Zmluva o tichom spoločenstve

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
ZMLUVA O TICHOM SPOLOČENSTVE
Diplomová práca
e99341c8-1c87-461b-bdc4-092f67d4b95c
Študijný program: Právo
Študijný odbor : 3.4.1. Právo
Pracovisko: Katedra súkromného práva/Oddelenie obchodného práva
Vedúci diplomovej práce: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.
Banská Bystrica 2012 Bc. Jakub Bílek

.„Prehlasujem, že diplomovú prácu som spracoval samostatne a len s využitím prameňov
uvedených v zozname použitej literatúry a použitých prameňov, ktoré vo všetkých
prípadoch riadne citujem v súlade s príslušnou smernicou a citačnými zvyklosťami.“
2

ABSTRAKT
BÍLEK, Jakub: Zmluva o tichom spoločenstve (Diplomová práca). Univerzita
Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta. Katedra súkromného práva. Oddelenie
obchodného práva. Vedúci diplomovej práce: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.. Stupeň
odbornej kvalifikácie: magister (v skratke „Mgr.“). Banská Bystrica, 2012. Rozsah práce:
58 s.
Práca je zameraná na poskytnutie ucelenej informácie o inštitúte tichého
spoločenstva, o zmluve o tichom spoločenstve a jej právnej úprave. Rozpracovaním
všeobecných náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve poukazuje na výhody a nevýhody
tohto inštitútu. Od vysvetlenia pojmu a charakteristiky tichého spoločenstva sú postupne
rozobrané jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa práv a povinností
spoločníkov, vkladu, vzniku a zániku tichého spoločenstva, podielu na zisku a strate.
V rámci tohto rozboru poukazuje na nedostatky úpravy v zákone, k čomu je použitá najmä
judikatúra a porovnanie s českou úpravou. Taktiež je zmluva o tichom spoločenstve
porovnávaná s alternatívnymi právnymi nástrojmi z Obchodného aj Občianskeho
zákonníka, akými sú zmluva o úvere alebo zmluva o zastúpení. Posledná kapitola je
venovaná spôsobom zániku tichého spoločenstva.
Kľúčové slová: obchodné právo; tiché spoločenstvo; zmluva o tichom
spoločenstve; podnikateľ; spoločník; vklad; podiel na zisku; podiel na strate; ručenie
3

ABSTRACT
BÍLEK, Jakub: Silent partnership agreement (Diploma work) Matej Bel University
in Banska Bystrica. Faculty Of Law. Private Law Department. Business Law Section.
Advisor: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.. Specific Qualification Degree: Master in the
Academic Field of Law (Mgr.) .Banská Bystrica: PrF UMB, 2009, 58 p.
The work is focused on providing connected information of silent partnership
agreement and the relevant legislation. With elaboration of the general requirements of the
contract of silent partnership refers the advantages and disadvantages of this institute.
General explanation of the characteristics of a silent partnership are subsequently discussed
regulations of the Commercial Code concerning the rights and obligations of partners,
deposit, formation and cancel of silent partnership, share in the profit and loss. In this
analysis points to weaknesses in the law arrangements, to which it is used mainly law and
comparison with the Czech finish. It is a silent partnership agreements compared with
alternative legal instruments of the Commercial and Civil Code, such as a credit agreement
or representation agreement. The last chapter is devoted to the way the silent disappearance
of community.
Keywords: business law; a silent partnership agreement; partner; investment; profit
share; share of loss; liability
4

PREDHOVOR
Hľadanie spôsobu ako si vylepšiť v súčasnej dobe finančnú situáciu trápi určite
mnohých ľudí. Ak disponujete voľnými finančnými prostriedkami a neviete ako ich
investovať, jednou z možností je uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve. Tiché
spoločenstvo je špecifickým druhom podnikania fyzických alebo právnických osôb
z ktorých aspoň jedna musí byť podnikateľom. Tichý spoločník poskytne podnikateľovi
určitý vklad a ten mu je povinný vyplácať podiel zo zisku, vyplývajúci z výsledku
podnikania.
Cieľom práce je priblížiť zmluvu o tichom spoločenstve, porovnať ju s inými
právnymi inštitútmi a poukázať na dôvody, prečo by ste si mali zvoliť práve tento zmluvný
typ. Zámerom je popísať náležitosti tejto zmluvy, ako aj všetky okolnosti, ktoré v zákone
upravené nie sú, ale ľudia sa s nimi môžu pri uzatváraní zmluvy stretnúť.
Jedným z dôvodov pre výber tejto témy je absencia monografických publikácií
týkajúcej sa výhradne tohto záväzkoprávneho vzťahu. Problematika tichého spoločenstva,
je v Obchodnom zákonníku upravená pomerne stručne. Informácie boli získavané len
z krátkych článkov a odsekov v odborných časopisoch a komentároch k zákonom. V tejto
práci sa teda snažím analyzovať a presnejšie načrtnúť problematiku zmluvy o tichom
spoločenstve a teda poskytnúť zreteľnejší pohľad na túto doposiaľ neveľmi rozoberanú
právnu oblasť.
Odbornú pomoc pri písaní tejto práce poskytol Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.
Touto cestou by som mu chcel poďakovať za usmernenie, odborné vedenie a cenné rady
a poznámky pri vypracovaní tejto diplomovej práce.
5

OBSAH
ÚVOD..............................................................................................................................8
1 CHARAKTERISTIKA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE....................10
1.1 Pojem tiché spoločenstvo..........................................................................................10
1.2 Účel zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................................12
1.2.1 Výhody zmluvy o tichom spoločenstve..............................................................12
1.2.2 Nevýhody zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................14
1.3 Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................15
1.4 Obsah zmluvy o tichom spoločenstve........................................................................16
1.5 Tiché spoločenstvo a iné právne inštitúty..................................................................18
1.5.1 Zmluva o úvere...................................................................................................18
1.5.2 Zmluva o združení...............................................................................................20
1.5.3 Komanditná spoločnosť......................................................................................20
2 SUBJEKTY.................................................................................................................23
2.1 Podnikateľ .................................................................................................................23
2.2 Tichý spoločník..........................................................................................................24
2.3 Zahraničná osoba .......................................................................................................25
2.4 Pluralita subjektov......................................................................................................25
3 VKLAD........................................................................................................................27
3.1 Predmet vkladu...........................................................................................................27
3.1.1 Peňažná suma......................................................................................................28
3.1.2 Hnuteľná a nehnuteľná vec.................................................................................28
3.1.3 Právo....................................................................................................................28
3.1.4 Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnoty.............................................30
3.2 Prechod vlastníctva k vkladu na podnikateľa.............................................................31
3.2.1 Vklad od nevlastníka veci...................................................................................32
3.3 Vyčerpanie vkladu a dodatočná vkladová povinnosť................................................33
6

3.4 Vrátenie vkladu..........................................................................................................34
4 PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN................................................36
4.1 Účasť tichého spoločníka na podnikaní.....................................................................37
4.2 Podiel tichého spoločníka na zisku a strate................................................................37
4.2.1 Podiel na zisku.....................................................................................................38
4.2.2 Podiel na strate....................................................................................................40
4.3 Ručenie za záväzky podnikateľa................................................................................42
4.3.1 Uvedenie mena v obchodnom mene podnikateľa...............................................44
4.3.2 Vyhlásenie o spoločnom podnikaní....................................................................44
4.4 Právo kontroly............................................................................................................45
5 ZÁNIK TICHÉHO SPOLOČENSTVA ..................................................................48
5.1 Zánik účasti uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá................................................48
5.2 Zánik účasti výpoveďou.............................................................................................49
5.3 Zánik účasti ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu.....50
5.4 Zánik účasti ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje............................50
5.5 Vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutie návrhu na
vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.........................................................51
5.6 Iné spôsoby zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní......................................52
ZÁVER..........................................................................................................................54
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV........................................56
Knižné publikácie............................................................................................................56
Periodiká..........................................................................................................................56
Internetové zdroje............................................................................................................57
Judikatúra........................................................................................................................57
Právne predpisy..............................................................................................................58
7

ÚVOD
Zmluva o tichom spoločenstve je jedným zo spôsobov, ako investovať peňažné
prostriedky a podieľať sa tým na podnikaní podnikateľa. Tento obchodno-právny inštitút
má svoje korene už vo Všeobecnom obchodnom zákonníku z roku 1863. V tejto dobe však
tiché spoločenstvo patrilo medzi obchodné spoločnosti a bolo označované ako tichá
spoločnosť. V roku 1950 bol však tento zákonník zrušený, a tak na 40 rokov právny
poriadok tichú spoločnosť nepoznal. Až v roku 1990 sa tento inštitút do nášho právneho
poriadku vrátil už ako tiché spoločenstvo. Tým bolo jasne doložené, že sa nejedná
o obchodnú spoločnosť, ale len o obligačný vzťah medzi podnikateľom a tichým
spoločníkom.
Téma zmluvy o tichom spoločenstve ma zaujala hlavne tým, že s týmto inštitútom
sa v teórii takmer nestretávame a pri tom je to výhodný spôsob získania prostriedkov na
podnikanie. Právna úprava upravuje tento zmluvný typ len veľmi všeobecne, čo dáva
priestor mnohým otázkam a problémom pri jej uplatňovaní. Rovnako aj teória je pri vo
výklade jednotlivých aspektov tohto zmluvného vzťahu často nejednotná. V praxi ide o
málo využívaný inštitút a často je neznámym pojmom. Nakoľko je pojmovým znakom
tichého spoločenstva skrytosť, ktorého prejavom je nezapisovanie tichého spoločenstva do
obchodného nebo iného obdobného registra, je takmer nemožné zistiť, ako frekventovane
je tento zmluvný vzťah využívaný. Keď sa však pozrieme na nízky počet súdnych
rozhodnutí s týmto predmetom, možno predpokladať, že ľudia častejšie využívajú iné
spôsoby podnikania.
Ďalším dôvodom, pre ktorý som si vybral túto tému, je nedostatok odborných
publikácií zaoberajúcich sa tichým spoločenstvom. Jedinou monografiou je nová kniha
Jaromíra Kožiaka, no tá obsahuje českú právnu úpravu zmluvy. Napriek tomu mi pomohla
pri spracovaní mojej práce. Súčasná literatúra na Slovensku totiž pozostáva len z článkov
v odborných časopisoch a pomerne krátkych odsekov v publikáciách alebo
učebniciach obchodného práva.
Mojim cieľom bolo komplexne popísať zmluvu o tichom spoločenstve, subjekty,
obsah zmluvného vzťahu, spôsob vzniku a zániku tichého spoločenstva. Ďalej načrtnem a
pokúsim sa objasniť niektoré sporné aspekty tohto inštitútu. V rámci praktického využitia
tejto zmluvy sa zameriam predovšetkým na rozbor výhod a nevýhod tejto zmluvy a tiež ju
porovnám s alternatívnymi inštitútmi (zmluva o úvere a komanditná spoločnosť)
8

podobnými tichej spoločnosti. Tiež načrtnem základné rozdiely slovenskej úpravy a
úpravy tohto inštitútu v českom právnom poriadku. Pritom sa pokúsim poukázať na
výhody a nevýhody tejto úpravy a na niektoré zmeny, ktoré by mohlo tiché spoločenstvo
z českého práva prevziať. Zmluva o tichom spoločenstve zasahuje aj do iných právnych
odborov, napríklad v otázkach daní do finančného práva. S ohľadom na rozsah tejto práce
sa zameriam na tiché spoločenstvo len z pohľadu obchodného práva. Na dosiahnutie tohto
cieľa budem vychádzať nielen z odborných domácich, ale i českých publikácií a
judikatúry.
V prvej kapitole mojej práce sa budem venovať charakteristike tichého
spoločenstva ako pojmu a jeho súčasnej právnej úprave. Tiež ho porovnám s podobnými
záväzkovými vzťahmi ako sú zmluva o úvere a zmluva o združení. Jadro svojej práce
rozčlením na kapitoly pojednávajúce o subjektoch tichého spoločenstva, o vklade tichého
spoločníka a o právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Záverečná kapitola bude
pojednávať o spôsoboch zániku tohto zmluvného vzťahu. Jadro práce budem čerpať najmä
z dostupných odborných publikácií, článkov, zo súčasnej i prvorepublikovej judikatúry a z
osobných konzultácií.
9

1 CHARAKTERISTIKA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE
1.1 POJEM TICHÉ SPOLOČENSTVO
V rámci zmluvy o tichom spoločenstve je kľúčové objasnenie pojmu „tiché
spoločenstvo“. Tento pojem môže vyvolávať dve základné predstavy. Jednou z nich je
určitá utajenosť alebo skrytosť tohto vzťahu a druhá tvorí dojem, že ide o skupinu osôb
alebo má nejakú súvislosť s obchodnou spoločnosťou. Tichosť alebo skrytosť je v tomto
právnom vzťahu skutočne vyžadovaná, lebo jej narušenie môže zmeniť obsah právneho
vzťahu. Rozumieme tým, že žiadne údaje súvisiace s inštitútom tichého spoločenstva sa
nezapisujú do Obchodného registra.1
Avšak termín „spoločenstvo“ musíme odlišovať od pojmu spoločnosť . Zmluva
o tichom spoločenstve je jednou z foriem spoločného podnikania, pri ktorom nedochádza
k založeniu právnickej osoby. Akákoľvek spojitosť s obchodnou spoločnosťou je mylná.
Na jej základe vzniká len záväzkový vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom.
Tiché spoločenstvo bolo u nás spolu s konzorciom (zmluva o združení) radené
medzi obchodné spoločnosti pod pojmom „tichá spoločnosť“. Túto úpravu obsahoval
zákon č. 1/1863 - Všeobecný obchodný zákonník. Dokonca aj dnes nemecké, rakúske a
švajčiarske právo upravujú tichú spoločnosť v nadväznosti na obchodné spoločnosti, aj
keď sa za obchodnú spoločnosť nepovažuje. Naše legislatívne riešenie, ktoré zaraďuje
úpravu tohto spoločenstva medzi záväzkové vzťahy tak zreteľne vybočuje z tradičného
poňatia tichého spoločenstva.2
Zmluva o tichom spoločenstve je teda druh majetkovej účasti na podnikaní iného
podnikateľa. Po zrušení Všeobecného obch.z. v roku 1950, tiché spoločenstvo v novom
zákone chýbalo. Tento inštitút sa vrátil do nášho právneho poriadku novelou
Hospodárskeho zákonníka (§ 106u až § 106z) v roku 1990. Prevzal ho aj Obchodný
zákonník (Obch.z.), ktorý v osobitných ustanoveniach používa výraz „tiché spoločenstvo“,
namiesto pôvodného výrazu „tichá spoločnosť“. Tým dal jednoznačne najavo, že nejde
o právnickú osobu, ale o zmluvnú formu podnikania.3
Tento typ zmluvy je nutné odlišovať
od spoločenskej zmluvy (§ 57 Obch.z.) a zakladateľskej zmluvy (§ 163 Obch.z.), ktorými
1
KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 1
2
BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2007, s. 454
3
FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 25
10

sa zakladá obchodná spoločnosť ako právnická osoba so samostatnou právnou
subjektivitou. Preto nie je zmluva o tichom spoločenstve zaradená do druhej časti Obch.z.,
ktorá upravuje obchodné spoločnosti, ale až do tretej časti, upravujúca obchodné
záväzkové vzťahy.
Tiché spoločenstvo môžeme nazvať špecifickou formou podnikania dvoch alebo
viacerých fyzických alebo právnických osôb. Tichý spoločník sa nestáva automaticky
podnikateľom, ale jeho vložené prostriedky, musia byť použité výhradne na podnikanie,
pričom nevzniká nový podnikateľský subjekt, ani obchodná spoločnosť. Podnikateľ
využíva tieto prostriedky na krytie svojich prevádzkových nákladov a investičných
potrieb.4
Je však tiché spoločenstvo podnikaním? Podľa základného ustanovenia § 673 ods.
1 sa zmluvou o tichom spoločenstve zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi
určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti
zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Zmluva teda v podstate predstavuje záväzkovoprávny vzťah medzi podnikateľom
a tichým spoločníkom, v ktorom sa tichý spoločník zaväzuje podieľať sa na podnikaní
podnikateľa určitým vkladom a podnikateľ sa mu zaviaže vyplácať určitý podiel zo zisku
dosiahnutom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. 5
Tichý spoločník nevystupuje navonok a jeho účasť na podnikaní by nemala byť
zjavná. Navonok koná len podnikateľ a len jemu vznikajú práva a povinnosti voči tretím
osobám. Porušenie tejto zásady môže mať za následok ručenie tichého spoločníka za
záväzky podnikateľa.6
Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť charakteristické znaky zmluvy o tichom
spoločenstve:
- Nevzniká nový právny subjekt (obchodná spoločnosť), a preto sa tichá spoločnosť
nezapisuje do obchodného registra,
- K existujúcemu podnikateľovi pristupuje tichý spoločník svojím vkladom, ktorým
sa zúčastňuje na jeho podnikaní, pričom záväzkové vzťahy medzi podnikateľom
a tichým spoločníkom sa neprejavujú navonok voči tretím subjektom,
4
NINČÁKOVÁ, B. Tiché spoločenstvo. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa, 2002, č. 2-3, s. 347
5
OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2. vydanie.
Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 604
6
11

- Tichý spoločník má voči podnikateľovi nárok na dojednaný podiel na zisku
a zároveň znáša v určenom rozsahu riziko z podnikania vykonávaného
podnikateľom.7
Jedným zo znakov je teda účasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa, teda
na podiel na neurčitom počte obchodov uskutočnených podnikateľom. Pokiaľ by
predmetom zmluvy bol jeden obchod, alebo niekoľko určitých obchodov, zmluva by mala
povahu zmluvy o združení pri splnení ostatných pojmových náležitostí alebo
nepomenovanej zmluvy.
Otázku, či je tiché spoločenstvo podnikaním riešil aj Nejvyšší soud ČR. V rozsudku
zo dňa 18.1. 2005, sp.zn. 29 Odo 293/2004. Navrhovateľ poukazoval na to, že spoločník sa
„zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa na jeho podnikaní“, z čoho
vyplýva že sa podieľa na podnikaní, čiže podniká.
Nejvyšší soud ČR sa však s týmto argumentom nestotožnil a podotkol, že:
„smlouvou o tichém společenství se tichý společník zavazuje poskytnout podnikateli určitý
vklad a podílet se jím na podnikání...a podnikatel se zavazuje k placení části zisku
vyplývající z podílu tichého společníka na výsledku podnikání. Uvedené ustanovení tedy
podnikatele označuje jako druhou stranu smlouvy, nikoli tichého společníka, který podle
této smlouvy osobně nepodniká, ale pouze se na podnikáni druhé strany majetkově podílí.“
Nenapĺňa teda definíciu podnikateľa v zmysle § 2 ods.2 Obch.z., len sa podieľa na
podnikaní inej osoby bez toho, aby toto podnikanie mohol akokoľvek ovplyvňovať.8
1.2 ÚČEL ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE
Základným nástrojom úspešného podnikateľa je jeho počiatočný kapitál.
V súčasnosti je mnoho možností ako získať peňažné a nepeňažné prostriedky na
podnikanie, napr. zmluva o úvere alebo získanie podielu v kapitálovej spoločnosti. Prečo
teda zvoliť práve zmluvu o tichom spoločenstve? Ako každá iná zmluva, prináša pre obe
strany výhody, v podobe zisku, ale aj s tým spojené riziko.
1.2.1 Výhody zmluvy o tichom spoločenstve
Nesporné výhody prináša hlavne podnikateľovi, pretože vytvára jednoduché
a výhodné podmienky pre nadobudnutie majetku a získanie zdroja financovania pre svoju
činnosť. Tichý spoločník sa mu zaviaže poskytnúť vklad, ktorý využije na podnikanie.
7
8
KOŽIAK, J. Tiché společenství v judikatuře. In Právní rádce, 2007, č. 7, s.12
12

Podnikateľ nemá pevne určenú sumu, ktorú musí vyplatiť tichému spoločníkovi. Tá závisí
len od podielu na zisku, ktorý vykáže za dané účtovné obdobie. Preto ak bude tento zisk
nízky, nedostane sa tak do zlej ekonomickej situácie, nakoľko bude musieť odovzdať len
časť zo zisku. Ďalšou výhodou pre podnikateľa je, že tichý spoločník nie je oprávnený
zúčastňovať sa na podnikaní ani na obchodnom vedení spoločnosti.
Pre podnikateľa je hlavným zmyslom tichého spoločenstva získať prostriedky pre
rozvoj svojho podnikania. Zatiaľ čo vklad na vkladový účet je možný len v peniazoch, do
tichého spoločenstva je možné vložiť aj iné prostriedky, a to hnuteľné a nehnuteľné veci,
práva a iné majetkové hodnoty. 9
Tiché spoločenstvo umožňuje aktivovať k podnikaniu hodnoty, ktoré sú vo
vlastníctve osôb, ktoré sami vôbec nemajú záujem podnikať, alebo určité hodnoty, ktorými
disponujú a nechcú ich z najrôznejších dôvodov využiť k podnikaniu inou formou.
Tichý spoločník má možnosť zhodnotiť svoje voľné finančné prostriedky, ktorých
výnos môže byť niekoľkonásobne väčší, ako prostredníctvom bankových vkladov.
Samozrejme len pri správnom výbere podnikateľa. Preto by tichý spoločník mal poznať trh
a ekonomické možnosti podnikateľa. Taktiež by sa mal presvedčiť o úspešnosti jeho
podnikateľských aktivít. Spoločník investuje do spoločenstva bez vzniku povinnosti
zúčastňovať sa na podnikaní osobne, pričom znáša riziko len do výšky svojho vkladu.
V prípade straty nemusí svoj vklad zvyšovať ani dopĺňať. Neručí priamo veriteľom a voči
tretím osobám ostáva v anonymite. Umožňuje investovať osobám, ktoré sa na podnikaní
nechcú alebo nemôžu zúčastniť. K výhodám tejto zmluvnej formy teda patrí najmä:
- Ide o dôverný zmluvný vzťah medzi tichým spoločníkom a podnikateľom, ktorý je
vo vzťahu k tretím subjektom anonymný.
- Podnikateľ získava od tichého spoločníka nové dlhodobé hospodárske prostriedky
na rozšírenie svojej podnikateľskej činnosti, z ktorých neplatí úroky, ale tichému
spoločníkovi poskytuje podiel na zisku a zároveň na neho prenáša časť svojho
podnikateľského rizika.
- Tichý spoločník sa môže v obmedzenom rozsahu podieľať na podnikateľskej
činnosti, bez toho, aby sa stal verejne známym podielnikom na podnikateľskej
činnosti podnikateľa.
- Tichý spoločník sa na riziku podnikania zúčastňuje v obmedzenom rozsahu.
9
ŠINDLER, P. Tiché společenství. In Právní fórum, 2005, č. 7, s. 271
13

- Tichý spoločník nie je viazaný v obchodnej spoločnosti spoločenskou zmluvou
a môže od zmluvy odstúpiť menej formálnym spôsobom, ako keby bol
spoločníkom v obchodnej spoločnosti.10
1.2.2 Nevýhody zmluvy o tichom spoločenstve
Hlavným dôvodom, prečo tento inštitút nie je veľmi rozšírený, je skutočnosť, že sa
tichý spoločník podieľa na cudzom podnikaní. Pri investovaní voľných prostriedkov sa
využívajú viac inštitúty, ktoré umožňujú väčšiu mieru aktívneho spolurozhodovania
o osude investície. Málokedy sú osoby ochotné vložiť časť svojho majetku do sféry
podnikateľa, previesť na neho vlastnícke právo a bez rozhodovacích právomocí len pasívne
čakať, aký bude výsledok činnosti podnikateľa.11
K nevýhodám patrí neznalosť ekonomickej situácie podnikateľa a z toho
vychádzajúce riziko. Tiché spoločenstvo je jednou z najrizikovejších foriem investovania.
Ak sa podnikateľ dostane do straty, tichý spoločník nemôže požadovať vrátenie vkladu.
Nielen že nemá zisk, ale výška jeho vkladu sa zníži rovnakým podielom, ako by pri zisku
zhodnotil svoje peniaze. O podiel na zisku sa v ďalších rokoch vklad zvyšuje, až kým
nedosiahne pôvodnú hodnotu. Až vtedy mu môže byť vyplácaný podiel na zisku. Ak je
však podnikateľ dlhodobo stratový, môže tichý spoločník prísť o celú hodnotu svojho
vkladu. V prípade, že by stratu dosiahla banka (napr. pri bankovom vklade), uvedená
strata sa nepremietne do zníženia výšky vkladu klienta. V prípade úpadku banky klient
dostane náhradu za vklady do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy a v prípade
bankového subjektu zaoberajúceho sa stavebným sporením do výšky 60-násobku. Pri
úpadku podnikateľa tichý spoločník svoj vklad už nezíska späť. Toto riziko je možné
znížiť tak, že sa v zmluve vylúči podiel tichého spoločníka na strate.
Tichý spoločník má nárok len na podiel zo zisku a zmluva nemôže dopredu určiť
výšku výnosu žiadnym iným spôsobom. Spoločnosti, ktoré ponúkajú spoluúčasť vo forme
tichého spoločenstva uvádzajú nezdanený výnos (osobitná sadzba dane je 25%).12
Ľudia
preto môžu získať skreslenú predstavu o skutočnom zisku z tejto zmluvy.
Na základe uvedeného sa dá povedať že zmluva o tichom spoločenstve je skôr
výhodná pre podnikateľa, ktorý neočakáva veľký zisk, nenesie až také veľké riziko toho,
že by nemal prostriedky na splatenie záväzkov a dôsledok straty pre neho nebude tak
10
ČERNÁ, A. Zmluva o tichom spoločenstve. In Obchodné právo, 2000, č. 6, s. 18
11
ŠINDLER, P. Tiché společenství. In Právní fórum, 2005, č. 7, s. 271
12
JÁNOŠ, D. Výhody a nevýhody tichého spoločníka. In Dane a právo v praxi, 1999, č. 2, s. 20
14

veľký. Tichý spoločník síce môže získať vysoký výnos, ale mnoho občanov uzavrie túto
zmluvu bez toho, aby si uvedomovalo aké riziká sú s tým spojené.
1.3 PRÁVNA ÚPRAVA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE
Uzavretie zmluvy sa upravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
(Obč.Z.) o uzavieraní zmlúv (§ 43 až § 51) s prihliadnutím na osobitnú úpravu uzatvárania
zmlúv podľa Obch.Z.( § 269 až § 268) a tiež ustanoveniami Obch.Z. o právnych
úkonoch( § 266 až § 268). Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zaraďujeme túto
zmluvu medzi tzv. absolútne obchody. To znamená, že právne vzťahy z tohto záväzkového
vzťahu sa budú spravovať vždy ustanoveniami tretej časti Obch.Z. bez ohľadu na právnu
povahu účastníkov zmluvy (fyzická alebo právnická osoba).13
Ide teda o zmluvu
obchodnoprávneho charakteru, ktorá nemá ekvivalent v občianskom práve. Občiansky
zákonník sa použije len subsidiárne, ak Obch.Z. neupravuje určitú problematiku tejto
zmluvy.
Obchodný zákonník v rámci tichého spoločenstva obsahuje aj ustanovenia, od
ktorých sa účastníci odchýliť nemôžu, tzv. kogentné ustanovenia. Taxatívne sú
vymenované v § 263 Obch.Z. Okrem predpísanej písomnej formy ustanovenej v § 673 ods.
2 sú to § 675 týkajúci sa kontrolných právomocí tichého spoločníka a § 676 ods. 1 a 2
o určení podielu na zisku.
Do prijatia novely č. 500/2001 Z.z. všetky ustanovenia o tichom spoločenstve mali
dispozitívny charakter. To znamená, že to čo si strany dohodli v zmluve malo prednosť
pred zákonnou úpravou. Vzhľadom na pomerne vysoké riziko spojené s týmto druhom
podnikania, s účinnosťou od 1. Januára 2002 došlo k zmene právnej povahy vyššie
uvedených ustanovení. Z dôvodovej správy k § 675 vyplýva, že cieľom bolo zamedziť
zneužívaniu tohto inštitútu nebankovými subjektmi vykonávajúcimi služby ekvivalentné
bankovým službám bez príslušného povolenia.14
Tu by som chcel poukázať na kritiku slovenskej právnej úpravy od českého autora
J.Kožiaka: „Obě tato ustanovení považuji za nevhodná pro kogentní charakter a zbytečně
omezujíci vůli stran při sjednání obsahu kontrolních oprávnění tichého společníka, resp.
způsobu a lhůty výplaty podílu na zisku.“ Myslí si, že zásah do týchto dispozícií nemôže
13
OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.
vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 605
14
15

byť odôvodnený ochranou nejakého legitímneho záujmu. Našťastie aspoň spôsob výkonu
kontrolných právomocí je na dohode účastníkov, vzhľadom na prvú vetu § 675 ods. 3.
Taktiež poukazuje na všeobecnú obchodnú prax upravovať tieto oprávnenia dispozitívne.
Na druhej strane poukazuje na potrebný kogentný charakter niektorých ustanovení:
“Naopak ustanovení se zcela zásadním významem ve slovenském zákonníku zůstavají
dispozitivní. Mám na mysli zejména ručení tichého společníka v § 678, kdy tak vzniká
možnost vyloučit ochranu třetích osob dohodou stran! Obdobné lze říci i o § 679 ods. 1,
kde se rovněž jeví z racionálního pohledu jeho smluvní modifikace v některých otázkách
jako nepřípustná.“15
1.4 OBSAH ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE
Tiché spoločenstvo ako právny vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom
vzniká samotným podpisom zmluvy o tichom spoločenstve. Zmluvné strany si môžu
v zmluve dohodnúť aj neskorší termín vzniku tohto právneho vzťahu. Zmluva môže byť
uzavretá na dobu určitú a neurčitú. Tento čas je rozhodujúci z hľadiska spôsobu zániku
zmluvy. Na platnosť tejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Prejavy vôle strán však
nemusia byť na jednej listine.
„S účinnosťou od 1.10.2004 novela obchodného zákonníka – zákonom č. 432/2004
Z.z. jednoznačne zakotvila povinnosť zmluvných strán dodržať predpísanú formu právneho
úkonu, ak je pre príslušný zmluvný typ takto predpísaná v základnom ustanovení tohto
zmluvného typu (§ 263 ods. 2 Obch.Z.)“16
Pokiaľ by zmluva bola uzavretá ústne, nespĺňala by podmienku platnosti tohto
úkonu, ustanovené v § 272 ods. 1, podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú
formu v prípadoch ustanovených zákonom. Na rozdiel od spoločenskej zmluvy
v obchodných spoločnostiach nepodlieha žiadnej registrácií a podpisy strán nemusia byť
osvedčené.
Na proces uzatvárania zmluvy sa vzťahujú ustanovenia občianskeho a obchodného
zákonníka. Zmluva o tichom spoločenstve musí obsahovať náležitosti vyžadované pre
všetky zmluvy a právne úkony. Zmluvy musí byť uzavretá vážne, zrozumiteľne, určite,
slobodne a strany nesmú byť pri jej prejednávaní uvedené do omylu.17
15
16
PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2006, s.1048
(Bartova)
17
BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 5
16

Obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu tejto zmluvy. Aj
napriek tomu, že väčšina ustanovení o zmluve o tichom spoločenstve je dispozitívnej
povahy, niektoré náležitosti musí obligatórne obsahovať. Obsah zmluvy môžeme vyvodiť
z § 673 ods. 1. Medzi podstatné náležitosti teda zaraďujeme:
- vymedzenie zmluvných strán (podnikateľ a tichý spoločník)
- určenie vkladu tichého spoločníka a výšku tohto vkladu
- záväzok tichého spoločníka podieľať sa na podnikaní podnikateľa
- určenie podielu tichého spoločníka na zisku podnikateľa
- záväzok podnikateľa platiť časť zisku tichému spoločníkovi18
V zmluve môže byť vymedzené, na ktorom podnikaní sa podieľa tichý spoločník,
inak sa bude podieľať na všetkom podnikaní podnikateľa. Ďalšie spresnenie by sa malo
týkať vkladu. Je nutné vymedziť nielen predmet vkladu, ale ja jeho hodnotu, spôsob
ocenenia, lehotu, v ktorej je povinný odovzdať vklad, následky omeškania poskytnutia
vkladu, spôsob odovzdania vkladu a spôsob jeho vrátenia.19
Pre zvýšenie právnej istoty zmluvných strán by zmluva mala ďalej obsahovať
podrobnejšiu úpravu nasledovných otázok:
- spôsob určenia výšky podielu tichého spoločníka na strate,
- podmienky a spôsob výkonu kontrolnej činnosti tichého spoločníka,
- vymedzenie doby, na ktorú sa zmluva uzaviera,
- určenie dôvodov, na základe ktorých je možné vypovedať zmluvu,
- ak je predmetom vkladu právo, presnejšie určiť spôsob jeho výkonu,
- ak sa vkladom stáva nehnuteľnosť, bližšie určiť podmienky výkonu užívacieho
práva, alebo prechod vlastníckeho práva.20
K tejto problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v Rozsudku sp.zn. 6 Obo 95/98
z 3. júna 1998. Medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako tichým spoločníkom
bola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi na podnikanie "aktíva a pasíva" zrušeného Mestského bytového podniku Š.
Zmluva o tichom spoločenstve mala jasný názov s odkazom na § 673 až § 689
18
19
20
17

Obchodného zákonníka a z jej obsahu bolo nepochybné, že žalovaný poskytuje na
podnikanie žalobcu vklad. Žalobca ďalej poukazoval na svoju činnosť a hospodárenie
podľa zmluvy o tichom spoločenstve aj pokiaľ ide o účtovníctvo, daňové odvody a dotácie
zo štátneho rozpočtu, a tiež na to, že predmet vkladu žalovaného ako tichého spoločníka
bol jasný. Odhliadnuc od tohto, z obsahu predmetnej zmluvy o tichom spoločenstve
nevyplývala dohoda o podstatnej časti záväzkového vzťahu medzi jej subjektmi, t.j.
určenie časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania a
vyhlásenie podnikateľa, že sa zaväzuje časť zisku tichému spoločníkovi platiť.21
Najvyšší
súd SR teda rozhodol, že „ak nie je v zmluve o tichom spoločenstve určená výška zisku,
vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľ
zaväzuje platiť tichému spoločníkovi, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýba
podstatná časť.“
1.5 TICHÉ SPOLOČENSTVO A INÉ PRÁVNE INŠTITÚTY
Ako už bolo spomenuté, zmluvu o tichom spoločenstve je nutné odlišovať od
spoločenskej zmluvy a zakladateľskej zmluvy, ktorými sa zakladajú obchodné spoločnosti.
Právna úprava však pozná aj ďalšie inštitúty, ktoré majú s touto zmluvou veľa spoločných
znakov a je ich možné ľahko zameniť. Často krát musí rozhodnúť až súd či ide o tiché
spoločenstvo alebo o iný záväzkový vzťah.
1.5.1 Zmluva o úvere
Zmluvu o tichom spoločenstve je nutné odlišovať hlavne od zmluvy o úvere (§ 497
a nasl.Obch.z.), resp. zmluvy o pôžičke (§ 657 a § 658 Obč.z.). Podľa § 497 Obch.z.
„zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.“ Pri týchto zmluvách je teda dlžník povinný vrátiť tú istú čiastku,
ktorá mu bola poskytnutá spolu s určitými úrokmi, a to bez ohľadu na to, či peňažné
prostriedky umožnili dlžníkovi dosiahnuť určitý ekonomický cieľ alebo nie.
V minulosti bolo tiché spoločenstvo používané ako určitý spôsob obchádzania
zákona pri poskytovaní úveru. Samotná povaha tichého spoločenstva mierne pripomína
úverový vzťah, avšak základným znakom úverového vzťahu je, že poskytovateľovi úveru
21
18

patrí úrok za poskytnuté peňažné plnenie. To znamená, že tento úrok mu patrí aj keď sa
ekonomicky nedarí tomu, komu bol úrok poskytnutý.22
V tichom spoločenstve sa namiesto úroku spoločník podieľa na hospodárskom
výsledku podnikania. Ak je podnikateľ ziskový, môže tichý spoločník dosiahnuť vyšší
príjem ako z úrokov. Ak je však stratový, môže prísť o celý vklad. V takom prípade
podnikateľ nemá povinnosť vrátiť vklad. Spoločník teda nemá z peňažného vkladu
zaistený bezpečný úrokový výnos a svojim vkladom nesie podnikateľské riziko.
Podstatný rozdiel je však v predmete vkladu. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ
poskytnúť len peňažné prostriedky. Naproti tomu, tichý spoločník môže poskytnúť aj iné
veci, práva alebo majetkové hodnoty spomenuté v tretej kapitole tejto práce.
Na hlavné rozdiely týchto dvoch inštitútov poukazuje aj Rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.decembra 2009, sp.zn. 1 Obdo 7/2008. Predmetom dovolacieho
konania bolo vyriešenie otázky, či v zmluve o tichom spoločenstve, okrem záväzku na
platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania,
môže byť platné dojednanie aj o platení úroku z vkladu tichého spoločníka. Predmetná
zmluva o tichom spoločenstve obsahovala výšku podielu na zisku, podiel na strate bol
vylúčený a zároveň obsahovala aj ročný úrokový výnos z vkladu. Žalobkyňa žiadala
o vyplatenie tohto úrokového výnosu, ktorý bol v zmluve zakotvený.
Súd sa v odôvodnení opieral o názor prvostupňového súdu, podľa ktorého „ak tichý
spoločník poskytne podnikateľovi určitý vklad, tento nemožno zamieňať so zmluvou o
úvere uzatvorenou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. zmluvou o pôžičke
podľa ust. § 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Právne postavenie tichého spoločníka je v
dôsledku jednej z podstatných náležitostí, a to poskytnutia určitého vkladu podnikateľovi,
podobné statusu veriteľa podľa zmluvy o úvere, resp. zmluvy o pôžičke. Tichý spoločník
však očakáva zhodnotenie svojho vkladu v podobe podielu na zisku podnikateľa. Na
rozdiel od veriteľa zo zmluvy o úvere, či zmluvy o pôžičke, nemá právny nárok na vopred
identifikovaný výnos - „úrok“, keďže v dohodnutom rozsahu znáša podnikateľské riziko v
podobe straty podnikateľa.“ Ďalej poukázal na to, že ak „zmluva o tichom spoločenstve
patrí medzi absolútne obchody, potom základný rozdiel medzi zmluvou o tichom
spoločenstve a zmluvou o úvere spočíva v tom, že vkladom tichého spoločníka nemusia byť
len peniaze a že tichý spoločník nemá a ani nesmie mať z vkladu zabezpečený úrokový
výnos. Keby mal tichý spoločník zmluvou zaistený pevný úrokový výnos, jednalo by sa
22
FALDYNA, F. a kol. Obchodní právo. Praha: Wolters Kluwer, 2010, s. 1054
19

pravdepodobne o simuláciu úverovej zmluvy.“ Súd teda označil ustanovenie
o dohodnutých úrokoch za neplatné pre obchádzanie zákona. Dovolací súd sa z uvedených
dôvodov stotožnil so záverom odvolacieho súdu a dovolanie žalobkyne ako nedôvodné
zamietol.
1.5.2 Zmluva o združení
Zmluva o tichom spoločenstve je často zamieňaná aj za zmluvu o združení. Tá sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 829-841). Jej predmetom je spoločný
záväzok zmluvných strán spoločne sa pričiniť o dosiahnutie istého účelu, ktorý sa môže
týkať aj určitého výsledku na podnikaní. Tu je zásadný rozdiel medzi tichým
spoločenstvom. Pri zmluve o združení sa všetci účastníci združenia podieľajú určitou
činnosťou na dosiahnutí dojednaného účelu. Účastníci zmluvy síce môžu mať povinnosť
poskytnúť určitý vklad, táto povinnosť má ale vždy len doplňujúci charakter oproti
povinnosti vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu. Naproti tomu v prípade
zmluvy o tichom spoločenstve spoločník síce poskytne vklad, no na podnikaní sa už
osobne nezúčastňuje.23
Ďalším rozdielom medzi týmito záväzkoprávnymi vzťahmi spočíva v skutočnosti,
že kým pri zmluve o tichom spoločenstve sa vklad spoločníka viaže na celú podnikateľskú
činnosť podnikateľa, pri združení sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť, že do združenia
vnesú majetkové hodnoty s cieľom dosiahnuť určitý účel, ktorým môže byť aj konkrétny
obchod.24
1.5.3 Komanditná spoločnosť
Vzťah tichého spoločníka a podnikateľa je veľmi podobný vzťahu komanditistu
a komplementára v komanditnej spoločnosti. Z tohto dôvodu je zmluva o tichom
spoločenstve veľmi blízka aj spoločenskej zmluve komanditnej spoločnosti s jedným
komanditistom a jedným komplementárom.
Podobnosť s komanditnou spoločnosťou je zapríčinená aj historickou spätosťou,
týchto inštitútov. Ako sa často uvádza v odbornej literatúre, komanditná spoločnosť je
najstaršou obchodnou spoločnosťou. Tichá spoločnosť bola s ňou v minulosti často
zamieňaná: „V českých zemích se až do prvé poloviny 19 století mluvilo namísto
o komanditní společnnosti o tajné společnosti nebo o tiché společnosti.“25
Až neskôr sa
23
SUCHOŽA, J. a kol. Slovenské obchodné právo – Obchodné záväzky. Bratislava: Iura edition , 2004, s. 159
24
PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 1048
25
DVOŘÁK, T. Komanditní společnost. Praha: ASPI Publishing, 2004, s. 2.
20

tichá spoločnosť začala označovať ako tiché spoločenstvo. „Důslednou diferenciaci mezi
oběma pojmy zavedl až všeobecný obchodní zákoník, v Rakouském císařství vyhlášený
spolu s uvozovacím zákonem č.1/1863 ř.z.“26
Komanditná spoločnosť je spoločnosťou, ktorá musí mať aspoň dvoch spoločníkov,
z ktorých je jeden komanditistou – ručí za záväzky do výšky svojho nesplateného vkladu
a druhý je komplementárom, ktorý podobne ako podnikateľ ručí celým svojím majetkom.
Komanditista teda podobne ako tichý spoločník je povinný poskytnúť vklad, ktorý môže
byť peňažný aj nepeňažný. Zákon však upravuje aj minimálnu výšku vkladu ktorá je 250
eur. Týmto vkladom sa komanditista nepodieľa na podnikaní komplementára, ale na
podnikaní danej komanditnej spoločnosti.
Komplementárov by sme mohli prirovnať k podnikateľovi v tichom spoločenstve,
nakoľko sa len oni podieľajú na obchodnom vedení spoločnosti. Komanditisti rozhodujú
len pri iných otázkach a pri zmene spoločenskej zmluvy. Rovnako ako tichý spoločníci
majú isté kontrolné oprávnenia. Patrí medzi ne oprávnenie nahliadať do účtovných kníh
a účtovných dokladov spoločnosti a právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.
Zaujímavú podobnosť možno vidieť aj v osobitnom prípade ručenia komanditistu.
V prípade, že by obchodné meno komanditnej spoločnosti obsahovalo meno komanditistu,
už by neručil len do výšky svojho nesplateného vkladu, ale rovnako ako komplementár
celým svojím majetkom. Rovnaký princíp upravuje aj prípady ručenia tichého spoločníka
upravené v štvrtej kapitole tejto práce.
Od komanditnej spoločnosti sa tiché spoločenstvo odlišuje predovšetkým v tom, že
základným prvkom právneho vzťahu je tu veriteľský obligačný vzťah medzi podnikateľom
a tichým spoločníkom, zatiaľ čo u komanditistu vystupuje do popredia prvok
spoločenský.27
Pri komanditnej spoločnosti teda vzniká nová právnická osoba, ktorá sa
zapisuje do obchodného registra a je spôsobilá na práva a povinnosti. Tiché spoločenstvo
sa do registrov nezapisuje a práva a povinnosti vzniknú len účastníkom tohto vzťahu.
Povaha komanditnej spoločnosti je teda veľmi blízka tichej spoločnosti a rozdiel je
v podstate len vo forme podnikania. Je otázne, či je výhodnejšie byť tichým spoločníkom
alebo komanditistom v komanditnej spoločnosti. Odradzujúcim faktorom by mohol byť
podiel na strate pri zmluve o tichom spoločenstve. Ak ho však vylúčime výhodnejšou by
mohla byť práve táto zmluva aj z dôvodu, že „postavení tichého společníka je bezpečnější
26
DVOŘÁK, T. Komanditní společnost. Praha: ASPI Publishing, 2004, s. 2.
27
BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C. H. Beck,
2007, s. 453.
21

než postavení komanditisty, neboť prohlášením konkurzu na majetek podnikatele získává
tichý společník postavení konkurzního věřitele.“28
Ďalšou prednosťou tichého spoločenstva by mohli byť jednoduchšie spôsoby
zániku účasti na podnikaní. Zmluva o tichom spoločenstve upravuje podstatne viac
spôsobov ukončenia ako pri účasti v obchodnej spoločnosti. Komanditista nemôže
z komanditnej spoločnosti vystúpiť len jednostranným prejavom vôle. Preto by som sa
priklonil práve k zmluve o tichom spoločenstve, ktorá obsahuje aj zánik účasti výpoveďou
a iné spôsoby rozpracované v piatej kapitole práce.
28
22

2 SUBJEKTY
Tiché spoločenstvo je právny vzťah dvoch účastníkov, z ktorých jeden, označovaný
ako tichý spoločník, sa podieľa vkladom na podnikaní druhého – podnikateľa, a z tejto
účasti mu vzniká nárok na podiel na zisku.
Z pojmového vymedzenia zmluvy o tichom spoločenstve vyplýva, že sa jej môžu
zúčastniť dva subjekty:
- Príjemca vkladu,
- Tichý spoločník
Stranami tejto zmluvy sú teda tichý spoločník (vkladateľ) a podnikateľ (príjemca
vkladu). Príjemcom vkladu od tichého spoločníka môže byť iba podnikateľ, a to bez
ohľadu na to, či ide o osobu fyzickú (napr. živnostník) alebo právnickú (najčastejšie
obchodná spoločnosť). V situácii, ak by príjemcom vkladu nebol podnikateľ, nemôže
vzniknúť zmluva o tichom spoločenstve. Tichým spoločníkom môže byť fyzická aj
právnická osoba, bez ohľadu na to, či je podnikateľom.29
2.1 PODNIKATEĽ
Zmluvným partnerom tichého spoločníka teda môže byť len taká fyzická alebo
právnická osoba, ktorá je podnikateľom. Pojem podnikateľa vymedzuje § 2 Obch.z. ako:
- osoba zapísaná v obchodnom registri,
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov,
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do
evidencie podľa osobitného predpisu.
V rámci právnických osôb pôjde o všetky formy obchodných spoločností, okrem
prípadov, keď spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť boli založené
na iný účel ako podnikanie. Ďalej pôjde o fyzické osoby, ktoré podnikajú na základe
živnostenského alebo iného oprávnenia, tj. na základe osobitných predpisov. Zaraďujeme
sem napríklad architektov, audítorov, advokátov alebo notárov.
29
23

Pokiaľ je podnikateľom právnická osoba, v praxi môže vzniknúť otázka, či
uzavretie tejto zmluvy patrí k bežným záležitostiam pri riadení obchodnej spoločnosti, teda
či je potrebný súhlas orgánu spoločnosti na uzavretie takejto zmluvy. Treba upozorniť na
to, že túto problematiku slovenský obchodný zákonník, na rozdiel od českého neupravuje.
Podľa českého Obchodného zákonníka § 125 odst. 1 písm. l) a § 187 odst. 1 písm.
m náleží do obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia (valné hromady) spoločnosti s
ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti schválenie zmluvy o tichom spoločenstve a
jej zmien. Rozhodnutie alebo uznesenie valného zhromaždenia sa prijíma jednoduchou
väčšinou hlasov, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neupravujú inak.30
Podľa prevažujúceho názoru však rozhodovanie o uzavretí zmluvy o tichom
spoločenstve nepatrí medzi bežné veci hospodárenia ani v slovenskej obchodnej
spoločnosti. Preto by o prijatí tichého spoločníka mali rozhodovať najvyššie orgány
obchodných spoločností. V prípade akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením
obmedzeným to bude valné zhromaždenie a v družstve to bude členská schôdza. Valné
zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie o tejto otázke v spoločenskej zmluve.
Vyplýva to z § 125 ods. 3: „Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoré
inak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti“
2.2 TICHÝ SPOLOČNÍK
Tichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, kto je spôsobilý mať práva a povinnosti,
teda môže ním byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na to, či je
podnikateľom. Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve sa spoločník podnikateľom
nestáva. Tichý spoločník sám nepodniká, jeho meno sa neuvádza v obchodnom mene
a nevystupuje ani ako spoločník tichého spoločenstva. Táto forma investovania je
zaujímavá predovšetkým pre fyzické osoby, ktoré disponujú voľnými finančnými
prostriedkami, ale z určitých dôvodov nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť.31
Spoločníkom ale môže byť aj právnická osoba, napríklad spoločnosť s ručením
obmedzeným. Môže nastať prípad, keď na jednej strane bude príjemcom vkladu od tichého
spoločníka a zároveň bude tichým spoločníkom inej podnikajúcej právnickej osoby. Nie je
ale jasné, či tichým spoločníkom v obchodnej spoločnosti môže byť jej spoločník,
štatutárny zástupca, akcionár, člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo člen
30
LOCHMANOVÁ, L. Rub a líc zmluvy o tichom spoločenstve ˂http://pravniradce.ihned.cz/c1-52130110-
rub-a-lic-smlouvy-o-tichem-spolecenstvi˂, prevzaté dňa 28.12.2011
31
24

družstva. Vzhľadom na to, že tieto osoby sú osoby odlišné od samotného podnikateľa –
danej obchodnej spoločnosti, Obchodný zákonník takúto možnosť nevylučuje. V prípade
ak je podnikateľom živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo samostatne
hospodáriaci roľník, tichým spoločníkom môžu byť aj jeho rodinný príslušníci, prípadne
blízke osoby. Nie je vylúčené ani to, aby sa tichým spoločníkom stal zamestnanec
podnikateľa.32
Zamestnancov tým podnikateľ motivuje k dosiahnutiu čo najlepšieho
hospodárskeho výsledku. Zamestnanci pritom získajú podiel na zisku bez nutnosti priznať
im právo na riadení spoločnosti. Treba však rozlišovať práva a povinnosti strán pracovného
pomeru a práva a povinnosti účastníkov zmluvy o tichom spoločenstve.
2.3 ZAHRANIČNÁ OSOBA
Na strane podnikateľa ako aj na strane tichého spoločníka môžu vystupovať
zahraničné fyzické aj právnické osoby. Ak uzavrie so slovenským podnikateľom zmluvu
o tichom spoločenstve zahraničná osoba na strane tichého spoločníka, otázkou je, či
v tomto prípade je možné uskutočniť voľbu právneho poriadku podľa Zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.33
„Účastníci zmluvy môžu si zvoliť
právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky,
ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.“
„Přestože u obchodních smluv s mezinárodním prvkem je volba právního řádu
zásadně možná, v praxi patrně nebude v tomto případě přicházet volba právního řádu do
úvahy, a to vzhledem k rozdílnosti legislativního pojetí tichého společenství podle českého
práva a podle zahraničních právních řádů. Naopak, bude-li se chtít česká právnická či
fyzická osoba podílet svým vkladem na podnikání zahraničního podnikatele, budou se
muset podmínky takového vztahu zřejmě posuzovat podle právního řádu státu, na jehož
území má podnikatel sídlo nebo bydliště, a smlouva o tichém společenství či o tiché
společnosti, se bude řídit cizím právním řádem a náš právní řád v praxi patrně nebude
přicházet v úvahu.“34
2.4 PLURALITA SUBJEKTOV
V rámci subjektov sa stretávame najmä s otázkou či môže na strane tichého
spoločníka alebo podnikateľa vystupovať viac osôb. Bezpochyby platí, že jedna osoba
32
33
34
BARTOŠÍKOVÁ, M. Smlouva o tichém společenství. In Právní rádce, 1998, č. 7, s. 37
25

môže byť tichým spoločníkom pri viacerých podnikateľoch. Ak sa na podnikateľskej
činnosti podnikateľa podieľa viac tichých spoločníkov, vzniká toľko tichých spoločností,
koľko je spoločníkov, a to bez ohľadu na to, či táto zmluva bola uzavretá s každým
osobitne, alebo sa spoločníci zaviazali k uloženiu vkladov v jednej zmluve. Medzi
viacerými tichými spoločníkmi jedného podnikateľa nevzniká žiadny záväzkovoprávny
vzťah. Toto však platí len v prípade, ak sa každý z týchto spoločníkov zaviazal zložiť
samostatný vklad. Vzťah tichých spoločníkov v určitých veciach však v zmluve upravený
byť môže.35
Od tejto situácie treba odlišovať prípad, keď sa viac spoločníkov zaviaže k vloženiu
jedného vkladu. Títo potom vystupujú voči sebe v záväzkovoprávnom vzťahu a voči
podnikateľovi ako jeden spoločník.
Otázkou však zostáva, či môže byť viac vzťahov tichého spoločenstva, založených
jednou zmluvou, alebo pre každý vzťah je potrebná osobitná zmluva. Nakoľko
v zákonných ustanoveniach absentuje zákaz takejto zmluvy, je možné do jednej zmluvy
vsunúť viacero nezávislých zmlúv.36
„Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.“
(§ 275 ods. 1 Obch.z.)
35
36
26

3 VKLAD
3.1 PREDMET VKLADU
Predmetom vkladu rozumieme konkrétnu majetkovú hodnotu, ktorá je vkladaná do
podnikania tichým spoločníkom. Môže to byť akákoľvek majetková hodnota, ktorá môže
byť využívaná pri podnikaní a je vyjadriteľná v peniazoch. Podľa § 674 ods. 1 „predmetom
vkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota
využiteľná pri podnikaní.“ Vklad teda môže mať podobu hmotnú alebo nehmotnú, môže
byť hnuteľný a nehnuteľný. Povaha vkladu je veľmi podobná úprave vkladu pri
obchodných spoločnostiach podľa § 59 Obch.z. Na rozdiel od neho, pri oceňovaní nie je
potrebný znalecký posudok. Je ale vhodné, aby spôsob ocenenia bol určený a jeho hodnota
bola vymedzená.
Pre právnu istotu zmluvných strán musí byť vklad presne špecifikovaný. Zákon
ustanovuje, že predmet kladu je spoločník povinný odovzdať podnikateľovi v dohodnutej
lehote. Ak táto lehota nie je v zmluve, odovzdá vec bez zbytočného odkladu po uzatvorení
zmluvy. Pri nesplnení tejto lehoty sa použijú ustanovenia § 365 až § 369 Obch.z.
o omeškaní dlžníka.
Ako základnú podmienku v rámci potenciálnych vkladov stanovuje zákon
„využiteľnosť vkladu pri podnikaní“. Dikcia § 674 by mohla zvádzať k tomu, že táto
podmienka je stanovená len pre iné majetkové hodnoty, no podľa J.Kožiaka je nutné
využiteľnosť skúmať aj pri vklade v podobe vecí a práv. Môžeme však argumentovať
výkladom všeobecného ustanovenia o vklade pri obchodných spoločnostiach, kde sa
požaduje hospodárska využiteľnosť vo vzťahu k predmetu podnikania u všetkých
nepeňažných vkladoch.
Nedostatkom súčasnej úpravy je fakt, že celý § 674 je dispozitívny a strany sa
môžu od neho odchýliť. Keď ho porovnáme s kogentným § 673, ktorý konštatuje, že tichý
spoločník sa vkladom podieľa na podnikaní, je možné sa podieľať na podnikaní aj
vkladom, ktorý nie je využiteľný vo vzťahu k predmetu podnikania? Prípad vkladu, ktorý
nie je hospodársky využiteľný by sa dal považovať ako obchádzanie zákona, nakoľko
poskytnutie takéhoto vkladu nezodpovedá účelu a povahe zmluvy o tichom spoločenstve.
27

Aj napriek dispozitívnosti § 674 by teda vklad mal byť využiteľný pri podnikaní.37
Predmetom vkladu môže byť:
- Peňažná suma,
- Hnuteľná alebo nehnuteľná vec,
- Právo,
- Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnoty.
3.1.1 Peňažná suma
Najčastejším druhom vkladu do tichého spoločenstva je peňažná suma. V tomto
prípade sa vlastníkom peňazí stáva podnikateľ, vzhľadom na ich nezastupiteľnú povahu.
Majetkom podnikateľa sa stávajú dňom poskytnutia. Výšku peňažného vkladu žiadna
právna norma neobmedzuje, ani neurčuje spôsoby použitia. Finančný vklad je najmenej
problematickým vkladom.
3.1.2 Hnuteľná a nehnuteľná vec
Podľa Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Hnuteľná vec
prechádza do vlastníctva podnikateľa po jej prevzatí, pokiaľ nie je v zmluve ustanovené
inak. Môžu ňou byť suroviny, stroje, dopravné prostriedky a pod.
Pokiaľ je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, podnikateľ sa nestáva jej vlastníkom,
ale po dobu trvania zmluvy o tichom spoločenstve je oprávnený túto nehnuteľnosť užívať.
Aj tu však platí zásada zmluvnej voľnosti. Strany sa teda môžu dohodnúť, že nehnuteľnosti
vchádzajú do vlastníctva podnikateľa a zahŕňajú sa do vkladu tichého spoločníka. Taktiež
sa môžu dohodnúť, že hnuteľné veci, vložené tichým spoločníkom, zostávajú v jeho
vlastníctve. „Ak sa neprevádza vlastníctvo k veci, ktorá je predmetom vkladu, podnikateľ
eviduje prevzaté veci na podrozvahovom účte „Najatý majetok“. Ak podnikateľ za takýto
majetok neplatí nájomné, zachycuje celkovú hodnotu (neplateného) nájomného na účte
381 – Náklady budúcich období, odkiaľ ich postupne prevádza do nákladov. Táto hodnota
je súčasťou vkladu tichého spoločníka.“38
3.1.3 Právo
Vkladom môže byť aj určité právo, ktoré možno finančne oceniť. Rozumieme tým
napríklad práva na poskytnutie určitých výkonov, pohľadávky, cenné papiere a pod.
37
38
28

Výnimočne môže vklad pozostávať z pohľadávky či už voči iným osobám, alebo voči
podnikateľovi. Prevod práv by sa potom uskutočnil formou cesie – zmluvného prevodu
práv. V zmluve by potom bolo potrebné vyriešiť otázku pochybných alebo dlhodobých
práv. Ak je predmetom zmluvy právo a v zmluve nie je ustanovené inak, podnikateľ je
oprávnený na výkon tohto práva po dobu trvania zmluvy.39
Niektoré práva sa však týkajú aj iných osôb akými sú podnikateľ a tichý spoločník.
Túto otázku rieši Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.apríla 1998 sp.zn. 1 Cdo 87/97:
„Dôvodom výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov pred uplynutím času, a na
ktorý bol nájom dojednaný (§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) je aj prenechanie
nebytového priestoru (jeho časti) nájomcom ako tichým spoločníkom, bez súhlasu
prenajímateľa, do podnájmu podnikateľovi, s ktorým uzavrel zmluvu o tichom spoločenstve
(§ 673 a nasl. Občianskeho zákonníka)“
Z odôvodnenia: „Podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona tým, že
právo nájmu k nebytovým priestorom poskytol odporca I) ako tichý spoločník odporcovi
II) ako podnikateľovi. Pritom nie je možné, aby vklad tichého spoločníka predstavoval
právo, ktorého nakladanie je podmienené súhlasom tretej osoby, ktorá však taký súhlas
nedala.“ „Záväzky, práva a povinnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve viažu iba
účastníkov tejto zmluvy, lebo uzavretím takejto zmluvy nevzniká nový právny subjekt.“
Vkladom nemôžu byť ani pohľadávky, ktoré podľa § 525 Obč.z. nemožno postúpiť
inej osobe. Patrili by sem pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, ktorých
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a
pohľadávky, ktorých postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom. Ostatné pohľadávky
môžu byť vkladom bez obmedzenia. Obch.z. však neobsahuje právnu úpravu postúpenia
pohľadávky, a preto sa v tomto prípade použijú ustanovenia § 524 a nasl. Obč.z. Podľa
tohto ustanovenia môže tichý spoločník postúpiť svoju pohľadávku ako predmet vkladu do
podnikateľskej činnosti podnikateľa aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s pohľadávkou
prechádza na podnikateľa aj jej príslušenstvo, ktoré tvoria úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnení.40
39
40
29

3.1.4 Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnoty
Predmetom vkladu môžu byť aj iné majetkové práva, ako napríklad patentové
právo a iné majetkové hodnoty. Typickým prípadom vkladu inej majetkovej hodnoty je
vklad know-how. Pre riadne splnenie vkladovej povinnosti je potrebné oboznámiť
podnikateľa s obsahom know-how a umožniť mu jeho nerušené užívanie po dobu trvania
právneho vzťahu tichého spoločenstva. Know-how nemusí byť odovzdané jednorázovo pri
uzavretí zmluvy, ale aj počas jej trvania. To zodpovedá povahe know-how, ktoré sa
mnohokrát nedá zachytiť na hmotnom nosiči a jednorázovo odovzdať, ale niekedy spočíva
v dlhodobom procese učenia alebo zaškoľovania.41
Predmetom vkladu môžu byť aj cenné papiere, podnik alebo jeho časť, aj napriek
tomu, že zákon výslovne tieto predmety ako vklad neuvádza.
Je sporné, či sa v pružnej formulácii „iná majetková hodnota využiteľná pri
podnikaní“ môže skrývať aj vklad spočívajúci v činnosti alebo v osobnom výkone.
Prvorepubliková judikatúra takýto vklad pripúšťala. V súčasnej judikatúre som sa s týmto
problémom nestretol, odborná literatúra prevažne považuje vklad vo forme pracovnej
činnosti za neprípustný. „Sporné je, zda-li vkladem tichého společníka mohou být osobní
výkony. V současné době spíše převládá názor, že osobní výkony nemohou být vkladem
tichého společníka, i když to zákon výslovně nezakazuje. Jde o otázku spornou, zatím
nejudikovanou.“42
Na rozdiel od toho, český autor J.Kožiak pripúšťa vklad vo forme
osobnej činnosti. „Obecní výkony obecně totiž mohou nepochybně splňovat obecná kritéria
kladená na vklad tichého společníka uvedená výše a za absence zákazu lze pokládat
přípustnost takového vkladu“43
Aj keby bolo možné poskytnúť vklad formou osobnej činnosti, v každom prípade
platí, že týmto vkladom by nemohli byť pracovné výkony, ktorých poskytovanie sa
podrobuje úprave Zákonníka práce a niektoré špecifické činnosti, napríklad poskytovanie
právnej pomoci advokátom, pretože by došlo k obchádzaniu predpisov o odmeňovaní
advokátov. 44
Naopak v neprospech činnosti ako vkladu vyznieva hlavne všeobecné ustanovenie
Obch.z. § 59 ods. 2, nakoľko vklad tichého spoločníka sa povahou približuje vkladu
spoločníka v obchodnej spoločnosti: „Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého
41
42
MAREK, K. Smlouva o tichém společenství. In Právní rádce, 2007, č. 7, s. 10
43
44
H. Beck, 2007, s. 456
30

hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo
poskytnúť služby sa zakazujú...“ Vzhľadom na povahu zmluvy a pasívny charakter
podieľania sa tichého spoločníka na podnikaní, je teda asi lepšie vyhnúť sa osobným
výkonom ako vkladu.
3.2 PRECHOD VLASTNÍCTVA K VKLADU NA PODNIKATEĽA
Obchodný zákonník ponecháva na dohodu strán, či na podnikateľa prechádza
vlastníctvo k vkladu, alebo len výkon vloženého práva, a len pre prípad, ak by sa zmluvné
strany nedohodli v zmluve na týchto otázkach, platí zákonná úprava.45
Ustanovenie § 674 ods.3 upravuje rôzne spôsoby prechodu vlastníctva k vkladu na
podnikateľa. Toto ustanovenie treba vykladať v nadväznosti k odseku 1. Podnikateľ sa
stáva vlastníkom vkladu samotným odovzdaním veci v prípade, ak predmet vkladu tvoria
hnuteľné veci, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Nejde však o bezplatné
nadobudnutie vlastníctva. Odplatou za takto nadobudnuté vlastníctvo je nárok tichého
spoločníka na vyplatenie podielu na dosiahnutom zisku.46
Spôsob, akým odovzdáva tichý spoločník vklad podnikateľovi je závislý od
predmetu vkladu. U niektorých vecí nestačí len samotné odovzdanie. Pri využití práv
z priemyselného vlastníctva je fyzické odovzdanie vylúčené, spoločník musí teda umožniť
využitie predmetu tohto vkladu. Pri vklade pohľadávky prejde právo k pohľadávke na
podnikateľa zmluvou o postúpení pohľadávky ( § 524 Obč.z.). Pri vklade podniku alebo
jeho časti sa primerane použije ustanovenie § 477 a nasl. Obch.z. o zmluve o predaji
podniku. Pri cenných papieroch, ktoré sa prevádzajú rubopisom bude odovzdaním
indosament spolu s odovzdaním cenného papiera.47
Pokiaľ sú predmetom vkladu nehnuteľnosti, neprechádzajú priamo zo zákona do
vlastníctva podnikateľa. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že podnikateľ
nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak by k tejto dohode došlo, podnikateľ sa
nestáva vlastníkom v okamihu „odovzdania“ nehnuteľnosti. Na prevod vlastníctva je
potrebný zápis vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Zmluva
o tichom spoločenstve, ktorá obsahuje vklad nehnuteľností tichého spoločníka do
vlastníctva podnikateľa, by v tom prípade mala mať aj podstatné náležitosti kúpnej
45
SUCHOŽA, J. a kol. Obchodné právo. Bratislava : Iura edition , 2009, s. 990
46
47
31

zmluvy, obsiahnuté v § 588 Obč.z. Súčasne by zmluvné strany mali dbať na to, aby zmluva
obsahovala okrem týchto náležitostí aj osobitné požiadavky uvedené v § 42 katastrálneho
zákona, týkajúce sa spôsobilosti zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností. Právne účinky
vkladu vzniknú právoplatným rozhodnutím správy katastra po povolení vkladu. Toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia.48
Ak je predmetom vkladu právo, podnikateľovi vzniká oprávnenie na výkon tohto
práva po dobu trvania zmluvy. V zmluve sa však môžu dohodnúť, že na výkon práva bude
oprávnený popri podnikateľovi aj tichý spoločník.49
Z povahy vkladu vyplynie, aké sú práva a povinnosti pri uskutočňovaní vkladu a
počas jeho trvania. Ak je predmetom vkladu vec, ktorej vlastníkom sa má stať podnikateľ,
analogicky sú aplikované ustanovenia upravujúce kúpnu zmluvu (§ 588 až § 627 Obč.z.),
ktoré sa týkajú záväzku predávajúceho. Ak je predmetom vkladu vec, ktorá má byť len
užívaná, je možné aplikovať ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 až § 723 Obč.z.). Ak
je predmetom vkladu využitie práva z priemyselného vlastníctva, použijú sa ustanovenia
upravujúce licenčnú zmluvu ( § 508 až § 515 Obch.z.). Hospodárskym dôvodom vkladu je
však účasť na podnikaní, takže sa u týchto zmlúv neuplatnia ustanovenia, upravujúce
záväzok k peňažnému plneniu druhej strany.50
3.2.1 Vklad od nevlastníka veci
Problematickou otázkou zostáva, aký musí byť pomer tichého spoločníka k vkladu.
Túto otázku zákon nerieši. Je potrebné, aby bol vlastníkom vkladu, alebo ak nie, za akých
podmienok je možné, aby nevlastník poskytol vklad?
Pre vklady uskutočnené prevodom vlastníctva jediná judikatúra siaha až do prvej
republiky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Rc 3650/1924 z 26.3.1924 rieši otázku, či je
nutné, aby bol tichý spoločník vlastníkom vkladu. Súd rozhodol, že to v zásade nutné nie je
a postačuje, aby za tichého spoločníka vklad poskytla tretia osoba, ktorá je vlastníkom tejto
veci. „Není potřebí, aby tichý společník byl původním vlastníkem vkladu; stačí když někdo
třetí za něho vklad učiní v jeho prospěch.“51
48
49
50
KOPÁČ, L. Obchodní kontrakty. II. Díl. Praha : Prospektrum , 1994, s. 554
51
KOŽIAK, J. Tiché společenství v judikatuře. In Právní rádce, 2007, č. 7, s. 12
32

V zmysle tohto rozhodnutia teda postačuje, aby tento vklad poskytla tretia osoba.
V týchto prípadoch je však vhodné sprostredkovaný spôsob poskytnutia vkladu
zdokumentovať písomným potvrdením, nakoľko môže dôjsť k problémom pri dokazovaní
vo vzniknutom spore. Problematické je potom dokázať, že naozaj išlo o vklad tichého
spoločníka a nielen o ústnu zmluvu o pôžičke medzi treťou osobou a podnikateľom. Za
dôkaz, aby sa v tomto prípade dal považovať konkludentný úkon podnikateľa, ktorým by
vyplácal tichému spoločníkovi podiel na zisku.52
Môže nastať situácia, že tichý spoločník vloží vklad, ktorý nevlastní ani on, ani
tretia osoba. V tomto prípade zákonná úprava chýba, a preto by sme sa mali riadiť
občianskoprávnou zásadou „nemo plus iuris“, čo znamená, že nikto nemôže previesť na
iného viac práv ako sám má. Všeobecne by teda malo platiť, že takýto vklad je
neprípustný. Existuje však niekoľko výnimiek z tejto zásady. Jedným z prípadov je
ochrana tretích osôb, keď táto zásada môže ustúpiť na základe ochrany dobrej viery. Ďalšia
výnimka sa týka vypožičaných vecí. Podľa judikatúry možno takéto veci pokladať za
predmet tichého spoločenstva, len pokiaľ má tichý spoločník súhlas k prenechaniu veci do
užívania inej osobe, ktorou v tomto prípade bude podnikateľ. Z tohto možno vyvodiť, že
nevlastník môže poskytnúť vklad so súhlasom vlastníka veci. Poslednou výnimkou od
pravidla nemožnosti vkladu od nevlastníka je prípad vkladu prenajatej veci. Podľa § 666
Obč.z. „Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.“
Právo užívať vec, založené zmluvou o tichom spoločenstve, síce nemá formu podnájmu,
ale za podmienky, že si prenajímateľ nevyhradil právo udeliť súhlas s prenechaním do
užívania tretej osobe, takýto výklad možno pripustiť.53
3.3 VYČERPANIE VKLADU A DODATOČNÁ VKLADOVÁ POVINNOSŤ
Vklad do tichého spoločenstva, na rozdiel od vkladu do obchodnej spoločnosti,
mení svoju výšku. Vklad tichého spoločníka sa v súlade s § 677 Obch.z. znižuje o podiel
na strate a opätovne zvyšuje o podiel na zisku. V prípade, keď podiel na strate dosiahne
výšku vkladu tichého spoločníka, zaniká tiché spoločenstvo priamo zo zákona. Tomuto
následku je možné zabrániť dohodou zmluvných strán. Zmluva môže napríklad určiť, že
v prípade, keď podiel na strate tichého spoločníka presiahne výšku vkladu, tichý spoločník,
ktorý má záujem zotrvať v tichom spoločenstve, je povinný doplniť svoj vklad alebo
prispieť na úhradu strát aj napriek tomu, že taká povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Ak
52
53
33

nie je dohodnuté inak, tichý spoločník nie je povinný svoj vklad dopĺňať a pri podiele na
strate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.
Predkladá sa tu otázka, čo sa stane s predmetom vkladu po vyčerpaní jeho hodnoty.
Pokiaľ ide o veci ku ktorým už prešlo vlastnícke právo na podnikateľa, je jednoznačné, že
tieto zostanú v jeho vlastníctve. Nie je vylúčená možnosť tichého spoločníka odkúpiť tento
predmet späť, avšak uhradením podielu na krytí straty by došlo k zachovaniu účasti
tichého spoločníka. Problém nastáva ak bol vklad prenechaný len do užívania
podnikateľovi. Vyčerpaním tohto vkladu nemôže na podnikateľa previesť vlastnícke právo
k veci. Ukončením účasti spoločníka vyčerpaním tohto vkladu by znamenalo nemožnosť
užívať vklad podnikateľom.54
3.4 VRÁTENIE VKLADU
„Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi
vklad zvýšený alebo znížený a jeho podiel na výsledku podnikania.“ (§ 670 Obch.z)
Z tohto ustanovenia nie je úplne jednoznačné, či podnikateľ má povinnosť vrátiť
tichému spoločníkovi vklad alebo či má povinnosť vrátiť len hodnotu vkladu. Vzhľadom
na ustanovenia § 674 ods. 3, podľa ktorého sa podnikateľ v niektorých prípadoch stáva
vlastníkom vloženého vkladu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré vklady
nemožno vrátiť, je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že podnikateľ je povinný vrátiť
tichému spoločníkovi len hodnotu vkladu, zníženú alebo zvýšenú o podiel na výsledku
podnikania.55
V záujme dosiahnutia väčšej právnej istoty, by v samotnej zmluve malo byť
ustanovenie o vrátení vkladu v prípade zániku zmluvy. Taktiež môže podrobnejšie
obsahovať úpravu vyrovnania medzi podnikateľom a tichým spoločníkom pri niektorých
veciach.
Ak je predmetom vkladu peňažná suma, v prípade zániku zmluvy je podnikateľ
povinný vrátiť ju vo výške vkladu ku dňu zániku tichého spoločenstva.56
Ak je však predmetom vkladu hnuteľná vec, je tu síce možnosť vrátenia vkladu, ale
znížením tohto vkladu o podiel tichého spoločníka na strate sa stáva nerealizovateľným.
Uvedený problém nastáva v podstate pri každom nepeňažnom vklade. V týchto prípadoch
54
55
56
34

by zmluva mala určiť, že tichému spoločníkovi nevzniká nárok na vrátenie vkladu, ale len
na vyplatenie peňažnej hodnoty tohto vkladu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj tak, že
podnikateľ síce bude povinný vrátiť vec, ale tichý spoločník mu bude povinný uhradiť svoj
podiel na strate v peniazoch.57
Pokiaľ je teda predmetom vkladu vec, treba rozlišovať dva prípady. V prvom
prípade si tichý spoločník zachová vlastnícke právo k vkladu. Hodnota tohto vkladu
nemôže byť započítaná do výšky vkladu tichého spoločníka. Na podnikateľa neprechádza
vlastnícke právo a má za túto vec platiť nájomné. Po skončení zmluvy vracia vec
spoločníkovi a finančné vysporiadanie medzi stranami neprichádza do úvahy.
V druhom prípade si tichý spoločník nezachová vlastnícke právo k vkladu. V tomto
prípade si podnikateľ môže vec buď ponechať, alebo vrátiť. Ak si vec ponechá, cena veci
ku dňu vzniku tichého spoločenstva predstavuje zložku finančného vysporiadania medzi
stranami. Ak chce podnikateľ vklad vrátiť tichému spoločníkovi, ocení vec ku dňu zániku
zmluvy. Rozdiel medzi cenou vkladu a cenou vrátenej veci finančne vysporiada s tichým
spoločníkom.58
57
58
35

4 PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN
Tiché spoločenstvo je obligačný vzťah, založený zmluvou. Obsahom každého
zmluvného vzťahu sú vzájomné práva a povinnosti. Tieto vyplývajú nielen zo zmluvy, ale
aj zo zákona. Obsahom vzťahu medzi podnikateľom a tichým spoločníkom je viacero
oprávnení. Každému právu na druhej strane prislúcha určitá povinnosť. Jednou
z povinností tichého spoločníka je poskytnúť vklad podnikateľovi. Otázkou vkladu sme sa
už zaoberali v predchádzajúcej kapitole. Následne má tichý spoločník právo na podiel zo
zisku, a podnikateľ povinnosť mu tento podiel vyplatiť.
Tiché spoločenstvo je teda typické určitým veriteľským vzťahom medzi stranami.
Podnikateľ je voči spoločníkovi veriteľom v tom zmysle, že je oprávnený domáhať sa k
splateniu vkladu tichým spoločníkom. Na druhej strane tichý spoločník je veriteľom
podnikateľa a má nárok na vyplatenie podielu na zisku a na vrátenie vkladu pri zániku
záväzku. Táto druhá stránka tohto vzťahu je pre tichú spoločnosť charakteristická a zákon
je tiež zdôrazňuje ustanovením § 681: „Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečo
iné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie, aké má veriteľ ohľadne
svojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho vkladu pred zánikom
zmluvy.“ 59
Tichý spoločník sa na podnikaní priamo nezúčastňuje, a keďže sa v tomto
záväzkovom vzťahu jedná tiež o jeho prípadný profit aj riziko, musia mu byť zákonom
zaručené určité kontrolné oprávnenia. Ďalším oprávnením tichého spoločníka je teda
kontrola podnikania podnikateľa.
Tiché spoločenstvo nie je právnickou osobou. Preto práva a povinnosti
z podnikania, na ktorých sa podieľa svojim vkladom vznikajú voči tretím osobám len
podnikateľovi, ktorý je príjemcom vkladu a nie tichému spoločníkovi. Tento princíp sa
však neuplatňuje bez výnimiek. V poslednej časti tejto kapitoly by som sa chcel zamerať
na vzťah tretích osôb k tichému spoločenstvu a prípady ručenia tichého spoločníka za
záväzky podnikateľa.
59
H. Beck, 2007, s. 457
36

4.1 ÚČASŤ TICHÉHO SPOLOČNÍKA NA PODNIKANÍ
Základným právom vyplývajúcim pre spoločníka zo zmluvy o tichom spoločenstve
je oprávnenie podieľať sa na hospodárskom výsledku podnikateľa. Účasťou tichého
spoločníka na podnikaní rozumieme vzťah podnikateľa a tichého spoločníka počas trvania
tichého spoločenstva. Nie je úplne jednoznačné, kedy vzniká účasť na podnikaní. Tiché
spoločenstvo sa zakladá zmluvou, ale bez vloženia vkladu sa spoločník nemôže podieľať
na podnikaní. Preto sa aj ja prikláňam k názoru J.Kožiaka, že právo podieľať sa na
podnikaní vzniká až vložením vkladu. Problematike zániku účasti bude vyhradená osobitná
kapitola.
Najčastejším problémom v tejto oblasti je otázka, či je tichý spoločník povinný
podieľať sa na celom podnikaní podnikateľa, alebo sa je možné dohodnúť na účasti
v konkrétne vymedzenej časti podnikania. Niektorí autori uvádzajú, že pokiaľ by sa
spoločník zúčastňoval len na niektorých obchodoch podnikateľa, nešlo by o tichú
spoločnosť, ale o zmluvu o združení. Vychádzajú zo základného ustanovenia, podľa
ktorého sa má spoločník „podieľať na podnikaní“ ako celku.
Väčšina autorov sa však prikláňa k názoru, že tichý spoločník sa môže zúčastňovať
na určitej časti podnikania. V § 675 ods. 1 je totiž stanovené oprávnenie nahliadať do
dokladov a účtovných záznamov „týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojim
vkladom...“. Taktiež v § 679 jedným z dôvodov zániku účasti na podnikaní je „ukončením
podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje“. Vo svetle týchto argumentov by nemalo nič
brániť dohode strán o vklade tichého spoločníka do určitej časti podnikania.60
Účasť na určitej časti podnikania však nemožno zamieňať s účasťou na
jednotlivých obchodoch podnikateľa. Ako som uviedol v prvej kapitole, pokiaľ by
predmetom zmluvy bol jeden obchod, alebo niekoľko určitých obchodov, zmluva by mala
povahu zmluvy o združení pri splnení ostatných pojmových náležitostí alebo
nepomenovanej zmluvy.
4.2 PODIEL TICHÉHO SPOLOČNÍKA NA ZISKU A STRATE
60
LOCHMANOVÁ, L. Rub a líc zmluvy o tichom spoločenstve ˂http://pravniradce.ihned.cz/c1-52130110-rub-
a-lic-smlouvy-o-tichem-spolecenstvi˂ prevzaté dňa 3.2.2012
37

4.2.1 Podiel na zisku
Už základné ustanovenie o zmluve o tichom spoločenstve ukladá podnikateľovi
povinnosť vyplácať tichému spoločníkovi časť zisku z titulu jeho majetkovej účasti na
podnikaní. Právo na podiel na zisku z podnikania je jednou z podstatných náležitostí
zmluvy. Znamená to, že tichý spoločník tohto práva nemôže byť zbavený a zmluva ho
nemôže vylúčiť.
Tento podiel teda musí byť v zmluve výslovne uvedený, alebo musí byť určený
jednoznačný spôsob jeho stanovenia. Najlepším spôsobom je určenie percentuálnej sadzby
alebo zlomku z celkového čistého zisku podnikateľa. Nie je vylúčené aby počas trvania
záväzkového vzťahu bol tento podiel na zisku každý rok rozdielny. Je napríklad možné
v zmluve na dobu určitú upraviť podiel tichého spoločníka na zisku podnikateľa v prvom
roku 10 % a v každom nasledujúcom o 5 % vyšší ako v predchádzajúcom a pod.61
Právo na podiel na zisku konkretizuje § 676 Obch.z.. Od novelizácie Obchodného
zákonníka z 1. januára 2002 má ustanovenie odsekov 1 a 2 v § 676 kogentný charakter.
Znamená to, že od zákonnej úpravy sa zmluvné strany nemôžu odchýliť ani na základe
vzájomnej dohody. Kogentná povaha sa týka ustanovení o záväznom podklade pre výpočet
podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania a lehoty splatnosti podielu tichého
spoločníka na zisku.62
Podiel tichého spoločníka sa vypočítava zásadne za ročné účtovné obdobie,
podkladom pre výpočet podielu je teda ročná účtovná závierka. To súvisí najmä
s daňovoprávnymi aspektmi tichého spoločenstva, nakoľko podnikateľ poskytuje
spoločníkovi podiel na zisku zostávajúci mu po zdanení.
Nárok na podiel zisku vzniká spoločníkovi do 30 dní od vyhotovenia ročnej
účtovnej závierky. Doba, v ktorej vzniká nárok na vyplatenie tohto podielu je rozdielna
v závislosti od toho, či ide o podnikateľa ako fyzickú alebo právnickú osobu. V prvom
prípade táto lehota plynie od vyhotovenia účtovnej závierky. Ak je ale podnikateľom
právnická osoba, táto lehota plynie od schválenia ročnej účtovnej závierky v súlade s jej
stanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom. 63
Keďže účtovným obdobím je kalendárny rok, podiel sa zisťuje za kalendárny rok,
ale len za dobu počas ktorej sa spoločník na podnikaní svojím vkladom naozaj podieľal.
61
62
63
38

Pre začatie plynutia tejto doby je rozhodujúci okamih poskytnutia, resp. odovzdania
vkladu, pokiaľ zmluva neurčí inak. Ak je spoločník v omeškaní s poskytnutím vkladu,
počas tejto doby nemá nárok na podiel zo zisku. Ak je v omeškaní len s časťou vkladu, pre
určenie podielu na zisku bude smerodajná výška ním poskytnutej časti vkladu a doba,
počas ktorej mohol podnikateľ uvedenú časť vkladu využiť pri svojom podnikaní.64
„Ak zmluva o tichom spoločenstve zanikne v priebehu kalendárneho roka (§ 679),
tichému spoločníkovi patrí podiel zo zisku zodpovedajúci dobe podnikania za jeho účasti.
V tomto prípade sa splatnosť podielu nespravuje ustanovením § 676 ods. 2, ale osobitným
ustanovením § 680, v zmysle ktorého je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi
vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania do 30 dní po zániku
zmluvy o tichom spoločenstve.“65
Tichý spoločník má právo na vyplatenie podielu na zisku v peniazoch. Môže ho tiež
ponechať v podniku ako svoju pohľadávku, alebo použiť tento podiel na zvýšenie svojho
vkladu v tichom spoločenstve. V zmluve môže byť dohodnuté aj vyplatenie podielu inak
ako v peniazoch. Je možné dohodnúť vyplatenie napríklad poskytnutím určitého množstva
tovaru, služieb, alebo kombináciou peňažnej a nepeňažnej formy. Treba však vedieť, že aj
nepeňažné plnenie podlieha daňovej povinnosti tichého spoločníka.66
Nakoľko Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o tom, ako dochádza
k splneniu záväzku pri zmluve o tichom spoločenstve, splnenie záväzku podnikateľa sa
bude spravovať všeobecnými ustanoveniami o zániku záväzku splnením. To upravuje §
324 a nasl. Obch.z.: „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ V prípade
omeškania s vyplatením podielu na zisku, môže spoločník požadovať od podnikateľa
úroky z omeškania, ktoré sa vypočítajú na základe všeobecného ustanovenia § 369 ods. 1
Obch.z.
Spoločníkovi nevznikne nárok na vyplatenie podielu na zisku, pokiaľ sa tento
podiel použije na doplnenie vkladu zníženého o predchádzajúci podiel na strate. Ak však
došlo k vyplateniu podielu na zisku a v nasledujúcom roku sa podnikateľovo hospodárenie
64
65
66
STRÄHLE, J. Zmluva o tichom spoločenstve podľa ustanovení Obchodného zákonníka. In Ekonomický
a právny poradca podnikateľa, 2003, č. 3, s. 126
39

končí stratou, predchádzajúci podiel na zisku spoločník nie je povinný vrátiť. Mohlo by
dôjsť aj k situácii, keď by spoločníkovi síce vznikol nárok na podiel na zisku, ale tento mu
nebol vyplatený. Nasledujúce obdobie by podnikanie skončilo v strate, a keďže sa o podiel
na strate znižuje vklad, mohlo by dôjsť k vzájomnému započítaniu týchto pohľadávku. Ak
by podiel na zisku prevyšoval uvedený zápočet, tento rozdiel by mu bol vyplatený.
K tomuto by ale mohlo dôjsť len na základe dohody zmluvných strán. Ak to zmluva
o tichom spoločenstve neupravuje a spoločník s takým postupom nesúhlasí, podnikateľ mu
daný podiel na zisku musí vyplatiť aj napriek tomu, že nasledujúci rok skončil v strate.67
Právo na vyplatenie podielu na zisku nemá zákonom stanovenú žiadnu maximálnu
hranicu. Otázkou ostáva, či je možné takúto hranicu zmluvne dohodnúť. Nakoľko takéto
dojednanie neodporuje žiadnemu kogentnému ustanoveniu zákona a súdy sa s podobnou
otázkou ešte nestretli, môžeme na základe zmluvnej voľnosti takúto úpravu pripustiť.68
Aj v tomto ustanovení sa česká úprava mierne odlišuje. České právo kogentne
stanovuje povinnosť vypočítať podiel na zisku z čistého zisku po odčítaní povinného
prídelu do rezervného fondu. Slovenský zákonník o tomto mlčí a hovorí výslovne len o
platení časti zisku, z čoho vyplýva, že rozhodná je v tejto otázke vôľa strán. Český
zákonodarca tu vychádzal predovšetkým zo snahy zabrániť kráteniu dane a prídelov do
rezervného fondu tím, že by boli prostredníctvom výplaty podielu z hrubého zisku umelo
zvyšované výdavky podnikateľa. Tato snaha odstraňuje nejasnosti v tom, akým spôsobom
má dôjsť k výpočtu podielu na zisku, pokiaľ zmluva stanovuje len jeho výšku, čo sa
v praxi často stáva.69
4.2.2 Podiel na strate
Keďže tichý spoločník zdieľa aj určitý risk podnikania, musí rátať aj so vznikom
straty. Ak je podnikanie podnikateľa stratové, spoločník sa podieľa na strate v rovnakom
rozsahu, ako by sa podieľal na zisku, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. O podiel na strate
sa znižuje vklad tichého spoločníka.
Tichý spoločník nemá povinnosť poskytovať platby k doplneniu tohto vkladu, ak sa
znížil o podiel na strate. Ak však v ďalších rokoch dosiahne podnikateľ zisk, čiastky
predstavujúce podiel na zisku budú pripočítané k vkladu, čiže nebudú vyplatené
spoločníkovi. Túto konštrukciu možno chápať ako započítanie. Podnikateľovi teda vlastne
67
68
69
40

vzniká pohľadávka proti spoločníkovi zodpovedajúca čiastke, o ktorú sa znížil vklad
v dôsledku straty, avšak spoločník nemá povinnosť túto čiastku uhradiť ďalšími platbami.
Podnikateľ si teda pohľadávku môže započítať proti pohľadávke spoločníka na podiel na
zisku.70
Ak celkový podiel na strate dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, tiché
spoločenstvo zaniká priamo zo zákona, ak sa spoločníci nedohodli inak.
„Znášanie podielu na strate nie je podstatnou časťou zmluvy o tichom spoločenstve,
preto ak zmluva neustanovuje inak, tichý spoločník znáša aj podiel na strate. Pretože ide
o dispozitívne ustanovenie, zmluva môže podiel tichého spoločníka na strate vylúčiť.
Tichý spoločník teda znáša podiel na strate, len pokiaľ ho zmluva nevylúčila. Podiel na
strate môže byť v zmluve určený odlišne od podielu na zisku. Môže byť vylúčený aj len za
niektoré kalendárne roky. Zo zníženého vkladu nemá tichý spoločník nárok na vyplatenie
podielu na zisku.“71
Dispozitívnosť ustanovenia o podiele na strate je asi najviac kontroverznou úpravou
v rámci zmluvy o tichom spoločenstve. Na rozdiel od českej úpravy, podiel na strate
a podiel na zisku nemusí byť rovnaký. Nakoľko sa môže podiel na strate zmluvne úplne
vylúčiť, tichý spoločník nemusí niesť žiadne riziko pri svojej účasti. Na jednej strane je to
pre tichého spoločníka veľmi výhodné, pretože dochádza k zhodnoteniu jeho investície bez
rizika. Taktiež podnikateľ získa prostriedky výhodnejším spôsobom ako zmluvou o úvere,
pretože nemusí splácať úroky. Môžeme však v takomto prípade hovoriť o tichom
spoločenstve alebo pôjde o iný záväzkový vzťah?
Český zákonodarca tento problém vyriešil až v harmonizačnej novele 370/2000 Sb.,
ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Sb., obchodní zákonník. Do tejto novely bola väčšina
ustanovení dispozitívnych. Tento zákon však stanovil rovnakú mieru podielu na zisku
a strate už vo svojom základnom ustanovení. „Ve smlouvě o tichém společenství musí být
dohodnutý rozsah účasti tichého společníka na zisku a ztrátě stejný.“( § 673 ods.1 Obch.z.)
Českú úpravu podporuje aj rozhodnutie Rc 3727 prvorepublikového Nejvyššího
soudu z 15.4.1924 kde súd rozhodol, že „K tiché společnosti se vyhledává, by tichý
společník měl podíl i na ztrátě.“ V odôvodnení sa vyjadril, že takáto dohoda odporuje
tichej spoločnosti nakoľko pri zisku aj strate dostával spoločník rovnaký výnos a neniesol
teda žiadne riziko.
70
PELIKÁNOVÁ, I. Komentář k obchodnímu zákoníku. 5. díl. § 566-775. Praha: Linde, 1998, s. 454
71
41

Aj napriek tomu, že slovenská úprava sa mierne rozchádza s pôvodnou úpravou
tichého spoločenstva, myslím že je výhodné pre obe strany aby si túto problematiku
dohodli podľa vlastného uváženia.
4.3 RUČENIE ZA ZÁVÄZKY PODNIKATEĽA
Zmluva o tichom spoločenstve nezakladá obchodnú spoločnosť, ktorá by
vystupovala vo vzťahoch k tretím osobám ako právny subjekt. Práva a povinnosti voči
tretím osobám vznikajú len podnikateľovi, nakoľko podnikateľ túto zmluvu uzatvára vo
vlastnom mene a je len vnútorným záväzkovým vzťahom medzi podnikateľom a tichým
spoločníkom. Spoločník vo vzťahu k tretím osobám nevystupuje a právne úkony súvisiace
s podnikaním robí len podnikateľ vo vlastnom mene a práva a povinnosti vznikajú len
jemu.72
Z hľadiska zodpovednosti voči tretím osobám platí, že za záväzky vznikajúce v
súvislosti s podnikaním zodpovedá podnikateľ. Spoločník za tieto záväzky neručí, takže
veritelia podnikateľa nemôžu vymáhať splnenie jeho záväzkov od tichého spoločníka.
Z tohto pravidla však existujú určité výnimky.
„Ručenie tichého spoločníka za záväzky podnikateľa by prichádzalo do úvahy iba
vtedy, keď by bola splnená niektorá z podmienok uvedených v § 678 odsek 2, t.j. iba v
prípade, keď:
- meno tichého spoločníka tvorí súčasť obchodného mena podnikateľa, alebo
- sám tichý spoločník vyhlási tretej osobe, ktorá rokuje s podnikateľom o uzavretí
zmluvy, že na podnikaní sa zúčastňuje aj on.“73
Odsek 2 § 678 je teda určitou sankciou za porušenie „tichosti“ tohto právneho
vzťahu zo strany tichého spoločníka. Je však otázkou, či toto ručenie je primerané
záväzkovému vzťahu tichého spoločenstva. Porovnajme si ručenie spoločníka v
spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločníci v s.r.o. ručia veriteľom za záväzky
spoločnosti len do výšky nesplatenej časti svojich vkladov zapísaných v obchodnom
registri. Pri úplnom splatení vkladov spoločníci za záväzky spoločnosti vôbec neručia.
V prípade vzniku ručenia tichého spoločníka by spoločník ručil celým svojím majetkom za
záväzky podnikateľa, na ktorého podnikaní sa zúčastňuje len nepriamo! Preto si myslím,
72
73
42

Zmluva o tichom spoločenstve

Recomendados

Recomendados

Mais conteúdo relacionado

Mais procurados

Mais procurados (20)

Destaque

Destaque (13)

Mais de Právny Dom

Mais de Právny Dom (20)

Zmluva o tichom spoločenstve