1. Hugo von Hofmannsthal - Rozprávka 672. noci
(Analýza a interpretácia diela)
Kurz práce s informáciami
Německý jazyk a literatura
Zimný semester 2012, Tatiana Ažaltovičová
Záverečná úloha
Argumentácia:
Tému „Hugo von Hofmannsthal - Rozprávka 672. noci“ som si vybrala
z jednoduchého dôvodu. Autor Hugo von Hoffmannsthal je neodmysliteľnou
súčasťou histórie nemeckej literárnej tvorby. Dané dielo patrí
k najvýznamnejším výtvorom nemecky písanej literatúry, ktorou sa katedra
germanistiky zaoberá. Interpretáciou a analýzou diela sa pokúsim zobraziť
typické znaky obdobia, v ktorom bolo dielo písané. Daný názov som si zvolila
preto, lebo je výstižný, presne popisuje obsah mojej práce.
Anotácia:
Nasledujúci odborný text na tému „Hugo von Hofmannsthal - Rozprávka 672.
noci (Analýza a interpretácia diela)“ sa zaoberá podrobným rozborom daného
diela. V analýze textu je rozobraný jazyk diela (tzv. discours) a v interpretácii je
zhrnutý obsah diela pomocou ukážok z knihy. V texte je aj prehľadný graf,
v ktorom som vyjadrila množstvo využitia znakov smeru Fin de siècle, na
ktorom je celý text založený. Práca ďalej obsahuje úvod a záver, v ktorých
vyjadrujem vlastný názor na dané dielo.
Kľúčové slová:
Hugo von Hofmannsthal, dielo, Rozprávka 672. noci, kontrast, interpretácia,
analýza.

2. Úvod
Vo svojej seminárnej práci sa pokúsim analyzovať a interpretovať
dielo popredného autora rakúskej literárnej scény Huga von Hofmannthala
„Rozprávka 672. noci“ (v origináli Das Märchen der 672. Nacht). Hugo von
Hofmannsthal (* 1. februára 1874 - † 15. júla 1929) bol básnik, libretista,
esejista a románopisec. Spolu s Arthurom Schnitzlerom sú považovaní za
jedných z najväčších nemecky píšucich dramatikov 20. storočia. Patril k
predstaviteľom nemeckého smeru Fin de siècle (zvaného tiež aj Dekadentismus)
a Viedenskej moderny1, pre ktoré sú typické pocity úpadku a beznádeje. Dielo
bolo napísané v novembri roku 1895 a publikované vo viedenskom týždenníku
„Die Zeit“.2 Pred prečítaním príbehu som očakávala príval depresie
a pochmúrnosti a taktiež kvalitne spracovanú literatúru. Oba moje predpoklady
sa naplnili.
Analýza textu
V nasledujúcej časti sa pokúsim rozobrať jazyk diela, ako je dielo napísané
(discours). Celý príbeh je písaný er-formou, čiže v tretej osobe singuláru.
Príbeh je písaný v minulom čase, čiže ide o tzv. spätere Narration.
Hlavná postava je čitateľovi približená tzv. externou sprostredkovanosťou
(externe Fokalisierung). To znamená, že rozprávač len opisuje myšlienkové
pochody a činy hlavnej postavy, nepodieľa sa na nich, ani ich bližšie
nešpecifikuje. Opis postáv aj okolia je podaný očami hlavného hrdinu.
Atmosféra diela sa mení. Väčšinu deja sa nesie v pochmúrnom a strnulom
duchu, preto pri zápletkách naberá strašidelný ráz. Hrozivý charakter dodávajú
dielu aj mnohé anticipácie. Kľučovým miestom mojej interpretácie je výrazný
kontrast, ktorý autor ponúkol na začiatku a konci diela. Ide o zmenu v správaní
hlavného hrdinu, ktorá nakoniec rozhodla o jeho osude.
Interpretácia diela
V tejto časti si budem viac všímať príbeh (histoire).
Hlavná postava diela – mladý kupecký syn, ktorého meno čitateľ nepozná, je
typickým príkladom fatalistickej postavy. Samotár, ktorý sa po smrti rodičov do
seba uzavrel. Na detstvo však spomína s láskou:
1
Voľne preložené zo zdroja: Die Deutsche Gedichtebibliothek: Gesamtverzeichnis deutschsprachiger
Gedichte. Hofmannsthal - Biografie & Lebenslauf [online]. 2001 [cit. 2012-12-23]. Dostupné z:
http://gedichte.xbib.de/gedicht_Hofmannsthal.htm
2
Voľne preložené zo zdroja: Das Märchen der 672. Nacht. In: Wikipedia: the free
encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, 2001- [cit. 2012-12-23]. Dostupné
z: http://de.wikipedia.org/wiki/Das_M%C3%A4rchen_der_672._Nacht

3. „Aber er hatte sie gern, weil sie immer im Hause gewesen war und weil die
Erinnerung an die Stimme seiner eigenen Mutter und an seine Kindheit, die er
sehnsüchtig liebte, mit ihr herumging.“3
Hlavná postava sa od začiatku príbehu bráni prirodzeným ľudským citom, uteká
pred svetom a uzatvára sa sama do seba. Tu sa prejavuje znak fatalizmu. Hlavná
postava sa počas príbehu formuje. Jav sebapozorovania je typickým znakom Fin
de siècle:
„Eine furchtbare Beklemmung kam über ihn, eine tödliche Angst vor der
Unentrinnbarkeit des Lebens. Furchtbarer, als daß sie ihn unausgesetzt
beobachteten, war, daß sie ihn zwangen, in einer unfruchtbaren und so
ermüdenden Weise an sich selbst zu denken.“4
Nechce si to pripustiť, ale sluhovia sa podvedome stávajú súčasťou jeho sveta.
Napriek tomu, že mu prekážajú ich pohľady, začína ich mať rád. Zlom nastáva,
keď mu príde list, kde je jeho sluha obvinený zo zločinu. Kupecký syn sa cíti,
akoby obviňovali jeho samého:
„Er ging auf und ab, die zornige Erregung erhitzte ihn so, daß er seinen Rock
und Gürtel abwarf und mit Füßen trat. Es war ihm, als wenn man seinen
innersten Besitz beleidigt und bedroht hätte und ihn zwingen wollte, aus sich
selber zu fliehen und zu verleugnen, was ihm lieb war.“5
Kvôli nemu ide do mesta, dvom slúžkam kúpi darčeky, malé dievča v skleníku
ho zaujme kvôli podobe s jeho najmladšou služobnicou. V tejto časti nastáva
v deji zápletka. Zo skleníka sa hlavný hrdina dostáva až na dvor plný vojakov.
Tu autor zapája vlastné životné skúsenosti z hodonínskych kasární:
„Am Ende erfahrt der Kaufmannssohn auf diese Weise das niedrige, gemeine
Leben. Dies entspricht Hofmannsthals eigener Erfahrung.“6
Hlavný hrdina chce potešiť jedného vojaka peniazmi. Práve vtedy naňho zaútočí
kôň, následkom čoho neskôr zomiera. City ho opäť zrádzajú. Jeho smrť je iná
ako život. Zomiera opustený, v špinavej izbe. V závere diela si kupecký syn
3
Zdroj: Hofmannsthal - Das Maerchen der 672. Nacht.pdf. Literaturdownload.at [online]. 2010 [cit.
2012-12-18]. Dostupné z: http://www.literaturdownload.at/pdf/Hofmannsthal_-
_Das_Maerchen_der_672_Nacht.pdf, Seite 2
4
Zdroj: Hofmannsthal - Das Maerchen der 672. Nacht.pdf. Literaturdownload.at [online]. 2010 [cit.
2012-12-18]. Dostupné z: http://www.literaturdownload.at/pdf/Hofmannsthal_-
_Das_Maerchen_der_672_Nacht.pdf, Seite 4
5
Zdroj: Hofmannsthal - Das Maerchen der 672. Nacht.pdf. Literaturdownload.at [online]. 2010 [cit.
2012-12-18]. Dostupné z: http://www.literaturdownload.at/pdf/Hofmannsthal_-
_Das_Maerchen_der_672_Nacht.pdf, Seite 5
6
LEIß, Ingo a Hermann STADLER. Deutsche Literaturgeschichte Band 8: Wege in die Moderne
1890-1918. München: Dtv, 2004. ISBN 9783423033480, Seite 176

4. rekapituluje posledné udalosti, ľutuje, že kvôli vlastnej ohľaduplnosti sa dostal
na smrteľné lôžko:
„Mit einer großen Bitterkeit starrte er in sein Leben zurück und verleugnete
alles, was ihm lieb gewesen war. Er haßte seinen vorzeitigen Tod so sehr, daß er
sein Leben haßte, weil es ihn dahin geführt hatte. Diese innere Wildheit
verbrauchte seine letzte Kraft. Ihn schwindelte, und für eine Weile schlief er
wieder einen taumeligen schlechten Schlaf. Dann erwachte er und wollte
schreien, weil er noch immer allein war, aber die Stimme versagte ihm. Zuletzt
erbrach er Galle, dann Blut, und starb mit verzerrten Zügen, die Lippen so
verrissen, daß Zähne und Zahnfleisch entblößt waren und ihm einen fremden,
bösen Ausdruck gaben.“7
http://infogr.am/Mnozstvo-vyuzitia-znakov-smeru-Fin-de-siecle
Vytvorené dňa 3. 1. 2013.
7
Zdroj: Hofmannsthal - Das Maerchen der 672. Nacht.pdf. Literaturdownload.at [online]. 2010 [cit.
2012-12-18]. Dostupné z: http://www.literaturdownload.at/pdf/Hofmannsthal_-
_Das_Maerchen_der_672_Nacht.pdf, Seite 10

5. Záver
V práci som sa rozhodla chápať dielo po stránke vnútorného zmýšľania hlavnej
postavy. Zaoberám sa najmä dvoma protikladmi, ktoré autor predložil čitateľovi
v úvode a závere.
Prvým kontrastom sú veľkolepé predstavy hlavného hrdinu o vlastnej smrti.
Jeho ideami sú mladosť, krása a bohatstvo. Naopak na konci zomiera v špine
a opustený. Za príčinu tohto nešťastia stavia vlastné city, ktoré prechovával ku
svojim sluhom.
Tie sú spomínaným druhým kontrastom. Na začiatku príbehu je totiž kupecký
syn bezcitný, uzatvorený, nezamýšľa sa nad vnútornými hodnotami sveta. No na
smrteľnej posteli je k sebe úprimný. Nenávidí sa za svoje svetlé stránky, ktoré
svetu ponúkol, lebo ho nakoniec stáli život.

6. Zdroje
Primárne zdroje:
Hofmannsthal - Das Maerchen der 672. Nacht.pdf. Literaturdownload.at [online]. 2010 [cit. 2012-12-
18]. Dostupné z: http://www.literaturdownload.at/pdf/Hofmannsthal_-
_Das_Maerchen_der_672_Nacht.pdf
Daný zdroj som si vybrala z dôvodu, že je vždy potrebné mať prečítaný originál diela, ktoré
študent rozoberá. Zdroj obsahuje presné znenie diela v originálnom jazyku, preto som si
musela niektoré časti prekladať. Každopádne mi daný zdroj pri práci veľmi pomohol.
Sekundárne zdroje:
Das Märchen der 672. Nacht. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA):
Wikimedia Foundation, 2001- [cit. 2012-12-23]. Dostupné z:
http://de.wikipedia.org/wiki/Das_M%C3%A4rchen_der_672._Nacht
S Wikipediou som pracovala z dôvodu, že Die Deutsche Gedichtebibliothek sama odkazuje na daný
zdroj, jej tvorcovia informácie o diele Huga von Hofmannsthala sami rozšírili na stránke Wikipedia.
Informácie sú prehľadné a výstižné.
Die Deutsche Gedichtebibliothek: Gesamtverzeichnis deutschsprachiger Gedichte. Hofmannsthal -
Biografie & Lebenslauf [online]. 2001 [cit. 2012-12-23]. Dostupné z:
http://gedichte.xbib.de/gedicht_Hofmannsthal.htm
S touto stránkou som pracovala, pretože je považovaná za jednu z najspoľahlivejších zdrojov
nemeckej literatúry. Bola mi odporučená profesormi a lektormi na navštívených prednáškach. Stránka
obsahuje zoznam všetkých známych nemecky píšucich autorov a ich diel.
LEIß, Ingo a Hermann STADLER. Deutsche Literaturgeschichte Band 8: Wege in die Moderne 1890-
1918. München: Dtv, 2004. ISBN 9783423033480, Seite 176.
Daný zdroj mi bol odporučený profesorom literatúry, ktorý ho uviedol do zoznamu
sekundárnej literatúry. Obsahuje úvahy o diele, názory iných významných autorov na prácu
Huga von Hofmannsthala.