimálne pre technologický rozvoj, RTVS udrží všetky
programové služby). Rozpočet s príjmami vo výške 96 mil. eur bude znamenať pomalšiu
technologickú obnovu, ale RTVS udrží všetky programové služby len miernou reštrikciou. Ak
by príjem klesol pod 90 mil. eur, bude to znamenať žiadnu alebo len nevyhnutnú obnovu
pod úrovňou základnej reprodukcie, výraznú reštrikciu v programových službách: SRo bude
musieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, najmenej dve celoplošné
programové služby neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť na externú
spoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielanie jednej
zo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, a systému bude hroziť degenerácia.
V akomkoľvek režime financovania (z úhrad alebo zo štátneho rozpočtu) bude potrebné
rešpektovať pomer 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútri
inštitúcie. 30% z každej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% na
televíznu tvorbu a vysielanie, po odpočítaní nákladov na spoločné funkcionality.
Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. V RTVS bude
potrebné udržať nadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak

10. budú vytvorené podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVS
je možné udržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie.
Plán: Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)
Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky).
Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné využívať
výhody spoločného riadenia kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickej
podpory, priamej koordinácie programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra s
disponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude naplno
uskutočniteľná po umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovom
usporiadaní.
Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania)
mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovej
horizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväzných
ukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania).
Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. Projektové riadenie
fúzie bude ukončené.
Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že ide o viacvrstvový proces, ktorý postupne zmení
doterajšie riadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahne
teda všetky oblasti činnosti vysielateľa.
Výstupy procesu fúzie:
- jednotné ekonomické riadenie,
- centralizovaná stavba rozpočtov,
- kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika),
- riadená príprava na zmenu financovania,
- koordinované programové riadenie a riadenie výrobných procesov,
- spoločné programové prvky,
- možnosť prepojenia ľudských zdrojov,
- spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného
marketingového mixu),
- zníženie počtu dcérskych spoločností,
- pružná, efektívna štruktúra systému
- úsporná štruktúra systému (oproti obom predchádzajúcim systémom dôjde
k zníženiu prevádzkových nákladov o 20 až 30 mil. eur ročne (Projekt
predpokladal 17 – 20 mil. eur).
Prvých deväť mesiacov riadenia fúzie už preukázalo, že projekt fúzie je uskutočniteľný
a potrebný, inak by ostalo zlúčenie SRo a STV len na papieri a nevyužil by sa synergický
potenciál oboch médií. Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľké
médium verejnej služby má potenciál (informačný, tvorivý, výrobný, obchodný) významného

11. hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu. Správne riadená má potenciál vytvoriť
dobrú platformu pre iné než bulvárne a masové programy – klasická hudobná produkcia,
moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifické televízne projekty domácej, slovenskej
proveniencie môžu vytvoriť významný protipól súkromným televíziám a rádiám, divák
a poslucháč musí mať možnosť voľby.
Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách,
nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní...). Šetrí ľudské zdroje, počíta so
spoločným technickým a priestorovým usporiadaním.
Má isté riziká:
- nerovnaký zmenový potenciál,
- politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na
odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému,
- ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po
dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia
predchodcov),
- riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac
v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa
v tomto druhu priemyslu realizujú),
- technický a technologický dlh,
- riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (podhodnotené
odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr
ľudských zdrojov),
- subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby.
Riziká sa však dajú eliminovať:
- riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním,
- ochrannými mechanizmami,
- správnym programovaním,
- kontrolou,
- spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením,
- novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).
Úspešnosť realizácie fúzie závisí na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny,
aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudské
zdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GR
a rady (koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú pre
manažment nevyhnutné nástroje riadenia a niektoré podliehajú priamej schvaľovacej
kompetencii rady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj na
prístupe štátnych orgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjde
o riešenie cudzích zdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze
– systém sám nebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty
(spoločné priestorové riešenie).

12. Hlavnou úlohou GR RTVS a manažmentu v procese fúzie bude vytvoriť dlhodobo udržateľný
systém, ktorý bude schopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmeny
financovania systému a zmeny v nárokoch na programové výstupy.
Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska – vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení,
reštrukturalizácii a revitalizácii – si predstavujeme ako súbor moderných programových
služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a
umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú
významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú
organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského
duálneho mediálneho priestoru.
V oblasti riadenia zdôrazňujem aspekt zodpovednosti, kvalifikovanosti a osobnej
angažovanosti manažérov na všetkých riadiacich pozíciách – realizácia fúzie je mimoriadne
náročný proces, v ktorého riadení by každá chyba rezonovala veľmi dlho.
V programovej oblasti zdôrazňujem aspekt intenzifikácie (nepôjde o extenzívne rozširovanie
služieb) – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte k tým, pre ktorých tu
verejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré im sprostredkúva a predstavuje.

13. 2. Stratégia programového rozvoja
V Projekte riadenia a rozvoja RTVS na roky 2011 – 2015 je rozvoj poskytovanej
programovej služby viazaný na postupnú revitalizáciu všetkých oblastí činnosti RTVS a na
uskutočnenie zásadných krokov fúzie. Programový rozvoj je možný len v kvalitatívnej
dimenzii, z hľadiska riadenia pôjde o riadenie súboru kontinuálnych zmien (nie skokových či
šokových).
Pri definovaní základných kritérií rozvoja programovej služby vychádzame predovšetkým
z troch východísk:
- rozvoj programu koncipujeme v súlade s vývojom ekonomickej situácie Rozhlasu
a televízie Slovenska, rešpektujeme finančné, technické a technologické podmienky tvorby a
vysielania programu;
- jasne definujeme programové zameranie jednotlivých programových služieb (okruhov) tak,
aby sa vzájomne neprelínali ale dopĺňali a zároveň garantovali plnenie úloh zo zákona,
- nadväzujeme na všetko pozitívne, čo priniesli vo vývoji duálneho systému Slovenský
rozhlas a Slovenská televízia ako vysielatelia zo zákona a zároveň určujeme podmienky pre
modernizáciu obsahu aj formy vysielania všetkých ich programových služieb v spojenej
inštitúcii.
Keďže manažment RTVS nepozná v tomto období presné nastavenie systému
financovania celej inštitúcie, vytvára sa obraz vývoja na ďalšie obdobie len s istými
ťažkosťami, rámcovo. Ak je základným predpokladom fungovania celej inštitúcie vyrovnaný
rozpočet, v takomto prípade je realizácia programovej služby závislá od vytvárania
dostatočných zdrojov v oblasti prímov. Program bude musieť v nasledujúcich rokoch veľmi
pružne reagovať na možnosti rozpočtu. Samozrejme i v tejto situácii garantujeme plnenie
zákonom stanovených úloh, ktoré predstavujú pre RTVS základné limity jednotlivých
programových služieb (financovanie ovplyvní ich rozsah). Základným cieľom rozvoja
programovej služby RTVS ostáva aj na ďalšie obdobie zabezpečiť pre obyvateľov
Slovenskej republiky spravodajské a publicistické informácie pre ich orientáciu a slobodné
utváranie názorov, v oblasti umeleckých programov vytvárať predpoklady na vznik a šírenie
kvalitných umeleckých diel všetkých žánrov a tým sa spolupodieľať na rozvíjaní estetických a
etických kritérií poslucháčov.
Vývojový trend elektronických médií bude v nasledujúcich rokoch ovplyvnený
dynamickým rozvojom možností získavania jednotlivých informačných zdrojov. Mladšia
generácia dnes akceptuje stále masívnejšie technologické novinky. Klasické programové
nosiče budú v nasledujúcom období odsúvané do úzadia. Na túto skutočnosť musíme pri
príprave programového obsahu neustále myslieť. Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajú
technologických rozvojom, sa dynamická krivka penetrácie nových spôsobov individuálneho
prijímania obsahu médií bude aj v najbližšom období neustále zvyšovať. Individuálny výber
obsahu vysielania rozhlasu aj televízie sa bude prehlbovať. Dnešný trend stále väčšej
akceptácie neplnoformátových programových služieb sa bude v najbližších rokoch ešte
dynamickejšie prehlbovať a doterajší vývoj naznačuje, že monotematické, resp. obsahovo
užšie zamerané špecializované televízne kanály budú mať čoraz silnejšiu pozíciu. Tento trend
je zrejmý aj u iných vysielateľov (nielen) na Slovensku - vplyvom digitalizácie a iných
faktorov klesá podiel mainstreamových plnofomátových programových služieb, avšak tento je
kompenzovaný nárastom podielu menších, užšie zameraných špecializovaných okruhov.
Podobným smerom sa vyvíja napríklad aj Česká televízia, ktorá disponuje momentálne štyrmi
a uvažuje o piatom, prípadne šiestom okruhu. Takže aj keď podiel ČT 1 klesá, celkový podiel
ČT je pomerne stabilný, resp. dokonca má tendenciu rásť. Na tieto nové okolnosti a možnosti,

14. ktoré zásadne zmenia mediálne prostredie v najbližšom období aj na Slovensku, musíme
reagovať pri príprave programovej štruktúry na všetkých programových službách RTVS.
Druhým dominantným vývojovým prúdom, ktorý zásadne ovplyvní postavenie televízií
v rámci mediálneho mixu, bude pokračujúci rozvoj online médií a ich zvyšujúci sa vplyv.
Aktuálna penetrácia internetu už prekročila úroveň 54% populácie, pričom penetrácia
v mladšej časti populácie dosahuje až 90% úroveň (napríklad u detí vo veku 10-12 rokov). To
má samozrejme zásadný vplyv na ich konzumáciu klasického „konvenčného“ televízneho
obsahu ponúkaného v rámci klasických televíznych služieb: stúpa konzumácia obsahu
ponúkaného na on-line platformách. Aj na základe tejto prognózy je zrejmé, že mimoriadnu
pozornosť musí programový manažment venovať novým funkcionalitám webu. Práve web sa
musí stať novou samostatnou programovou službou s ponukou mnohých možností sledovať
programovú ponuku rozhlasu a televízie, no má tiež poskytovať aj nové možnosti využitia
spravodajských, publicistických a umeleckých programových žánrov. Web by sa mal preto
v horizonte jedného roka stať plnohodnotným spravodajským médiom, kde si návštevník
nájde aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, publicistiku, archív relácií, priame
prenosy a rôzne prvky interaktivity. Uvažujeme o reláciách a formátoch vyrábaných špeciálne
pre web a práve týmto spôsobom chceme osloviť tú skupinu populácie, v ktorej má
verejnoprávny vysielateľ tradične slabšiu pozíciu, a síce mladého dynamického diváka.
2.a. Základná charakteristika zmien
SLOVENSKÝ ROZHLAS
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasové
programové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ich
formátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých programových
typov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať v nastúpenom trende
– naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo stúpajúcim požiadavkám
poslucháčov na príjem jednotlivých programových služieb a efektívnejšie využívať vnútorné
aj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby Rádio Slovensko a Rádio Regina
budú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní svojich programových služieb.
Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinového
poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho
okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať na
poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí
a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité bude udržať vysokú dôveru
k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne.
Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhu
rozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové služby – Rádio Devín,
Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátne
programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Na
tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však bude
hľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich zoradenia do
jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby, ktorých
program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera a
Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky.
Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto projekte
fakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov (nízkonákladové
programové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM a programová služba
zameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 – 2015 budeme okrem

15. internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú na
mediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť v čoraz dynamickejšie sa
rozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti rozhlasového vysielania.
Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho systému. Stať sa lídrom
v zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú zmenu v celom systéme
prenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré iné
rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti –
spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovom
spracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše vysielanie nielen v on line
podobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy.
Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah mu v širokej škále budeme
ponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa najviac priblíži k individuálnym
požiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve verejnoprávny vysielateľ jedinečnú
možnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah svojho archívu aj aktuálnych programov.
SLOVENSKÁ TELEVÍZIA
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízne
programové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku). Najväčšou
výzvou pre programový manažment je stabilizácia programovej štruktúry najmä Jednotky
Slovenskej televízie. Je dôležité vrátiť vysielaniu Jednotky dôveru medzi divákmi a zostaviť
programovú ponuku tak, aby počas celého dňa mal divák garanciu, že ponúkaný program
dosahuje potrebné kvalitatívne parametre. Jednotka sa musí stať pre divákov dôležitou
možnosťou voľby v ponuke všetkých vysielateľov, pričom hlavným lákadlom sa musí stať
práve kvalita. Našou ambíciou je, aby programová ponuka Jednotky mala atraktívnosť
a príťažlivosť, aby sa divácke portfólio v prvej fáze stabilizovalo, inak nemožno hovoriť
o zvyšovaní diváckeho podielu. Vzhľadom na nesmiernu dynamiku rozvoja trhu ťažko
hovoriť o konkrétnom čísle, no potenciál Jednotky je určite vyšší než ukazujú súčasné čísla
a preto bude našou snahou zvýšiť trend diváckeho záujmu, pričom by sme radi stabilizovali
podiel Jednotky na úrovni 12% diváckeho podielu v kategórií 12+. Pri Dvojke je podstatne
náročnejšie stanoviť predikát podielu na trhu, keďže jej programová ponuka je fragmentovaná
a zameraná na divácke minority a náročnejších divákov. Ideálne by bolo posudzovať
výkonnosť ponúkanej programovej štruktúry vo vzťahu k cieľovým skupinám, ktoré má daný
program ambíciu osloviť, pretože práve tento údaj nám dá, na rozdiel od údaja o sledovanosti
v univerzálnej cieľovej skupine, relevantnú informáciu o výkonnosti daného programu. To
však aktuálny systém monitorovania televíznej sledovanosti v plnej miere neumožňuje. Preto
si dovoľujeme vysloviť ambíciu, že podiel Dvojky sa môže pohybovať v intervale 2 až 4%
v závislosti od objemu športového vysielania. Dosiahnuť takýto cieľ v období dynamického
nárastu konkurencie plnoformátových ale najmä monotematických programových služieb
bude neľahká úloha. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa programové ponuky Jednotky
a Dvojky vhodne dopĺňali a aj v rámci tohto programového súbehu ponúkali istú alternatívu:
cieľom bude, aby divák mal vždy dôvod zostať na niektorej programovej službe STV.
Programovú ponuku v rámci jednotlivých časových pásiem budeme na Jednotke a na Dvojke
modelovať tak, aby v tom istom čase neoslovovali rovnakú cieľovú skupinu, ale vytvárali
alternatívu. Napríklad ak na Dvojke budeme vysielať atraktívny futbal, o ktorom vieme, že
oslovuje predovšetkým mužov, tak program Jednotky by mohol ponúkať zaujímavú
alternatívu pre ženy. V programovej ponuke chceme v najbližšom období dosiahnuť nielen v
obsahu, ale aj v oblasti technológii podstatne vyšší štandard. RTVS, jej organizačná zložka
Slovenská televízia, musí prekonať zaostávanie v technologických možnostiach. Týka sa to
všetkých oblastí tvorby jednotlivých programových žánrov. Na prvom mieste počítame s tým,

16. že sa výrazne zmení kreatíva a spravodajstvo. Nové dynamickejšie, operatívnejšie a najmä
modernejšie programové self promo a celkovo nová grafika Jednotky a Dvojky budú pre
divákov prvým signálom celkovej zmeny programovej ponuky Slovenskej televízie. Tak isto
spravodajstvo musí vysielať už začiatkom roka 2012 z nového, moderného štúdia, ktoré
umožní poskytnúť divákom modernejší a estetickejší obraz. Opustíme formát vysielania 4:3
a nahradíme ho konečne moderným formátom 16:9. Samozrejme tieto formálne zmeny budú
ruka v ruke so zmenou obsahu. Programové upútavky musia ponúkať kvalitné programy
a spravodajstvo musí zabezpečovať nielen moderný obraz, ale aj objektívny, nezávislý
a informačne bohatý obsah. Už v roku 2012 chceme zabezpečiť na Jednotke tri výrazné
hodinové informačné bloky. Ráno od 7 do 8, na obed od 12 do 13 a večer od 19 do 20.
Zachované budú aj krátke bloky správ o 16 a 22 hodine. Ranný blok bude zabezpečovať pre
divákov základný pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali a na ich vývoj od posledného
vysielania, výhľad na najbližšie obdobie a základný informačný servis, ktorý sa dotýka
nasledujúceho dna. Na obed poskytneme okrem spravodajských blokov aj komentovaný
pohľad na vývoj najdôležitejších tém a večer poskytneme divákom STV celkový súhrn
udalostí z domova aj zo zahraničia. Prioritnou kvalitou - zadaním pre spravodajstvo je
dôveryhodnosť, mienkotvornosť, vyváženosť a veríme, že s tým pôjde ruka v ruke aj nárast
diváckeho záujmu. Našou ambíciou je otvárať nové témy, ponúkať spravodajskú pridanú
hodnotu v podobe analýz, historických, ekonomicko-právno-geopolitických súvislostí. Naším
cieľom je, aby ostatné médiá čerpali témy a informácie práve zo spravodajstva STV.
Ďalšou dôležitou osou tvorby programovej ponuky sa stane ponuka publicistických
programov. Na televíznom trhu absentuje občianska a investigatívna publicistika a práve tieto
programové typy sa musia stať stabilnými formátmi v programovej ponuke STV. Ale aj
víkendové magazíny a ľahšie programové typy, napr. cestovateľský magazín, musíme už
v najbližšom období dostať do vysielania.
V období nasledujúcich rokov by mala Slovenská televízia zohrať dôležitú úlohu aj
v televíznej dramatickej tvorbe. Postupne na túto oblasť takmer úplne rezignovala. Je faktom,
že ide o finančne najnáročnejšiu časť programovej ponuky, ale na druhej strane práve tvorba
televíznych väčších seriálov, či minisérií ako aj televíznych filmov je vždy signálom stability
a dynamického rozvoja televízneho vysielateľa. Slovenská televízia v spolupráci
s koprodukčnými partnermi v prípade náročnejších projektov, alebo aj vlastnou výrobou musí
každý rok zabezpečiť niekoľko výrazných titulov do vysielania.
V období, kým sa nepodarí vytvoriť ekonomické podmienky na znovuobnovenie vysielania
ďalších monotematických programových služieb Slovenskej televízie, budeme vysielať
niektoré športové podujatia aj na Jednotke. Na tejto programovej službe sa budú vysielať tie
športové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na divácku obec prekračuje rámec výlučne
športových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy slovenskej reprezentácie v rámci hokejových
alebo futbalových Majstrovstiev sveta, prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenských
reprezentantov v iných športoch. V istých mimoriadnych prípadoch je možné vysielať aj
športové podujatia , na ktorých sa nezúčastňuje naša reprezentácia.
Dôležitou súčasťou programingu je aj stabilita vysielacích časov. Budeme podporovať návyk,
ktorý sa v divákoch už dlhšie vytvára v jednotlivých obdobiach toho ktorého dňa.
Situácia vo vysielaní Dvojky je podstatne stabilnejšia, ale to neznamená, že by aj Dvojka
nemala prejsť na nové štruktúry programu. Podrobnejšie tieto zmeny popisujeme v ďalších
častiach.
WEB
Aktuálna penetrácia internetu na Slovensku je tesne nad 54%, v niektorých európskych
krajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na

17. Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou bude
v nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom je
rozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.
Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.sk, koncipovaný podľa
zákonného rámca informatizácie verejnej správy, pre veľké verejnoprávne médium nestačí. Je
nevyhnutné uvažovať o samostatnej webovej programovej službe – táto nemá slúžiť iba na
prezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo práve
vysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiom
spojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytuje
plnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotné
médium znamená, že programový web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielaných
programov, ale rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, online
chaty s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami programu
atď. V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovú
prezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médií
verejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka takmer
neexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sa
v budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislosti
s obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnej
spravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovej
potenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijíma
informácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahom
v digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novými
distribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej služby
Rádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.
Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby, ktorým je nízka
atraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej formy
a štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby vysielania
vzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumuje
audiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí na
zintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti.
Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt, na
ktorom už RTVS pracuje, technologické zázemie a vytvorenie realizačného tímu.
Základné priority webu:
‐ Neustále aktualizovaný spravodajský obsah vrátane videoreportážií
‐ Budovanie synergie s konvenčným rozhlasovým a televíznym vysielaním, či už v
oblasti proma alebo informačnej pridanej hodnoty (púšťanie častí relácií v predstihu a
podobne)
‐ Vytváranie exkluzívneho kontentu špeciálne pre web, čo podčiarkuje ambíciu vytvoriť
web ako samostatnú programovú službu zacielenú na mladších divákov.

18. 2.b. Programové služby
Rozhlasové programové služby:
Informačné programové služby – Rádio Slovensko, Rádio Regina a Radio Slovakia
International
Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1
Charakteristika programovej služby – Rádio Slovensko je vo svojom 24-hodinovom
programe prioritne zamerané na prúdové vysielanie s dominantnou orientáciou na aktuálne
spravodajstvo a analytickú publicistiku doplnenú blokmi umeleckého programu.
Poslanie – poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je univerzálna z hľadiska
svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej
nezávislosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov, poskytuje priestor súčasným
spoločenským a kultúrnym aktivitám, sprostredkúva hodnoty iných národov.
Programové priority – mienkotvorné dôveryhodné spravodajstvo, silná pozícia zahraničného
spravodajstva, bezkonkurenčné športové spravodajstvo (priame prenosy zo športových
podujatí), analytická publicistika. Informácie nestranné, overené, neskreslené, aktuálne,
zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné. Prioritou Rádia Slovensko je v prvom
rade korektne informovať, zaujímavo vzdelávať a popri tom aj zabávať.
Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na:
• ranný blok – interaktívne prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne servisné
informácie potrebné pre daný deň
• predpoludňajší blok – prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne spravodajstvo
a publicistiku, servisné informácie
• popoludňajší blok – prúdové vysielanie zamerané na aktuálne spravodajstvo
a analytickú publicistiku, servisné informácie
• večerný blok – blokové vysielanie zamerané na živý kontakt s poslucháčmi, profilové
rozhovory osobností, analytická publicistika, umelecké slovo, v novej vysielacej
štruktúre 2012 prechod na prúdové vysielanie
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 50 % : 50 %
Hudobný formát – hudobný formát Rádia Slovensko vychádza z mapovacej štúdie, ktorá
presne pomenúva, aké požiadavky má daná cieľová skupina na hudobnú skladbu pre nich
ideálneho rádia. Jadro tvoria osvedčené hity 80. a 90. rokov. Na objem súčasnej (aktuálnej
hitparádovej) hudby nekladú poslucháči zásadný dôraz. Výnimkou je iba aktuálna domáca
produkcia. Tento formát je potrebné ďalej rozširovať. Poslucháči majú možnosť získať
potrebné informácie o hraných skladbách cez webovú stránku.
Cieľová skupina poslucháčov – okruh poslucháčov verejnoprávnej inštitúcie je rôznorodý,
preto Rádio Slovensko zohľadňuje široké spektrum záujmov verejnosti, ponúka program
atraktívny a užitočný, ktorý reaguje na potreby a záujmy spoločnosti. Pravidelné prieskumy
mediálneho trhu sú východiskovým materiálom pre operatívne rozhodnutia i strategické
zmeny v strednodobom horizonte. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie sa
zameriava na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje
dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy.

19. Z hľadiska veku ide primárne o poslucháčov vo veku 30 až 50 rokov (s presahom k starším
ročníkom).
Koncepcia rozvoja programovej služby – v nasledujúcom období bude na tejto
programovej službe nevyhnutné podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií vo
forme spravodajských materiálov ale aj publicistických programov. Potrebná je jasnejšia
profilácia programovej služby, čo si bude vyžadovať postupné zmeny v programovej
štruktúre smerujúce k rozšíreniu prúdového vysielania s minimálnym počtom vopred
nahratých programov. Tak bude možné flexibilne reagovať na dianie „tu a teraz“. Prioritou je
vytvoriť v programe čo najväčší priestor pre možnosť živého vstupovania. Pred akýmkoľvek
naplánovaným programom musia mať prednosť aktuálne, rýchle a overené informácie vrátane
spoľahlivého dopravného spravodajstva.
• rozšírenie prúdového vysielania v pracovných dňoch do polnoci, cez víkend počas dňa
• prehodnotenie tých programov, ktoré sú vysielané na Rádiu Slovensko a súčasne na
inej programovej službe
• vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou
spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov (priestor pre
spoluprácu ponúkajú najmä významné spoločenské, kultúrne a športové podujatia)
• skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS
• rozvoj moderátorského prejavu
• rozšírenie analytickej publicistiky v popoludňajšom a večernom prúdovom vysielaní
Spravodajské programy – v spravodajstve je potrebné rozšíriť priestor pre vlastné témy
a využívať ich umiestňovanie na webe. Spravodajstvo RTVS by sa malo stať jedným
z najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokú
verejnosť. Rovnako tak servis pre poslucháčov v podobe dopravného spravodajstva.
Súčasné spravodajské programy zostanú zachované, plánujeme rozšíriť správy v tých časoch,
v ktorých doteraz neboli a krátke správy o pol vo večernom prúdovom vysielaní.
Spravodajské aktuality majú prednosť pred akýmkoľvek vopred naplánovaným programom.
Publicistické programy – publicistika na Rádiu Slovensko bude pracovať s kratšími,
atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú využívať rôzne
formy rozhlasového spracovania. Mimoriadne dôležitý je vhodný výber poslucháčsky
zaujímavých a užitočných tém, ktorý sa realizuje prostredníctvom pravidelnej komunikácie
medzi dramaturgom programovej služby a editormi výrobných centier. Určitými zmenami
musí prejsť náboženská publicistika a magazínové programy mapujúce dianie v kultúrnom
a spoločenskom živote tak, aby viac reagovali na súčasné požiadavky poslucháčov.
Je potrebné pokračovať v precíznom profilovaní blokov v prime-time a dôsledne dodržiavať
nastavený formát rádia (obsahový i pomer slova a hudby). Aj pred programami, ktoré sú dnes
už „ikonami“ Rádia Slovenska, stojí úloha zatraktívniť svoj formát a obsah, aby viac
rešpektovali základnú koncepciu, filozofiu rádia.
Športové programy – Rádio Slovensko bude naďalej podporovať silnú pozíciu kvalitného
športového spravodajstva. Priame prenosy zo športových podujatí zostanú súčasťou
vysielania. Rádio Slovensko poskytuje priestor aj na prezentáciu menej známych netradičných
športov.
Dramatické programy – v budúcnosti plánujeme v súlade s jasnejšom profiláciou
programovej služby presunúť dramatické programy na Umelecké programové služby, určitú
časť aj na Rádio Regina. Príležitostne vo sviatočné alebo počas špeciálnych tematických dní

20. zostanú zachované umelecko-vzdelávacie programy (fíčre) a čítanie na pokračovanie.
Tradičnou súčasťou nedeľného predpoludnia zostane zábavný program.
Hudobné programy – popri vyprofilovanom hudobnom formáte v prúdovom vysielaní Rádio
Slovensko nezanedbáva ani menšinové žánre v špecializovaných publicistických programoch.
Osobitnú pozornosť venujeme súčasnej i staršej slovenskej hudbe. Rádio Slovensko vo
svojom vysielaní podporuje aj nové hudobné talenty.
Vzdelávacie programy – sú prirodzenou súčasťou denného vysielania v podobe
publicistických príspevkov a programov. Zvlášť úspešný je pravidelný program, ktorý prináša
autentické reportáže z členských krajín Európskej únie (S Rádiom Slovensko po Európskej
únii). Rovnako pondelková zdravotnícka Nočná pyramída, v ktorej sa každý týždeň striedajú
experti z oblasti medicíny. V sobotnom večernom programe (Nočná pyramída) majú
poslucháči možnosť diskutovať s odborníkmi z oblasti vedy, výskumu, teológie a podobne.
Cieľom Rádia Slovensko je pokračovať v hľadaní nových atraktívnych foriem vzdelávania
prostredníctvom rozhlasového vysielania.
Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2
Charakteristika programovej služby – programová služba vytváraná tromi regionálnymi
štúdiami (Rádio Regina Bratislava, Štúdio RTVS Banská Bystrica a Štúdio RTVS Košice)
s 24-hodinovým vysielaním, v ktorom sa strieda prúdové vysielanie s blokovými programami.
Programový manažment Informačných programových služieb bude pokračovať v trende
diferencovania programových prvkov Rádia Regina od Rádia Slovensko.
Poslanie – programová služba napĺňa poslucháčsky záujem vedieť viac o svojom regióne
v celom spektre spoločenského života. Poslucháčovi Rádia Regina neunikajú podstatné
informácie týkajúce sa celého Slovenska a zahraničia, získava však aj detailnejší prehľad
o témach, ktoré sa dotýkajú regiónu, v ktorom žije. Táto programová služba zároveň ponúka
iný pohľad na celospoločenské témy, presahujúce hranice regiónu, pre ktorý vysiela
s ohľadom na záujem poslucháča. V tom je pridaná hodnota Rádia Regina.
Programové priority – formát, v ktorom sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasický
rozhlasový plnoformát). Autonómne spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónoch
Slovenska. Publicistika, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni. Predstavenie
osobností zo všetkých oblastí Slovenska. Živý kontakt s poslucháčom prostredníctvom
tradičných (list, telefonát) i moderných foriem komunikácie (sms, mail, sociálne siete).
Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na ranný, predpoludňajší, popoludňajší
a večerný blok.
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 45 % : 55 %
Hudobný formát – hudba zameraná na 60. a 70, roky. Slovenská hudba s presahom do
súčasnosti. Výraznou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina nevyhnutne ostane ľudová
hudba a folklór v celom spektre jeho jednotlivých žánrov.
Cieľová skupina poslucháčov – Rádio Regina sa prioritne zameriava na poslucháčov, ktorí
preferujú pokojnejší životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa
o dianie v najbližších regiónoch. Z hľadiska veku ide o poslucháčov vo veku 40 až 60 rokov

21. (s presahom k starším ročníkom). Do cieľovej skupiny patria aj poslucháči národnostno-
etnického vysielania, ktoré je pevnou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina.
Koncepcia rozvoja programovej služby
• obsahová profilácia Rádia Regina, zvýraznenie jej informačnej jedinečnosti najmä
pokiaľ ide o spravodajstvo a publicistiku
• Rádiá Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice zostanú rovnocennými tvorivými
centrami s vlastným autonómnym programom v určených časových slotoch (niektoré
majú spoločné)
• zjednotenie vysielacích časov národnostno-etnického vysielania v pracovnom týždni
a jeho rozšírenie cez víkend
• spoločne sa budú vysielať len tie regionálne programy, ktoré majú potenciál osloviť
poslucháčov na celom Slovensku
• prezentácia folklóru bude vychádzať z faktu, že folklór je zaujímavý aj pre mladých
ľudí, veď tí predovšetkým chodievajú na folklórne festivaly
• vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou
spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov
• skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS
Spravodajské programy – prioritou je ďalšie posilňovanie samostatného regionálneho
spravodajstva. V súčasnosti hlavný spravodajský program Žurnál Rádia Regina vysielajú
rovnocenne Rádio Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Rozšírilo sa autonómne
spravodajstvo, autonómne regionálne správy zo štúdií sa vysielajú o 9.00, 10.00, 11.00, 14.00
a 15.00 hod.
Publicistické programy – aktuálna publicistika má bohaté zastúpenie v prúdovom vysielaní,
kde dynamickejšou formou spracovania reaguje na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti
s dôrazom na regionálny charakter. Produkovaná je v každom regionálnom štúdiu samostatne.
V budúcnosti musí dôjsť v tomto smere k výraznejšiemu odlíšeniu Rádia Regina Bratislava
od Rádia Slovensko.
Zachované zostanú blokové publicistické programy (pravidelné analytické besedy, reportáže
zo života miest a obcí, programy určené pre občanov s telesným či mentálnym
znevýhodnením, profilové rozhovory s osobnosťami spoločenského života a pod.), ktoré
ponúkajú detailnejší pohľad na bežný život.
Stabilný priestor vo vysielaní budú mať priame prenosy bohoslužieb a programy určené pre
veriacich, ktoré budú reflektovať na aktuálne témy a nové otázky v náboženskom
a cirkevnom živote. Osobitne to môže byť výzva pre banskobystrické Rádio Regina, ktoré
v prieskumoch počúvanosti v Žilinskom kraji zaostáva za Rádiom Lumen už od roku 2009.
Dramatické, umelecké a zábavné programy – naďalej budú mať svoje významné
zastúpenie vo vysielaní programovej služby. Počas pracovného týždňa najmä vo večernom
vysielaní: rozhlasová hra, fíčer, čítanie na pokračovanie, poézia. Cez víkend aj počas dňa:
zábavné programy, rozhlasová hra pre mládež, rozhlasové seriály. Do vysielania sú
pravidelne zaraďované premiérové tituly, programová služba však naďalej pracuje aj
s bohatým archívom.
Osobitné miesto v programovej štruktúre majú programy pre deti: každý večer rozprávka na
dobrú noc, od roku 2012 plánujeme presunúť nedeľnú rannú rozprávku z Rádia Slovensko na
Rádio Regina.

22. Svoju tradíciu si zachovajú zábavné programy, ktoré sa realizujú vo všetkých troch
regionálnych štúdiách.
Hudobné programy – Rádio Regina bude naďalej poskytovať priestor všetkým hudobným
žánrom. Bezkonkurenčné zastúpenie má autentický folklór prostredníctvom priamych
prenosov z festivalových podujatí. V tomto trende budeme pokračovať. V spolupráci
s Centrom hudby a špecializovaných programov plní Rádio Regina aj úlohu vzdelávania,
v špecializovaných programoch sprostredkúva informácie a zaujímavosti o hudbe,
interprétoch a hudobných skupinách.
Každé štúdio bude samostatne pokračovať vo vysielaní populárnych „Hudobných pozdravov“
v individuálnom rozsahu podľa požiadavky poslucháčov.
Radio Slovakia International (RSI) – Slovenský rozhlas 6
Charakteristika programovej služby – Radio Slovakia International je významným
prostriedkom prezentácie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v zahraničí a
zároveň prostriedkom komunikácie s krajanmi. Denne vysiela v premiére magazín v jazyku
anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a španielskom v rozsahu 30 minút
v každej jazykovej mutácii. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej krajiny so
zahraničnými Slovákmi.
Štruktúra Informačných programov v jednotlivých jazykových mutáciách:
• spravodajstvo (3 – 5 min.)
• aktuálna publicistika (3 – 5 min.)
• publicistické bloky – rubriky (3 – 7 min.)
V rámci spravodajských blokov sa RSI zameria na aktuálne politicko-spoločenské dianie na
Slovensku s dôrazom na pohotovosť prenosu informácii prostredníctvom rozhlasového
vysielania a internetu.
V rámci publicistických blokov bude dominovať:
• ekonomika – možnosť investovania na Slovensku ako aj podnikateľské aktivity
domácich a zahraničných investorov; verejné financie; stav hospodárstva; udalosti
v EÚ a ich dopad na slovenskú ekonomiku; predstavovanie významných finančných
inštitúcií
• politika – udalosti na domácej politickej scéne; zahraničnopolitické otázky, najmä
aktivity Slovenska vyplývajúce z členstva v OSN, EÚ, NATO a ďalších
medzinárodných organizáciách
• kultúra – osobnosti, hudba, festivaly, výstavy, kinematografia, kultúrne pamiatky
vrátane pamiatok zaradených do fondu UNESCO, ľudové zvyky a tradície s dôrazom
na osobitný prínos Slovenska do celoeurópskeho kultúrneho dedičstva
• cestovný ruch – atraktivity Slovenska pre cestovný ruch; kúpeľníctvo, hrady a zámky,
historické pamiatky, prírodné krásy; pripravenosť infraštruktúry pre cestovný ruch;
rozvoj vidieckej turistiky
• história – prezentovanie významných udalostí v dejinách Slovenska a ich európsky
kontext
• regióny – regionálny rozvoj a špecifiká jednotlivých oblastí Slovenska, rozvoj
priemyselných parkov
• sociálny život – reformy, ich hlavný cieľ, priebeh plnenia ako aj vplyv na
obyvateľstvo
• šport – osobnosti, úspechy, významné športové podujatia na Slovensku

23. Koncepcia rozvoja programovej služby – Radio Slovakia International bude vysielať
v takom rozsahu, aký umožní financovanie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly
Ministerstva kultúry SR. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre zahraničie je
viac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme, obsahu
a rozsahu takéhoto vysielania. Dohody uzatvára vysielateľ so štátom každoročne dodatkom k
päťročnej Zmluve so štátom.
RSI je dnes plnohodnotnou súčasťou Informačných programových služieb. Prejavuje sa to
v podobe aktívneho zapojenia Radia Slovakia International do programovej skladby Rádia
Slovensko a Rádia Regina v dvoch základných rovinách. Prvou sú podnety, tipy a záujmy
Slovákov žijúcich v zahraničí. Radio Slovakia International je s nimi v živom kontakte, títo
poslucháči sú však prostredníctvom internetu aj poslucháčmi ostatných programových služieb
Slovenského rozhlasu. Druhá základná rovina spolupráce sa prejavuje vo využívaní
jazykových znalostí redaktorov RSI, ktoré im umožňujú nahrávať rozhovory so zaujímavými
osobnosťami. Tie vo svojom programe využívajú ostatné programové služby. Ide o synergiu
špeciálneho záujmu štátu a záujmu verejnoprávneho vysielateľa.
Zmeny vo vysielacej štruktúre budú odrazom nových trendov. Obsahová stránka magazínov
vysielaných v slovenčine a ďalších jazykových mutáciách bude reagovať na súčasné
požiadavky a potreby poslucháča a zároveň bude vytvárať nové formy prezentácie Slovenska
v zahraničí.
Umelecké programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Klasika, Rádio Litera
a Rádio Junior
Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3
Charakteristika programovej služby – tretia rozhlasová, umelecko-kultúrna programová
služba s 24 hodinovým vysielaním a orientáciou na náročného, intelektuálnejšie zameraného
poslucháča.
Poslanie – programová služba zameraná na náročného poslucháča v oblasti hudby,
umeleckého slova a kultúrnych informácií z domova i zo sveta. Rádio Devín akceptuje
overené kultúrne hodnoty a zároveň zachytáva a reflektuje súčasné najnovšie svetové trendy –
podporuje experimenty hľadajúce nové témy a nové formy.
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 25 % : 75 %
Hudobný formát – je definovaný kvalifikovaným výberom hudby ustálených foriem a
žánrov vyznávajúcou klasické hodnoty v širokom zmysle slova. Popri arteficiálnej hudbe
vytvára hudobná dramaturgia Rádia Devín významný priestor aj pre doplnkové hudobné
formy a žánre: tafelmusic, stará hudba, jazz, a hudbu menšinových žánrov.
Cieľová skupina poslucháčov – špeciálna skupina poslucháčov, ktorých z viacerých
dôvodov neuspokojuje vysielanie štandardných programových služieb.
Koncepcia rozvoja programovej služby

24. • vysielanie sa musí stať prehľadnejším, poslucháč musí presne vedieť, v ktorom čase
nájde jednotlivé umelecké žánre
• zvýšiť aktívnu komunikáciu smerom von, umožniť tak vnímanie obsahu náročnejšieho
formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov
• podstatne zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom, poslucháči sa tak môžu
zoznámiť s jednotlivými programami aj mimo on line vysielania
• programová služba ostane platformou pre všetky formy klasickej hudby, treba
podporiť jej vzdelávací charakter v tejto oblasti
• Rádio Devín sa musí stať značkou kvality odvysielaných programov, ponúkať
poslucháčovi najvýznamnejšie hudobné telesá a interpretov v danej oblasti, vytvoriť
status „čo znie na Devíne je top“. Potreba obohatiť Archív RTVS o hudobné tituly
tohto formátu je podmienkou.
• dobudovať výrobné procesy s centrami RTVS, vytvorenie systému zadávania
požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom
k programovej službe
• ustáliť a spropagovať priame prenosy a živé vstupy do vysielania a fixovať profilové
programy (koncert, rozhlasová hra, fíčer, priamy prenos) v pevných časoch
• posilnenie prezentáciu vlastnej programovej ponuky (Rádio Devín dnes, Večery Rádia
Devín, Rádio Devín pripravuje).
Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre bude potrebné posilniť spravodajstvo
prítomné v podobe krátkych správ, a to rovnomerne počas celého dňa, cez víkend so zníženou
frekvenciou. Dodáva ho Centrum spravodajstva.
Publicistické a dokumentárne programy – bude nevyhnutné lepšie využiť možnosti centier
tvorby a výrazne posilniť potenciál externých spolupracovníkov – špecialistov.
Do vysielania budú publicistické a dokumentárne programy zaraďované v dvoch polohách:
• aktuálna publicistika (pozvánky, príspevky, reportáže, rozhovory) začlenená do
moderovaných blokov
• nadčasová, analytická a umelecká publicistika z oblasti kultúry a spoločenského
života, (film, divadlo, výtvarné umenie, architektúra, dizajn, história), predbežne
vyrábaná a zaraďovaná do prúdu vysielania na základe dramaturgických plánov a
programových porád. Tieto programové typy vznikajú v jednotlivých centrách tvorby
(Centrum publicistiky, Centrum dramatickej tvorby a Centrum hudby
a špecializovaných programov), a Sekcii výroby. Časť programov bude aj naďalej
vysielaná v koncepčne riadenom reprízovom režime v spolupráci s Archívom RTVS.
Slovo – bude prezentované v ustálených vysielacích časoch, vyvážene a počas celého dňa a
týždňa, s dôrazom na večer a víkend, v celej škále žánrových a hodnotových možností. Takéto
programy budú do vysielania zaraďované na základe prijatých dramaturgických plánov v
spolupráci s Centrom dramatickej tvorby, Sekciou výroby a taktiež v spolupráci s Archívom
RTVS.
Delenie:
literatúra – poézia, próza, dráma, esej, vydavateľstvá a edície, literárne ceny
umenie – film, divadlo, tanec, hudba, výstavy, architektúra a dizajn
dejiny – Slovenska, Európy, vied, ideí a umenia
veda – výskum, ekológia, geografia, medicína a prírodné vedy
idey – filozofia, náboženstvo, sociológia, eseje a debaty

25. Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať uvádzaniu pôvodnej básnickej, prozaickej
a dramatickej tvorby, ale aj umenovedným štúdiám a recenziám.
Hudba a hudobné programy – vo vysielaní programovej služby bude prítomná v dvoch
základných polohách. V prvom rade ide o hudbu ako program, a tu bude kladený dôraz na
hudobný formát Rádia Devín. Hudobné programy budú vznikať v spolupráci s Centrom
hudby a špecializovaných programov, Sekciou výroby a Archívom RTVS.
Druhú polohu hudobnej dramaturgie predstavuje hudba v prúdovom vysielaní a v
publicistických a dokumentárnych programoch. Zabezpečovaná bude prostredníctvom
plánovacieho systému Sepia M. Aj tu sa dramaturgia bude riadiť kritériami autorskej a
interpretačnej kvality. Samozrejmosťou bude dodržiavanie zásady vyjadrenej výrokom: „na
Rádiu Devín hráme hudbu, ktorú by ste vo vysielaní iného rádia na Slovensku nenašli“.
Programy pre deti a mládež – nakoľko pre detského poslucháča je určená programová
služba Rádio Junior, Rádio Devín bude vnímať mladého poslucháča rovnocenne, bez
zbytočných pátosov a zdrobnenín. Programová ponuka pre mládež bude orientovaná
edukačne, t. z. publicistickou formou pre mladých záujemcov hudby, vedy, techniky
a umenia.
Koncerty – vo vysielaní Rádia Devín budeme klásť veľký dôraz na priame prenosy, reportáže
a záznamy z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí
(koncerty SOSR, Slovenskej filharmónie, predstavenia Slovenského národného divadla, letné
festivaly, významné súťaže, vernisáže, premiéry), a niektoré z takých podujatí budeme tiež
iniciovať, organizovať a vysielať (Večery Rádia Devín).
Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4
Charakteristika programovej služby – Rádio_FM je štvrtá rozhlasová, hudobno-kultúrna
programová služba s 24 hodinovým vysielaním, so záberom na náročnejšieho mladého
poslucháča.
Poslanie – Rádio_FM je hudobné rádio s presahom do kultúrneho priestoru orientovaného na
náročnejšieho mladšieho poslucháča. Rádio_FM plní funkciu v zmysle zákona č. 532/2010 Z.
z. o Rozhlase a televízií Slovenska – a to najmä rozvojom kultúrnej identity obyvateľov
Slovenskej republiky, komplexným informovaním prostredníctvom hudobnej, športovej alebo
kultúrnej publicistiky a sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov s akcentom na oblasť
Európskeho spoločenstva. Zabáva, vzdeláva, informuje. Podstatou odlišnosti voči privátnym
vysielateľom i voči ostatným programovým službám RTVS je hudobný formát preferujúci
novú, súčasnú hudbu mimo hlavného prúdu, signifikantné sprievodné slovo, obsah a jeho
spracovanie.
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 20 % : 80 %
Hudobný formát – Rádio _FM ponúka priestor žánrovej pestrosti, edukuje poslucháča o
nových trendoch v hudbe. Reflektuje na dianie na domácej scéne ale aj vo svete. Hudobný
formát je klasifikovaný ako Alternative – Urban Contemporary (A/UC). Vďaka nemu je
jednoznačná identifikácia na trhu už pri prvom alebo náhodnom naladení. Domáca hudba
tvorí 20 – 24 % z hudobnej zložky vysielania.

26. Cieľová skupina poslucháčov – orientácia na skupinu vo veku od 14 do 29 rokov, s dôrazom
na 25 ročných.
Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti je Rádio_FM zreteľne
vyprofilované, vysielanie je radené do prúdových blokov. Program je vo väčšine odbavovaný
systémom one-man-show. Rubriky a publicistika sú ustálené a kopírujú dopyt cieľovej
skupiny, ktorý permanentne mapujeme. Rádio_FM je vnímané najmä u mladých poslucháčov
ako pozitívny imidžový prvok SRo (prieskum Focus Group, agentúra AKO, 2007, face-to-
face rozhovory).
• posun súčasných celodenných tém smerom k atomizácii na takzvané autorské
mikrotémy, ktoré posilnia identitu vysielajúcich denných DJov v zmysle autorstva
a osobnej zainteresovanosti, v súlade so štatútom programových pracovníkov. Všetko,
o čom sa hovorí, s potenciálom nastoľovania celospoločenskej diskusie.
• dôraz na denné vysielanie. Posilňovanie tém a publicistiky pre cieľovú skupinu. Témy
musia byť blízke mladému poslucháčovi a musia sa týkať jeho problémov. Zámerom
je súčasne vyvolať diskusiu mapovaním zásadných káuz a ich vyhľadávaním (príklad:
výber poplatkov SOZA za vkladanie video obsahu na weby, vďaka tlaku Rádia_FM
bolo zastavené). Verejnoprávne témy nemusia byť nudné.
• podporiť a rozšíriť dominanciu ranného vysielania. Ranná šou je dôležitým prvkom
každej rozhlasovej stanice.
• Zelená vlna v súčasnosti narušuje formátové hodiny vysielania Rádia_FM, no zároveň
je poslucháčmi žiadaná. Dokáže byť suplovaná systémom EON, teda vysielaním
napríklad v rámci servisu Rádia Slovensko.
• výmena / aktualizácia zvukovej grafiky. V súčasnosti po takmer 5 ročnom používaní
hlasu Martina Bidelnicu navrhujeme aktualizáciu zvukového obalu, nový station
voice.
• kontinuálne zlepšovať celkovú kvalitu jazykového a emočného prejavu moderátorov
a dídžejov Rádia_FM.
• príprava nových programov, rubrík a formátov, aktualizácia existujúcich večerných
formátov, spolupráca a prezentácia vybraných formátov v televízii.
• posilnenie marketingových aktivít a efektívne prepojenie s televíziou. Kontinuálna
podpora kľúčových projektov (Radio_Head Awards, Festivalové Rádio_FM,
SIGNALL_FM Festival, klubové noci Night_FM a pod.)
• ambíciou je aj naďalej byť priekopníkom nových technológií a online služieb,
komunikačná stratégia na sociálnych sieťach.
Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre budeme naďalej skvalitňovať krátke
spravodajské bloky a športové spravodajstvo.
Publicistické programy – Rádio_FM má ambíciu spustiť poludňajší publicistický formát
s využitím možností Centra publicistiky.
Koncerty – dôležitou súčasťou vysielania Rádia_FM sú aj naďalej koncerty. Záznamy
z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí, koncept
festivalových vysielaní, ale aj pravidelné koncerty v štúdiách RTVS (Pohoda_FM LIVE, Šou
Baláž a Hubinák, Ráno na eFeMku a podobne).

27. Deň otvorených dverí – po úspešnom pilotnom ročníku 2010 plánujeme túto iniciatívu
realizovať pravidelne každý rok.
Rádio Klasika – Slovenský rozhlas 7
Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová služba
prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež retransmisiou,
určená poslucháčom klasickej hudby.
Poslanie – vysielanie klasickej hudby a o klasickej hudbe pre milovníkov tohto žánru na
vysokej umeleckej úrovni. Dramaturgicky sa zameriava na vyváženú ponuku hudobných
programov z hľadiska hudobno-štýlových období a hudobných druhov, pričom okrem
dominantnej európskej i mimoeurópskej hudobnej tradície prezentuje aj slovenskú tvorbu.
Vysielacia štruktúra vychádza z 10 hodinového pôdorysu piatich dvojhodinových blokov
s odlišným dramaturgickým zámerom, s dôrazom na pestrosť a vyváženosť.
Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti reprízuje Rádio Klasika program
z produkcie Centra hudby a špecializovaných programov, teda z ponuky, ktorá je určená pre
vysielanie Rádia Devín. Prvoradým zámerom Rádia Klasika je postupne vytvárať vlastnú,
nezávislú dramaturgiu. To by znamenalo denne vyrobiť dve hodiny vysielania. Terajší spôsob
však zaručuje spájanie pestrých dramaturgií, ktoré sa od seba navzájom dostatočne odlišujú
a vnášajú do vysielania primeranú rozmanitosť.
Možnosti sú aj v rámci jednoduchej vysielacej štruktúry pestré. Jednotlivé dvojhodinové
bloky (v prípade zachovania danej 10 hodinovej vysielacej štruktúry) je možné dramaturgicky
odlíšiť podľa najrôznejších kritérií:
• z hudobného hľadiska – vyrovnané zastúpenie diel rôznych hudobno-historických
období a hudobných druhov, orientácia na významné skladateľské osobnosti
a interpretov, profily orchestrov, výročia skladateľov
• z hľadiska aktuálnosti – prispôsobiť dramaturgiu hudobnému dianiu vo svete
(výročia skladateľov, hudobné festivaly, upútavky na koncerty SOSR v rozhlase
a pod.)
• z hľadiska orientácie na rôzne typy poslucháčov:
a) náročný program pre znalca klasickej hudby – menej známe hudobné diela,
interpretačne zaujímavé nahrávky, percepčne náročnejšia hudba (avantgarda,
hudba 20. a 21. storočia)
b) menej náročný (vzdelávací) program pre „fanúšikov“ klasickej hudby –
populárne diela, kľúčové skladateľské a interpretačné osobnosti atď.
Kľúčové je zdokonalenie komunikácie prostredníctvom webovej stránky, ktorá by mala byť
previazaná s Facebookom a slúžiť ako virtuálna kaviareň pre milovníkov klasickej hudby
(profily skladateľov, aktuality z hudobného života, pozvánky na koncerty, zaujímavosti
z hudobnej histórie). Interaktívnosť webu možno podporiť rôznymi rubrikami: „Tip týždňa“,
„Hráme na želanie“, Podcast dňa a pod. To si však vyžaduje náročnejšiu administráciu.
Okrem základných charakteristík pevných programových prvkov a tipov na aktuálny program
prichádza do úvahy v budúcnosti aj možnosť samostatného vytvárania playlistu zo strany
poslucháča. K tejto forme by bolo potrebné vytvoriť schému databázy zvukov, ktoré by boli
k dispozícii poslucháčovi na webe, ako aj zabezpečiť systém ich priebežnej obmeny.
Všetky navrhnuté spôsoby rozvoja tejto programovej služby budú priamo závisieť na
možnosti vytvoriť špecializovaný tím.

28. Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8
Charakteristika programovej služby – ôsma rozhlasová programová služba, digitálna
umelecká programová služba s 24 hodinovým reprízovým vysielaním, prístupná cez internet
a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež v retransmisii, zameraná na
intelektuálnejších poslucháčov.
Poslanie – programová služba orientovaná na náročnejších poslucháčov v oblasti umeleckého
slova. Rádio Litera ponúka poéziu i prózu – rôznorodé žánre z oblasti literárnej tvorby.
Vlastnou dramaturgiou zostavuje vysielanie výberom programov z archívu rozhlasu.
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 95 % : 5 %.
Slovný program: štruktúra Rádia Litera je pestrá a zahŕňa rozmanité žánre a typy programov,
aby oslovila maximálne množstvo poslucháčov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi internetu.
Výberom jednotlivých programov zároveň reflektuje aktuálne ročné obdobie, významné
sviatky, výročia alebo prebiehajúce udalosti literárneho a kultúrneho života, ku ktorým sú
dostupné programy v archíve.
Program zahŕňa: čítania na pokračovanie, rozhlasové hry, monologické formy, eseje, verše,
fíčre, portréty a medailóny, programy o teórii literatúry a umenia všeobecne, cestopisné
programy o Slovensku a zahraničí, humoristické pásma.
Hudobný formát – hudba na Rádiu Litera plní funkciu príjemného, no nie banálneho pozadia
k náročným slovným programom. Dramaturgia sa vyhýba príliš komerčným a zvukovo
agresívnym žánrom, prevláda prirodzený akustický zvuk a relaxačný charakter. Hudba
vychádza z prostredia rôznych žánrov, ako napr. folk, alternatívny pop a rock, soul, džez.
Cieľová skupina – náročnejší poslucháči od 15 do 90 rokov, ktorí majú radi hovorené
umelecké slovo a literárno-dramatické programy rôzneho zamerania.
Koncepcia rozvoja programovej služby
• sprehľadniť vysielanie; nastaviť väčšiu flexibilitu programovej štruktúry – ak bude
možnosť, obmedziť počet jednotlivých opakovaných segmentov
• zinteraktívniť podstránku Rádia Litera na portáli RTVS, naplniť podrobnejšími
informáciami o vysielaní a kontinuálne obohacovať o anotácie vysielaných programov
a údaje o autoroch, videoblog, fotografie a ďalšie.
• sfunkčniť služby na internete – program vysielania na niekoľko dní dopredu, playlist,
aktívna komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí – zvýšiť spoluprácu medzi
vysielaním a webom
• organizovať propagačné kampane (na ostatných programových službách RTVS,
v printových médiách, na školách, v knižniciach, kníhkupectvách...)
• organizovať súťaže (pre poslucháčov, ale aj pre začínajúcich tvorcov s možnosťou
posúdenia odborníkmi a prípadného spracovania do rozhlasovej podoby
• poskytovať „literárne spravodajstvo“ (udržiavať krok s aktuálnym literárnym dianím
na Slovensku či v zahraničí; informovať poslucháčov o novinkách či zaujímavých
tipoch; recenzie literárnych diel... )
• vysielať aktuálne autorské programy (zábavného či náučno-vzdelávacieho charakteru)
• realizovať spoluprácu s vydavateľstvami audiokníh (reklama Rádia Litera na webe
vydavateľstva a jeho sociálnych sieťach + prelink na web Rádia Litera; zdieľať
novinky, programových tipov, súťaží či akcií Rádia Litera na webe vydavateľstva;
zdieľať odkazy Rádia Litera na Facebooku (novinky, program, tipy dna, súťaže,...);

29. Konkrétne informovať o vysielaní vybraných produktov na Rádiu Litera (dátumy,
časy); propagovať na vybraných akciách, workshopoch, podujatiach, ktorých sa
vydavateľstvo zúčastňuje alebo ich samo organizuje; poskytovať produkty do súťaží
organizovaných Rádiom Litera...)
• postupne spracovávať do audio podoby povinné čítanie pre školy (s podporou
Ministerstva školstva SR)
• pokrývať účasť / spoluprácu na festivaloch, akciách, eventoch (literárnych,
kultúrnych, mládežníckych, artových, alternatívnych, v knižniciach,
kníhkupectvách...)
• zverejniť na webe spoplatnené podcasty programov (na stiahnutie)
Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9
Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová služba
prístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, určená špeciálne pre
detského poslucháča, hlavnou cieľovou skupinou sú deti predškolského a ranného školského
veku.
Poslanie – prístupným spôsobom vytvárať u detí blízky vzťah k umeniu, predovšetkým
k literatúre a hudbe (prostredníctvom ľudovej i autorskej tvorby).
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %.
Slovo – hlavnou náplňou sú v súlade s vyššie uvedením poslaním ľudové i autorské
monologické rozprávky, rozhlasové hry a špecializované programy o hudbe. Vysielacia
štruktúra vychádza z pôdorysu piatich dvojhodinových blokov s odlišným dramaturgickým
zámerom. Forma jednotlivých blokov je stála:
1. monologická rozprávka (5-10 min.);
2. flexibilný programový prvok (čítanie na pokračovanie, detská publicistika, vzdelávací
program o hudbe) (cca 30 min.);
3. rozhlasová hra (30-60 min.).
Z hľadiska konkrétneho obsahu sú jednotlivé bloky od seba odlíšené a vnútorne (v rámci
možností) spájajú trojicu programových prvkov do jedného žánrového celku: slovenská
ľudová tvorba, zahraničná ľudová tvorba, slovenská autorská tvorba, zahraničná autorská
tvorba, dobrodružný žáner a pod.
Hudba – podobne ako v prípade slovného programu ide o hudobnú tvorbu určenú výlučne
pre deti. Žánrovo pokrýva staršiu i súčasnú slovenskú (čiastočne aj českú) populárnu tvorbu
pre deti, slovenské detské ľudové piesne, náučné pesničky v angličtine, zahraničnú hudbu
z detských filmov. Hudobná dramaturgia sa pokiaľ možno prispôsobuje slovnému programu
v zmysle tematických blokov (ľudová rozprávka v kontexte ľudových pesničiek)
a prirodzeného denného režimu poslucháča (uspávanky v neskorších večerných hodinách).
Koncepcia rozvoja programovej služby – vzhľadom na to, že Rádio Junior momentálne
čerpá programy iba z archívu Slovenského rozhlasu, je zámerom vytvárať v budúcnosti aj
premiérové programy, publicistické a vzdelávacie:
• Publicistické programy – sprostredkovanie „detských“ aktualít doma i vo svete,
informovanie o zaujímavých prebiehajúcich podujatiach pre deti na Slovensku a pod.
• Špecializované vzdelávacie programy:
- umelecké (literatúra, hudba);

30. - orientované na dôležité témy súčasnosti (životné prostredie, aktuálne
spoločenské otázky);
- cestovateľské.
Nevyhnutné je nadviazanie komunikácie s poslucháčom vo vysielaní a na internete:
• prostredníctvom vysielania – usporadúvanie detských poslucháčskych súťaží (napr.
literárnych, výtvarných), ankiet (napr. o najobľúbenejšiu rozprávku) a pod.
• prostredníctvom internetu – v ideálnom prípade vytvorenie samostatnej, interaktívnej
internetovej stránky (príp. podstránky rozhlasového webu). Tu by sa okrem
základných charakteristík pevných programových prvkov objavovali aj textové a
obrazové upútavky (fotogalérie) na aktuálne programy, internetové odkazy na
podujatia spomenuté v aktualitách, výsledky prebiehajúcich súťaží, ankiet, diskusné
detské fórum a pod. Podpornou propagáciou na internete je aj rozvíjanie profilu na
Facebooku (príp. iných sieťach).
Pre realizáciu interaktívnej časti projektu Rádio Junior je nevyhnutné vytvoriť
špecializovaný tím.
Rádio Patria – Slovenský rozhlas 5 a Centrum pre národnostné vysielanie
Charakteristika programovej služby – rozhlasová programová služba Rádio Patria vysiela
v maďarskom jazyku na samostatnej programovej službe denne 12 hodín a v ukrajinskom,
rusínskom, rómskom, nemeckom, poľskom a českom jazyku vysiela 14 hodín týždenne na
programovej službe Rádio Regina. Program maďarského vysielania tvorí Redakcia
maďarského vysielania a program v ostatných jazykoch Redakcia národnostného vysielania
v Košiciach.
Národnostné vysielanie v televízii sa realizuje na programovej službe Dvojka, a to
v pravidelných časoch. Maďarská redakcia pripravuje denné správy v maďarčine, týždenný
maďarský magazín a raz mesačne diskusný program. Redakcia národnostného vysielania
v Košiciach pripravuje týždenne národnostné správy vo viacerých jazykoch súčasne, týždenne
jeden národnostný magazín a jeden rómsky magazín.
Poslanie – národnostného vysielania je udržanie národnej identity príslušníkov menšín,
poskytnutie priestoru pre reflexiu menšinových spoločenstiev na Slovensku a v nemalej miere
aj informovanie väčšinového obyvateľstva o menšinách, k čomu prispieva slovenské
titulkovanie televíznych programov. Priestor pre reflexiu menšinových spoločenstiev
zachytáva spoločenské dianie, vrátane politického, poskytuje vyčerpávajúce informácie zo
života národnostných spoločenstiev a prispieva k pestovaniu tradičnej aj modernej kultúry
týchto komunít. Je dominantným nástrojom pestovania jazykovej kultúry poskytovaním
priestoru pre kvalitný jazykový prejav a pre správne používanie menšinových ekvivalentov
stále sa meniaceho slovenského hovorového a spisovného jazyka.
Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %
Hudobné formáty v rozhlase – v maďarskom vysielaní dominuje v prúdovom vysielaní
mainstreamová ale kvalitnejšia hudba z popu a rocku s vyšším pomerom old-pop a old-rock
skladieb, v blokových programoch sa objavuje autentická ľudová hudba a spev, tradičné
zábavné a vážne hudobné žánre a zľudovená zábavná hudba, ktorú slovenská verejnosť pozná
ako maďarskú cigánsku muziku (ekvivalent cimbálky). V národnostnom vysielaní dominuje
folklór a regionálne charakteristické hudobné prejavy.