1. HOSPODÁRSKE NOVINY
ŠTVRTOK 12. JÚNA 20142 MS VO FUTBALE
Štartuje futbalový supersviatok. V krajine
Bratislava – Hrdosť z hostenia
prestížneho futbalového šampio-
nátu má pre bežných Brazílča-
nov trpkú príchuť. Neskrývajú
veľkú nespokojnosť s prípravou
na majstrovstvá. Rozhorčujú
ich predražené tendre, korupcia
a výdavky štátu, miest a obcí bez
konkrétneho pozitívneho dosahu
na ich životnú úroveň. „Ľudia si
želajú lepšie podmienky sociál-
neho a zdravotného zabezpeče-
nia, lacnejšiu a rýchlejšiu dopra-
vu,“ povedal pre HN veľvyslanec
Slovenskej republiky v Brazílii
Milan Cigáň. Problémom je, že
aj napriek obrovským finančným
prostriedkom vynaloženým vlá-
dou na majstrovstvá to väčšina
z bežných občanov nepocíti na
svojej životnej úrovni. „No a to
im prekáža,“ dodáva Cigáň. Od-
hady hovoria, že prípravy na
šampionát zhltli 25 miliárd ame-
rických dolárov. Viac ako polo-
vica pritom mala ísť zo štátnej
kasy.
Čakajú protesty
Hoci sa Brazília má stať symbo-
lom mieru, prekaziť to môžu plá-
nované štrajky a demonštrácie.
Väčšina nespokojných ľudí a aj
zamestnancov z verejného sek-
tora vidí majstrovstvá ako vhod-
nú príležitosť na predkladanie
požiadaviek. Ide im o zvýšenie
platov či zabezpečenie si sociál-
nej stability. „Je preto možné
očakávať aj pouličné nepokoje,
voči ktorým chce vláda tvrdo za-
kročiť a nebude tolerovať žiadne
výtržnosti. Všeobecne sa však
neočakáva, že by situáciu kra-
jina nezvládla,“ reaguje Cigáň.
Ako však dopĺňa, šampionát má
niesť silné posolstvo. „Majú to
byť ukážkové majstrovstvá. Maj-
strovstvá mieru, ktoré budú sym-
bolom boja proti rasizmu. Budú
to majstrovstvá pre všetkých
a proti všetkým prejavom pred-
sudkov, majstrovstvá tolerancie,
rôznorodosti, dialógu, porozu-
menia a udržateľného rozvoja,“
dodáva Cigáň.
Nemení to však nič na fak-
te, že približne pätina z takmer
200-miliónovej krajiny žije pod-
ľa štatistík americkej CIA pod
hranicou chudoby. Pred viac ako
dekádou to však bolo ešte hor-
šie. Vďaka ekonomickému boo-
mu, ktorý krajina zažila po pre-
konaní krízových deväťdesiatych
rokoch, sa podarilo až 30 milió-
nom Brazílčanov dostať sa z bie-
dy. Symbolom chudoby v kraji-
ne sa stal jeden z najväčších slu-
mov na svete. Rocinha, v ktorej
žije takmer štvrť milióna ľudí, je
súčasťou Ria de Janeiro, druhého
najväčšieho mesta v krajine. Aj
tu však badať zvyšovanie život-
nej úrovne. V posledných rokoch
sa tam zaviedli dopravné spoje-
nia a prvú reštauráciu tam otvo-
ril aj McDonald's.
Cena pre ekonomiku
Kritici hovoria, že namiesto ne-
istej investície do šampionátu sa
mohli podporiť sociálne slabšie
vrstvy obyvateľstva. Investície
do prípravy majstrovstiev s ne-
jasnou návratnosťou však nie sú
jedinou výzvou pre ekonomiku
krajiny. Situáciu krajiny ešte viac
skomplikujú neplánované dni
pracovného voľna. Tie „rozdá-
va“ magistrát, keď hrá národné
futbalové mužstvo. A rovnako
i vtedy, keď sa hrá v konkrétnom
meste. „Keď sa počet ,naplánova-
ných‘ voľných dní prepočíta na
hrubý domáci produkt, krajina
vyprodukuje o 60 biliónov reá-
lov, teda približne 20 biliónov
eur, menej. To sa mi aj tie štadió-
ny, ktoré sa postavili, zdajú lac-
né,“ vraví Bratislavčan Juraj Vaj-
da, ktorý už šesť rokov žije v Riu
de Janeiro. Do samotnej výstav-
by a prestavby 12 futbalových
štadiónov pritom štát investoval
približne sedem miliárd eur.
Odborníci však hovoria aj
o nových príležitostiach. „Pod-
ľa odhadov ministerstva športu
príde v rámci šampionátu do Bra-
zílie 600-tisíc turistov, ktorí by
mohli doniesť do ekonomiky 25
miliárd dolárov. Odhaduje sa aj
vytvorenie 700-tisíc nových pra-
covných miest,“ vysvetľuje pre
HN ekonóm z brazílskeho inšti-
tútu Instituto Brasileiro de Eco-
nomia Marcel Grillo Balassia-
no. Hovorí, že investície do šam-
pionátu sa krajine vrátia nielen
z ekonomickej stránky, ale aj
v prípade posilnenia imidžu vo
svete. „Očakávame, že v priebe-
hu najbližších piatich rokov bu-
de mať Brazília širšiu a efek-
tívnejšiu dopravnú sieť, vďaka
čomu bude krajina konkuren-
cieschopnejšia a znížia sa nákla-
dy na transport,“ zhodnotil pozi-
tíva investícií pred šampionátom
a olympijskými hrami v Brazí-
lii analytik IHS Carlos Caicedo.
Rio de Janeiro bude hostiť letné
olympijské hry už v roku 2016.
Problém je inde
Posilnenie konkurencieschop-
nosti pritom Brazília potrebuje
ako soľ. Relatívne nízka príťaž-
livosť pre investorov je jedným
z dôvodov, pre ktoré krajina
upadá do stagnácie. Okrem to-
ho nedokáže krajina dostať pod
kontrolu vysokú infláciu. Záťaž
v podobe príprav na futbalový
šampionát je pre ekonomiku ten
najmenší problém.
V krízovom roku 2010 oslni-
la Brazília svet 7,5-percentným
rastom ekonomiky. Pod písme-
nom B sa zaradila medzi rých-
lorastúce a perspektívne ekono-
Jakub Mendel ©hn
Petra Jamrichová
Na jednej strane milióny
chudobných ľudí žijúcich
v slumoch. Na druhej
strane luxus spojený
s majstrovstvami sveta vo
futbale, ktoré stoja
rekordných 25 miliárd
dolárov. V Brazílii sa dnes
zápasom domácich
reprezentantov
s Chorvátskom začína
mesiac trvajúci
supersviatok športu.
Postreh z Brazílie: Prečo sú ľudia v krajine sklamaní zo šampionátu
Státisíce Brazílčanov už nie-
koľko mesiacov protestujú pro-
ti organizovaniu futbalových
majstrovstiev. Slovenský pod-
nikateľ a manažéra Juraj Vajda,
ktorý pôsobí v Riu de Janeiro
od roku 2008, vám ponúka šty-
ri dôvody, prečo sú bežní ľudia
zo šampionátu sklamaní. Vajda
je spolumajiteľom hostela Lise-
tonga, požičovne skútrov Happy
Moto a exkluzívnej taxi služby
RioLimobike. Ako senior mana-
žér pôsobí v poradenskej a audi-
tórskej spoločnosti Pricewater-
houseCoopers.
1. Priveľa štadiónov
Hrať sa bude na dvanástich
štadiónoch. Za týmto krokom
stojí fakt, že vláda chcela vyjsť
v ústrety viacerým primátorom
a guvernérom. Okrem toho, že
majstrovstvá budú drahšie, ako
sa plánovalo, to Brazílčanom
prinieslo ešte ďalšie dva prob-
lémy. Museli sa použiť verejné
peniaze, pretože veľkí súkromní
investori nemali chuť sponzoro-
vať tieto športové stánky. Nemali
na to dôvod – štadióny totiž stoja
aj v mestách, kde nepôsobia veľ-
ké futbalové kluby. Dnes taktiež
nikto nevie, čo sa so štadiónmi
stane po skončení majstrovstiev.
Pôvodný plán vlády pritom sľu-
boval „Copu“, v portugalčine
majstrovstvá sveta, naplno uhra-
diť zo súkromných peňazí, teda
bez použitia verejných financií
na štadióny. Z 12 miest, kde sa
hrá, iba tri (Sao Paulo, Curitiba
a Porto Alegre) sú súkromné,
no ešte aj tie závisia od štedrej
podpory a úverov štátnych bánk.
Vláda taktiež verejne povedala,
že „Copa“ bude v rámci mož-
ností bez zbytočných výdavkov.
Štátny audítor však dokázal na-
čas identifikovať a zabrániť pre-
hnaným výdavkom vo výške 600
miliónov reálov (asi 198,3 milió-
na eur).
2. Priveľa cestovania
Reprezentácie, a čo je horšie,
aj ich fanúšikovia, musia eš-
te v prvej fáze (boj o skupiny)
nalietať tisíce kilometrov. Ten-
to dramatický nárast presunov
zvýšil nároky na letiská, ktoré
majú nedostatky. Zaujímavos-
ťou je tiež modernizácia letísk.
V sektore sa investuje, ale zásad-
ne menej, ako vláda vyhlasuje.
Podľa mimovládnej organizá-
cie Contas Abertas sa do apríla
minulého roka použilo iba 18
percent z celoročného rozpočtu
na zlepšenie letísk. V rebríčku
kvality letísk so 142 štátmi je
Brazília na 122. pozícii. Mimo-
chodom, týždeň pred „Copou“
vytopilo letisko v hlavnom meste
Brazília, ktoré bolo zrekonštruo-
vané za 900 miliónov reálov. Dô-
vod? Pršalo.
3. Oneskorené výstavby
Keďže Brazília stratila veľa času
na vytvorenie konečného zozna-
mu 12 štadiónov, nezostal čas
na stavby. Okrem toho problémy
s byrokraciou a politické boje
ešte viac zdržali uvoľnenie pôži-
čiek na projekty. Vláda použila
„Copu“ ako zámienku na disku-
siu o dôležitých a dlho očakáva-
ných verejných projektoch. Me-
dzi Sao Paulom a Riom de Jane-
iro mal byť rýchlovlak, no, žiaľ,
medzi štadiónmi otváracieho
a finálového zápasu sa žiadnym
rýchlovlakom neodvezieme.
4. Nedotiahnuté projekty
Bez jasného sústredenia na hlav-
né potreby „Copy“ museli mestá
zvládnuť projekty, ktoré nemali
veľa spoločného s majstrovstva-
mi. Išlo o nereálne zámery, ktoré
často zostali a už i zostanú iba
na papieri. Brazílska vláda tiež
deklarovala, že preinvestuje
11,9 miliardy reálov do projek-
tov, ktoré zlepšia verejnú dopra-
vu. Investovať sa malo v 12 mes-
tách, kde sa hrá, verejne sa však
vie aspoň o šiestich projektoch,
ktoré sa skončili fiaskom. Inými
slovami – preinvestovalo sa o tri
miliardy reálov menej.
Juraj Vajda,
slovenský podnikateľ
v Riu de Janeiro, pre HN:
BRAZÍLSKY FENOMÉN l Miliardy dolárov za najdrahší svetový šampionát v dejinách. Ale aj milióny chudobných ľudí v slumoch.
Favela – Najväčším zo slumov známych
ako „favelas“ je Rocinha Favela v Riu de
Janeiro, v ktorej podľa rôznych odhadov
žije viac ako 200-tisíc obyvateľov. Hoci
všetci žijú v nesmiernej chudobe a prak-
ticky bez šance na normálne zamestna-
nie, aj medzi nimi existujú sociálne roz-
diely. Tie vidno aj pri obydliach – čím
vyššie v budove rodina býva, tým nižší je
jej sociálny status.
Futbal – Aj najchudobnejší však žijú fut-
balom. Uzavreté štvrte chudobných ma-
jú svoje improvizované ihriská, kde mla-
dí trávia mnoho času často aj vo viere,
že napodobnia svojich úspešných kraja-
nov. Tí ich budú reprezentovať práve na
svetovom šampionáte.
Protesty – Tisíce chudobných Brazílča-
nov vytiahli v posledných mesiacoch vy-
soké náklady na majstrovstvá do ulíc.
Nahnevaní sú na miliardy, ktoré vláda
investuje do organizovania šampionátu
namiesto toho, aby nimi podporila
sociálne projekty a bývanie. Násilné pro-
testy ochromili dve najväčšie mestá kra-
jiny - Sao Paulo a Rio de Janeiro. Niekto-
rí demonštranti hádzali na zasahujúcich
policajtov kamene, zatiaľ čo iní podpa-
ľovali pneumatiky a blokovali cesty.
Menšie demonštrácie boli aj v mnohých
ďalších mestách naprieč krajinou vráta-
ne hlavného mesta Brazília.