Vzťah štátu a cirkvi

Vysoká škola v Sládkovičove
Fakulta práva Janka Jesenského

KONFESIJNÉ PRÁVO

VZŤAHY ŠTÁTU A CIRKVÍ NA SLOVENSKU

Jozef Štora
II. ročník

V Sládkovičove november 2010

SEMESTRÁLNA PRÁCA


I. ročník I. semester
FPJJ Sládkovičovo

Obsah
1. Faktografia ........................................................................................................... 3
1.1. Registrované cirkvi na Slovensku .................................................................. 3
1.2. Podmienky registrácie cirkví .........................................................................10
1.3. Financovanie cirkví .........................................................................................11
2. Historické predpoklady pôsobenia cirkví na území Slovenska ........................... 12
2.1. Predvojnový vývoj ..........................................................................................12
2.2. Obdobie od roku 1939 do 1989 .....................................................................12
3. Cirkev ako fenomén ............................................................................................ 13
3.1. Cirkev je biznis ...............................................................................................13
3.2. Cirkev ako parazit ...........................................................................................13
3.3. Cirkev ako politik ............................................................................................13
3.4. Cirkev ako polepšený zločinec .......................................................................14
3.5. Cirkev s väčším a menším „C“ .......................................................................16
3.6. Cirkev ako učiteľ, lekár a pomocník chudobným .........................................16
4. Odluka či nie? ..................................................................................................... 17
4.1. Separačný systém...........................................................................................17
4.2. Konvenčný systém ..........................................................................................17
4.3. Konfesionálny systém ....................................................................................17
4.4. Subordinačný systém .....................................................................................17
4.5. Odluka? ...........................................................................................................17
Zoznam použitých prameňov a literatúry ............................................................... 18

Jozef Štora

str. 2

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

1. Faktografia
1.1.
Registrované cirkvi na Slovensku
K 31.10.2010 bolo v Slovenskej republike registrovaných presne 18 cirkví. To však
neznamená, ţe ide o celé spektrum religióznych spoločností na Slovensku. V skutočnosti
v rámci našej krajiny pôsobí omnoho väčšie mnoţstvo takto orientovaných spolkov.
Registrátorom cirkví je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Platnú registráciu majú :
Názov:
Sídlo:

Apoštolská cirkev na Slovensku
Rada Apoštolskej cirkvi na Slovensku
Sreznevského 2
831 03 Bratislava 3
Štatutárny orgán:
biskup (Ján Lacho)
Dátum registrácie:
pred účinnosťou zákona
IČO:
00492671
Základný dokument:
Ústava
Orgány a útvary
Podľa ust. § 2 Ústavy Apoštolskej cirkvi na Slovensku „cirkevné
s právnou subjektivitou: útvary sú právne subjekty s odvodenou subjektivitou, vymedzenou
touto ústavou“. Podľa ust. § 6 ods. 1 a bliţšie § 12 a § 15 ods. 2
písm. n) cirkevné útvary s právnou subjektivitou sú: cirkev, oblasť,
zbor, iné útvary.
Názov:
Sídlo:
IČO:
Orgány a útvary
s právnou subjektivitou:

Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike
Nábreţie arm. gen. Ludvíka Svobodu 58, 811 02 Bratislava
Národná duchovná rada bahájov v SR
19. apríla 2007
Ústava
V zmysle Ústavy Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike
z 28. januára 2007, ktorú cirkevný odbor Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky zaevidoval a potvrdil 4. mája 2007, majú
v rámci Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike právnu
subjektivitu všetky volené orgány, t.j. Národná duchovná rada
bahájov v Slovenskej republike, miestne duchovné rady,
regionálne rady ako aj miestne spoločenstvá, v ktorých ešte nebola
zvolená miestna duchovná rada, ktorým to ale umoţní Národná
duchovná rada bahájov v Slovenskej republike. V ich mene sú
oprávnení konať všetci členovia týchto orgánov, ak konajú v súlade
s rozhodnutím daného orgánu zaznamenaným v zápisnici daného
orgánu. Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike
môţe podľa potreby zriaďovať pomocné organizácie, výbory,
inštitúty, zariadenia, nadácie, neziskové organizácie a príslušné
účelové zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ tak
určuje ich mandát stanovený Národnou duchovnou radou bahájov
v Slovenskej republike.

Názov:
Sídlo:

Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike
Rada Bratskej jednoty baptistov v SR
Súľovská 2
821 05 Bratislava
Rada cirkvi (predseda Mgr. RNDr. Ján Szőllős CSc., podpredseda
ThDr. Darko Kraljik)
IČO:
00468096
Ústava
Orgány a útvary
Podľa Ústavy Bratskej jednoty baptistov v Slovenskej republike
s právnou subjektivitou: právnu subjektivitu má cirkev ako celok reprezentovaná Radou,
Jozef Štora

str. 3

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

jednotlivé cirkevné zbory a účelové zariadenia. BJB pre
zabezpečenie svojich potrieb a cieľov zriaďuje účelové zariadenia.
Slúţia na vzdelávanie a výchovu členov zborov BJB, zabezpečenie
misijnej a sociálnej činnosti, rozvíjanie kresťanského spoločenstva,
rekreáciu a pod., edičnú činnosť. Ich zriadenie, štatút a
hospodárenie schvaľuje Konferencia delegátov zborov.
Názov:
Sídlo:

Cirkev adventistov siedmeho dňa – Slovenské zdruţenie
Cablková 3
821 04 Bratislava 2
predseda (Mgr. Karol Badinský) tajomník (Mgr. Stanislav Bielik) a
hospodár (Mgr. Samuel Ondrušek)
IČO:
00468118
Ústava
Orgány a útvary
Právnu subjektivitu podľa časti III. ústavy cirkvi má cirkev ako celok
s právnou subjektivitou: reprezentovaná Ústrednou radou, jednotlivé zdruţenia a zbory.
Slovenské zdruţenie s pôsobnosťou na území Slovenskej
republiky zastupuje predseda, tajomník a hospodár. Zastupovať
miestny zbor je oprávnený kazateľ, starší zboru alebo vedúci
zboru. Orgány zriaďujú, vytvárajú a zakladajú pomocné inštitúcie
cirkvi: pomocné organizácie, zariadenia, nadácie, neziskové
organizácie a podobné inštitúcie. Takúto „inštitúciu cirkvi“ ako
právnickú osobu môţe zriadiť a zrušiť výbor zdruţenia po
predchádzajúcom súhlase výboru únie.
Názov:
Sídlo:

Cirkev bratská v Slovenskej republike
Rada Cirkvi bratskej v SR
Partizánska ul. 6
811 03 Bratislava
predseda (Dr. Ján Henţel) podpredseda, tajomník rady (Dr. Štefan
Markuš)
IČO:
00468070
Ústava
Orgány a útvary
Podľa Ústavy cirkvi bratskej právnu subjektivitu má Cirkev bratská
s právnou subjektivitou: v Slovenskej republike ako celok zastúpená Radou, jednotlivé
cirkevné zbory Cirkvi bratskej, ktoré sú oprávnené samostatne
nadobúdať práva a preberať záväzky a to vlastným menom a na
vlastnú zodpovednosť, a účelové zariadenia Cirkvi bratskej, pokiaľ
to určuje jeho štatút. Za Cirkev bratskú v Slovenskej republike sú
ako štatutárni zástupcovia oprávnení konať: predseda,
podpredseda a tajomník Rady Cirkvi bratskej v Slovenskej
republike. Za zbor Cirkvi bratskej sú ako štatutárni zástupcovia
zboru oprávnení konať: správca zboru, podpredseda staršovstva
a hospodár. Na plnenie úloh v jednotlivých oblastiach činnosti
môţe Rada Cirkvi bratskej i jednotlivé zbory Cirkvi bratskej podľa
potreby zriaďovať príslušné účelové zariadenia, ktoré majú právnu
subjektivitu pokiaľ tak určuje ich štatút. / čl. 1 ods. 6, čl. 4 ods. 3/
Cirkev bratská môţe zriaďovať účelové zariadenia, napr.
zdravotné, sociálne, vydavateľské, vzdelávacie, ktorým môţe
udeliť samostatnú právnu subjektivitu. Spravujú sa svojimi štatútmi.
/čl. 36/
Názov:
Sídlo:

Cirkev československá husitská na Slovensku
Diecézna rada CČSH
Konventná 11
811 03 Bratislava
Jozef Štora

str. 4

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

IČO:

biskup (ThDr. Jan Hradil, Th.D.)
30813565
Ústava
Hospodársky řád
Řád duchovenské sluţby
Organizační řád
Orgány a útvary
Podľa ustanovení článku 6 Ústavy právnu subjektivitu majú
s právnou subjektivitou: diecézy a náboţenské obce. Tie môţu zriaďovať cirkevné
zariadenia bez právnej subjektivity alebo s právnou subjektivitou.
Diecéza CČSH je spravovaná diecéznou radou, volenou
diecéznym zhromaţdením. Jej štatutárnymi zástupcami sú biskup
– predseda Diecéznej rady, podpredseda Diecéznej rady
a predseda finančného výboru. Náboţenská obec CČSH je
spravovaná radou starších, volenou zhromaţdením obce. Jej
štatutárnymi zástupcami sú farár, predseda Rady starších a jeden
člen Rady starších. O nakladaní s majetkom a právnych úkonoch
bliţšie v čl. 7 Ústavy.
Názov:

Cirkev Jeţiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej
republike
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava 1
riaditeľ (Juraj Seidl)
18. októbra 2006

Sídlo:
IČO:
Štatút
Orgány a útvary
V zmysle Štatútu Cirkvi Jeţiša Krista Svätých neskorších dní
s právnou subjektivitou: v Slovenskej republike z 26. septembra 2006 cirkev nemá ďalšie
organizačné zloţky s právnou subjektivitou.
Názov:
Sídlo:

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku
Generálny biskupský úrad ECAV
Palisády 46, P.O.Box 289
811 06 Bratislava 1
predsedníctvo: generálny biskup (Mgr. Miloš Klátik, PhD.) a
generálny dozorca (Ing. Pavel Delinga, CSc.)
IČO:
00179213
Ústava
Orgány a útvary
Podľa Ústavy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, čl. 14 sa cirkev
s právnou subjektivitou: člení na dištrikty, senioráty a cirkevné zbory, ktoré môţu zriaďovať
a rušiť účelové zariadenia. Cirkev a jej organizačné jednotky majú
právnu subjektivitu. Evanjelická cirkev na zabezpečenie svojho
poslania na územnom princípe zriaďuje si organizačné jednotky,
charitatívne spoločnosti, cirkevné školy, zdruţenia veriacich a
vychováva pre ne potrebných odborných pracovníkov. / čl. 2 ods.
2/ Zborový konvent zriaďuje a zrušuje účelové zariadenia
cirkevného zboru. (čl. 17 ods. 2 písm. c)) Seniorálne presbyterstvo
zriaďuje a riadi cirkevné školy a vykonáva dozor nad výučbou
náboţenstva v základných a stredných školách. (čl. 22 ods. 3
písm. f)) Dištriktuálny konvent zriaďuje a zrušuje dištriktuálne
účelové zariadenia. (čl. 25 ods. 2 písm. d)) Dištriktuálne
presbyterstvo zriaďuje a riadi cirkevné stredné školy. (čl. 26 ods. 2
písm. i)) Synoda zriaďuje a zrušuje celo cirkevné účelové
zariadenia. (čl. 30 ods. 1 písm. e))

Jozef Štora

str. 5

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

Názov:
Sídlo:

Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť
Rada Slovenskej oblasti Evanjelickej cirkvi metodistickej
Panenská 10
811 03 Bratislava 1
superintendent (Mgr. Robert Zachar, predseda), podpredseda
(Mgr. Lenka Procházková)
IČO:
00468053
Cirkevný poriadok
Orgány a útvary
Právnu subjektivitu má Rada Slovenskej oblasti Evanjelickej cirkvi
s právnou subjektivitou: metodistickej a farnosti Evanjelickej cirkvi metodistickej.
Zriaďuje a stará sa o evanjelizačné, výchovné, misijné a sociálne
účelové zariadenia. ( § 114 ods. 4 písm. g))
Názov:
Sídlo:

Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike
Biskupský úrad
Hlavná 1, P.O.Box 135
080 01 Prešov
prešovský arcibiskup a metropolita (Mons. ThDr. Ján Babjak SJ,
PhD.)
eparcha košickej eparchie (Mons. Milan Chautur, CSsR)
bratislavský eparcha (Mons. Peter Rusnák)
IČO:
00179205 Gréckokatolícke Arcibiskupstvo Prešov
30305624 Gréckokatolícka eparchia Košice
Gréckokatolícka cirkev, eparchia Bratislava
Kódex kánonov východných cirkví
Základný dokument Gréckokatolíckej prešovskej diecézy
Orgány a útvary
Právnu subjektivitu na Slovensku má arcibiskupstvo v Prešove,
s právnou subjektivitou: eparchie v Košiciach a v Bratislave a jednotlivé gréckokatolícke
farnosti. Iné útvary podľa potreby ustanovuje biskup.
Názov:
Sídlo:

Kresťanské zbory na Slovensku
Bystrická 20
841 07 Bratislava 49
štatutárni zástupcovia: Milan Neklapil a Ing. Vladimír Azor
IČO:
00468134
Biblické poznanie a vnútorný poriadok
Orgány a útvary
V zmysle Vnútorného poriadku kresťanských zborov na Slovensku
s právnou subjektivitou: je kaţdý kresťanský zbor samostatný a samosprávny. Zbor je
právnym subjektom, pred úradmi zastupovaný poverenými staršími
zboru (obvykle dvoma). (ods. 4 písm. a)) Právne poverenie k
diakonskej sluţbe (obsahuje sociálnu prácu v širokom zmysle)
dáva príslušný kresťanský zbor prípadne medzi zborová rada.
(ods. 8 písm. d)) Na túto prácu predpokladajú vytvoriť potrebné
účelové zariadenia kresťanských zborov (napr. nakladateľstvo,
domovy pre dôchodcov a pod.). (ods. 16. písm. c) a tieţ ods. 18.
písm. b))
Názov:
Sídlo:
IČO:

Náboţenská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej
republike
Pekná cesta 17
831 52 Bratislava 34 (P.O.Box 2, 830 04 Bratislava)
dvaja členovia výboru krajiny (Jaroslav Drobčo, Jozef Kalnický,
Alexander Krajči, Anton Murín, Jiří Zavadil)
24. marca 1993
30845696
Jozef Štora

str. 6

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

Základné zásady činnosti (štatút)
Orgány a útvary
Útvarmi spoločnosti sú jednotlivé zbory, ktoré však nie sú
s právnou subjektivitou: samostatnými právnymi subjektmi. Štatutárnym zástupcom
spoločnosti je výbor spoločnosti (aspoň dvaja členovia výboru).
Názov:
Sídlo:

Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike
Nábr. arm. gen. L. Svobodu č. 24
811 02 Bratislava 1
cirkevný prezident (Ľubor Kučera)
1. septembra 2001.
IČO:
30810469
Stanovy Novoapoštolskej cirkvi v Slovenskej republike z 2. 5. 2001
Orgány a útvary
Právnu subjektivitu má ústredné sídlo cirkvi v Bratislave,
s právnou subjektivitou: oprávnený konať v mene cirkvi je cirkevný prezident. (Stanovy, čl.
1 ods. 6)
Názov:
Sídlo:

Pravoslávna cirkev na Slovensku
Metropolitná rada
Bajerova 8
080 01 Prešov
arcibiskup prešovský a Slovenska
IČO:
31946763 Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na
Slovensku
Ústava
Orgány a útvary
Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
s právnou subjektivitou: vymedzuje v ustanoveniach článku 27, ţe právnickými osobami sú
Pravoslávna cirkev na Slovensku, eparchie (biskupstvá), cirkevné
obce, monastiere, cirkevné dobročinné zariadenia, cirkevné školy,
pravoslávna akadémia a iné cirkevné zariadenia a zdruţenia.
Pravoslávnu cirkev na Slovensku zastupuje a v jej mene koná
arcibiskup prešovský. Eparchiu zastupuje eparchiálny biskup,
pomocný biskup – vikár, alebo správca eparchie v medziach svojej
právomoci. Pravoslávnu cirkevnú obec zastupuje a v jej mene
koná duchovný správca, monastier zastupuje predstavený
monastiera, cirkevné dobročinné zariadenia a iné subjekty ich
ustanovený riaditeľ. Metropolitná rada, eparchiálna rada i cirkevná
obec s poţehnaním biskupa môţe zriaďovať cirkevné školy,
sociálne a charitatívne ústavy, účelové zariadenia a iné cirkevné
organizácie. /Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na
Slovensku zo 16. 10. 1999, čl. 13 ods. 6, čl. 15 ods. 12 a čl. 16
ods. 6/ Právnickou osobou je ... monastier, cirkevné dobročinné
zariadenie, cirkevná škola, cirkevné bratstvo, pravoslávna
akadémia, iné výchovné zariadenia, iné cirkevné zdruţenia. /čl. 27
ods. 1/ Miestne oddelené stredisko veriacich je modlitbové,
duchovné a organizačné spoločenstvo veriacich, účelovo viazané
na plnenie osobitých úloh v ţivote cirkevnej obce. Miestne
oddelené strediská veriacich tvoria: Kňazský seminár PBF, detské
domovy, sociálne ústavy, cirkevné školy, charitatívne zariadenia a
iné. /čl. 1 ods. 7 a čl. 1 Vykonávacích predpisov k Ústave/
Monastier ako náboţenská a kultúrna ustanovizeň s osobitnou
kánonickou organizáciou. /Ústava čl. 1 ods. 8, čl. 10 a
Vykonávacie predpisy čl. 9/

Jozef Štora

str. 7

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

Názov:
Sídlo:

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
Predsedníctvo synody
Jókaiho 34, Pp 78
945 01 Komárno
biskup (Doc. ThDr. Géza Erdélyi) a generálny kurátor (Ladislav
Koncsol)
IČO:
00179191
Ústava
Orgány a útvary
Ústava Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku ustanovuje
s právnou subjektivitou: v § 8, ţe cirkevné zbory, senioráty a generálna cirkev sú
samostatnými
telesami
a
právnickými
osobami.
Samostatnými cirkevnými telesami a právnickými osobami sú aj
také cirkvou zriadené inštitúcie a ústavy, ktoré zriaďuje cirkev pre
vlastnú sluţbu, a ktorých činnosť usmerňuje samostatný štatút. / §
8, ods. 2/ Cirkev ... môţe vydrţiavať charitatívne ústavy... môţe
zriaďovať alebo udrţiavať cirkevné školy, doškoľovacie ústavy a
konferenčné strediská, zariadenia slúţiace na rekreáciu
duchovných a svetských cirkevných funkcionárov; a za účelom
podpory cirkevnej práce môţe zriadiť rôzne spolky a nadácie. /§
16, ods. 3/
Názov:
Sídlo:

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike
Konferencia biskupov Slovenska
Kapitulská 11, P.O.Box 113
814 99 Bratislava
diecézny biskup za príslušné biskupstvo
IČO:
00684325 Konferencia biskupov Slovenska
00419702 Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza
00179094 Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice
00179086 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica
35593008 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra
00179108 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Roţňava
00179124 Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie
31815995 Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR
Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza
Rímskokatolícka cirkev, Ţilinská diecéza
Kódex kánonického práva
Prípis KBS
Konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites zo dňa 14. februára
2008
Orgány a útvary
Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza
s právnou subjektivitou: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza
Rímskokatolícka cirkev, Ţilinská diecéza
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica
Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Roţňava
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie
za ktoré je oprávnený konať diecézny biskup resp. arcibiskup a
osoby ním poverené.
Postavenie diecézy Katolíckej cirkvi v SR má aj Ordinariát
ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Vo
svojej činnosti sa riadi všeobecnými normami Apoštolskej
konštitúcie Spirituali militum curae, štatútmi vydanými Apoštolskou
Stolicou a všeobecnými cirkevnými zákonmi, v zmysle ktorých
právnu subjektivitu majú aj všetky vojenské, policajné a väzenské
farnosti, ktoré tento Ordinariát zriadi. Štatutárnym orgánom je
Jozef Štora

str. 8

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky
a jeho generálny vikár.Farnosti sú zastúpené farárom alebo
správcom farnosti. Farnosť môţe pozostávať z viacerých častí
(obcí) čiţe filiálok, tie však nemajú samostatnú právnu subjektivitu.
Zoznam jednotlivých farností a mená farárov, resp. správcov, ktorí
konajú v mene farnosti ako štatutárny orgán, sa nachádzajú v
archíve príslušnej diecézy, resp. arcidiecézy, do ktorej patria.
Konferencia biskupov Slovenska so sídlom v Bratislave, ul.
Kapitulská 11. Zastupuje ju predseda KBS.Právnu subjektivitu
ďalej majú jednotlivé semináre zastúpené rektorom, Konferencia
vyšších rehoľných predstavených na Slovensku zastúpená
predsedom, rehole a kongregácie zastúpené príslušným
predstaveným, a ostatné subjekty ktorým ju udelila kompetentná
cirkevná vrchnosť.
Názov:
Sídlo:

Starokatolícka cirkev na Slovensku
Chrenovská 15
949 01 Nitra
biskup (Mgr. Augustín Bačinský)
IČO:
31753043
Synodálny poriadok
Orgány a útvary
Jej štatutárnym zástupcom je biskup. V zmysle Synodálneho
s právnou subjektivitou: poriadku a poriadku cirkevných obcí Starokatolíckej cirkvi na
Slovensku z roku 1995 sa cirkev člení na cirkevné obce a filiálne
obce. Právnu subjektivitu majú cirkevné obce a Slovenská
katolícka diakonia.
Názov:

Ústredný zväz ţidovských náboţenských obcí v Slovenskej
republike
Sídlo:
Kozia 21
814 47 Bratislava 1
predseda a podpredseda (čestný predseda prof. MUDr. Pavel
Traubner, PhD., výkonný predseda Pavel Frankl, podpredseda Igor
Rintel)
IČO:
00179221
Stanovy
Orgány a útvary
V zmysle jeho Stanov právnu subjektivitu má Ústredný zväz
s právnou subjektivitou: Ţidovských náboţenských obcí v Slovenskej republike, v mene
ktorého koná a navonok vystupuje predseda, podpredseda a
riaditeľ kancelárie, ktorí konajú samostatne, s výnimkou prevodov
nehnuteľností, ktoré podpisujú ktoríkoľvek dvaja z nich, jednotlivé
ţidovské náboţenské obce v SR v mene ktorých koná a navonok
vystupuje ich predseda a ţidovské náboţenské komunity v mene
ktorých koná a vystupuje dôverník menovaný a odvolávaný
ústredným zväzom.Hlavný rabín je najvyšším náboţenským
predstaviteľom ţidovských náboţenských obcí. Zastupuje ÚZ ŢNO
vo veciach náboţenských a duchovných. ÚZ ŢNO má právo zriadiť
rôzne nadácie a občianske zdruţenia.

Jozef Štora

str. 9

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

1.2.
Podmienky registrácie cirkví
 Cirkvi a náboţenské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
(cirkevný odbor).
 Návrh na registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán cirkvi alebo náboţenskej
spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby.
 Návrh podpíšu všetci členovia prípravného orgánu a uvedú svoje mená a priezviská,
rodné čísla a bydlisko. Ďalej uvedú, kto z členov prípravného orgánu je splnomocnencom,
ktorý je oprávnený konať v ich mene.
 Návrh na registráciu obsahuje:
a) názov a sídlo cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti;
b) mená, priezviská, adresy, podpisy a rodné čísla členov prípravného orgánu;
c) základnú charakteristiku zakladanej cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, jej
učenie,
d) poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť;
e) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, ţe sa
hlásia k cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu,
sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a
povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti, s
uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel (vzor čestného
vyhlásenia poskytne na poţiadanie cirkevný odbor);
f) vyhlásenie, ţe cirkev alebo náboţenská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony
a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a
náboţenským spoločnostiam a osobám bez vyznania.
- K návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo
náboţenskej spoločnosti(štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musí byť zrejmé:
a) názov a sídlo ústredia cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti;
b) orgány a útvary, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia;
c) spôsob ustanovenia osôb vykonávajúcich duchovenskú činnosť a ich odvolávanie;
d) základné články viery;
e) zásady hospodárenia, vrátane spôsobu určenia likvidátora pre prípad
majetkového vysporiadania pri zániku cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti;
f) spôsob schvaľovania základného dokumentu a jeho zmien;
g) útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich
mene konať,
h) práva a povinnosti členov hlásiacich sa k cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti.
 Názov cirkvi alebo náboţenskej spoločnosti sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá
uţ vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky.

Jozef Štora

str. 10

SEMESTRÁLNA PRÁCA

FPJJ Sládkovičovo


1.3.
Financovanie cirkví
Poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu v rokoch 2000 aţ 2009 pre cirkvi a
náboţenské spoločnosti :
Cirkvi a
náboţenské
spoločnosti

POSKYTNUTÉ PROSTRIEDKY ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU ( v tis. Sk)

v eurách

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Apoštolská
cirkev
Cirkev bratská

5 840

6 026

6 136

6 584

6 568

9 132

9 483

9 524

10 516

369 916

4 163

4 342

4 385

5 055

4 732

6 304

6 606

7222

8 268

317 929

Bratská jednota
baptistov
Evanjelická
cirkev a. v.
Evanjelická
cirkev
Pravoslávna
metodistická
cirkev
Reformovaná
kresťanská
Cirkev
cirkev
československá
Ţidovské
husitská
náboţenské
Starokatolícka
obce
cirkev
Rímskokatolícka
cirkev
Gréckokatolícka
cirkev
Konferencia
biskupov
Ekumenická
Slovenska
rada cirkví
Slovenská
katolícka charita
Diakonia
Evanjelickej
Ústredie
cirkvi a v.
diakonie
Konferencia
Reformovanej
vyšších predst.
kresťanskej
Cirkev
ţenských reholí
cirkvi
adventistov
Spolu
siedmeho dňa

3 318

3 592

3 628

3 920

4 048

5 193

5 424

5 740

6 910

286 781

54 837 59 897 62 786 67 932 69 771 93 181 95 862 97 384 107 026 3 679 129
2 245

2 383

2 642

2 989

3 014

5 498

6 040

6 506

7 290

23 909 26 446 31 140 36 531 36 332 40 521 43 594 44 967 50 258

265 506

26 286 31 239 31 651 33 434 35 644 45 117 45 856 49 943 54 439

1 699 615
699 615
1 980 740

514

690

1 076

1 261

1 386

2 066

2 389

2 413

2 546

101 841

2 442

2 802

2 908

3 188

3 232

3 437

3 450

3 461

3 539

124 540

622

949

1 456

1 928

1 770

2 085

2 203

2 283

2 601

1

102 897

299
333
372
381
388
503
504
521
576 312 21 268 133
302
699
730
855
481
673
943
091
46 289 51 105 57 516 60 479 60 623 84 571 87 750 91 606 100 866 3 765 623
2 359

2 824

3 280

3 694

3 646

3 876

3 856

3 956

3 947

146 517

981

1 177

1 500

1 760

1 760

1 890

1 881

1 971

1 968

69 707

43 000 55 500 57 500 60 375 60 375 63 375 63 375 63 775 66 124

2 337 848

3 500

6 522

208 658

700

26 555

4 700

5 300

5 588

5 495

5 558

5 563

5 991

9 883

587
371

645
634

676
573

686
877

875
477

Jozef Štora

420 939

550
519
607

10 583 11 831
550

545

19 087

898
708

928
966

1 022
208

37 191 961

str. 11

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

2. Historické predpoklady pôsobenia cirkví na území Slovenska

2.1.
Predvojnový vývoj
Na území Slovenska od nepamäti pôsobila najmä katolícka cirkev. V rôznych obdobiach
vývoja bolo pripustené a tolerované aj pôsobenie iných cirkví a religióznych spolkov. Od konca
18. storočia sa začala presadzovať náboženská tolerancia v súlade s osvieteneckým myslením
vtedajších politických špičiek. Katolícka cirkev v tom čase začala strácať svoj neotrasiteľný
celospoločenský vplyv a koncom 19. storočia sa dostala do defenzívnej pozície a začala
zápasiť s poklesom svojho spoločenského vplyvu a tým aj možnosti významne ovplyvňovať
chod vecí. Pri koncipovaní ústavy Československej republiky v roku 1920 sa začalo hovoriť
o odluke cirkví od štátu. Avšak bolo jasné, že tento návrh neprejde, nakoľko Slovensko bolo
absolútne proti a nekatolícke cirkvi by bez štátnej podpory pravdepodobne zanikli.

2.2.
Obdobie od roku 1939 do 1989
Počas Slovenského štátu nastal významný obrat v postaveniach cirkví. Po rokoch neistoty
a častých zmien bol ústavou zakotvený autoritatívny systém jednej strany s ideami podľa
pápežských sociálnych encyklík. Dominantné postavenie tak získala katolícka cirkev
personálnou penetráciou moci v štáte. De iure síce nebola žiadna cirkev zvýhodnená, de facto
však ideologickou recipáciou a personálnym zastúpením sa stala dominantnou
a neohroziteľnou. Opätovný zvrat nastal nástupom komunistickej moci. Cirkev akákoľvek, nie
len katolícka, bola ideovým nepriateľom štátnej moci a tak bolo rozhodnuté o jej kontrole. Na
jednej strane bola odluka od štátu zamietnutá, na strane druhej vznikom Štátneho úradu pre
veci cirkevné a potieraním závislosti duchovných k biskupom najmä vo finančnej sfére boli
cirkvi kontrolované a infiltrované agentmi a spolupracujúcimi osobami so štátnym režimom.
Niektoré cirkvi boli štátom priamo zrušené ako napríklad Grécko katolícka cirkev v roku 1950.
Všeobecne až do roku 1989 bola politickou mocou cirkev zbavovaná svojej spoločenskej úlohy
a vytlačovaná zo spoločnosti. Niektoré diskrepancie ako pozostatok tej doby pretrvávajú
dodnes.

Jozef Štora

str. 12

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

3. Cirkev ako fenomén

3.1.
Cirkev je biznis
Slovo biznis znamená obchod a podnikanie, čiže poskytovanie tovaru alebo služby za
úhradu. Všeobecným produktom akejkoľvek cirkvi je služba duchovnej útechy, viery, rozvoja
osobnosti a kvality života. Ak je však táto služba poskytovaná za úhradu, stáva sa biznisom
a jej pôvodná úloha pomoci sa stráca v úzadí. Tak či onak, ani božia láska nie je zdarma a jej
šíritelia musia z niečoho platiť svoje aspoň základné potreby. A tu vzniká jablko sváru medzi
veriacimi a ateistami. Ateistom nevadí, že niekto míňa svoje peniaze na cirkev. Je to jeho
forma zábavy, trávenia času, spôsobu života. Ateistovi vadí, ak na to prispieva aj on a veriaci
ani omylom neprispejú na jeho kino, prednášku a životný štýl. Na Slovensku je z celkového
počtu 18 registrovaných cirkví len 5 takých, ktoré si svoj biznis robia interne a svojimi
potrebami nezaťažujú ateistu. „Nie všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti
na Slovensku žiadajú peniaze zo štátneho rozpočtu. Z osemnástich registrovaných cirkví
odmieta štátnu dotáciu päť cirkví. Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu na platy
duchovných a prevádzku ústredia si neuplatňujú z prevažne vieroučných dôvodov
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike, Kresťanské zbory na
Slovensku, Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike, Cirkev Ježiša Krista Svätých
neskorších dní v Slovenskej republike a Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike.
Novoapoštolská cirkev však už chce na budúci rok získať peniaze zo štátneho rozpočtu na
prevádzku ústredia. Na chod cirkevného ústredia dostáva peniaze aj Cirkev adventistov
siedmeho dňa - Slovenské združenie. V tejto cirkvi zvažujú, že požiadajú peniaze aj na platy
1
duchovných. Rozhodnúť o tom by mali v novembri.“ A mne ako ateistovi práve tieto cirkvi
vôbec nevadia.

3.2.
Cirkev ako parazit
V náväznosti na financovanie cirkví je pre mňa najväčšou nehoráznosťou parazitovanie na
spoločnosti všetkých bez rozdielu. Nie len na ateistoch ale aj na príslušníkoch iných cirkví. Je
pre mňa neprijateľné, že moje dane idú aj na financovanie cirkvi, ktoré ja povaţujem za
súkromno-právne korporácie. Súkromnoprávne sú tie, ktoré vznikajú na základe iniciatívy
(dobrovoľnosti) zakladajúcich osôb jedno alebo viacstranným úkonom (zmluvou).
Verejnoprávne zdruţenia vznikajú na základe zákona, ktorý zároveň určí aj ich ďalšie
náleţitosti ako je sídlo, orgány zdruţenia, spôsob ich kreovania (vzniku) a pod. Na
súkromnoprávnom postavení zdruţení nič nemení ani prípadný verejnoprávny charakter
činnosti (účel), ktorý zdruţenie plní, napríklad na základe zmocnenia iným zákonom, pokiaľ
tieto zdruţenia nemajú zároveň mocenskú (donucovaciu) právomoc. Čiţe stavanie cirkví do
pozície verejno-právnej korporácie je v rozpore so zauţívanou praxou. Cirkvám je teda
priznávaný výnimočný status, sú im poskytované výnimky a úľavy a namieste je otázka
prečo? Spoločenské úlohy, ktoré cirkvi vykonávajú, ako napríklad školstvo, vykonávajú aj iné
subjekty a tým tieto výhody nie sú poskytované. Cirkvi sú teda pozitívne diskriminované
a parazitujú na spoločnosti a to hrubým zneuţívaním inak ušľachtilých cieľov. Neviem, či
cirkvami spotrebovaných 37 miliónov Eur by nenašlo lepšieho adresáta v podobe priamej
pomoci do školstva, zdravotníctva a sociálnych programov.

3.3.
Cirkev ako politik
Po zmene režimu v roku 1989 bola deklarovaná plná náboženská sloboda. V záujme
demokracie a tolerancie sa k tejto myšlienke aj ateisti stavali pozitívne. Avšak to ešte netušili,
1

http://www.webnoviny.sk/slovensko/peniaze-od-statu-nechce-5-registrovan/204472-clanok.html
Jozef Štora

str. 13

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

do akej neslobody sa svojou toleranciou dostanú. Podľa materiálov ministerstva kultúry,
Ústava SR, ktorá rešpektuje Listinu základných práv a slobôd, deklaruje Slovensko ako štát
laický, ideologicky a náboţensky neutrálny, ktorý sa neviaţe na nijakú ideológiu ani
náboţenstvo. V súčasnom období je vzťah štátu a cirkvi charakterizovaný ako vzťah
partnerský, pričom sa uvádza, ţe kresťanstvo a kresťanský hodnotový systém je v zmysle
cyrilo-metodskej tradície integrálnou súčasťou slovenskej národnej identity. Preto sa
Slovensko s dominantnou Rímsko-katolíckou cirkvou všeobecne vníma ako katolícka
konzervatívna krajina, čo ešte utvrdila zmluva so Svätou stolicou. Napriek proklamovanej
náboţenskej neutrálnosti je silný vplyv Rímsko-katolíckej cirkvi na spoločnosť daný najmä
prostredníctvom štátu. Neexistuje totiţ odluka cirkvi od štátu. Navyše štát dovolil vznik
politických strán, ktoré mali jasne ideologickú platformu. Ak sa pozrieme na predchádzajúci
vývoj, ktorý väčšina občanov zavrhla, dokonca aj občanov veriacich, ide o jeho kopírovanie
a zo strany veriacich o farizejstvo. Tak ako v Slovenskom štáte boli deklarované idei
z pápeţských encyklík, tak nám kresťansky orientované strany servírovali v uplynulých rokoch
politiku zmieru, slobody a tolerancie a potichu nás vtiahli do výhrady svedomia, kedy veriaci
lekár nevykoná zákrok ateistovi. Lebo mu to štát dovolil. Kde sú práva ateistu deklarované
ústavou? Tak ako komunistický reţim mal svoju ideológiu poplatnú Sovietskemu zväzu, tak ju
má aj Rímsko-katolícka cirkev a je poplatná Vatikánu. Tak ako nás komunistický mocipáni
vohnali do zadku Sovietskeho zväzu, tak nás kresťanskí politici vohnali nevypovedateľným
konkordátom so Svätou stolicou do paţeráka Vatikánu. A tak ako antikomunisti doplácali na
svoje presvedčenie, doplácajú naň aj neslobodou ateisti. Úlohou cirkvi mala byť pomoc
a duchovná útecha. V politike sa vracia cirkev k svojim stredovekým praktikám, len obal im
dáva nový. Kde sú naše práva, ak na základnej škole niet učiteľa etickej výchovy a tak sa
všetci povinne učia náboţenstvo? Kde sú naše práva, keď si tu predstaviteľov cudzieho štátu,
akým Vatikán nesporne je, nie len staviame do pozície celebrít, ale ich aj ţivíme
a podporujeme v ich politickom snaţení. Pán predseda KDH Hrušovský kedysi prehlásil, ţe je
najprv kresťan, aţ potom Slovák. Tým dal jasne najavo, pre koho robí politiku. Ja tvrdím, ţe
v rozpore s ústavou.
3.4.
Cirkev ako polepšený zločinec
Na konci minulého storočia sa pápež Ján Pavol II. ospravedlnil za účasť cirkvi na
križiackych výpravách. Bolo ich 7 a zomrelo pri nich niekoľko miliónov ľudí z oboch táborov.
Všetky boli s výdatnou podporou cirkvi. A čo svätá inkvizícia? Západoeurópska inkvizičná prax
sa rozšírila aj na územie Slovenska. Je len málo historických dokladov, správ alebo zápisníc z
procesov s bosorkami. Za najstarší sa povaţuje doklad o procese s bosorkami zo Štítnika z
roku 1506, kedy bola upálená bosorka známa pod menom Maxinka. Podľa zachovaných
dobových záznamov bolo v rokoch 1565 – 1756 v Uhorsku pred súdmi rôznych inštancií
prerokovaných 554 prípadov obţaloby z čarodejníctva a z nich 403 skončilo rozsudkom.
Obvinení boli okrem malých výnimiek zaţiva upálení. V kontexte celej Európy išlo o milióny
vráţd spáchaných cirkvou. Pre obraznosť malý výpis zo spisu zločinca „Katolícka cirkev“ :
1147 - Kriţiacka výprava proti Polabským Slovanom, proti pohanským Velétom a
Pomoranom. Tieto výpravy patria medzi najkrvavejšie v dejinách strednej Európy...
1147 - Zavraţdenie niekoľko stoviek ţidov vo Francúzsku /Sully, Carentan, Ham/.
1179 - Na III. ekumenickom koncile sa začalo prenasledovanie ţidov v ucelenejšej forme.
Dovtedy občasné prenasledovanie ţidovského obyvateľstva sa stalo organizovanejším.
1181 - Pápeţ Lucius II. vyhlásil, ţe všetky spory medzi katolíkmi sú ťaţkým hriechom, keďţe
odmietajú autoritu pápeţa.
1184 - Na Veronskom kongrese /talianske mesto Verona/ bola daná do kliatby náboţenská
sekta Valdenských. Jej stúpenci boli prenasledovaní aţ do 17. storočia.
Jozef Štora

str. 14

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

1199 - Kriţiacký rytier Simone de Montfort /spomínaný aj ako Šimon z Monfortu/ pri dobytí
hradu Brame zajatcom nechal odrezať nosy, vypichnúť oči a nechal ich odísť. Pri dobytí mesta
Minerva dal 140 kacírov nahádzať do vopred pripraveného veľkého ohňa.
1203 - IV. kriţiacka výprava. Uţ počas putovania do "Svätej" zeme sa kriţiaci dopustili
mnoţstva barbarských zločinov.
1204 - Kriţiaci vyplienili hlavné mesto Byzancie - Konštantínopol. Po dobytí mesta znesvätili
hroby byzantských cisárov, vyplienili Chrám sv. Sofie. Ţeny a dievčatá znásilňovali. Počet
obetí sa nezachoval, súdobí kronikári určujú niekoľko tisíc povraţdených.
1205 - Na dobytom území kriţiaci napriek odporu gréckeho obyvateľstva vytvárajú Latinské
cisárstvo.
1205 - Pápeţ Inocent III. sa povaţoval za námestníka Krista, ktorého musia poslúchať všetci
svetskí panovníci. Obdobie jeho pontifikátu je obdobím temna, obdobím masového
vyvraţďovania kacírov. V bule odsudzoval MAGNU CHARTU LIBERTATUM prvý skutočne
demokratický dokument. Stúpencov povaţoval za heretikov /tzv. chartisti/.
1208 - Pápeţ Inocent III. vydal bulu o cirkevnom prekliati kacírov. Obdobie ostrých represálií
proti albigénskym...
1209 - Dobyté francúzske mesto Beziers. Kriţiaci vyvraţdili v kostole Márie Magdalény vyše
7000 detí, ţien a starších ľudí. Táto krutosť nemala ani na stredovek obdobu.
1209 - Vo francúzskom meste Carcassone bolo obyvateľstvo zväčša albigénskeho vyznania
povraţdené. Zabití boli aj kresťania, ktorí nechceli zradiť svojich albigénskych priateľov, ako aj
náhodní kresťania s odôvodnením, ţe Pánboh si svojich rozozná ...
1215 - Na IV. lateránskom koncile bol uzákonený antisemitizmus.
1227 - Pápeţ Gregor IX. vyhlásil, ţe povinnosťou kaţdého pravoverného kresťana je
prenasledovať heretikov a kacírov...
1232 - Pápeţ Gregor IX. zaviedol inkvizíciu, ktorá má na svedomí smrť niekoľko desiatok
2
miliónov ľudí.
Je pre mňa nepochopiteľné, prečo štát podporuje takúto zločineckú organizáciu. Len
preto, lebo sa jej Capo di tutti capi ospravedlnil? Chápem aj odmietanie kolektívnej viny, ale
pre mňa je rovnako veľká ako vina fašistických pohlavárov, ktorí v mene svojej ideológie
vraždili a ničili. Odsúdení boli konkrétny ľudia, ale ideológia sa stala zakázanou. Aj v mene
cirkvi vraždili konkrétni ľudia, ale rovnako by sa hodilo túto ideológiu zakázať. Je poškvrnená
krvou nevinných ľudí a je proti môjmu svedomiu sa zúčastňovať na jej financovaní.

2

http://www.birdz.sk/webka/ivlu/blog/2-000-rokov-klamstiev-a-vrazd-cierna-kniha-zlocinov-cirkvi-3-cast-/66621blogspot.html

Jozef Štora

str. 15

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

3.5.
Cirkev s väčším a menším „C“
Ústava nám zaručuje slobodu vierovyznania a hlása náboženskú neutralitu. Ak sa skúsim
pozrieť na túto slobodu očami príslušníka menšej cirkvi, len neveriaco krútim hlavou. Nikto mi
nebráni veriť v čokoľvek, ale ak chcem veriť ako registrovaný člen a poberať na to štátnu
podporu, situácia sa radikálne obráti. Moju vieru so mnou zdieľa málo ľudí a preto som
menejhodnotná cirkev, o ktorú sa netreba starať. Čo na tom, že nie som zaťažený
poškvrnenou minulosťou a ctím stáročné hodnoty našich predkov? Nemám majetok, ktorý je
chránenou pamiatkou, nemám mocných v štátnom aparáte, nemám za sebou cudzí štát, ktorý
by ma výrazne podporil. Mám len to, čo by cirkev mala byť. Vieru a pravidlá na žitie v jej
hodnotách a duchu. Pre tento štát je to málo. Ale pohľadom svojich očí ateistu chápem toto
ako istý spôsob obranného mechanizmu. Ako by to vyzeralo, keby si každý jednotlivec mohol
založiť svoju vlastnú cirkev? Kam by sme došli, keby sem bez prekážky prenikli militantné
náboženské ideológie? A namieste je tiež otázka, či cirkev potrebuje peniaze viac, ako vieru?
Asi by sa mali cirkvi posudzovať nie podľa veľkosti „C“ ale podľa viery a jej spoločenského
prínosu.

3.6.
Cirkev ako učiteľ, lekár a pomocník chudobným
Aby som nebol výhradne kritický, musím spomenúť aj to, že cirkev supluje niektoré
povinnosti štátu v menšej či väčšej miere. Avšak aký je ich skutočný cieľ a poslanie? Aký je
skutočný spoločenský prínos vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom?
Ak začneme školstvom, najnižším stupňom sú materské škôlky. Na základ skúseností je
možné konštatovať, že majú najnižší religiózny vplyv. Deti sa tam náboženstvu venujú len
v miere, ktorá je pre nich na úrovni príbehov, akých počujú stovky. Na základných školách
však je ako jeden z voliteľných predmetov vyučované náboženstvo, kde sú etické návyky
vštepované už spôsobom a v rozsahu viery katechétu, ktorý ho vyučuje v súlade s cirkvou,
ktorú zastupuje. Stredné školy sú venované skôr všeobecnej výchove a je pravdou, že
pomáhajú skôr sociálne slabším dosiahnuť aspoň trošku lepšie vzdelanie. Spravidla sú to
gymnáziá, pedagogika, umenie. Teda nič, čo by v budúcnosti tvorilo riadne dane, z ktorých aj
cirkev žije. Vo vysokom školstve je to pedagogika, medicína, filozofia a teológia. Opäť nič pre
reálny život. A môžete namietať, ale pedagóg, ktorý všetko obracia na vieru a lekár
s výhradou svedomia je nám rovnako platný ako pekár, ktorý nevie piecť z celozrnnej múky,
hospodár, ktorý odmieta zabíjanie zvierat za účelom produkcie mäsa a iné. Skrátka cirkevné
školstvo produkuje ľudí s výraznými obmedzeniami na uplatnenie sa.
Ak sa pozrieme bližšie na charitatívnu funkciu cirkví, je situácia o čosi lepšia. Hospice
a útulky by asi bez cirkví boli len v malom počte a možno vôbec. Ale ak si položíme tiež
otázku, koľko zdrojov cirkev na tento účel použije od darcov alebo štátu a koľko vlastných,
odpoveďou nám bude fakt, že túto funkciu by rovnako dobre zastal akýkoľvek dobrovoľník.

Jozef Štora

str. 16

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

4. Odluka či nie?

4.1.
Separačný systém
Inak nazývaný ako odluka štátu a cirkví. V tomto prípade neexistujú osobitné predpisy
konfesného a interkonfesného práva. Každá cirkev je súkromno-právnym subjektom a ich
postavenie nie je inštitucializované. Jednoducho na ich živote a dianí sa vo všetkých formách
zúčastňujú len ich členovia a sympatizanti. Dokonca je z toho vylúčený aj štát.

4.2.
Konvenčný systém
Je systémom, v ktorom štát koordinuje a spolupracuje s cirkvami, pričom dotknuté
činnosti sa môžu prelínať a duchovní sú v postavení úradných osôb.

4.3.
Konfesionálny systém
Je to systém, kedy štát vyhlási niektorú cirkev za štátnu. Hlava štátu v niektorých
prípadoch môže byť zároveň najvyššou cirkevnou autoritou.

4.4.
Subordinačný systém
Vtedy je cirkev absolútne podriadená štátu a každý je počin schvaľuje štátna moc. Dozor
nad cirkvami vykonáva na to určený štátny orgán.

4.5.
Odluka?
Mojim názorom je, že cirkev v dnešnej dobe ako významný politický činiteľ nemá byť
v žiadnom prípade etablovaní. Dokonca takúto jej aktivitu považujem za nelogickú
a spiatočnícku. Nechcem, aby veci verejné spravovali ľudia, ktorí veria na nadprirodzené javy
a podporujú cudzie štáty a navyše sú bigotnými zástancami akejsi ideológie. Ako spoločenský
činiteľ by mohla zastupovať niektoré miesta ale výhradne na báze dobrovoľnosti. Ako
duchovný činiteľ by mala ostať len za múrmi tých, ktorý v ňu veria a na verejnosti by sa
nemala vôbec prezentovať.
Mám za to, že súčasný stav vzťahov Slovenskej republiky a cirkví je vo vzťahu ku mne,
ako ateistovi, protiústavný, cítim sa byť poškodený konkordátom a zaviazaný k niečomu, s čím
sa nestotožňujem, cítim sa byť obklopený neracionálnymi ľuďmi, ktorí za moje dane ľudí
klamú, zavádzajú, zdierajú a strašia a navyše sledujú svoje vlastné prospechárske ciele. Cítim
sa byť podvedený štátnou mocou, keď vidím, ako pozitívne diskriminujú cirkvi a navyše len
podľa neobjektívnych kritérií, kedy ani cirkvi si nie sú rovné. Som za úplnú odluku cirkví od
štátu, za zdanenie ich aktivít a majetkov a za ich zaradenie tam, kam patria. Medzi
podnikateľské alebo neziskové subjekty a do takejto ekonomickej miery nad nimi robiť dozor.
Som proti tomu, aby boli vpustené do politiky a vzdelávania ako tendenčné vyučujúce
ideológiu, ktorá sa v histórii ukázala ako nebezpečná, zneužiteľná a v mene ktorej sa vraždilo.

Jozef Štora

str. 17

SEMESTRÁLNA PRÁCA


FPJJ Sládkovičovo

Zoznam použitých prameňov a literatúry
ČIKEŠ, R.

: Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku. Bratislava : Ústav VŠAC, 2010. ISBN 978-80-89096-43-5

SITA. [on-line]. [cit. 2010.02.11.]. Dostupné na internete : http://www.webnoviny.sk/
PEREX a.s. [on-line]. [cit. 2010.02.11.]. Dostupné na internete : http://www.birdz.sk/webka/
ivlu/blog/2-000-rokov-klamstiev-a-vrazd-cierna-kniha-zlocinov-cirkvi-3-cast-/66621-blogspot.html

Jozef Štora

str. 18

Vzťah štátu a cirkvi

Recomendados

Recomendados

Mais conteúdo relacionado

Mais de Právny Dom

Mais de Právny Dom (20)

Vzťah štátu a cirkvi